Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-66-2026.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/66/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci navrhovateľky S. S., X.. O., E.. X.X.XXXX, J. I. K. B. XXX, B. K., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Mačík, so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti manželovi navrhovateľky A. S., E.. X.XX.XXXX, J.X. I. K. B. XXX, B. K., J.. Č.. B. K. XX, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 36Pc/56/2025-27 zo dňa 19.3.2026 v spojení s opravným uznesením č.k. 36Pc/56/2025-40 zo dňa 14.4.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1 Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2 Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. R o z v á d z a manželstvo účastníkov S. S., X.. O., E.. XX.XX.XXXX W. A. S., E.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
5 Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka považovala rozvod manželstva za kľúčové rozhodnutie, ktoré robila po dlhom uvážení. Súd vníma v tomto kontexte ako nepochopenie a diametrálne rozlíšenie v pohľadoch na manželstvo oboch účastníkov. Kvalifikovaný rozvrat manželstva má súd v tom,
že manželia dlhšie obdobie spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Relevantné je rozhodnutie navrhovateľky, ktorá v nijakom prípade nechce obnoviť spolužitie. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov už neplní svoj spoločenský účel, aj keď manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Na základe celého príbehu, sled udalostí od roku 2024, postoj navrhovateľky, súd vníma konzistentne. Súd zhrňuje, že zistil citové odcudzenie, absenciu spoločného života. Manžel s rozvodom nesúhlasí a tvrdil, že má záujem manželstvo zachovať, avšak tento nesúhlas nie je rozhodujúci z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželia už netvoria funkčné manželské spoločenstvo a neexistuje reálna perspektíva obnovenia spolužitia. Samotná vôľa jedného z manželov zotrvať v manželstve nemôže nahradiť absenciu základných funkcií manželstva. Súd uzatvára, že manželstvo neplní svoju spoločenskú a citovú funkciu, rozvrat je vážny, trvalý a nenapraviteľný. Z vykonaného dokazovania súdom nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine, pretože ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené. Súd poznamenáva, že rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel. Konflikty medzi manželmi, ktoré sa postupne prehlbovali, dovŕšili rozvrat medzi nimi do tej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd zastával v danom prípade názor, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli ustanovenie § 23 Zákona o rodine, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na stratu citových väzieb a dôvery medzi partnermi je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti. S prihliadnutím na takto prevedené dokazovanie, súd návrh na rozvod manželstva kvalifikoval ako dôvodný a tomuto vyhovel.
6 Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil rozhodnutie tak, že cit.:
„I. o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 36Pc/56/2025 - 27 zo dňa 19.3.2026 tak, že správne znie:
"Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky S. S., X.. O., E.. X.X.XXXX, J. I. K. B. XXX, B. K., zast. Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Mačík, advokát, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 137, proti manželovi navrhovateľky A. S., E.. X.XX.XXXX, J. I. K. B. XXX, B. K., J.. Č.. B. K. XX, v konaní o rozvod manželstva, takto".
II. o p r a v u j e odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 36Pc/56/2025 - 27 zo dňa 19.3.2026 v bode 9. tak, že správne znie:
" Na pojednávaní manžel navrhovateľky bol slovne útočný, zvyšoval hlas, skákal do reči, pri poučení o možnosti namietať právomoc, príslušnosť a osobu sudcu uviedol, že namieta všetko, bližšie sa nevyjadril. Tvrdil, že manželku má stále rád a postavil dom. Ďalej uviedol, že prisahal pred Pánom Bohom, nie pred sudkyňou, nechce sa rozviesť a v živote sa nerozvedie."“
7 Súd opravil rozhodnutie z dôvodu pisárskej chyby v záhlaví, kde boli nesprávne uvedené dátumy narodenia účastníkov konania a v odôvodnení rozsudku, kde došlo pri označení k zámene účastníkov.
III. Obsah odvolania manžela navrhovateľky a vyjadrenia k odvolaniu
8 V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozvodom, nakoľko manželstvo uzatvoril cestou kňaza pred Bohom. Pri vyjadrení súhlasu by stratil možnosť pristupovať k sviatostiam.
9 Navrhovateľka sa vzdala práva vyjadriť sa k odvolaniu manžela.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10 Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok „CSP“), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku, argumenty manžela predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
12 Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie záveru o dôvodnosti vyhovenia návrhu na rozvod manželstva. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, by doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.
13 Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže na návrh niektorého z manželov manželstvo rozviesť, ak vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené a trvalo narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákonná úprava tak predpokladá kumulatívne splnenie dvoch predpokladov, a to objektívne zisteného vážneho a trvalého rozvratu vzájomných vzťahov a negatívnej prognózy do budúcnosti, t. j. záveru, že obnovenie spolužitia nemožno reálne očakávať. Zákon o rodine pritom rozvod nepodmieňuje súhlasom druhého manžela. Nesúhlas manžela s rozvodom je skutočnosťou, ktorú súd hodnotí v rámci celkového posúdenia stavu manželstva, najmä z hľadiska prognózy obnovenia spolužitia, sám osebe však nemôže brániť rozvodu, ak sú zákonné predpoklady podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine splnené.
14 V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 zákona o rodine.
15 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že manželia dlhšie obdobie spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu a navrhovateľka po dlhom uvážení zaujala konzistentný a nemenný postoj, že spolužitie za žiadnych okolností obnoviť nechce. Z týchto zistení správne vyvodil, že manželstvo neplní svoju spoločenskú, ani citovú funkciu a že rozvrat je vážny, trvalý a nenapraviteľný. Odvolací súd zdôrazňuje, že manžel navrhovateľky v odvolaní tieto skutkové zistenia nespochybnil, netvrdil, že by manželia naďalej žili v spoločnej domácnosti alebo že by medzi nimi pretrvávali citové väzby, ani neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na reálnu perspektívu obnovenia manželského spolužitia. Jeho odvolanie sa neobracia proti skutkovému stavu, ani proti jeho právnemu posúdeniu podľa § 23 Zákona o rodine, ale výlučne proti samotnej možnosti civilného rozvodu manželstva uzavretého cirkevnou formou.
16 K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že podľa Zákona o rodine má manželstvo uzavreté pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (§ 5 Zákona o rodine) rovnaké právne účinky ako manželstvo uzavreté pred orgánom štátu. Z uvedeného vyplýva aj to, že právne pomery vzniknuté takýmto manželstvom sa v štátnom poriadku riadia výlučne Zákonom o rodine, vrátane ustanovení o zániku manželstva rozvodom. Forma uzavretia manželstva preto nemá žiadny vplyv na posúdenie, či sú splnené zákonné predpoklady rozvodu. Súd v konaní o rozvod manželstva rozhoduje výlučne o civilnoprávnom zväzku a jeho rozhodnutie nezasahuje do sféry vnútorných predpisov cirkví a náboženských spoločností; otázka, či a aké účinky má civilný rozvod na manželstvo z pohľadu
kánonického práva, prípadne na prístup manžela k sviatostiam, je vecou výlučne cirkevnou, o ktorej štátny súd nie je oprávnený rozhodovať a ktorú ani nemôže zohľadniť ako dôvod na zamietnutie návrhu.
17 Odvolací súd nepopiera, že náboženské presvedčenie manžela navrhovateľky je úprimné a že ho sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania garantovaná čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd plne chráni. Táto sloboda však manželovi navrhovateľky zaručuje právo žiť podľa svojho presvedčenia, nie právo zaväzovať druhého manžela zotrvať proti jej vôli v civilnom manželskom zväzku, ktorý objektívne prestal existovať. Rovnako chránené je totiž aj právo navrhovateľky na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života a na slobodné rozhodnutie o ďalšom usporiadaní svojich osobných pomerov. Rozvodom manželstva nie je manžel navrhovateľky nútený konať v rozpore so svojím svedomím; jeho súhlas nie je predpokladom rozhodnutia a nebol od neho ani vyžadovaný. Rozsudok o rozvode je výsledkom posúdenia objektívneho stavu manželských vzťahov súdom, nie prejavom vôle manžela, ktorý s rozvodom nesúhlasil. Pokiaľ teda manžel navrhovateľky v odvolaní poukazuje na to, že „pri vyjadrení súhlasu“ by stratil možnosť pristupovať k sviatostiam, jeho obava sa vzťahuje na úkon, ktorý v konaní neurobil a ktorý nebol pre rozhodnutie potrebný.
18 Na správnosti záveru súdu prvej inštancie nič nemení ani vyhlásenie manžela na pojednávaní, že manželku má stále rád a manželstvo chce zachovať. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou vysporiadal a správne uzavrel, že samotná vôľa jedného z manželov zotrvať v manželstve nemôže nahradiť absenciu jeho základných funkcií. Manželstvo ako trvalé spoločenstvo muža a ženy predpokladá vzájomnosť; ak jeden z manželov po dlhšom čase a opakovane prejavuje pevné rozhodnutie spolužitie neobnoviť a tento jeho postoj je podložený objektívne zistenými skutočnosťami (dlhodobé odlúčenie, citové odcudzenie, absencia spoločného života), jednostranná snaha druhého manžela nemôže viesť k záveru o reálnej možnosti obnovenia manželského spolužitia.
19 Z obsahu spisu je zrejmý kategoricky odmietavý postoj manželky k obnoveniu partnerského spolužitia manželov. Za tejto situácie nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta. Pokiaľ manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, odvolací súd poukazuje na kategoricky odmietavý postoj manželky, za takýchto okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku.
20 Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia, odvolací súd konštatuje, že kvalifikovanosť rozvratu vzťahu je daná jeho dĺžkou a intenzitou, pričom obnovenie spolužitia u manželov už nemožno predpokladať. V tomto prípade ide o trvalé rozhodnutie navrhovateľky nežiť v jednom zväzku a jednej domácnosti s manželom. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutočný stav, kde bolo preukázané, že vzťah manželov je dlhodobo vážne narušený, vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel a svoje základné funkcie. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ manželka zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. V tejto právnej veci odvolací súd považuje za dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne, z manželstva pochádzajúce spoločné deti sú plnoleté, v dôsledku čoho sa rozvod stal rozumným východiskom zo vniknutej situácie.
21 Keďže odvolanie manžela navrhovateľky neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by spochybňovala skutkové zistenia alebo právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania, na ktoré by bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navyše navrhovateľke, ktorá sa vzdala práva vyjadriť sa k odvolaniu, v odvolacom konaní žiadne trovy ani nevznikli.
23 Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).