Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/35/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. , v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08.12.2025, č.k. -559 na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 08.12.2025, č.k. -559 rozhodol o obžalobe podanej na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na tak, že obžalovaný sa podľa písmeno a) oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. -60 zo dňa 04.07.2025 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno d) s poukazom na písmeno b) , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dlhodobo, minimálne však od leta roku 2019 až do 2.2.2025 spôsoboval svojej družke B. C., nar. XXXX, v priestoroch ich spoločného bydliska v obci D. v D. E. na presnejšie doposiaľ nezistenej adrese ako i v obci D. F., časť E. F. G. XXX, psychické útrapy predovšetkým jej ponižovaním najmä tým, že jej opakovane a pravidelne vulgárne nadával osobne ako i prostredníctvom aplikácie Whatsapp slovami, že je kurva, že fajčí kokoty, sústavným podozrievaním z nevery a vyvolávaním hádok, pri ktorých niekedy i rozbíjal zariadenie bytu, v dôsledku čoho poškodená obmedzila sociálne kontakty, nikam nechodila a venovala sa len práci a rodine, označoval ju za feťáčku, opakovane sa jej vyhrážal „sociálkou“ a odobratím ich spoločných maloletých detí, vyhrážal sa jej, že zabije jej brata a dobije deda, ďalej kontrolovaním pohybu poškodenej, bezdôvodným odopieraním spánku, zároveň svoju družku pravidelne v rôznych intervaloch a to trojmesačných, polročných, niekedy však s týždennými odstupmi aj fyzicky napádal tým spôsobom, že ju udieral a dával jej facky, pričom v mesiaci december roku 2024 v presne nezistený deň na presne nezistenom mieste, počas jazdy do práce jej šepkal, že je kurva, štetka, je trubka vyjebaná a dvakrát ju so zavretou päsťou udrel do tváre a ďalej ju osočoval, že je obyčajná kurva a aby zdochla a naposledy dňa 02.02.2025, potom, ako odišla návšteva, ju v priestoroch spoločného obydlia opätovne slovne urážal, hodil po nej pohár, rozbíjal predmety a rozbehol sa smerom k svojej družke, načo zakročila ich spoločná maloletá dcéra, následne kričal na svoju družku, že je len kurva, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie spôsoboval u nej strach a stres, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátor, ktoré odvodnil podaním zo dňa 11.03.2026. V odvolaní prokurátor uviedol:

2.1. Okresný súd Dunajský Streda napadnutým rozsudkom zo dňa 08.12.2025 obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa V podstate svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spáchanie skutku je preukazované iba výpoveďou poškodenej B. C. zo dňa 03.05.2025. Na svojej výpovedi nezotrvala a na hlavnom pojednávaní vypovedal v prospech obžalovaného. Uviedla, že na výpoveď proti obvinenému bola navedená svedkyňou H., ktorá jej mala prízvukovať, aby obžalovaného vykreslila v zlom svetle. Súd tvrdí, že výpoveď poškodenej nie je podporená žiadnym iným dôkazom a pravdivosť jej tvrdení súd spochybnil. Súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. S takýmito závermi súdu sa nestotožňujem. 2.2. Ustanoveniami , a sa okresný súd dôsledne neriadil. V zmysle citovaných zásad je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu zistiť skutkový stav veci, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a súčasne umožňuje súdu z úradnej povinnosť obstarávať dôkazy. V zmysle tejto zásady je aj súd povinný vykonať také dôkazy ktoré zabezpečia náležité zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu. Hodnotenie dôkazov podľa vnútorného presvedčenie však neznamená možnosť ľubovôle zo strany súdu, ale musí byť založené na logickom úsudku a vyplýva zo starostlivého zváženia všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. 2.3. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa ustanovenia , nepovažuje za zákonné a správne, nakoľko mám za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dôkazy boli vyhodnotené len v prospech obžalovaného. 2.4. V predmetnej trestnej veci bolo trestné stíhanie podľa Trestné poriadku začaté na základe trestného oznámenia poškodenej, ktorá následne dvakrát dňa 3.2.2025 vypovedala. V oboch svojich výpovediach podrobne popísala konanie obžalovaného, ktorý ju napádal, urážal, ponižoval, dlhú dobu trpela jeho konanie, avšak pre podaním oznámenia bola vyčerpaná a rozhodla sa vec oznámiť. 2.5. V poslednej svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 27.6.2025 vypovedala, že počas predchádzajúcich výpovedí bola v šoku a pod nátlakom svedkyne H. Po pár dňoch si uvedomila, že nemôže obviniť človeka, ktorý nemal trestnoprávnu činnosť. Svedkyňa jej povedala, že nech povie zlé veci a ona ich potvrdí. Incident v I. popísal ako škrtenie pri sexe, ona sa naľakala, obaja boli žiarliví, udrel ju pri hádke, potom skôr boli iba hádky, ktoré boli o tom, že obvinený si neudržal prácu Popísala konflikty, ktoré sa udiali ako obyčajné hádky, ona mu takisto nadávala, vyčítala mu kurvy. Uvedomuje si, že vypovedala proti obvinenému, bola však k tomu dotlačená aj telefón jej dali do ruky, aby volala políciu. Nemala pocit, že vo vzťahu by bola týraná. K svedkyni H. uviedla, že v minulosti zvykla chodiť za obvineným a teraz je ruka v ruke s policajtami. 2.6. Počas usvedčujúcich výsluchov vypovedala poškodená spontánne a priebeh výsluchu bol aj zaznamenaný na videozáznam. V tejto súvislosti vzhľadom na neskorší vývoj dôkaznej situácie, keď zmenila poškodená svoju výpoveď v prospech obžalovaného mal súd postupom podľa vykonať dôkaz - výsluch poškodenej prehratím videozáznamu a napriek tomu, že tento dôkaz nebol stranami konania navrhovaný. Samotná znalkyňa mala byť prítomná pri takomto dôkaze a vyjadriť sa k vierohodnosti tvrdení poškodenej. A prípadne sa takto mohol súd sám presvedčiť, či je vôbec možné uvažovať o neslobodnom konaní poškodenej pod vplyvom svedkyne H.. 2.7. Ďalej súd vôbec nevyhodnotil zabezpečenú telefonickú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou počas výkonu väzby. Z analýzy zabezpečených telefonických hovorov medzi obvineným a poškodenou počas výkonu väzby obvineným vyplýva, že obvinený nepriamo pôsobil na psychiku poškodenej slovami tom, že keď príde von tak si ju zoberie, miluje ju, keby bol vonku, tak by sa o nich finančne postaral, že vie, čo má povedať na súde. 2.8. Tvrdenia obžalovaného, že medzi ním a poškodenou išlo o nedorozumenia a akési sexuálne praktiky a situáciu zneužila svedkyňa H. vyznievajú nehodnoverne a skutočnosť, že obžalovanú fyzicky nenapádal a nevyhrážal sa jej, je vyvrátená výpoveďami poškodenej, svedkov a zápisnicou o obhliadke miesta činu Aj keď poškodená v ďalšej výpovedi sa snažila vypovedať čiastočne v prospech obvineného, táto výpoveď je účelová a nehodnoverná s poukazom jednak na záver znalkyne z odboru psychológia a výpovede svedkov i zabezpečenú telefonickú komunikáciu obvineného s poškodenou počas výkonu väzby. Znalkyňa objasnila, že u poškodenej došlo vo vzťahu k obvinenému k zmene postoju k osobe obvinené ktorého sa snaží ospravedlniť. Naopak je výpoveď učinená po vznesení obvinenia má znaky vierohodnosti, nemá známky konfabulácie, bola učinená v čase, k pamäťová stopa bola najviac

zachovalá a nedošlo v tom čase k jej ovplyvňovaniu zo strany obvineného, prípadne iných osôb, čomu nasvedčuje kamerový záznam jej výsluchu, ktorý dôkaz opakujem súd nevykonal. Takisto jej tvrdenia o dotlačení k výsluchu zo strany svedkyne H. sú vyvrátené výpoveďou svedkyne H. a kamerovým záznamom o výsluchu poškodenej a v podstate sú nelogické. 2.9. Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých vypracovaného F. B. D. vyplýva, že poškodená má intelektovú kapacitu v pásme priemeru. Osobnosť je výrazne extrovertne zameraná je spoločenská, ale vo vzťahoch chýba hĺbka a intimita. Emócie a subjektívne dojmy determinujú správanie najmä v náročných situáciách. Rolu v konflikte mohla zohrať ej nižšia sebaúcta v súvislosti s jej hmotnosťou a sexuálnou atraktivitou. Poškodená má kognitívny i osobnostný potenciál k tomu, aby vo všeobecnom slova zmysle vierohodne vypovedala. K osobnostným predpokladom možno dodať, že na všeobecnú vierohodnosť môžu mať negatívny vplyv emócie. Vyšetrenie nevykázalo žiadnu snahu o fabulovanie a domýšľanie si. Konanie obvineného, ktoré mu je kladené za vinu, spôsobovalo poškodenej fyzické a psychické utrpenie, ale svojím správaním konflikty sýtila aj sama. K zmene psychického stavu poškodenej došlo v tom zmysle, že zmenila postoj k správaniu obvineného, snaží sa ho ospravedlniť. Aktuálne sa ho snaží vykresliť v lepšom svetle, má pocit viny vo vzťahu k nemu. U poškodenej neboli zistené príznaky post traumatickej stresovej poruchy. K výpovedi poškodenej zo dňa 27.6.2025 uviedla, že všetko čo odznelo pri jej výsluchu, odznelo aj v rámci znaleckého dokazovania, na záveroch ktorého kompletne trvá. Poškodená sama charakterizuje partnerský vzťah ako funkčný, ale bol to turbulentný konfliktný vzťah zaťažený žiarlivosťou. Rolu zohrala aj sexuálna abstinencia počas väzby. Túto tému aj počas väzby s obvineným komunikovala. Na hlavnom pojednávaní v zásade zotrvala na záveroch znaleckého dokazovania. 2.10. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na , , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 3. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol: 3.1. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, kedy z výsluchu svedkov, znalcov a samotnej poškodenej vyplynulo, že skutku popísaný v obžalobe sa nestal a uvádzané skutočnosti sú nepravdivé. Spáchanie skutku bolo pred podaním obžaloby preukázané len z výpovede poškodenej B. C. vykonaného dňa 03.02.2025. Poškodená na tejto svojej výpovedi nezotrvala a ešte v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala opačne a sama poprela skutok. Uviedla, že vzniknuté situácie popísala v inom kontexte a riadne zdôvodnila zmenu svojej výpovede, ako aj to, že jej prvá výpoveď bola ovplyvnená svedkyňou C. H.. 3.2. Z výpovede svedkyne C. H. vyplynulo, že nebola žiadnym priamym svedkom v obžalobe tvrdených skutočností a všetky informácie má z počutia; uviedla, že nikdy nebola svedkom žiadneho konfliktu, a že na poškodenej nikdy nevidela žiadne znaky poškodenia zdravia či známky týrania. 3.3. Po mojom vzatí do väzby sa priateľstvo medzi svedkyňou C. H. a poškodenou B. C. skončilo, kedy poškodená za moje vzatie do väzby vinila svedkyňu, ktorá údajné „týranie“ oznámila polícii - čo vyplynulo aj zo vzájomnej komunikácie medzi nimi. Poškodená v konaní pred súdom uviedla, že na výpoveď v prípravnom konaní, kedy popisovala skutky ju naviedla svedkyňa C. H., ktorá jej prízvukovala aby ma opísala v definitívne a výrazne negatívnom svetle, že ak tak neurobí tak jej môže byť odňatá maloletá dcéra J. C.. Svedkyňa jej dokonca navrhla, že k ma dajú zavrieť potom sa k nim môže poškodená nasťahovať a žiť s nimi v „trojici“. Žiaden z vypočutých svedkov v konaní nevypovedal o tom, že by mal vedomosť o konfliktoch medzi mnou a poškodenou, nikto si na poškodenej nevšimol známky fyzického či psychického týrania/zranenia. Svedok K. vypovedal, že trávi s poškodenou ako jej zamestnávateľ vysokú dotáciu času a nikdy si nevšimol na nej žiadne zmeny či zranenia. Opísal ju ako energickú osobu, ktorej žarty sa často zvrhávajú do vulgárnych tém, čo bolo preukázané aj pred samotným súdom správaním poškodenej. Z konania vyplynulo, že poškodená je osoba extrovertná, vyjadrujúca sa vulgárne, dráždivo, konfrontačne a rada provokuje a prekračuje hranice slušného správania. 3.4. Incident zo dňa 02.02.2025, ktorý bol pre obžalobu ťažiskovým bol výpoveďami svedkov vyvrátený a jeho skutočný priebeh nezodpovedal popisu v obžalobe. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že sa stal tak ako je popísaný v obžalobe. Televízor som nerozbil ja (keďže ako som sám uviedol, bola to moja obľúbená vec a bol hodnotný a nikdy by som ho nepoškodil), ale poškodená, keď hodila pohár po mne, preto že som chcel opustiť spoločnú domácnosť a televízor som si chcel zobrať so sebou. 3.5. Rovnako ďalšie udalosti popísané v obžalobe sa vykonaným dokazovaním ukázali ako nepravdivé. Jediným priamym dôkazom v konaní bola výpoveď' poškodenej z prípravného konania. Táto výpoveď' bola vyvrátená všetkými ďalšími vykonanými dôkazmi, ako aj samotnou poškodenou na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí všetkých svedkov vyplynulo, že poškodená viedla so mnou riadny život v rámci

konformného rodinného správania, kedy nebolo preukázané, že by musela oslabiť sociálne kontakty a mala zakázané niekam chodiť. 3.6. Dôkazom rodinného žitia je aj skutočnosť, že od môjho prepustenia z väzby po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku vedieme s poškodenou riadny život v spoločnej domácnosti. Trávime spolu viac času ako bežní partneri, keďže aj pracujeme v rovnakom zamestnaní v E., kde dochádzame. Nie sú medzi nami žiadne konflikty a vedieme riadny a usporiadaný život, kedy spoločne vychovávame maloleté deti. 3.7. Prokurátor vo svojom odvolaní odkazuje na dokazovanie vykonané v priprávanom konaní a nereaguje na vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa. Konajúci súd sa so všetkými uvádzanými skutočnosťami riadne vypriadal a prijal právne udržateľný rozsudok. Za zásadné považujem, že v prípravnom konaní neboli vykonané všetky mnou navrhované dôkazy a priami svedkovia spolužitia mňa a poškodenej, ako aj osoby nachádzajúce sa dňa 02.02.2025 v našej domácnosti. Konajúci súd tieto nedostatky napravil. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý mi je kladený za vinu. Jediným priamym dôkazom je výpoveď' poškodenej z prípravného konania, ktorá bola v konaní pred súdom spochybnená samotnou poškodenou ako aj ďalšími vykonanými dôkazmi - výpoveďami svedkov a znaleckým dokazovaním. 3.8. Rozsudok súdu prvého stupňa tak považujem za správny a právne udržateľný. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby súd odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol. 4. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. 6. Prvostupňový súd odôvodnil výrok napadnutého rozsudku tým, že po vykonaní všetkých v rozsudku vymenovaných dôkazov, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a bez ohľadu na to, kto tieto dôkazy obstaral, s poukazom na základné zásady dokazovania, dospel k záveru, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu a ktorý je v obžalobe kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno d) s poukazom na písmeno b) . 7. Spáchanie skutku ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby je preukazované prakticky iba výpoveďou poškodenej B. C. zo dňa 03.02.2025. Poškodená na svojej výpovedi nezotrvala, na hlavnom pojednávaní vypovedala spôsobom úplne opačným. Konanie obžalovaného, ktoré je v skutkovej vete obžaloby popísané a právne kvalifikované ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, poprela, resp. uviedla, že nič také sa nestalo, prípadne situácie popísala v inom kontexte. 8. Svedkyňa H. vypovedala vo veci o skutočnostiach, o ktorých jej hovorila poškodená, z iných zdrojov informácie nemala. So svojím partnerom často navštevovali domácnosť obžalovaného a poškodenej, avšak vždy len boli privolaní dcérou poškodenej alebo poškodenou ku „konfliktu“, ktorého nikdy neboli

svedkami a dostavili sa až „po ňom“, na poškodenej nikdy nevideli žiadne známky zranení. Po vzatí obžalovaného do väzby sa ich „priateľstvo“ (s poškodenou) skončilo (vychádzajúc nielen z výpovedí poškodenej a svedkyne na hlavnom pojednávaní, ale aj z predloženej elektronickej komunikácie), keď poškodená za vzatie obžalovaného do väzby začala viniť svedkyňu, ktorá „týranie“ oznámila polícii. Poškodená tiež vypovedala, že na výpoveď učinenú v prípravnom konaní bola navedená svedkyňou H., ktorá jej prízvukovala, aby obžalovaného popísala vo výrazne negatívnom svetle, aby všetky prežité udalosti popísala čo najhoršie a zdôrazňovala, že rodina je sledovaná kvôli dcére J. sociálnou kuratelou, pričom ak by tak neučinila, hrozilo by jej odobratie detí. 9. Žiaden z vypočutých svedkov nevypovedal o tom, že by mal vedomosť o konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou, žiaden si na poškodenej nevšimol fyzické zranenia. Aj čo sa týka incidentu zo dňa 02.02.2025, vzhľadom na výpoveď osôb prítomných pri ňom, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že sa tento udial tak, ako je to popísané v skutkovej vete obžaloby. Televízor nerozbil obžalovaný, ale poškodená, keď doňho hodila pohár, pretože vedela, že je to obľúbená vec obžalovaného, ktorý chcel opustiť spoločnú domácnosť a zobrať si aj televízor so sebou. 10. Väčšina svedkov popisovala osobu poškodenej ako osobu, ktorá je extrovertná, vyjadrujúca sa vulgárne, dráždivo, konfrontačne, provokačne a často prekračujúca hranice slušného správania. Vulgárny štýl hovoru vyplýva aj z prepisov rozhovorov medzi obžalovaným a poškodenou, kedy vulgarizmy tvoria bežnú a prakticky prirodzenú súčasť ich slovníka bez akéhokoľvek agresívneho podtónu. Používanie vulgarizmov či už obžalovaným smerom k poškodenej alebo poškodenou smerom k obžalovanému preto v tomto kontexte nemožno považovať za spôsob nevhodného správania voči sebe navzájom, tobôž týrania. O tom, že poškodenej je provokačný štýl hovoru vlastný sa presvedčil aj súd na hlavnom pojednávaní, kedy pri dotazovaní poškodenej ohľadom navrhovaného svedka poškodená uviedla, že jeho adresu nepozná, ale môže ju nejako zistiť, lebo navrhovaný svedok „práši jej kolegyňu z práce“. Z vyjadrenia znalkyne v znaleckom posudku, i na hlavnom pojednávaní tiež vyplýva, že poškodená je schopná vypovedať vierohodne, avšak má tendenciu skresľovať prežité udalosti, pokiaľ sa nadmerne citovo upne k danej situácii. K tejto situácii zjavne došlo pri výpovedi poškodenej v prípravnom konaní. 11. Súd sa vzhľadom na významné rozpory vo výpovedi poškodenej tiež zameral na jej jednotlivé výpovede a ich logickú súvislosť s ostatnými priamymi a nepriamymi dôkazmi, ktoré majú svedčiť o vine obžalovaného. Ich posúdením a vyhodnotením následne dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané poškodenou sami o sebe, ani v spojení s ďalšími dôkazmi neobstoja. Výpoveď poškodenej z prípravného konania je jediným priamym dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu v prejednávanej veci kladie za vinu, avšak nie je možné ju považovať za taký jasný a presvedčivý dôkaz, ktorý by postačoval na jednoznačné ustálenie viny obžalovaného. Táto výpoveď poškodenej je málo presvedčivá, nelogická, pričom osoba poškodenej sa javí tiež ako veľmi ľahko ovplyvniteľná inými osobami, aktuálnymi okolnosťami či momentálnou situáciou. Pravdivosť tvrdení poškodenej, ktoré uvádzala pri svojej výpovedi dňa 03.02.2025 nie je podporená žiadnym iným dôkazom, ani jej následnou výpoveďou. Na základe vykonaných dôkazov mal súd potom vierohodnosť poškodenej vo veci za značne spochybnenú a to najmä na základe skutočností, že jej výpoveď z prípravného konania nebola potvrdená žiadnym priamym svedkom, ani žiadnym iným dôkazom. Skutočnosť, že spolužitie obžalovaného a poškodenej nebolo ideálne a nekonfliktné, že sa často hádali či už zo žiarlivosti, pre podozrenia z nevery alebo pre peniaze, neznamená, že takéto konanie napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Vo vzťahu obžalovaného a poškodenej sa naopak i súdu javí, že práve poškodená je tou dominantnejšou stranou, ktorá určuje kurz smerovania ich vzájomného vzťahu. Z výpovedí všetkých vypočutých tiež nevyplýva, že by poškodená kvôli obžalovanému obmedzila sociálne kontakty a nikam nechodila, práve naopak. Obžalovaný aj poškodená, resp. aj ďalší rodinní príslušníci potvrdili, že v domácnosti boli často prítomné rôzne návštevy. Aj z výpovede znalkyne je zrejmé, že domácnosti obžalovaného a poškodenej pre časté návštevy chýbala rodinná intimita, pričom tieto návštevy pozývala poškodená. 12. Po vyhodnotení všetkých dôkazov v kontexte a vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že tieto dôkazy jednoznačne a bez dôvodných pochybností nepreukazujú spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. 13. Zhodnotenie vykonaného dokazovania tak, ako je uvedené v bodoch 6. až 12. tohto uznesenia, považuje odvolací súd v plnom rozsahu za správne a zákonné. Je zrejmé, že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov postupoval správnym spôsobom, teda bral do úvahy všetky vykonané dôkazy, tieto hodnotil samostatne i vo vzájomných súvislostiach, podrobil ich hodnovernosť kritickej previerke a ich hodnotenie vykonal v súlade zo zásadami formálnej logiky. Preto záver, ku ktorému dospel (spáchanie

žalovaného skutku nebolo preukázané bezpečne, bez rozumných pochybností), nie je možné vyhodnotiť ako nesprávny, čo v odvolaní namieta prokurátor. 14. Prokurátor vo svojom odvolaní predkladá iné hodnotenie vykonaných dôkazov, najmä hodnotenie rozdielnych výpovedí svedkyne poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní. Kladie väčší dôraz, respektíve pripisuje väčší význam výpovedi svedkyne poškodenej v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní a hodnotí výpoveď svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní ako účelovú a nehodnovernú. K takémuto záveru však nemožno jednoznačne a s dostatočnou mierou istoty dospieť. Z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z výpovedi svedkyne poškodenej, ktoré urobila v priebehu trestného stíhania je jednoznačne pravdivá. Ani závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie nie sú dôkazom, na základe, ktorého by bolo možné priorizovať jej výpoveď z prípravného konania. Dôkazná situácia v preskúmavanej trestnej veci je charakterizovaná tým, že výpoveď svedkyne poškodenej je rozhodujúcim dôkazom. Preto na ňu správne prvostupňový súd kládol prísne nároky, ktoré mali za cieľ zistiť, či postačuje na rozhodnutie o tom, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktoré trestné stíhanie. Z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré sú uvedené vyššie, považuje aj odvolací súd výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania za jediný priamy dôkaz, ktorý nie je dostatočný na rozhodnutie o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní, je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že u poškodenej neboli zistené príznaky post traumatickej stresovej poruchy, teda stavu, ktorý by svedčil o existencii traumy, ktorú svedkyňa poškodená mohla zažiť v minulosti. Skutočnosť, že svedkyňa poškodená sa aktuálne snaží správanie obžalovaného ospravedlniť, nie je zároveň dôkazom o tom, že obžalovaný sa dopustil toho konania, ktoré je mu obžalobe kladené za vinu. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že vzťah obžalovaného a svedkyne poškodenej bol poznačený častými nezhodami, ktoré sa prejavovali tak v slovnej, ako aj vo fyzickej rovine. Zjednodušene povedané, zo strany oboch je možné racionálne pripustiť snahu odpúšťať druhému z partnerov niečo, čo sa medzi nimi stalo v minulosti. 15. Prokurátor v odvolaní ďalej namieta, že prvostupňový súd nevykonal dôkaz prehratím videozáznamu o výsluchu poškodenej podľa a to aj napriek tomu, že tento dôkaz nebol stranami trestného konania navrhovaný. Odvolací súd s týmto argumentom prokuratúra nesúhlasí. Je povinnosťou prokurátora ako strany v trestnom konaní navrhovať dôkazy, respektíve preukazovať, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý naňho prokurátor podá obžalobu. Pokiaľ bol teda prokurátorovi takýto dôkaz známy, neexistovala z jeho strany žiadna prekážka, aby navrhol jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ tak prokurátor neurobil, nebol súd povinný nahrádzať jeho aktivitu a z vlastnej iniciatívy vykonávať tento dôkaz, ktorý by mal svedčiť v neprospech obžalovaného. Došlo by k porušeniu povinnosti súdu zachovať nestrannosť a zároveň k narušeniu princípu rovnosti zbraní v trestnom konaní, ktorý je jedným z garantov spravodlivého súdneho procesu. 16. Ďalšou odvolacou námietkou prokurátora bolo, že prvostupňový súd nevyhodnotil zabezpečenú telefonickú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou počas výkonu väzby. Podľa názoru odvolacieho súdu to nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Následná komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá bola uskutočnená v čase, ktorý nasledoval po jeho vzatí do väzby v tejto trestnej veci, nemôže nahrádzať dôkaz o tom, čo sa malo udiať medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou v čase, keď mal obžalovaný spáchať žalovaný skutok. 17. Na základe vyššie uvedených záverov, ku ktorým dospel odvolací súd v rámci prieskumu napadnutého rozsudku, nevyhodnotil odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku ako dôvodné a preto ho zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.