Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Pp-26-2026.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pp/26/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Martinom Hlinkom, o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného: K. G., J.. XX.XX.XXXX I. G., z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. augusta 2026 v Bratislave takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku sa návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného: K. G., J.. XX.XX.XXXX I. G., Y.. G. Y. XXX/XX, Bratislava,
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 37T/21/2023 z 07.03.2025 a rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 43T/45/2024 z 26.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/168/2024 z 24.11.2024, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava I dňa 21.05.2026 odsúdený K. G. žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že spĺňa formálne a verí, že aj materiálne podmienky. Súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom odsúdený zotrval na písomne podanom návrhu a odmietol vypovedať. Následne v konečnom návrhu uviedol, že je logické, že nebude prepustený. Myslel si, že s prísnejšími podmienkami prepustený podmienečne bude. Zástupca ÚVV a ÚVTOS Bratislava na verejnom zasadnutí uviedol, že od podaného hodnotenia na odsúdeného sa nič nezmenilo. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I na verejnom zasadnutí uviedla, že materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného K. G. splnené nie sú. Rovnako poukazovala na záverečnú správu riaditeľa ústavu, ktorá je negatívna, niekoľko negatívnych poznatkov zo správania odsúdeného v ÚVTOS a taktiež jeho stanovisko, ktorý neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného. Taktiež poukazovala na to, že odsúdený bol doposiaľ 25 krát súdne trestaný, pričom mu boli opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nemali priaznivý vplyv na prevýchovu odsúdeného a vzhľadom na uvedené nie je možné predpokladať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život. Vzhľadom na uvedené navrhovala žiadosti nevyhovieť. Súd sa na verejnom zasadnutí oboznámil s nižšie rozvedenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Bratislava č.: UVVaUVTOS-01989/21-BA-2026 z 17.06.2026 vyplýva, že odsúdený bol na výkon trestu predvedený dňa 14.04.2024. Jeho správanie nebolo na požadovanej úrovni, keďže má evidovaných niekoľko negatívnych záznamov. K trestnej činnosti vyjadruje formálne kritický postoj, avšak navonok ich odsudzuje ale v skutočnosti sa k nim stavia ľahostajne, vyhovárajúc sa na vonkajšie faktory. Program zaobchádzania plní len čiastočne. Disciplinárne odmenený bol raz a disciplinárne potrestaný nebol. Riziko recidívy je stredné a resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá. Záverom riaditeľ neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného.
Z rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 37T/21/2023 z 07.03.2025 vyplýva, že bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest vo výmere 26 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z nariadenia výkonu trestu z 13.03.2025 vyplýva, že na trest nastúpil ihneď. Rozsudkom sp. zn. 43T/45/2024 z 26.09.2024 Mestský súd Bratislava I bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia vecí. Uznesením sp. zn. 3To/168/2024 z 26.11.2024 Krajský súd v Bratislave odvolanie odsúdeného zamietol ako nedôvodné. Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Pokiaľ sa týka splnenia formálnej, časovej podmienky, táto svedčí k 14.03.2025 s tým, že návrh na podmienečné prepustenie bol odsúdeným podaný riadne a to po výkone polovice výkonu trestu, t. j. k 21. 05. 2026. Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu je, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Primárne je nevyhnutné uviesť, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nie len ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu. Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správa vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Urtos/1/2019 zo dňa 06.05.2019). Pokiaľ sa týka materiálnej podmienky, teda že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, táto podľa názoru súdu splnená nebola. Je tomu tak preto, pretože očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené jednak na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím na účel trestu. Je potrebné zdôrazniť, že jednotlivý aspekt chovania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného, ešte neznamená polepšenie a, že musí byť relevantná pri posudzovaní splnenia materiálnej podmienky. Polepšenie môže vyplývať aj zo skutočnosti, ak sa odsúdený zúčastňuje
programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, identifikuje si a zreflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že spáchal trestnú činnosť, alebo že vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, napriek skutočnosti, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, prípadne zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti po výkone trestu odňatia slobody. Dôležitým kritériom je aj okolnosť, že odsúdený získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 25-krát súdne trestaný za rôznorodú, prevažne majetkovú trestnú činnosť. Súd dáva do pozornosti najmä skutočnosť, že ani doterajšie podmienečné ani nepodmienečné tresty doposiaľ nedosiahli účel daný trestnými normami. Z vykonaného dokazovania vyplynul celkom ľahostajný postoj odsúdeného k trestnej činnosti. Práve naopak, podmienečné prepustenie sa snažil „zobchodovať“ za dlhšiu skúšobnú dobu a povinnosti a obmedzenia. Takýto postoj odsúdeného zjavne nespĺňa predpoklady materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že u odsúdeného je resocializačná prognóza hodnotená ako menej priaznivá a riziko recidívy je hodnotené ako stredné, pričom postoj odsúdeného k trestnej činnosti je len formálne kritický, vnútorne ľahostajný. Odsúdený sa pri trestnej činnosti vyhovára na vonkajšie faktory. Záverom riaditeľ ústavu uvádza, že odsúdený sa neodporúča na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o významnú skutočnosť, ktorá podľa mienky súdu vyvoláva dôvodné pochybnosti súdu o odsúdeným prezentovanom vedení riadneho života na slobode, a to najmä v kontexte kontinuálneho porušovania noriem trestného práva. Napokon je možné reflektovať aj na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý má evidovaných viacero negatívnych záznamov za svoje správanie. Z toho možno dedukovať, že odsúdený nie je schopný rešpektovať ani bazálne pravidlá vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že odsúdený svojim správaním a plnením povinností nepreukázal ani tú skutočnosť, že sa polepšil. V nadväznosti na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že odsúdený nepreukázal, že by odsúdenia u neho naplnili účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to ani výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody. Vzhľadom na povahu osobnosti odsúdeného, charakter jeho doterajšej trestnej činnosti, mnohosť trestnej činnosti ako aj počet vykonaných nepodmienečných trestov odňatia slobody, zastáva súd názor, že v prejednávanom prípade ide o podstatné narušenie osoby, ktorá neposkytuje adekvátny predpoklad, že sa v budúcnosti zdrží páchania ďalšej trestnej činnosti a povedie riadny život.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. (§ 415 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku).