Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/53/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobcu: A. B., X.X.XXXX, C. XXX, D., zastúpený E. E. F., G. H., I. I. J. K., I. I. L. X, M., N.: XXXXXXXX, proti žalovanému v 1. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka E. I., naposledy C. X, D., žalovanému v 2. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka O. I., naposledy C. XXX, D., žalovanému v 3. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka E. I., XX.X.XXXX, naposledy C. XXX, D., všetci žalovaní zastúpení I. D. O., M. XX, M., N.: XXXXXXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným K. P. F.- katastrálnym odborom v katastrálnom území C., obec: C., okres: F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „Q.“, D. R. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti evidované K. P. F.- katastrálnym odborom v katastrálnom území C., obec: C., okres: F., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „Q.“, D. R. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2 do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v podiele 1/1 k celku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanému v 1. rade v sume 128,63 eura, žalovanému v 2. rade v sume 128,63 eura a žalovanému v 3. rade v sume 128,63 eura na depozitný účet I. D. O., vedený v B. D., Bratislava, číslo účtu: IBAN: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, poznámka pre prijímateľa XX/XX/XXXX, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. XX/XX/XXXX vedie konanie v spore žalobcu: A. B., X.X.XXXX, C. XXX, D., zastúpený E. E. F., G. H., I. I. J. K., I. I. L. X, M., N.: XXXXXXXX, proti žalovanému v 1. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka E. I., naposledy C. X, D., žalovanému v 2. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka O. I., naposledy C. XXX, D., žalovanému v 3. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka E. I., XX.X.XXXX, naposledy C. XXX, D., všetci žalovaní zastúpení I. D. O., M. XX, M., N.: XXXXXXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Toto súdne konanie začalo dňa X.XX.XXXX, kedy bola žaloba žalobcom doručená konajúcemu súdu.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1., 2. a 3. rade k nehnuteľnostiam evidovaným K. P. F.- katastrálnym odborom v katastrálnom území C., obec: C., okres: F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra

„Q.“, D. R. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2. Taktiež navrhol, aby ho súd zaviazal vyplatením primeranej náhrady za prikázanie veci, a to samostatne žalovanému v 1. rade sumu 28,58 eura, žalovanému v 2. rade sumu 28,58 eura a žalovanému v 3. rade sumu 28,58 eura.

2.1. Žalobca v žalobe uviedol, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných K. P. F.- katastrálnym odborom v katastrálnom území C., obec: C., okres: F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „Q.“, D. R. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2 v nasledujúcej výške spoluvlastníkov podielov: žalobca 2/5, žalovaný v 1. rade 1/5, žalovaný v 2. rade 1/5, žalovaný v 3. rade 1/5. Žalobca je jedným z celkovo 4 podielových spoluvlastníkov Nehnuteľnosti, ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/5 k Nehnuteľnosti. Žalobca prenajíma Nehnuteľnosti spoločnosti F., F. G. D. C., I., so sídlom C. XXX, XXX XX D., N.: XX XXX XXX (ďalej len ako „LLP Uhliská“). Prenájom Nehnuteľností spoločnosti F. C. je možné overiť z verejne prístupného portálu elektronických služieb P. S., H. G. H. I. T. I. U. , pričom v položke „V. G. D. W.“ E. D. V. G. V. „G. (W. I.)“. V takom prípade sa zobrazí ucelený pôdny blok, súčasťou ktorého je daný pozemok, identifikácia poľnohospodára užívajúceho daný pôdny blok ako aj výška nájomného. Spoločnosť F. C. doručila Žalobcovi list zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom ho vyzvala na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam z dôvodu sprísnenia požiadaviek na vyplácanie priamych podpôr zo strany Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Od roku 2028 bude musieť žiadateľ o poskytnutie podpory formou priamych platieb preukázať v prípade pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, že má uzavretú nájomnú zmluvu so všetkými vlastníkmi. V prípade ak by sa nepodarilo vysporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových strán jeho prikázaním do vlastníctva Žalobcu, bude od 1.1.2028 hroziť, že nájomca– spoločnosť F. C. - pristúpi k ukončeniu časti nájomných zmlúv, resp. bude požadovať zníženie nájomného za tie pozemky, pri ktorých Žalobca ako prenajímateľ nebude výlučným vlastníkom, v dôsledku čoho by Žalobcovi vznikla finančná ujma. Žalobca má tak prirodzený záujem na usporiadaní vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam tak, aby sa stal ich výlučným vlastníkom, v dôsledku čoho by Nehnuteľnosti prenajal spoločnosti F. C. už ako výlučný vlastník a zostal tak zachovaný jeho doterajší príjem z prenájmu Nehnuteľností. Za daných okolností ako aj s ohľadom na povahu, charakter a účel užívania Nehnuteľností je najrozumnejším spôsobom vysporiadania podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam ich prikázanie do výlučného vlastníctva Žalobcu spojené s jeho povinnosťou poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navyše zodpovedá skutočnému stavu, ako jednotliví podieloví spoluvlastníci užívajú Nehnuteľnosti. V neposlednom rade Žalobca poukazuje aj na dlhodobé ciele W. D. G. J. V. I. v oblasti právnej úpravy pozemkového vlastníctva, ktoré rozdrobenosť pozemkového vlastníctva vníma ako prekážku efektívnejšieho hospodárenia na pôde, ale aj vykonávania iných aktivít (napr. budovanie líniových stavieb, priemyselných parkov a pod.), čo spôsobuje konkurenčnú nevýhodu Slovenskej republiky (napr. U. G. U. G. U. G. U. G. U. .

2.2. Skonsolidovanie vlastníctva k poľnohospodárskej pôde je tak rôznymi vládami SR bez ohľadu na ich politické zloženie konzistentne vnímané ako jeden zo základných predpokladov na zlepšenie poľnohospodárskej politiky a potravinovej sebestačnosti. Zrušenie podielového spoluvlastníctva sporových strán tak bude síce malým, ale ďalším krokom k naplneniu tohto cieľa.

2.3. Pri určení výšky ceny Nehnuteľností Žalobca vychádza z cien jednotlivých druhov pozemkov určených podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom na objednávku Žalobcu dňa XX.X.XXXX súdnou znalkyňou N. A. F. tak, že jednotková cena za 1 m2 nehnuteľnosti je 0,12 eura.

3. Okresný súd Levice v zmysle vyzval žalovaných, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k podanej žalobe. V písomnom podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX zástupca žalovaných uviedol, že nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, I. súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným K. P. F.- katastrálnym odborom v katastrálnom území C., obec: C., okres: F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „Q.“, D. R. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, u žalobcu v podiele 2/5, u žalovaného v 1. rade v podiele 1/5, u žalovaného v 2. rade v podiele 1/5 a u žalovaného v 3. rade v podiele 1/5, a to prikázaním za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobkyne, I. s odkazom na ust. Obč. zákonníka a ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nepovažuje rozdeľovanie

pozemku za dobre možné (s ohľadom na jeho výmeru, charakter a umiestnenie) a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných poukázal na to, že žalobca na účely stanovenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných predložil znalecký posudok znalca z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia- N. A. F. č. XX/XXXX L. A. XX.X.XXXX, ktorá stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 0,12 eura za 1 m2 pozemku, z ktorej žalobca navrhuje vychádzať na účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

3.1. Predmetné pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce a slúžia k poľnohospodárskemu účelu. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. I. vykonal šetrenie k posúdeniu primeranosti navrhovanej peňažnej náhrady, pričom zistil, že Kúpnou zmluvou z roku XXXX K. C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k porovnateľnému pozemku, umiestnenému mimo v zastavaného územia obce C., s druhom pozemku „trvalý trávny porast“, za kúpnu cenu 5,00 eur za 1 m2 pozemku. I. predložil kúpnu zmluvu z roku XXXX, ktorou obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k porovnateľnému pozemku, umiestnenému mimo zastavaného územia obce C., s druhom pozemku „trvalý trávny porast“, za kúpnu cenu 5,00 eur za 1 m2 pozemku. I. tiež predložil 2 kúpne zmluvy z roku XXXX, ktorými obec D. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom, umiestneným vo vedľajšom katastrálnom území D., mimo zastavaného územia obce, s druhom pozemku „orná pôda“ za kúpnu cenu 4,21 eura za 1 m2 pozemku, a s druhom pozemku „trvalý trávny porast“ za kúpnu cenu 4,38 eura za 1 m2 pozemku. I. poukázal na to, že znalecký posudok je len jedným z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností, ako aj poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Vzhľadom k uvedenému I. nepovažuje náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných k pozemkom, vychádzajúcu zo znaleckého posudku znalca N. A. F. č. XX/XXXX L. A. XX.XX.XXXX, za primeranú v zmysle ust. a vyššie citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR. I. poukázal na skutočnosť, že primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Konajúci súd môže vychádzať pri určení primeranej náhrady zo znaleckého posudku, avšak pri zohľadnení skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré môžu znalcom určenú cenu ovplyvniť. I. žiada náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných zaplatiť na depozitný účet I. vedený v B. D., Bratislava, č. ú. IBAN: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX s uvedením čísla súdneho konania do poznámky pre prijímateľa. I. nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania žalobcovi a navrhuje, aby súd v zmysle ust. výnimočne, s prihliadnutím k povahe a okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane žalovaných, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa I. vzhliada v osobitnom charaktere sporu (iudicium duplex), keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi veci. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, súd nie je viazaný návrhmi strán, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. V spore na strane žalovaného vystupujú špecifické subjekty, nezistení vlastníci, ktorí sa nebránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý navrhol žalobca v žalobe, nespôsobujú prieťahy v konaní ani iné obštrukcie. Aj s prihliadnutím k osobnej a majetkovej sfére žalovaných, a k ich postoju v priebehu konania, I. má za to, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi by sa voči takýmto subjektom javilo ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom, pričom takéto rozhodnutie by bolo vopred nevykonateľné.

4. Okresný súd Levice v zmysle vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu žalovaných. V písomnom podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX uviedol, že sporové strany súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam a s navrhnutým spôsobom

vyporiadania podielového spoluvlastníctva – prikázaním Nehnuteľností do výlučného vlastníctva Žalobcu za primeranú náhradu. Žalovaní nepovažujú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume určenej znaleckým posudkom za primeranú a nesúhlasia ani s priznaním náhrady trov konania Žalobcovi. Žalobca za účelom objektivizovania hodnoty spoluvlastníckych podielov Žalovaných nechal vypracovať znalecký posudok súdnou znalkyňou v príslušnom odbore. Súdna znalkyňa je pri stanovení hodnoty Nehnuteľnosti viazaná všeobecne záväznými predpismi, najmä o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktoré jej ukladajú povinnosť postupovať pri ocenení Nehnuteľností nestranne a nezaujato. Podanie nepravdivého znaleckého posudku je dokonca trestným činom ( ). Žalobca má z uvedených dôvodov za to, že znalecký posudok bol vypracovaný správne, v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi, ako aj predpismi uvedenými v samotnom znaleckom posudku. Nič nenasvedčuje tomu, žeby znalecký posudok obsahoval významné nepresnosti alebo vychádzal z nesprávnych podkladov, v dôsledku čoho by bola hodnota Nehnuteľností určená nesprávne alebo žeby súdna znalkyňa sledovala nižším ocenením Nehnuteľností spôsobenie škody Žalovaných. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k Nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX uzavretej s W. U.. Žalobca takto nadobudol súhrnne (po zohľadnení spoluvlastníckych podielov) 304.083,35 m2 za súhrnnú kúpnu cenu 30.868,80 eura, čo po prepočítaní na metre štvorcové činní jednotkovú cenu 0,10 eura za 1 m2. Zmluvné strany nevykonali prepočet kúpnej ceny podľa druhu pozemkov, Žalobca však okrem trvalých trávnych porastov nadobudol aj ornú pôdu, záhrady a vinice, z ktorých každý jeden druh má vyššiu hodnotu ako trvalý trávny porast. Aj v tomto kontexte sa preto nejaví hodnota sporných Nehnuteľností určená znaleckým posudkom priloženým k žalobe ako nesprávne určená.

4.1. Žalobca nepovažuje kúpne ceny uvedené v kúpnych zmluvách predložených Žalovanými za relevantné, a to dôvodu, že Pozemky, na ktoré odkazuje Žalovaná, boli nadobúdané kupujúcimi ako záhrady k ich rodinným domom, resp. chatám alebo za účelom budúcej výstavby a stavebného využitia. Je preto logické, že pri očakávanom budúcom zhodnotení sa kupujúci zmluvne zaviažu zaplatiť cenu, ktorá zohľadňuje budúci účel využitia, nie aktuálny stav pozemku. Z vyššie uvedených dôvodov kupujúci platili vyššiu cenu, ktorá nie je objektívnym odrazom všeobecnej ceny poľnohospodárskeho pozemku, ale je výsledkom individuálneho záujmu kupujúcich a ich investičných zámerov (rozšírenie záhrady, resp. individuálna výstavba). Žalobca preukázateľne nadobudol svoj spoluvlastníckych podiel na Nehnuteľnosti za podstatne nižšiu cenu ako bola dohodnutá s kupujúcimi v kúpnych zmluvách predložených Žalovanou, čo potvrdzuje, že trhová cena Nehnuteľností sa nenachádza ani zďaleka v rozpätí od 4,00 eur do 5,00 eur za 1 m2, ako tvrdí Žalovaná vo svojom Vyjadrení.

4.2. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že ceny z individuálnych zmlúv nemožno považovať za rozhodujúce pri určovaní všeobecnej hodnoty Nehnuteľností, keďže pozemky boli nadobúdané za iným účelom ako výkonom poľnohospodárskej výroby (pasenie dobytka), ktoré výrazne zvýšilo ich hodnotu. Žalovaní nepredložili žiadny relevantný znalecký posudok alebo iné listinné dôkazy, ktoré by hodnoverne spochybnili závery znaleckého posudku predloženého Žalobcom. Namiesto toho predkladajú zmluvy, ktoré neodrážajú trh s poľnohospodárskymi pozemkami v obci C., ale špecifické transakcie pri riešení individuálnych potrieb chatárov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní vo Vyjadrení uvádzajú, že nesúhlasia s priznaním náhrady trov konania Žalobcovi a navrhujú, aby súd v zmysle ustanovení výnimočne, s prihliadnutím k povahe a okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane Žalovaných, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal Žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca k predmetnému návrhu uvádza, že v petite žaloby práve z dôvodov uvádzaných Žalovanými zohľadniac špecifiká sporu nežiadal o priznanie náhrady trov konania Žalobcovi, a preto je v tejto časti vyjadrenie k žalobe neopodstatnené.

5. Okresný súd Levice v zmysle vyzval žalovaných, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k podanej žalobe. V písomnom podaní doručenom súdu X.XX.XXXX zástupca žalovaných uviedol, že žalobca predložil Kúpnu zmluvu z roku XXXX, ktorou nadobudol vlastnícke právo k viacerým poľnohospodárskym pozemkom za kúpnu cenu po prepočte v sume 0,10 eura za 1 m2 pozemku. I. uvádza, že táto kúpna zmluva, vzhľadom na časový odstup takmer 7 rokov od jej uzatvorenia, neodzrkadľuje aktuálnu trhovú hodnotu žalovaných pozemkov, a je nepoužiteľným dôkazným prostriedkom v predmetnom spore. I. predložil Kúpnu zmluvu z roku XXXX, ktorou obec C. previedla vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom v kat. úz. C. a v kat. úz. V. obch. spol. F., F. G. D. C., I. za kúpnu cenu po prepočte v sume 0,54 eura za 1 m2 pozemku, ktorá suma je dvojnásobne vyššia ako cena stanovená v znaleckom posudku č. XX/XXXX N. A. F.. I. uviedol, že Znalecký posudok je len

jedným z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností, ako aj poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. I. nemá záujem na vypracovaní ďalšieho znaleckého posudku, nenavrhoval ho, ani ho nenavrhuje. I. uvádza, že súd pri stanovení výšky primeranej náhrady na účely zrušenia a vyporiadania podielového k nehnuteľnostiam, okrem znaleckého posudku, zohľadňuje aj iné predložené dôkazné prostriedky. Znalecký posudok v zmysle nemá postavenie nadradeného dôkazného prostriedku.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žalobca oznámil, že súhlasí s cenou pozemkov vo výške 0,54 eura/m2, ako táto vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou F., F. G. D. C., I., pričom by bol zaviazaným zaplatiť každému zo žalovaných náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu po 128,63 eura.

7. Uznesením č.k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu žalobného petitu v tomto znení: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., obec: C., okres: F. ako: Parcely registra „Q.“ evidované na mape určeného operátu: Parc.č. XXXX, Výmera X.XXX m2, Druh pozemku trvalý trávny porast. II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu (podiel 1/1) pozemok parcely registra „Q.“ evidovaná na mape určeného operátu, parc.č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2. III. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému v prvom rade sumu 128,63 eura, žalovanému v druhom rade sumu 128,63 eura a žalovanému v treťom rade sumu 128,63 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na XX.X.XXXX, na ktorom vec prejednal a rozhodol.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

10. Podľa (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

10.1. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

10.2. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

10.3. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10.4. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10.5. Podľa , pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

11. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

11.1. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

12. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 (ďalej len „“), dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

12.1. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12.2. Podľa a , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

12.3. Podľa a , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

12.4. Podľa a , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12.5. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12.6. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12.7. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti, preto sa súd v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Preskúmavanie vecnej hmotnoprávnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex officio) a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nenamieta (obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z XX. E. XXXX I. L. XXXX/XXX/XXXX, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo XX. A. XXXX I. L.. N.. P. XXX/XXXX-XX).

14.1. Nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných K. P. F.- katastrálnym odborom v katastrálnom území C., obec: C., okres: F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „Q.“, parc. č. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2, a to žalobca v podiele 2/5 v pomere k celku žalovaný v 1. rade v podiele 1/5 k celku, žalovaný v 2. rade v podiele 1/5 k celku a žalovaný v 3. rade v podiele 1/5 k celku. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX, pre k.ú. C.. Zároveň nebolo sporné, že strany sporu neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti a súhlasili so zrušením a vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu tak, že súd prikáže

spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviaže žalobcu k úhrade náhrady za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaných, keďže v predmetnom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v súlade s nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu žalobcovi.

14.2. Žalovaným z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto náhrady. Súd konštatuje, že ustanovenie neustanovuje ako náhradu trhovú cenu, ale uvádza pojem primeraná náhrada, pričom samotný zákon už nešpecifikuje, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú ponuku a dopyt. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou a stanoviskom Občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z XX.XX.XXXX, I. L.. X. XX/XX uverejneného v Zb. NS pod č. J. XX/XXXX potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Náhrada musí byť primeraná, závislá na dopyte a ponuke v danom mieste a čase, teda predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. XXXXX/XX/XXXX L. A. X.XX.XXXX, v zmysle ktorého: „všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou“. Súd sa s oboma vyššie uvedenými právnymi názormi stotožňuje a má za to, že do súčasnosti predstavujú ustálenú právnu prax najvyšších súdnych autorít a neboli prekonané. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Súd musí ďalej skúmať, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu.

14.3. Žalobca v žalobe navrhol vyplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely vo výške 0,12 eura za 1 m2, teda spolu v sume 385,89 eura s poukazom na cenu spoločnej nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX L. A. XX.X.XXXX vypracovaným N. A. F., znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. V priebehu konania žalobca súhlasil s cenou pozemkov vo výške 0,54 eura za 1 m2. Súd pri určení primeranej náhrady neprihliadal na znalecký posudok č. XX/XXXX predložený žalobcom za účelom preukázania ceny spoločnej nehnuteľnosti. Ako primeranú náhradu súd vyhodnotil sumu 0,54 eura za 1 m2 sporného pozemku.

14.4. Súd teda vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania výrokom III. tohto rozsudku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu každému po 128,63 eura, t.j. v celkovej výške 385,89 eura za nadobudnuté podiely žalovaných v 1., 2. a 3. rade, na účet ich zástupcu- I. D. O., pričom súd určil lehotu na plnenie v súlade s , nakoľko nezistil okolnosti odôvodňujúce rozhodnúť o dlhšej lehote plnenia. Výška náhrady žalovaných bola vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného so všeobecnou hodnotou pozemku zistenou súdom na základe vykonaného dokazovania vo výške 0,54 eura za 1 m2 (0,54 eura x 714,6 = 385,89 eura). Vzhľadom na výšku priznanej primeranej náhrady, súd nepovažoval za hospodárne skúmať schopnosti žalobcu túto náhradu vyplatiť, keď o jeho schopnosti nemal pochýb a táto nebola žalovanými namietaná ani inak spochybňovaná.

15. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto rozhodnutia, a to v zmysle v spojení s . Napriek skutočnosti, že žalobca bol v tomto spore úspešnou stranou sporu v rozsahu 100% a za bežných okolností by mu patril, no nežiadal si priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, a preto mu súd tento nárok nepriznal.

15.1. Súd však v konaní tiež vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobitnej povahe a okolnostiach danej veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu pre nepriznanie náhrady

trov úspešnému žalobcovi, keď na strane žalovaných vystupujú tzv. neznámi (nezistení) vlastníci, resp. neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka. V prípade žalovaných tak ide o špecifický subjekt, tzv. nezistených (neznámych) vlastníkov (ktorých generálie ani adresy pobytu nie sú známe), ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, predovšetkým v ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších špeciálnych predpisov, ako o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. zastupuje neznámych a nezistených vlastníkov v zmysle v spojení s a a cit. zák., pozn.). Citované ustanovenie upravuje zákonné zastúpenie neznámych (nezistených) vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ak vznikne v zmysle tohto zákona potreba ich zastupovania v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Ide o prípady, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania, pretože ho niekto zažaluje, alebo sa naňho ako účastníka vzťahuje iná definícia.

15.2. Uvedené znamená, že aj stranou v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je samotný neznámy vlastník a v spore je zastúpený zákonným zástupcom - I. D. O.. I. D. O. teda nie je priamo stranou sporového konania, touto je aj v danej veci neznámy (nezistený) spoluvlastník, ale v konaní vystupuje len ako zákonný zástupca sporovej strany, v tomto prípade žalovaného. Jeho špecifickosť tak spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností ako ex lege zástupca žalovaného, v konaní neháji vlastné záujmy ani práva, jeho účasť v konaní nezávisela ani od procesnej vôle žalobcu, pričom ani samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom neovplyvní a nedotýka sa majetkovej sféry zástupcu žalovaného. Z tohoto dôvodu nie je možné I. D. O. ako zákonného zástupcu zaviazať na náhradu trov konania protistrane (žalobcom), pretože nárok na náhradu trov konania vzniká medzi sporovými stranami daného civilného sporového konania (, , ), t.j. medzi žalobcom a žalovaným, teda nie medzi žalobcom a zákonným zástupcom žalovaného. V rámci správy majetku neznámych/ nezistených vlastníkov I. prijíma náhrady tak ako v tomto prípade na účet cudzích prostriedkov (tzv. depozitný účet), s ktorým môže nakladať iba výlučne na základe a v medziach zákona. S takýmito prijatými náhradami môže disponovať len tak, že ich môže odovzdať len osobe, ktorá preukáže, že ide o osobu označenú ako neznámy vlastník, prípadne preukáže, že je dedičom po neznámom vlastníkovi. Zákon neumožňuje I. ako zástupcovi preberať na seba hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek záväzku. Od zástupcu žalovaného nemožno požadovať náhradu trov konania. Zástupca žalovaného v prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto stavu nemožno zástupcu žalovaného označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech žalovaného a zaviazať ho k náhrade trov konania.

15.3. Vo vzťahu k osobitnej povahe subjektu žalovaného a jeho postoju v konaní súd dodáva, že žalovaný tým, že je neznámy nemôže sám o sebe zabrániť súdnemu sporu, a tak predísť neúspechu v súdnom konaní, keďže o súdnom konaní ani nevie. Žalovaný v predmetnom konaní osobne nekoná, a preto mu nemožno pričítať zavinenie za začatie konania, ani prípadný postoj v konaní. Bez významu nie je ani skutočnosť, že ak by súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaného ako nezisteného vlastníka, takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné z dôvodu absencie riadneho označenia žalovaného ako povinnej osoby, keďže ide o osobu na neznámom mieste, jeho bližšie údaje nie sú známe a žalobca by nemohol podať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného neuhradenia trov konania v zmysle Exekučného poriadku (). Práve totiž vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak, ako to vyplýva aj z . Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, pričom vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti. Z uvedených dôvodov, keďže žalovaného nie je možné riadne identifikovať, rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči neznámemu žalovanému, by postrádalo materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

15.4. Vyššie uvedené okolnosti, a to osobitná povaha subjektu neznámeho vlastníka a postavenie I. D. O. v konaní ako zákonného zástupcu vlastníka, nie strany, ktorá by mala osobný záujem na výsledku konania a ktorý uskutočňoval úkony len v záujme žalovaného posúdil súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa, preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi proti žalovaným výrokom IV. tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa nepriznal. Súd zároveň uvádza, že žalobca si náhradu trov konania práve z vyššie uvedených dôvodov ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný poriadok).