Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-37-2020.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, vo veci plnoletého dieťaťa: V. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, v čase maloletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, so sídlom: Krátka č. 1, Senec, dieťa rodičov: matka - L.. W. B. N., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. N. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom: Palárikova 14, Bratislava a otec - O. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ť. F. XX, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 9. mája 2019, č. k. 38P/123/2018 - 125, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. mája 2019, č. k. 38P/123/2018 - 125, odmieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 09.05.2019, č. k. 38P/123/2018 - 125, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého V. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 133,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne, výživné ktoré je povinný otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.05.2019. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 22.01.2008, sp. zn. 15C/119/2007 v časti určenia výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o návrhu matky zo dňa 12.06.2017, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca v tom čase na maloletého V. zo sumy 133,- € mesačne, na sumu 850,- € mesačne, z ktorej čiastka 650,- € mesačne mala predstavovať bežné výživné a čiastka 200,- € mesačne mala byť určená na tvorbu úspor. Počas konania svoj návrh upravila a navrhla, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému upravená na sumu 500,- € mesačne (400,- €/bežné výživné, 100,- € /tvorba úspor).
3. Z obsahu zápisnice o súdnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2019 č.l. 121 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa prítomní, t.j. právny zástupca matky, otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie, čo potvrdili priamo do zápisnice svojimi podpismi s poukazom na ustanovenie § 368 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý v rámci tohto podaného odvolania uviedol, že si nie je vedomý vzdania sa práva na odvolanie v mene matky maloletého a túto skutočnosť potvrdzuje nahrávka z pojednávania konaného dňa 09.05.2019 na Okresnom súde Bratislava III, ktorá podľa jeho názoru evidentne vykazuje znaky manipulácie, resp. zámerného prerušovania alebo odstránenia úsekov ústnych prednesov právneho zástupcu matky, pričom samotná sudkyňa v závere po vynesení rozsudku konštatuje, že právny zástupca nemá k dispozícií matku (v nadväznosti na vyhlásenie, resp. odpoveď právneho zástupcu matky na otázku súdu, či sa vzdávajú účastníci konania práva na odvolanie, v znení, že právny zástupca matky nie je oprávnený rozhodnúť v mene mandantky o vzdaní sa odvolania) a poučuje asistentku,
aby vzdanie sa práva na odvolanie poskytla k podpisu otcovi maloletého a kolíznej opatrovateľke. Zároveň právny zástupca matky v rámci podaného odvolania uviedol, že v priebehu pojednávania v nadväznosti na zamietnutie všetkých navrhovaných dôkazov súdom deklaroval zámer podať odvolanie z tohto dôvodu. Na základe uvedeného matka žiada odvolací súd, aby odvolanie prejednal a rozhodol o ňom v zmysle odvolacieho návrhu. Následne svoje odvolanie odôvodnila aj vecne a právne t.j. do merita predmetnej veci.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že právny zástupca matky sa s poukazom na ustanovenie § 368 CSP vzdal práva podať odvolanie, a preto už nie oprávnený na podanie odvolania. Na základe uvedeného bolo potrebné odvolanie matky odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP).
6. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Tak, ako bolo vyššie uvedené z obsahu zápisnice o súdnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2019 (č.l. 121) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa prítomní, t.j. právny zástupca matky, otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie, čo potvrdili priamo do zápisnice svojimi podpismi s poukazom na ustanovenie § 368 CSP. V rámci podaného odvolania právny zástupca matky uviedol, že si nie je vedomý vzdania sa práva na odvolanie v mene matky maloletého a túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj nahrávka z pojednávania konaného dňa 09.05.2019 na Okresnom súde Bratislava III, ktorá podľa jeho názoru evidentne vykazuje znaky manipulácie, resp. zámerného prerušovania alebo odstránenia úsekov ústnych prednesov právneho zástupcu matky, pričom samotná sudkyňa v závere po vynesení rozsudku konštatuje, že právny zástupca nemá k dispozícií matku (v nadväznosti na vyhlásenie, resp. odpoveď právneho zástupcu matky na otázku súdu, či sa vzdávajú účastníci konania práva na odvolanie, v znení, že právny zástupca matky nie je oprávnený rozhodnúť v mene mandantky o vzdaní sa odvolania) a poučuje asistentku, aby vzdanie sa práva na odvolanie poskytla k podpisu otcovi maloletého a kolíznej opatrovateľke. Zároveň právny zástupca matky podľa jeho tvrdenia uvedeného v rámci odvolania v priebehu pojednávania v nadväznosti na zamietnutie všetkých navrhovaných dôkazov súdom deklaroval zámer podať odvolanie z tohto dôvodu.
8. Odvolací súd z dôvodu posúdenia skutočností tvrdených právnym zástupcom matky v rámci podaného odvolania, prehral nahrávku z predmetného pojednávania konaného dňa 09.05.2019 uloženú v súdnom registri a zistil, že sudkyňa po vyhlásení rozsudku tento riadne odôvodnila, pričom po skončení odôvodnenia rozhodnutia všetky zúčastnené strany poučila o možnosti vzdať sa opravného prostriedku voči rozsudku súdu prvej inštancie. Na otázku, či sa vzdáva práva podať odvolanie aj právny zástupca matky, keď matka nie je prítomná na pojednávaní tento uviedol: „Zvážim“. Následne vyzvala sudkyňa asistentku, aby dala vzdanie sa odvolania priamo do zápisnice dala podpísať otcovi a kolíznemu opatrovníkovi. Z predmetnej zápisnice z pojednávania však vyplýva, že aj právny zástupca matky po svojom vyjadrení, či mieni podať odvolanie a po odpovedi „zvážim“ pristúpil k podpisu zápisnice, ktorým sa práva podať odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 368 CSP vzdal.
9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku podľa ktorého: „Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Toto interpretačné pravidlo spravidla súdu uľahčuje styk s tými subjektami, pri ktorých sa predpokladá definovaná profesijná odbornosť. Výsledok interpretácie tohto článku ku konkrétnej procesnej situácii však nemusí byť určitému subjektu nevyhnutne len na prospech. S poukazom na uvedené sa predpokladá, že právny zástupca ako kvalifikovaná odborná pomoc v konaní pred súdom, vzhľadom k jeho vzdelaniu a odborným vedomostiam si musí byť vedomý skutočnosti, že potom ako v konaní pred súdom vyhlási, že zváži, či podá v mene klientky odvolanie, a následne s poukazom na ustanovenie § 368 Civilného sporového poriadku podpíše priamo do zápisnice o súdnom pojednávaní svoje vzdanie sa práva podať odvolanie, nie je možné takýto úkon právneho zástupcu vyhodnotiť tak, že si uvedeného nebol vedomý. Odvolací súd taktiež udáva, že právny zástupca matky v rámci svojho odvolania vecne
neodôvodnil, prečo predmetnú zápisnicu podpísal. Podľa odvolacieho súdu nahrávka z pojednávania nevykazuje žiadne znaky manipulácie a navyše z technického hľadiska podľa názoru odvolacieho súdu, manipulácia s nahrávkou ani možná nie je, a to preto, lebo nahrávacie zariadenie obsluhuje spravidla asistent senátu, ktorý vypne nahrávacie zariadenie po skončení pojednávania a súčasne je treba uviesť, že nahrávanie pojednávania sa ukladá na pevný disk, ktorý nahrávku z pojednávania priamo importuje do súdneho registra, z ktorého si je potom možné túto nahrávku ako celok vypočuť. Odvolací súd taktiež udáva, že právny zástupca matky odvolaciemu súdu vôbec neozrejmil, z akého dôvodu by mal súd manipulovať s nahrávkou o pojednávaní, respektíve, aký by mal na to dôvod, preto samotné tvrdenie právneho zástupcu matky ohľadom manipulácie nahrávky v celom kontexte pôsobí veľmi nedôveryhodne. Odvolací súd v tomto prípade vykladá článok 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku v neprospech právneho zástupcu matky, nakoľko tento s ohľadom na svoje odborné vedomosti mal a mohol vedieť, že potom ako v konaní pred súdom vyhlási, že zváži podanie odvolania, pristúpi k podpisu zápisnice z pojednávania, pričom svojím podpisom v zápisnici z pojednávania potvrdí, že sa tohto práva podať odvolanie vzdáva. Na základe uvedeného tieto úkony právneho zástupcu matky v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil odvolací súd tak, že matka sa svojho práva podať odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie § 368 Civilného sporového poriadku vzdala. Z týchto dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie matky proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku ako podané subjektom, ktorý nie je oprávnený podať odvolanie.
10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).