Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/61/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1.4.2026, sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 15. februára 2025 v čase okolo 8.40 h v Smižanoch na ul. C. úmyselne poškodil murovaný stĺpik na oplotení rodinného domu č. 14 tak, že opakovanými údermi kladivom odbil časť betónového múru, ktorý sa nahol, a tým poškodil pohon jedného krídla elektrickej brány, čím tak znefunkčnil elektrickú bránu a spôsobil tak škodu poškodenej D. E. na murovanom stĺpiku vo výške 330,- EUR a na elektrickom pohone brány s diaľkovým ovládaním vo výške 524,- EUR a následne sa na tej istej ulici presunul k murovanému plotu rodinného domu č. 10, kde opakovanými údermi kladivom úmyselne poškodil jeho vrchnú časť, na ktorom odbil 4 ks betónových tvárnic a spôsobil tak škodu poškodenému F. E. vo výške 200,- EUR, čím tak spôsobil celkovú škodu vo výške 1054,- EUR.

Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 245 ods.1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 400,- € (štyristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, G., náhradu škody vo výške 854,- EUR.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, G., náhradu škody vo výške 200 EUR.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým výrokom, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nemohol byť uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci, tak ako je uvedené v rozsudku, a preto nesúhlasí ani s ďalšími na výrok o vine nadväzujúcimi výrokmi rozsudku.

Nikdy nepopieral, že dňa 15.02.2025 udieral do plotov, ktoré sú okolo jeho pozemkov v G. na adrese C. XXX/XX, G.. Má však za to, že týmto svojím konaním nespôsobil škodu, ktorá by presahovala sumu 700,- EUR, a teda predovšetkým popiera, že akýmkoľvek spôsobom poškodil pohon jedného krídla elektrickej brány poškodenej pani E.. Žiadny pohon nepoškodil a nevyplýva to ani z dôkazov. V tejto súvislosti namietal aj to, ako je uvedený údajný proces poškodenia pohonu v opise skutku a to, že údajne mal opakovanými údermi kladivom odbiť časť betónového múru, ktorý sa nahol, a tým poškodil pohon jedného krídla elektrickej brány. Je úplne zrejmé aj z dokazovania, dokonca aj výpovedi poškodenej E., že betónový múr sa určite nenahol a nevyplýva to zo žiadneho dôkazu, a teda ani nemohlo takýmto spôsobom dôjsť k poškodeniu brány a pohonu. Nie je mu zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k uvedenému záveru, pretože múr sa jednoducho nenahol. Nesúhlasí s tým, čo tvrdí poškodená a jej splnomocnenec. Betónový múr sa nenahol a ku škode, ktorú spochybňuje, logicky ani nemohlo dôjsť spôsobom, ako je opísaný skutok v rozsudku. Svojím konaním nemal záujem a ani úmysel poškodiť pohon brány pani E.. Namieta, aby svojím konaním poškodil pohon brány a v tejto súvislosti k odbornému vyjadreniu č. 234/2025, vypracovaného znaleckou organizáciou JHS s.r.o., uviedol, že sa absolútne s týmto odborným vyjadrením nestotožňuje. Uvedená odborná organizácia ani nevidela reálne údajne poškodený pohon a obmedzila sa v podstate na konzultáciu so servisnou spoločnosťou BOP Slovakia s.r.o. a poškodenou, čo považuje za neobjektívne, pretože je logické, že poškodená pani E. a uvedená obchodná spoločnosť BOP Slovakia s.r.o., ktorá mimochodom dodala v rámci svojej podnikateľskej činnosti nový pohon poškodenej E., boli v danej veci zaujatí v jeho neprospech. Znalec mohol vykonať obhliadku brány, múru, pohonu, avšak podľa vyjadrenie znalca (str. 3 odborného vyjadrenia) z mne neznámych dôvodov obhliadka nebola znalcom na mieste vykonaná, prípad si to nevyžaduje. V ďalšom upozornil na závažné zistenia a to, že k žiadnej výmene dvoch pohonov v podstate ako uvádza aj znalec JHS s.r.o. nedošlo, a to z dôvodu, že reálne poškodená E. používa iba jeden pohon. Je na mieste otázka, ako je možné, že obchodná spoločnosť BOP Slovakia s.r.o. fakturovala ľavý a pravý nevratný motor a aj znalec JHS s.r.o. v odbornom vyjadrení č. 234/2025 uviedol, že bolo potrebné vymeniť pohony oboch krídel brány, čo ale nie je pravda, keďže poškodená E. má nainštalovaný iba jeden pohon, a teda závery v posudku a ani podklady obchodnej spoločnosti BOP Slovakia s.r.o. nezodpovedajú skutočnosti. Odborné vyjadrenie znalca JHS s.r.o. je nesprávne a výrok o jeho povinnosti nahradiť škodu nezodpovedá skutočnosti. Taktiež je pre neho nepochopiteľné, že poškodená nemá vedomosť o tom, kde sú staré pohony, a tiež je otázne, kde je jeden nový pohon, ktorý tam nie je. Keďže pohon brány nepoškodil, podľa jeho názoru svojím konaním nespôsobil škodu, ktorá by presahovala 700,- EUR, a teda aj v zmysle tohto jeho konanie nie je trestným činom. V danom prípade nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zák. Ako dôkaz predložil fotku brány s pohonom zo dňa 26.5.2026, snímku mapy stiahnutej z katastra a fotku jeho uvoľneného pohonu.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila poškodená D. E. prostredníctvom svojho splnomocnenca. Uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné. Napadnutý rozsudok je vo výroku o vine, treste, ako aj vo výroku o náhrade škody vecne správny, vychádza z vykonaného dokazovania a presvedčivo reaguje na obhajobu obžalovaného, ktorá bola v podstatných častiach uplatňovaná už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolanie nepredstavuje vecnú kritiku rozsudku, ale najmä opakovanie vlastnej verzie skutkového deja a snahu nahradiť výsledky dokazovania subjektívnymi úvahami obžalovaného o tom, ako podľa neho mohla alebo nemohla vzniknúť škoda. Odvolanie účelovo zdôrazňuje, že netvrdila poškodenie samotného kovového krídla brány. To však nie je podstatou veci. Od počiatku tvrdila poškodenie stĺpika, uchytenia a mechanizmu brány, v dôsledku čoho sa brána stala nefunkčnou. Rozsudok nestojí na tom, že by obžalovaný musel priamo udrieť do samotného motora alebo kovového krídla brány. Rozsudok stojí na tom, že opakovanými údermi kladivom do betónovej časti oplotenia, ktorá tvorila konštrukčný a funkčný prvok brány, spôsobil následné poškodenie a znefunkčnenie brány. Odvolacia argumentácia obžalovaného sa preto míňa s podstatou skutku. Aj keby obžalovaný tvrdil, že údery smerovali len do stĺpika alebo vrchnej časti oplotenia, stále išlo o údery do časti, ktorá bola funkčne prepojená s bránou. Ak niekto opakovane udiera kladivom do konštrukčnej časti oplotenia, na

ktorej je uchytené krídlo elektrickej brány, musí byť uzrozumený s tým, že tým spôsobí nielen estetické poškodenie tvárnic, ale aj funkčné poškodenie brány a jej mechanizmu. Odvolanie sa snaží spochybniť odborné vyjadrenie JHS s.r.o. tvrdením, že znalec nevykonal osobnú obhliadku, a že vychádzal aj z informácií servisnej spoločnosti. Táto námietka je nedôvodná. Odborné vyjadrenie bolo súdom hodnotené spolu s ostatnými dôkazmi. Nebolo jediným izolovaným podkladom. Jeho závery korešpondovali s jej výpoveďou, s bezprostredne zadokumentovaným stavom po skutku, s listinnými dokladmi o oprave a s celkovou logikou skutkového deja. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že skutkom došlo k nenávratnému poškodeniu pohonu jedného krídla elektrickej brány, pričom vzhľadom na charakter zariadenia ako párového systému bolo potrebné vymeniť pohony oboch krídel brány. Zároveň bolo vysvetlené, že oba pohony musia byť z dôvodu synchronizovanej funkčnosti a bezpečnosti identické a že pôvodný typ pohonu už nebol dostupný. Obžalovaný proti týmto záverom nepredkladá žiadne rovnocenné odborné vyjadrenie. Jeho tvrdenia o vlastnej bráne, vlastnej skrutkovici a údajnom posune o niekoľko centimetrov sú laickými úvahami. Nemožno porovnávať inú bránu, iný pohon, iné technické uchytenie, inú hmotnosť krídla, iný stav zariadenia a inú mieru poškodenia. Fotografia pohonu na bráne obžalovaného nepreukazuje nič o technickom stave jej brány po skutku. Obžalovaný predložil jej fotografiu brány zo dňa 26.5.2026 a tvrdí, že z nej má vyplývať, že má nainštalovaný iba jeden pohon. Takýto dôkaz je pre posúdenie správnosti rozsudku nevýznamný, resp. nedostatočný. Fotografia z mája 2026 nezachytáva stav bezprostredne po skutku zo dňa 15.2.2025. Zachytáva stav po viac ako roku od skutku. Z tejto fotografie nemožno spätne vyvodiť, aký bol rozsah poškodenia v deň skutku, aký bol stav zariadenia pred skutkom, aké komponenty boli poškodené, aký bol pôvodný technický systém brány, ani aké riešenie bolo objektívne potrebné na obnovenie jej funkčnosti. Navyše, aj keby fotografia zachytávala aktuálne iba jeden viditeľný pohon, neznamená to, že odborné vyjadrenie bolo nesprávne. Predmetom náhrady škody nebolo preplatenie akejkoľvek ľubovoľnej fakturovanej sumy, ale náhrada škody určená odborným vyjadrením vo výške 524 EUR s DPH. Súd jej pritom nepriznal celú fakturovanú sumu za opravu elektrického mechanizmu, ale vychádzal z hodnoty stanovenej odborným vyjadrením. Tým bol výrok o náhrade škody skôr zdržanlivý a podložený, nie neprimeraný. Fotografia katastrálnej mapy a tvrdenia obžalovaného o hraniciach pozemkov sú pre výrok o vine a náhrade škody rovnako irelevantné. Ak má obžalovaný za to, že hranice pozemkov sú určené nesprávne alebo že oni zasahujú do jeho vlastníckeho práva, môže sa domáhať ochrany civilnoprávnymi prostriedkami. Nemôže si však svojpomocne, kladivom a násilným zásahom do cudzej veci, vynucovať vlastnú predstavu o priebehu hranice. Takéto konanie je presne tým protiprávnym spôsobom riešenia susedského sporu, ktorý súd prvého stupňa správne odmietol. Obžalovaný tvrdí, že nemal úmysel poškodiť pohon brány. Táto námietka je zavádzajúca, pretože zužuje subjektívnu stránku len na konkrétny technický komponent brány. Obžalovaný však úmyselne udieral kladivom do ich oplotenia. Vedel, že nejde o jeho vec. Vedel tiež, že do nich zasahuje fyzickou silou spôsobom objektívne spôsobilým vyvolať poškodenie. Výrok o náhrade škody je správny. Z jej pohľadu je osobitne dôležité zdôrazniť, že priznanie náhrady škody v trestnom konaní je v tomto prípade nielen zákonné, ale aj procesne hospodárne a spravodlivé. Výška škody bola súčasťou skutkového deja, bola preukazovaná v trestnom konaní a nevyžadovala dokazovanie presahujúce potreby trestného konania. Nebol preto dôvod ju odkazovať na civilné konanie, keďže by to znamenalo iba ďalšie jej neprimerané zaťažovanie, ktorá sa domáha náhrady priamej majetkovej škody spôsobenej trestným činom. Navrhla, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol a napadnutý rozsudok okresného súdu ponechal v celom rozsahu nedotknutý, osobitne vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť jej škodu vo výške 854,- EUR.

Poškodený F. E. a prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného žiadnym spôsobom nevyjadrili.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na deň 23.9.2026, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, jeho obhajca, poškodený F. E. a splnomocnenec poškodenej.

Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci konečných návrhov prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, a preto navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca

obžalovaného uviedol, že trvajú na podanom odvolaní a žiadajú, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný. Trvá na odvolaní, ako aj na tom, že bol dotknutý na svojich vlastníckych právach a jeho konanie smerovalo len k ochrane vlastníckeho práva. V ostatnom sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Splnomocnenec poškodenej uviedol, že sa pripája k návrhu klienta a navrhuje odvolanie obžalovaného podľa zamietnuť. Poškodený F. E. sa pripojil k návrhu splnomocnenca poškodenej.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine, výroku o treste, výroku o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny. Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným.

Po preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného pojednávania. Teda v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil, keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil

individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a dospel k správnemu záveru, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení , nemá voči odôvodneniu napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné argumenty detailne opakovať.

Možno len v stručnosti zhrnúť, že o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a čase nemal ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je výpoveď poškodených F. E. a D. E., zápisnica o obhliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou zo dňa 15.2.2025, z ktorej jednoznačne vyplýva poškodenie betónového stĺpika slúžiaceho na ukotvenie elektrickej brány rodinného domu poškodenej D. E., ako aj poškodenie vrchnej časti murovaného oplotenia rodinného domu poškodeného F. E., a najmä kamerový záznam, ktorý zachytáva priebeh skutku spočívajúci v poškodzovaní oplotenia patriaceho poškodenej osobe, pričom na zázname je zreteľne identifikovateľný obžalovaný A. B. nachádzajúci sa na svojom pozemku a držiaci v rukách búracie kladivo, ktorým opakovanými údermi zasahoval do konštrukcie oplotenia, čím došlo k poškodeniu majetku poškodeného. Predmetný kamerový záznam zároveň zachytáva samotný mechanizmus vzniku poškodenia a konanie obžalovaného bezprostredne smerujúce k spôsobeniu škody na cudzej veci. Napokon, aj samotný obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania nepoprel, že dňa 15.2.2025 opakovane udieral kladivom do oplotení poškodených D. E. a F. E.. Svoje konanie odôvodňoval dlhodobými susedskými spormi a presvedčením, že oplotenia zasahujú do jeho pozemku. Táto obrana obžalovaného však bola vyvrátená závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H. F. I., z ktorý záverov vyplynulo, že aktuálne evidovaný priebeh hraníc parciel registra CKN č. 1295/2 a CKN č. 1295/3 v katastrálnom území G. v rámci povolených odchýlok zodpovedá pôvodnému priebehu hranice určenej pri technicko-hospodárskom mapovaní vykonanom v roku 1963. Aj krajský súd v zhode s okresným súdom je toho názoru, že uvedený znalecký posudok nepotvrdil tvrdenia obžalovaného o tom, že by poškodení neoprávnene zasahovali do jeho vlastníckeho práva. Navyše ani prípadná existencia občianskoprávneho sporu o hranice pozemkov nemôže zakladať oprávnenie svojvoľne a násilným spôsobom zasahovať do cudzieho majetku. Obžalovaný napriek tvrdenému presvedčeniu o zásahu do svojho vlastníckeho práva nepodal príslušnú civilnoprávnu žalobu, ale rozhodol sa riešiť situáciu svojpomocným poškodzovaním oplotení poškodených.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, okresný súd zistený skutkový stav správne právne posúdil ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný pokračovacím konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak

prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Po novele už súd pri ukladaní trestu nemusí obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovením Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku ohľadom uloženého trestu pre obžalovaného. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre obžalovaného správne prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho doterajší život a zohľadnil pritom aj tú skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti priestupkovo postihnutý za obdobné konanie vo vzťahu k poškodeniu oplotenia poškodeného F. E., ako aj to, že konanie obžalovaného bolo motivované dlhodobými susedskými konfliktmi a subjektívnym presvedčením o zásahu do jeho vlastníckeho práva, ktoré bolo protiprávne neprípustné. Na základe uvedených skutočností ukladal peňažný trest vo výške 400,- EUR a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladal náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Krajský súd ohľadom uloženia peňažného trestu u obžalovaného uvádza, že na uloženie daného druhu trestu boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter súdenej trestnej činnosti a okolnosti prípadu je takto uložený peňažný trest vo výmere 400,- EUR a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody krajský súd uvádza, že výroky, ktorým súd uložil povinnosť obžalovanému nahradiť škodu poškodeným považuje za zákonné a majúce podklad vo vykonanom dokazovaní.

Záverom krajský súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného uvádza, že pokiaľ ide o rozsah poškodenia elektrickej brány poškodenej D. E., tento rozsah poškodenia bol jednoznačne objektivizovaný odborným vyjadrením č. 234/2025 vypracovaným znaleckou organizáciou JHS s.r.o., o ktorého objektivite nemal žiadne pochybnosti ani krajský súd. Zo záverov predmetného odborného vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že v dôsledku konania obžalovaného došlo k nenávratnému poškodeniu pohonu jedného krídla elektrickej brány. Zároveň bolo odborne vysvetlené, že ide o tzv. párový systém, pri ktorom musia oba pohony fungovať synchronizovane a byť identické, pričom pôvodný typ pohonu už nie je dostupný na trhu. Z uvedeného dôvodu bolo preto nevyhnutné vymeniť pohony oboch krídiel brány. Zároveň znalec ďalej konštatoval, že vzhľadom na charakter poškodenia neprichádzala do úvahy oprava zariadenia iným spôsobom než výmenou.

Výška škody, ktorá bola spôsobená poškodenej D. E. bola objektivizovaná tak odborným vyjadrením JHS s.r.o., podľa ktorého všeobecná hodnota poškodeného elektrického zariadenia predstavovala sumu 524,- EUR s DPH, ako aj písomným potvrdením A. J. zo dňa 10.06.2025, podľa ktorého škoda na poškodenom murovanom stĺpiku a betónových tvárniciach predstavovala sumu 330,- EUR. Tieto závery korešpondujú aj s ďalšími listinnými dôkazmi, najmä faktúrou spoločnosti MontDom s.r.o. za opravu poškodeného stĺpika, faktúrou spoločnosti BOP-Slovakia s.r.o. za opravu elektrického mechanizmu brány, ako aj potvrdením VÚB banky o realizovanej úhrade za vykonané stavebné práce.

Vo vzťahu k poškodeniu oplotenia poškodeného F. E. bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že obžalovaný opakovanými údermi kladiva poškodil vrchnú časť murovaného plota, pričom odbil štyri kusy betónových tvárnic. Výška škody vo výške 200,- EUR bola objektivizovaná písomným potvrdením - vyčíslením škody vypracovaným A. J., a túto škodu poškodený F. E. potvrdil aj vo svojej výpovedi.

S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.