Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-2Er-939-2011.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/939/2011
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávnenej: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Márii Hlaváčovej, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, o vymoženie bežného výživného a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a zároveň exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnej exekútorke trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená sa podaným návrhom, doručeným súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlaváčovej dňa 30.08.2011, domáhala od povinného vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky na manželskom výživnom. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/54/2011-18 zo dňa 27.05.2011.
2. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 033591 zo dňa 20.09.2011 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlaváčovú.
3. Z dôvodu, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na jeho vedenie, bolo lustráciou v Registri obyvateľov z úradnej povinnosti zistené, že oprávnená po vydaní poverenia, teda v priebehu tohto exekučného konania, zomrela dňa XX.XX.XXXX.
4. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
6. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie
rozhodnej doby [§ 2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. absolútnych výnimkách (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.
7. V predmetnej exekučnej veci ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá je jednou z absolútnych výnimiek stanovených v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, a preto nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa ZoUNEK a súd bude rozhodovať podľa ustanovení Exekučného poriadku.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
10. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 30.08.2011, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej ako ,,Občianskeho zákonníka“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
15. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilného sporového poriadku“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
16. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
18. Podľa § 73 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o rodine“), právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
19. V prvom rade je potrebné uviesť, že v tomto exekučnom konaní smerovala exekúcia k vymoženiu bežného manželského výživného. Vychádzajúc z komentovaného znenia Zákona o rodine je zrejmé, že „okrem uplynutia určenej doby však môže právo na príspevok zaniknúť viacerými ďalšími spôsobmi. V prvom rade smrťou oprávneného alebo smrťou povinného. Ani právo na výživné, ani povinnosť poskytovať výživu neprechádzajú na právnych nástupcov. Viažu sa výlučne na osobu určenú v zákone ako oprávnený alebo povinný. Stačí, ak zomrie jeden z nich, aby došlo k zániku práva prispievať na výživu. Nároky priznané súdnym rozhodnutím (alebo dohodou bývalých manželov) na vopred určený konkrétny čas od rozvodu manželstva potom nie sú pohľadávkou voči dedičskej podstate a ani pohľadávkou patriacou do dedičskej podstaty. Pohľadávkou voči dedičskej podstate sú však sumy dlžného výživného za obdobie do smrti povinného. Ak zomrie oprávnený a existuje dlh z nezaplateného
príspevku na výživu rozvedeného manžela, zaniká aj povinnosť tento príspevok zaplatiť do dedičskej podstaty. Výživné je viazané výlučne na osobu oprávneného, preto jeho smrťou zaniká v rozsahu, v akom nebolo uspokojené za jeho života, a to bez ohľadu na to, že bolo priznané súdnym rozhodnutím, uznané dlžníkom alebo vymáhané veriteľom“ (bližšie pozri Komentár Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 3. vydanie, 2019, s. 460 – 461).
20. Nakoľko oprávnená v priebehu exekučného konania zomrela, súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že stratila spôsobilosť byť účastníčkou tohto exekučného konania a niet nikoho, s kým by výkon exekúcie mohol pokračovať, keďže právo na manželské výživné sa viazalo priamo na jej osobu, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Z dôvodu procesnej ekonómie súd týmto uznesením zároveň rozhodol aj o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
23. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
24. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
25. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 26. O trovách exekúcie súd II. výrokom tohto uznesenia rozhodol tak, že ich súdnej exekútorke nepriznal, nakoľko v danej procesnej situácií nemožno aplikovať ani jedno z ustanovení § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku. K zastaveniu konania nedošlo zavinením oprávnenej, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase, keď ešte žila. Oprávnená nemohla vedieť, že dôjde k jej úmrtiu ešte pred vymožením bežného manželského výživného, a preto nemožno na danú procesnú situáciu aplikovať ani ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie takisto nebola ani nemajetnosť povinného, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani aplikovanie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by trovy exekúcie znášal súd.
27. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 272/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor totiž nesie riziko, ktoré je spojené s výkonom jeho profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu. Súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkoch slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, či sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime, tým pádom majú z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesú aj riziko.
28. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Podľa článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
32. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenej a ani povinnému. Z uvedeného dôvodu súd aplikáciou procesnej ekonómie stanovenej v článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku rozhodol III. výrokom tohto uznesenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.