Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-754-2020.pdf
PDF · 88.69 KB
Case nature
Subarea
80Ek/754/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Lenka Trubirohová, nar.: 31.08.1986, Komenského 1747/21, 955 01 Topoľčany proti povinnému: Andrej Petráš, nar.: 20.12.1981, Záhorácka 1934/65, 901 01 Malacky o vymoženie 3 000 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 82 109 Bratislava, IČO: 30 791 383, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, sp. zn. 387EX 151/20, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.05.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy 3 000 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – rozhodnutie Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4C/7/2017, zo dňa 25.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.12.2019 (ďalej aj ako len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených vydal dňa 19.05.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 82 109 Bratislava, IČO: 30 791 383, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 387EX 151/20 (ďalej aj ako len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 18.09.2026 predložil súdu na rozhodnutie Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s Upovedomením o zastavení exekúcie, sp. zn. 387EX 151/20 zo dňa 14.0.2026 (ďalej aj ako „upovedomenie o zastavení exekúcie“).
4. Súdny exekútor vydal dňa 18.09.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 73,80 Eur. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 26.08.2026. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené na exekútorský úrad dňa 07.09.2026, podané na poštovej preprave dňa 04.09.2026 ergo v zmysle definície procesnoprávnych lehôt, je lehota zachovaná, ak sa úkon vykoná najneskôr v deň lehoty (podá na poštovú prepravu), a teda námietky oprávneného boli podané v zákonnej 15 dňovej lehote. 5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený uviedol, existenciu nehnuteľného majetku povinného a to evidovaného
na LV. Č. 3756 katastrálne územie Malacky, k predmetnej nehnuteľnosti mu bolo taktiež založené záložné právo, oprávnený si je vedomí viacerých záložným práv, ale navrhuje posúdiť ich poradie, výšku a prípadne pokračovať v exekúcií postihnutím predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. 6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sa vyjadril nasledovne cit.: „Nakoľko na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného je v časti C: ťarchy ako druhé v poradí zriadené záložné právo v prospech p. Miroslavy Šebestovej, rod. Šebestovej, nar. 06.12.1981, trvale bytom Písniky 797/8, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2016, právoplatné 10.08.2016, požiadal som v exekučnej veci vedenej proti povinnému pod sp.zn. 387EX 14499/17 dňa 19.06.2025 o poskytnutie súčinnosti právneho zástupcu p. Šebestovej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto a to, či povinný Andrej Petráš riadne uhrádza pohľadávku v prospech p. Šebestovej a o oznámenie výšky zabezpečenej pohľadávky, a či p. Šebestová pristúpila, resp. pristúpi k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Dňa 14.08.2025 mi do elektronickej schránky právny zástupca p. Šebestovej doručil vyjadrenie, kde okrem iného uvádza, že p. Šebestová súhlasí s výkonom záložného práva a trvá na dlžnej istine ako aj zákonných úrokoch z omeškania, ktoré prislúchajú k istine, avšak nešpecifikoval nehnuteľnosť, ktorej predaj sa má realizovať a ani výšku zabezpečenej pohľadávky. Dňa 24.09.2025 som prostredníctvom mailu inicioval osobné stretnutie s JUDr. Ondrejom Urbanom, URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, a to na deň 01.10.2025, na ktorom som mu vysvetlil postup pri predaji predmetnej nehnuteľnosti a informoval som ho aj o jednotlivých záložných právach, ktoré viaznu na nehnuteľnosti povinného. Právnemu zástupcovi p. Šebestovej som dňa 02.10.2025 do elektronickej schránky doručil žiadosť, v ktorej som ho v súlade s ustanoveniami § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, požiadal o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Zároveň som ho požiadal o oznámenie výšky zabezpečenej pohľadávky. Uvedenú žiadosť som zaslal právnemu zástupcovi p. Šebestovej aj mailom, kde som mu uviedol, aby do súhlasu s predajom nehnuteľnosti presne špecifikoval v zmysle mojej žiadosti nehnuteľnosť, ktorej predaj sa týka. Dňa 09.12.2025 som JUDr. Ondreja Urbana kontaktoval mailom aj telefonicky, keďže súhlas prednostného záložného veriteľa s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného mi nezaslal, požiadal som ho opäť o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti, a aby presne špecifikoval v zmysle mojej žiadosti zo dňa 02.10.2025 nehnuteľnosť, ktorej predaj sa týka, ako aj o oznámenie výšky zabezpečenej pohľadávky. Zároveň som mu do mailu uviedol, že presná špecifikácia nehnuteľnosti je potrebná z dôvodu, že uvedené žiada súd pri schválení príklepu, aby nebolo možné nehnuteľnosť zameniť. Keďže mi právny zástupca p. Šebestovej súhlas prednostného záložného veriteľa s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného v exekúcii vedenej pod sp.zn. 387EX 14499/17 nezaslal, dňa 14.08.2026 som v exekúciách vedených proti povinnému pod sp.zn. 387EX 14499/17, 387EX 151/20, 387EX 195/20, 387EX 283/21 a 387EX 293/21 vydal Upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.“ Na základe vyššie uvedeného poverený súdny exekútor usúdil, že z dôvodu indispozície súhlasu prednostného záložného veriteľa s predajom predmetnej nehnuteľnosti povinného, navrhuje námietky zamietnuť. 7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Súd vo všeobecnosti poukazuje, že exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.). Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech.
11. Súd v tomto bode konštatuje, že súdny exekútor po začatí exekúcie, ako aj v jej ďalšom priebehu, riadne vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v príslušných medzirezortných evidenciách. Vo vzťahu k argumentácii oprávneného uvedenej v podaných námietkach súd poukazuje na to, že po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu, upovedomením o zastavení exekúcie a námietkami oprávneného dospel k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné. Oprávnený založil svoje námietky predovšetkým na tvrdení, že povinný vlastní byt č. 19 nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo 1934, zapísaný na LV č. 3753 pre katastrálne územie Malacky, ku ktorému bolo v prospech oprávneného zriadené exekučné záložné právo pod č. Z-6431/2020. Samotná existencia vlastníckeho práva povinného k nehnuteľnosti a samotný zápis exekučného záložného práva však ešte neznamenajú, že uvedený majetok predstavuje v danom exekučnom konaní reálne speňažiteľný a exekvovateľný majetok. Na koľko podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sa pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. Uvedené ustanovenie nevyžaduje absolútnu nemajetnosť povinného, teda stav, keď povinný nevlastní vôbec žiadny majetok. Rozhodujúca je jeho relatívna nemajetnosť, ktorá spočíva v tom, že v konkrétnom exekučnom konaní nebol zistený majetok, ktorý možno zákonným spôsobom speňažiť a z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok alebo aspoň trovy exekútora. Tento výklad zodpovedá aj záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 507/2024.
12. Zápis exekučného záložného práva podľa § 167 Exekučného poriadku plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu a zakladá poradie oprávneného medzi záložnými veriteľmi. Nemožno ho však vykladať tak, že oprávnenému automaticky vzniká právo na predaj nehnuteľnosti bez splnenia ďalších zákonných podmienok. Ustanovenie § 167 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje iba podmienky zriadenia exekučného záložného práva a nemožno z neho vyvodiť oprávnenie obísť obmedzenie vyplývajúce z § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu na záloh viesť iba vtedy, ak je oprávnený záložným veriteľom alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Rovnaké pravidlo vyplýva aj z § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zmyslom týchto ustanovení je ochrana záložného veriteľa, ktorého záložné právo vzniklo skôr a ktorý má v poradí prednosť pred neskorším záložným právom oprávneného. V zmysle predmetného vyplýva, že exekučné záložné právo nemôže slúžiť ako nástroj na obchádzanie zákazu vedenia exekúcie na záloh bez súhlasu skoršieho záložného veriteľa. Z listu vlastníctva vyplýva, že predmetný byt bol zaťažený záložnými
právami vzniknutými skôr než exekučné záložné právo oprávneného, a to najmä záložným právom VÚB, a. s., zapísaným pod č. V-3719/06, a záložným právom v prospech Miroslavy Šebestovej, zapísaným pod č. V-3737/16. Skutočnosť, že niektorí skorší záložní veritelia so speňažením súhlasili, nemôže nahradiť súhlas ďalšieho skoršieho záložného veriteľa, ktorého záložné právo má v poradí prednosť pred exekučným záložným právom oprávneného.
13. Zo správy súdneho exekútora vyplýva, že právny zástupca Miroslavy Šebestovej v komunikácii zo 14. augusta 2025 síce uviedol, že jeho klientka súhlasí s výkonom záložného práva a trvá na úhrade istiny a úrokov z omeškania, avšak z predložených podkladov nemožno bezpečne ustáliť, že išlo o určitý a bezpodmienečný súhlas s predajom konkrétne označeného bytu v tomto exekučnom konaní. Pokiaľ teda skorší záložný veriteľ neposkytol určitý súhlas s predajom predmetnej nehnuteľnosti, byt nemožno v tomto exekučnom konaní považovať za reálne speňažiteľný majetok povinného, zápis exekučného záložného práva preto nevyvracia záver o relatívnej nemajetnosti povinného. Námietka oprávneného, že exekútor mal pokračovať v exekúcii iba na základe existencie exekučného záložného práva, preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zo spisu zároveň nevyplýva, že by po zriadení exekučného záložného práva v roku 2020 došlo v tomto exekučnom konaní k ďalšiemu zexekvovaniu majetku alebo k zisteniu príjmov povinného postačujúcich aspoň na úhradu trov exekútora. Ani samotné pretrvávanie zápisu exekučného záložného práva v katastri nehnuteľností nemožno považovať za nové zexekvovanie majetku. Zápisy záložných práv alebo exekučných záložných práv z iných konaní tak nemajú za následok začatie novej päťročnej lehoty v predmetnej exekúcii. Keďže do 14. augusta 2026 uplynula zákonom ustanovená päťročná lehota a nebol zistený iný reálne postihnuteľný majetok alebo príjem povinného, podmienky podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku boli splnené.
14. Na dôvažok súd uvádza, že zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je rozhodnutím procesnej povahy a nepredstavuje rozhodnutie o zániku vymáhanej pohľadávky ani o zániku exekučného titulu. Ak vymáhaný nárok nebude dobrovoľne splnený a neskôr dôjde k zmene majetkových pomerov povinného alebo budú splnené podmienky umožňujúce zákonné speňaženie konkrétneho majetku, oprávnený môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 Exekučného poriadku, pokiaľ bude exekučný titul naďalej vykonateľný a nebudú existovať iné zákonné prekážky.
15. Na záver súd poukazuje, že z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplývajú skutočnosti, že povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti, a nemocenskej dávky. Vzhľadom na rozsah exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku všeobecne možno v tomto bode konštatovať, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Z vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej zastavenia od povinného nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom a ani trov exekúcie. Teda v priebehu exekúcie nebol na území Slovenskej republiky u povinného zistený taký nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, pohľadávky, alebo iné majetkové práva, ktoré by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie v rámci tohto exekučného konania a prebiehajúcej exekúcie.
16. Súd má preto za preukázané, že súdny exekútor po zistení majetkových pomerov povinného dospel k právnemu záveru, že povinný nedisponuje exekvovateľným hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, príjmami, cennými papiermi, pohľadávkami voči tretím osobám, inými právami, alebo iným zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť čo i len trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní. K rovnakému právnemu záveru dospel aj súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 14.08.2026, teda po uplynutí 5-ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala plynúť dňa 19.05.2020. Teda súdny exekútor postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
17. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preto dospel k záveru, že námietky sú nedôvodné, a preto súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.