Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-74-2025.pdf
PDF · 66.02 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/74/2025
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. : B. F. F., advokátka, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: PD Gbely, a.s., IČO: 314 133 07, Petroveská 23, 908 45 Gbely, zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, o nahradenie prejavu vôle, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2025 domáhala aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, tak že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu s obsahom uvedeným v žalobe, nakoľko došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky. Zároveň žiadala aby jej súd priznal náhradu trov konania.
Dňa 11.08.2026 bolo súdu doručené písomné podanie žalobkyne, ktorým zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 25.06.2026 bola medzi stranami sporu uzatvorená Kúpna zmluva a dňa 05.08.2026 bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor v prospech žalobkyne.
Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a zároveň navrhol , aby súd vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami prišlo k vyriešeniu veci mimosúdnou cestou nerozhodoval o trovách konania.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu účinne späť, žalovaný súhlasil so späťvzatím, žiadali konanie zastaviť, súd preto konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. V danom prípade prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 5.8.2026, v súlade s podanou žalobou, na základe ktorej sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obec E., a to parc. reg. „G.“, H. XXXX – orná pôda vo výmere 3440 m2. Súd dospel súd k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný a to tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy v prospech žalobkyne došlo až po podaní žaloby, v dôsledku čoho následne žalobkyňa zobrala žalobu podanú dôvodne celkom späť, a preto súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.