Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/19/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, 040 01 Košice – mestská časť Sever, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát, so sídlom Mojmírová 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 144437/2026 zo dňa 18.03.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) 29.05.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 144437/2026 zo dňa 18.03.2026 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9923/2026 zo dňa 09.01.2026 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3 808,84 Eur, na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej aj ako „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 1 586,50 Eur mesačne a v súčasnosti nemá žiadne iné príjmy. Zároveň uviedol, že disponuje úsporami vo výške 12 340,36 Eur, čo má preukazovať výpis z jeho bankového účtu s týmto zostatkom ku dňu 28.05.2026. Uviedol tiež, že býva v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, pričom v súvislosti s jeho užívaním uhrádza pravidelné mesačné náklady za dodávku vody, plynu a elektrickej energie, ktoré spolu predstavujú sumu 356,10 Eur. Zároveň je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom má prihlásený pobyt jeho dcéra spolu so svojim maloletým dieťaťom, pričom aj s užívaním tohto bytu sú spojené pravidelné režijné náklady, vo výške 255,44 Eur. Na preukázanie uvedených tvrdení žalobca predložil doklady o úhradách predmetných nákladov. Vzhľadom na uvedenú situáciu poukázal aj na skutočnosť, že sa stará o nezaopatrené maloleté dieťa - syna, vo vzťahu ku ktorému vykonáva spolu s jeho matkou striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na uvedené by podľa žalobcu nútený výkon prvostupňového rozhodnutia správcu dane ohrozil výživu žalobcu, výživu osôb na žalobcu odkázaných (predovšetkým maloletého syna), čím by došlo k finančným ťažkostiam žalobcu s hrozbou závažnej ujmy. Okamžitá vynútená úhrada vyrubeného rozdielu dane by preto mala pre žalobcu závažné negatívne dôsledky spočívajúce v značnom ohrození jeho základných životných potrieb a potrieb osôb na jeho výživu odkázaných, nakoľko výška jeho dôchodku nepostačuje na okamžitú úhradu vyrubeného rozdielu dane. Hrozba závažnej ujmy je teda v prípade žalobcu priama a v žiadnom prípade nie je hypotetická. Okamžitá vynútená úhrada vyrubeného rozdielu dane by viedla k zásadnému zásahu do sociálnej situácie žalobcu a osôb na jeho výživu odkázaných a mala by charakter závažnej ujmy v zmysle . Žalobca dodal, že výkon verejnej moci nesmie viesť k neprimeranému zásahu do základných práv, najmä do vlastníckeho práva a ľudskej dôstojnosti, a musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi záujmom

veriteľa a ochranou povinného. Aj rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby by malo rešpektovať zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalobcu. Podľa názoru žalobcu by súd aj pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žaloby mal prihliadať na sociálne dopady okamžitej úhrady vyrubeného rozdielu dane.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe konštatoval neopodstatnenosť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zo žalobcom uvedených dôvodov podľa žalovaného nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých možno priznať správnej žalobe podľa odkladný účinok. Žalovaný preto navrhol daný návrh žalobcu zamietnuť.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu predmetného napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Správny súd opakovane poukazuje na to, že priznanie odkladného účinku je výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch, ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom spojeným s výkonom rozhodnutia. Je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy spojeného s povinnosťou peňažného plnenia nevyhnutne predstavuje zásah do majetkovej sféry povinného subjektu a má určitý negatívny dopad na jeho majetkové pomery. Na priznanie odkladného účinku podľa však nepostačuje samotná existencia takéhoto zásahu, ale vyžaduje sa preukázanie jeho mimoriadnej intenzity, v dôsledku ktorej by žalobcovi hrozila závažná ujma.

14. Pri posudzovaní majetkových pomerov žalobcu správny súd prihliadol na jeho pravidelný príjem v podobe starobného dôchodku vo výške 1 586,50 Eur mesačne, na výšku úspor 12 340,36 Eur a žalobcom uvedené mesačne uhrádzané výdavky na bývanie a starostlivosť o maloleté dieťa. Žalobcom uvádzané náklady spojené s užívaním nehnuteľností, ako aj náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa podľa správneho súdu predstavujú bežné výdavky spojené so zabezpečovaním bývania a rodinných potrieb fyzických osôb s priemernými príjmami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky bola priemerná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky, za druhý štvrťrok 2026, na úrovni 1 707,00 Eur, teda približne o 120,00 Eur viac v porovnaní so žalobcom tvrdeným príjmom v podobe starobného dôchodku. Samotná existencia uvedených výdavkov v spojení s výškou úspor, ktorými žalobca podľa jeho vyjadrenia disponuje, podľa správneho súdu nepreukazuje, že úhrada vyrubenej dane v sume 3 808,84 Eur, by mohla mať na majetkové pomery žalobcu, no najmä na jeho schopnosť plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu a uhrádzať výdavky spojené s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností, taký nepriaznivý dopad, ktorý by bolo možné považovať za závažnú ujmu, či iný vážny nenapraviteľný následok. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj na výšku dane vyrubenej prvostupňovým rozhodnutím v sume 3 808,34 Eur, správny súd preto nemal za preukázané, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutí daňových orgánov, teda zaplatením vyrubenej dane v sume 3 808,34 Eur žalobcom, bola splnená prvá hmotnoprávna podmienka priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa , teda že by žalobcovi hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za nevyhnutné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.