Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14SaZ-6-2026.pdf
PDF · 98.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14SaZ/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: Hien Chu Tuan, narodeného XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: A. B., bez dokladu totožnosti, toho času pobytom: Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Župné námestie 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. ČAS: MU-PO-3-15/2026-Ž zo dňa 22.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím ČAS:MU-PO-3-15/2026-Ž zo dňa 22.06.2026 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný žalobcovi zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR zo dňa 13.01.2026 (ďalej ako „Žiadosť o azyl“) ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o azyle“).
2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval doterajšie azylové konania žalobcu vrátane spôsobu rozhodnutia správneho orgánu a výsledkov nadväzujúceho správneho súdneho konania, vrátane posledného súdneho konania, v ktorom správny súd rozsudkom č. k. 16SaZ/10/2024-30 zo dňa 19.12.2024 (ďalej ako „Rozsudok 16SaZ/10/2024“) správnu žalobu žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany č. ČAS:MU-PO-41-25/2024-Ž z 20.08.2024 zamietol. Žalovaný tiež uviedol, že kasačná sťažnosť podaná voči Rozsudku 16SaZ/10/2024 bola rovnako zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/3/2025 zo dňa 14.04.2025 (ďalej ako „Rozsudok kasačného súdu“). Žalovaný tiež poukázal na vstupný pohovor vykonaný so žalobcom 12.03.2024 z ktorého obsahu vyplynuli tvrdenia žalobcu o jeho členstve v politickej strane C. D. A. do roku 1997 do roku 2006, o jeho členstve v organizácii E. C. E. F. G. A. D. ( ďalej aj len Slobodný Vietnam) od roku 1995 do roku 2006. Od roku 1986 do roku 2006 spolupracoval s Thajskou armádou a ako člen Slobodného Vietnamu mal získavať informácie o jej fungovaní ako aj rôznych iných protivládnych skupinách. 17.9.2006 malo v Thajsku dôjsť k štátnemu prevratu, ktorý uskutočnila armáda. Po prevrate boli ľudia spolupracujúci za predchádzajúceho režimu s vládou a armádou prepustení a niektorí sa ocitli aj vo väzení. Hoci žalobca nemal vysoké postavenie v armáde ani vláde, obával sa pomsty zo strany skupín na ktoré donášal informácie, čo ho viedlo v novembri 2006 k opusteniu Thajska. Nebezpečenstvo mu má hroziť zo strany súčasnej vlády, protivládnych skupín a
Slobodného Vietnamu. Žalobca nepredložil žiaden doklad totožnosti a nevedel uviesť, či sa narodil v Thajsku alebo vo Vietname. Trval na skutočnosti, že je príslušníkom Thajska, ako jeho otec pričom mama je Vietnamka. Nevedel sa vyjadriť, prečo v minulosti opakovane uvádzal, že je Vietnamskej štátnej príslušnosti, naopak uvádzal že vietnamskú štátnu príslušnosť nikdy nemal. Všetky uvedené skutočnosti mali byť počas predchádzajúceho konania o udelenie azylu riadne vyhodnotené a zákonnosť neudelenia azylu ani doplnkovej ochrany žalobcovi mala byť potvrdená Rozsudkom 16SaZ/10/2024 a neskorším Rozsudkom kasačného súdu. Napriek neudeleniu azylu ani doplnkovej ochrany žalobca územie SR neopustil a 27.05.2025 v poradí jedenástykrát požiadal o udelenie azylu, pričom jeho žiadosť bola rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.08.2025 zamietnutá ako neprípustná. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu nepodal správnu žalobu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2025.
3. V rámci konania začatého na základe v poradí dvanástej Žiadosti o azyl žalobcom bol so žalobcom vykonaný dňa 30.01.2026 vstupný pohovor, počas ktorého mal žalobca uviesť, že o medzinárodnú ochranu žiada z tých istých dôvodov, ako v predchádzajúcom konaní v roku 2024.
4. Žalovaný na základe uvedeného skonštatoval, že v prípade žalobcu sa v minulosti už právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR a od právoplatnosti posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Žalovaný teda postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a Žiadosť o azyl ako neprípustnú zamietol.
II.
Správna žaloba
5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) z dôvodu, že sa mal žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadať s dôvodmi jeho Žiadosti o azyl. Žalovaný mal v napadnutom rozhodnutí iba skonštatovať, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, a taktiež nedošlo ani k podstatnej a závažnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu. Žalobca má mať pritom aj naďalej vážne obavy o svoj život v prípade návratu do krajiny pôvodu, a to z dôvodu jeho členstva v politickej strane, na základe čoho o azyl pôvodne žiadal.
6. Na základe uvedeného žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca, ako aj jeho právny zástupca zhodne uviedli, že sa vopred ospravedlňujú za svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré by mohlo byť v tejto veci nariadené.
III.
Konanie pred správnym súdom
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.07.2026, ktoré predložil v súlade s § 214 SSP na základe výzvy správneho súdu, stručne zhrnul priebeh administratívneho konania a vyjadril svoj nesúhlas s námietkami žalobcu.
8. Žalovaný zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Predmetom posúdenia v konaní o opakovanej žiadosti o udelenie azylu nemalo byť opätovné meritórne hodnotenie všetkých dôvodov, ktoré žalobca uvádzal v predchádzajúcich konaniach, ale výlučne posúdenie, či po právoplatnom skončení predchádzajúceho konania nastali nové skutočnosti alebo dôkazy, prípadne podstatná zmena pomerov v krajine pôvodu žalobcu, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o jeho žiadosti. Nakoľko má zo správneho spisu vyplývať, že žalobca v tomto konaní opätovne uvádzal totožné dôvody, aké boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach o udelení azylu, považuje svoj postup ako aj napadnuté rozhodnutie za zákonné.
9. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca na základe riadne doručenej výzvy súdu zo dňa 29.07.2026 nevyjadril.
IV.
Relevantné právne predpisy
10. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
11. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
12. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
13. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
15. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
16. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
V.
Skutkové a právne závery správneho súdu
19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci azylu podľa § 207 ods. 1 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) na základe skutkového stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SSP), preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného o zamietnutí jeho Žiadosti o azyl, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP.
20. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU- PO-3-15/2026-Ž zo dňa 22.06.2026, ktorým rozhodol, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území SR zo dňa 13.01.2026 ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zamieta.
21. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že sa mal žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadať s dôvodmi jeho Žiadosti o azyl.
22. Na úvod správny súd uvádza, že dôvody na udelenie azylu sú vymedzené v § 8 zákona o azyle. Podľa písm. a) tohto ustanovenia žalovaný udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
23. K posúdeniu napadnutého rozhodnutia správny súd pristúpil práve v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, z ktorého vyplýva, že v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy (prípadne „oprávnené obavy“ v znení definície pojmu „utečenec“ podľa článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov) z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (článok 53 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky).
24. Dôvody pre poskytnutie azylu sú teda zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04. augusta 2009, sp. zn. 8Sža/41/2009, prípadne rozsudok z 15. novembra2019, sp. zn. 10Sžak/17/2019).
25. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom potrebné vychádzať z toho, či sťažovateľ v konaní uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
26. Najvyšší správny súd SR opakovane a podrobne vo svojej judikatúre vyslovil, že konanie o medzinárodnej ochrane je konaním špecifickým tým, že (i) je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, (ii) ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa riziko prenasledovania či vážnej ujmy v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/16/2022 z 28. novembra 2022, publikovaný v Zbierke č. 1/2023 pod č. 41/2023 ZNSS). Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.januára 2015, sp. zn. 1Sža/48/2014).
27. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, čo tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).
28. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2007, sp. zn. 1SžoKS 124/2005, rozsudok z 01. júla 2009, sp.zn. 8Sža/34/2009, prípadne rozsudok z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sžak/5/2017, ktorý si uvedené závery rovnako osvojil).
29. Vyššie uvedené judikatórne závery ohľadom obsahu povinnosti žalovaného zistiť skutočný stav veci v konaní o udelenie azylu je potrebné primerane aplikovať aj v tejto právnej veci, keď bola Žiadosť o azyl zamietnutá. V tomto konaní žalovaný pritom neposudzuje žiadosť v jej merite (nezkúma, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany), ale skúma výlučne procesné podmienky jej neprípustnosti, pričom povinnosť tvrdenia žiadateľa o azyl zostáva zachovaná, t.j. je primárnou povinnosťou žiadateľa o azyl uviesť pri svojej opakovanej žiadosti skutočnosti, preukazujúce podstatnú zmenu skutkového stavu od právoplatného skončenia posledného konania o udelenie azylu. Tak ako pri prvej žiadosti o azyl, ani pri jeho opakovanej žiadosti, zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
30. Správny súd mal v tejto veci na základe poskytnutého administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalobca v konaní o jeho Žiadosti o azyl uviedol totožné dôvody, aké boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach o udelení azylu, s ktorými sa žalovaný dostatočným spôsobom v predchádzajúcom rozhodnutí o neudelení azylu a doplnkovej ochrany č. č. ČAS:MU-PO-41-25/2024-Ž z 20.08.2024 vysporiadal. Žalobca ani počas vstupného pohovoru, ani v ďalšom priebehu konania teda nepredložil žiadne nové relevantné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali opätovné meritórne posúdenie jeho žiadosti. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom posúdenia v konaní o opakovanej žiadosti o udelenie azylu nie je opätovné meritórne hodnotenie všetkých dôvodov, ktoré žalobca uvádzal v predchádzajúcich konaniach, ale výlučne posúdenie, či po právoplatnom skončení predchádzajúceho konania nastali nové skutočnosti alebo dôkazy, prípadne podstatná zmena pomerov v krajine pôvodu žalobcu, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o jeho žiadosti.
31. Správny súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Z rozhodnutia je zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akým spôsobom boli vyhodnotené tvrdenia žalobcu a z akých právnych dôvodov žalovaný aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.
32. Tak ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, z informácií o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, zároveň nevyplýva existencia nových okolností odôvodňujúcich opätovné meritórne posúdenie žiadosti žalobcu. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí dospel k správnemu právnemu záveru, vyplývajúceho z riadne zisteného skutkového stavu veci, a to že v konaní nebola objektívne zistená žiadna podstatná a závažná zmena pomerov v krajine pôvodu žalobcu, ktorá by mohla mať významný vplyv na posúdenie jeho postavenia.
33. Na záver správny súd poznamenáva, že ani samotný žalobca v podanej správnej žalobe neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, preukazujúce nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným alebo iné skutočnosti, z ktorých by vyplývala podstatná a závažná zmena pomerov v krajine pôvodu žalobcu, ktoré by žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezobral do úvahy.
34. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalobcom uvádzané námietky voči zákonnosti napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, správny súd žiadne iné pochybenia napadnutého rozhodnutia nevzhliadol, a preto je napadnuté rozhodnutie potrebné považovať za zákonné.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 219 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).