Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, C., C. XXXX/ XX a 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, E. XXX, obe zastúpené JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Košice, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774 proti žalovanému: Mestu Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 3.366,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. zo 16. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyniam 1/ a 2/ proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 699,84 eura s príslušenstvom (I.) a žalobkyni 2/ sumu 2.666,36 eura spolu s príslušenstvom (II.) a priznal žalobkyniam 1/ a 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd takto rozhodol o nároku žalobkýň, ktorý si uplatnili titulom náhrady za užívanie pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve žalovaným, a to bez právneho dôvodu, resp. nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže sám je podielovým spoluvlastníkom niektorých pozemkov. Žalovaný pozemky užíva tak, že si na nich zriadil oplotený areál ZOO Košice. Žalovaný argumentoval tým, že zoologická záhrada je inžinierska stavba podľa Stavebný zákon (podľa ) a vzniklo mu právo na užívanie pozemkov ex lege titulom zákonného vecného bremena podľa zákona , súčasne v tej súvislosti vzniesol námietku premlčania s tým, že náhrada za zákonné vecné bremeno podľa zákona sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe plynúcej od účinnosti zákona, teda od 1.7.2009, a teda v čase podania žaloby 14.1.2022 bol nárok žalobkýň, podľa žalovaného premlčaný. Žalobkyne protiargumentovali, že ZOO Košice je podnikateľom, resp. vykonáva podnikateľskú činnosť, a to vykonávala ju aj v čase nadobudnutia účinnosti , a preto v danej veci mali za potrebné aplikovať výnimku podľa zákona, v zmysle ktorého sa zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely s odkazom na . Súd mal za nevyhnutné sa v prvom rade vyporiadať s otázkou, či sa bude na postavenie ZOO Košice aplikovať výnimka v zmysle , a to aj vo vzťahu k postaveniu ZOO Košice ako príspevkovej organizácie zriadenej za vymedzeným účelom, pričom za rozhodné obdobie považoval rok 2009, konkrétne nadobudnutie účinnosti Vychádzajúc zo základnej definície podnikania v súd následne rozoberal a posudzoval naplnenie jednotlivých znakov podnikania, za ktoré znaky považoval sústavnosť,

samostatnosť, konanie vo vlastnom mene, zodpovednosť a účel podnikania s tým, že týmto znakom zodpovedá aj definícia podnikania v v znení platnom a účinnom k 1. júlu 2009, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ ide sústavnosť ako základný znak podnikania mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ZOO Košice vykonáva podnikateľskú činnosť nepretržite od roku 1999, nakoľko uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 81/1999 zo 17.5.1999 bolo rozhodnuté o rozšírení predmetu činnosti ZOO Košice, a to o vykonávanie podnikateľskej činnosti vo vymedzenom rozsahu. Táto skutočnosť vyplynula aj z Protokolu o výsledku kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom vo vybraných organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti miest - Zoologická záhrada Košice z novembra 2014, kde bola predmetná skutočnosť tiež opísaná a napokon bola aj predmetom kontroly. Sústavné vykonávanie vymedzených činností ZOO Košice minimálne od roku 2001 súdu tiež vyplynulo z výpisu zo živnostenského registra č. 802 - 13204 pre subjekt Zoologická záhrada Košice, IČO: 00 083 089, so sídlom v Košiciach, ulica k Zoologickej záhrade 1, kde v prípade väčšiny činností vzniklo ZOO Košice oprávnenie na ich vykonávanie už 10.1.2001. Súd tak dospel k záveru, že úmyslom ZOO Košice bolo vykonávanie tejto činnosti opakovane na rozdiel od vykonávania tejto činnosti len príležitostne, náhodne alebo výnimočne. Naplnenie ďalšieho zo znakov podnikania, a to samostatnosti pri výkone podnikateľskej činnosti. mal súd preukázané z predložených početných zmlúv, v ktorých zmluvnou stranou bol subjekt ZOO Košice - Kavečany, IČO: 00 083 089; zo žiadnej z predložených zmlúv nevyplynulo, že by do daného konkrétneho zmluvného vzťahu vstupovala ZOO Košice na základe pokynu, či príkazu iného subjektu, čo ani žiadna zo strán sporu netvrdila. Súčasne súd nemal pochybnosti o tom, že síce vzhľadom na charakter ZOO Košice ako príspevkovej organizácie dostáva každoročne od žalovaného ako zriaďovateľa príspevok na chod, no s týmto mal za to, že sa nespájajú žiadne osobitné pokyny predurčujúce správanie sa ZOO Košice v konkrétnych zmluvných vzťahoch. Súd preto uzavrel, že ZOO Košice spĺňa aj podmienku samostatnosti pri výkone podnikateľskej činnosti. Aj naplnenie ďalšieho zo znakov - podnikateľ koná vo vlastnom mene, mal súd preukázané z početných zmlúv predložených žalobkyňami, v ktorých ako zmluvná strana sa objavuje subjekt identifikovaný ako ZOO Košice - Kavečany, IČO: 00 083 089, a teda nie subjekt iný, odlišný od označeného. Pokiaľ sa týka konania vo vlastnej zodpovednosti súvisiacim s konaním vo vlastnom mene, mal súd za jednoznačné, že ZOO Košice - Kavečany, IČO: 00 083 089 konalo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, nakoľko v zmluvných vzťahoch vystupuje len pod vlastným menom a aj z výkazov ziskov a strát za jednotlivé roky vyplynulo, že si F. C. osobitne eviduje za príslušné obdobia výkonu vyššie vymedzených činností zisky a straty. V súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku ako jedného zo znakov podnikania súd mal za vyplývajúce z predložených zmlúv z obdobia roku 2009, že vo väčšine prípadov išlo o dodatky k existujúcim zmluvám (sústavnosť), no v niektorých prípadoch bolo zrejmé, že predmetom dodatku je dohoda odplaty v prospech ZOO Košice. Výkazy ziskov a strát, a to aj z roku 2009, obsahujú údaje o dosahovaní zisku z podnikateľskej činnosti ZOO Košice. Tento znak, konštatoval súd, že je výraznejší v prípade ďalších zmlúv, a to hlavne v prípade kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol odplatný predaj zvierat, predaj maštaľnej mrvy, dreveného uhlia, drevnej hmoty, lúčneho sena a iné, pričom považoval za zrejmé, že F. Košice uvedené nevykonáva a ani nevykonávalo za účelom zabezpečenia hlavnej činnosti F. Košice, ktorým je ochrana prírody a krajiny, zachovanie rôznych ohrozených druhov zvierat a biodiverzity. Keďže podnikateľom v zmysle je ten, kto podniká na základe živnostenského oprávnenia, poukázal súd na to, že v konaní nebolo sporné, že ZOO Košice disponuje živnostenským oprávnením, čo mal za zrejmé aj z výpisu zo živnostenského registra č. 802 - 13204 pre subjekt Zoologická záhrada Košice, IČO: 00 083 089, pričom oprávnenie na vykonávanie väčšiny tam uvedených činností vzniklo už 10.1.2001 a existuje nepretržite dodnes. Citujúc a súd nemal za sporné, že ZOO Košice vzniklo ako príspevková organizácia, ako špecializované kultúrno-výchovné zariadenie v z mysle uznesenia pléna Mestského národného výboru č. 44/1979 z 27.2.1979. Tiež považoval za zrejmé, že v zmysle príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, pričom aj v prípade ZOO Košice žalovaný rozhodol, že bude vykonávať podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, a to konkrétne uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 81/1999 zo 17.5.1999. Súd mal za nepochybné, že ZOO Košice bola zriadená ako špecializované kultúrnovýchovné zariadenie hlavnou činnosťou ktorého bolo plnenie úloh na úseku kultúrno-výchovnej,

chovateľskej, výskumnej, poradenskej činnosti a to v oblasti ochrany prírody, zoológie a príbuzných prírodných vied, hlavne chovom a prezentáciou živých zvierat a rastlín, ochrana a rozvoj domácej a cudzokrajnej fauny a flóry a iné, bližšie uvádzané zriaďovacou listinou príspevkovej organizácie, čo plne korešponduje s vymedzením zoologickej záhrady v zmysle Mal za to, že ani tieto skutočnosti však nebránia identifikácii ZOO Košice ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť v zmysle , keďže v danom prípade napĺňa všetky zákonné znaky podnikateľa v zmysle . Uviedol tiež, že nevidel dôvod na vyhodnocovanie pomeru medzi hlavnou a podnikateľskou činnosťou ZOO Košice, nakoľko ani neobsahuje definíciu čiastočného podnikateľa. Nebolo sporné, že síce ZOO Košice nebola zriadená ako podnikateľský subjekt, no činnosť, ktorú vykonávala od istého momentu smerovala aj k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, a to aj v oblastiach, ktoré nie sú nevyhnutné na plnenie jej ďalších úloh predpokladaných napr. aj ust. či zriaďovacou listinou. ZOO Košice vykonávaná podnikateľská činnosť na základe živnostenského oprávnenia minimálne od roku 2001, oprávnenie sa postupne rozširovalo o ďalšie činnosti. Uzavrel, že F. C. okrem svojej hlavnej činnosti, ktorej výkon nikto nepopiera, vykonáva aj podnikateľskú činnosť, je zároveň platcom DPH, identifikačné číslo platiteľa dane z pridanej hodnoty jej bolo pridelené v roku 2009. Súd tiež poukázal na výpoveď riaditeľa F. C. A. G. C. vo veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , ktorý na pojednávaní 26.3.2024 uviedol, že podnikateľská činnosť je zo zákona možná, hoci predmet fungovania F. je iný. Súd mal za zrejmé, že ZOO Košice dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti a tento sa používa na plnenie ostatných úloh vykonávaných F. C.. Súd tak dospel k záveru, že ZOO Košice je podnikateľským subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a to za účelom dosiahnutia majetkového prospechu, pričom tak tomu bolo aj v rozhodnom období, t.j. k 1.7.2009. Tento fakt nepopiera ani to, že hlavným účelom zriadenia fungovania ZOO Košice bolo niečo úplne iné. Súd mal za preukázané vykonaným dokazovaním, že v prípade F. C. ide o podnikateľa podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia, ktorý má pridelené identifikačné číslo ako aj daňové identifikačné číslo, je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podniká samostatne pod svojim obchodným menom, vstupuje do zmluvných vzťahov bez akýchkoľvek pokynov zo strany mesta a podniká na vlastnú zodpovednosť. To, že F. C. účtuje samostatne výnosy z hlavnej činnosti a z podnikateľskej činnosti, nemalo podľa súdu v danom prípade žiaden právny význam pre posúdenie toho, či ide alebo nejde o podnikateľa. Na základe uvedených skutočností súd dospel preto k záveru, že sa uplatňuje výnimka v zmysle a teda k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň nevzniklo zákonné vecné bremeno. Pre úplnosť súd dodal, že vzhľadom na tieto prijaté závery sa už nezaoberal otázkou zániku vecného bremena z dôvodu splynutia práv a povinností, ktorá otázka bola v konaní spornou, ako ani ďalšími argumentmi strán sporu. Žalobou uplatnené nároky súd napokon vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle a nárok na náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu v zmysle , nakoľko súd zistil, že v priebehu konania bol žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. C. C., v ktorej súvislosti žalobkyne prekvalifikovali svoj nárok z pôvodne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na nárok na náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, no k zmene petitu – rozšíreniu nároku v tejto súvislosti nedošlo. Uviedol, že rozsah uplatnených nárokov, resp. ich výšku žalovaný v konaní nenamietal. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyne uplatnili za obdobie od 14.1.2020 do 14.1.2022, pričom žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica 14.1.2022 a teda vychádzajúc z považoval za zrejmé, že si žalobkyne uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby a teda k premlčaniu ich nároku nemohlo dôjsť. Výška bezdôvodného obohatenia bola určená ako násobok znaleckým posudkom určenej náhrady 2,169 eura/rok a veľkosti výmery pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ - 98,27 m2 (súd uviedol, že tento nárok sa týkal len nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C., ktorých podielovým spoluvlastníkom nebol a nie je žalovaný), pričom výsledok bol následne vynásobený počtom rokov za ktoré bol nárok uplatnený a výška bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná v sume 426,29 eura. V súvislosti s nárokom na náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobkyne nárok uplatnili za obdobie od 14.1.2019 do 14.1.2022, pričom žaloba bola podaná 14.1.2022. Ide o nárok odlišný od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda sa uplatní všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle , pričom bolo zjavné, že táto v čase podania žaloby ešte neuplynula a teda aj v tejto časti žalobkyne podali žalobu včas a ich nárok sa nepremlčal. Výšku tohto nároku určil opäť ako násobok znaleckým posudkom určenej náhrady 2,169

eura/rok a veľkosti výmery pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, t.j. 409,77 m2 (pozemky evidované na LV č. XXX H. XXXX pre kat. úz. C.), pričom tento výsledok následne vynásobil počtom rokov, za ktoré bol uplatnený, v danom prípade za tri roky a výška takto určeného nároku bola 2.666,36 eura. Nakoľko v priebehu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. C. bol žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník v priebehu konania a to konkrétne pod B4, k zápisu vlastníckeho práva žalovaného došlo záznamom na základe rozhodnutia o vyvlastnení č. 9860/2617/84 (teda vlastnícke právo žalovaného sa odvíja od vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1984) dospel k záveru, že táto skutočnosť ovplyvní aj nárok žalobkyne 1/ za obdobie, za ktoré náhradu požadovala. Zvyšok nároku priznaného žalobkyni 1/ ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, dospel k záveru, že predstavuje sumu 275,55 eura (2,169 eura/m2 x 63,06 m2 x 2 roky). Súd vyhodnotil za opodstatnený aj nárok žalobkýň na úroky z omeškania a zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. a tieto úroky priznal odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy žalobkýň žalovanému zo 16.12.2021. Úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti neúspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , a . Žalovaný sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že sa na prejednávaný prípad nevzťahuje , pretože je ZOO Košice podnikateľským subjektom a spĺňa všetky zákonné znaky podnikania, na ktorom základe súd posúdil nárok uplatnený žalobkyňami ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. vo vzťahu k parcelám, na ktorých je žalovaný podielovým spoluvlastníkom ako nárok na náhradu za užívanie pozemku nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19.11.2024 vydané v obdobnej právnej veci, z ktorého vyplýva, že aj pokiaľ má F. C. živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosť, je sporné, či jej činnosť k rozhodnému obdobiu – dňu účinnosti zákona č /1.7.2009 napĺňala pojem podnikania v zmysle , a teda či v súvislosti s podstatou svojej činnosti vykonávala túto činnosť za účelom dosiahnutia zisku, teda či by bolo možné zoologickú záhradu definovať ako inžiniersku stavbu slúžiacu na podnikateľský účel. Poukázal na to, že doručil v konaní dôkazy, z ktorých obsahu vyplýva kedy a za akým účelom bolo ZOO Košice v minulosti zriadená, akému účelu slúžila a akému účelu slúži dnes, aké sú a aké v minulosti boli jej ekonomické ukazovatele a to v kontexte jej právnej formy ako mestskej príspevkovej organizácie a s tým súvisiacou hlavnou a doplnkovou činnosťou. Považoval za nespochybniteľné, že ZOO Košice, IČO: 00 083 089 vznikla 1. januára 1980 a má postavenie príspevkovej organizácie s hlavným predmetom činnosti botanických a zoologických záhrad a prírodných rezervácií, je vlastníctvom územnej samosprávy. Odkážuc na uviedol, že príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Citujúc , , a , , poukážuc na dôvodovú správu k , z ktorej vyplýva, že zámerom bolo usporiadať nevyporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy, dôvodil, že v prípadoch, ak budovy preukázateľne slúžili potrebám celej alebo obecnej spoločnosti, t.j. verejnému záujmu, zákon definoval právny režim medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na ňom stojacej tak, že v prospech vlastníka stavby sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Pokiaľ ide o nesúhlas so záverom k akému dospel súd prvej inštancie, a to že ZOO Košice podniká, žalovaný citoval a , a pri tom zároveň argumentoval dôvodmi uvedenými v rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16.4.2025, z ktorého citoval odseky 125. až 136. odôvodnenia. V citovanom odôvodnení konajúci súd dôvodil, že aj keď zistil a konštatoval, že ZOO Košice mala ku dňu účinnosti v živnostenskom registre zapísaných deväť predmetov podnikania a teda spĺňala formálne znaky podnikateľa, tieto však sami o sebe, podľa súdu nepostačujú a na to, aby bolo možné s určitosťou povedať, že určitý subjekt podniká; mal za to, že (okrem formálnych) musia byť naplnené aj materiálne znaky podnikania. V danej veci súd dospel k záveru, že u F. C. ako mestskej príspevkovej organizácie je síce naplnený formálny znak podnikania (zápis predmetov podnikania v živnostenskom registri), avšak absentujú ďalšie rozhodujúce materiálne znaky, konkrétne samostatnosť a účel dosiahnutia zisku. Uviedol, že ZOO Košice nevykonáva činnosť samostatne v zmysle podnikateľskej autonómie, keďže

je viazaná zriaďovacou listinou a rozhodnutiami svojho zriaďovateľa – Mesta Košice. Jej hospodárenie podlieha prísnej kontrole a schvaľovaniu, pričom nenesie bežné podnikateľské riziko ani nemá právomoc voľne rozhodovať o rozsahu a charaktere svojej činnosti. Z uznesenia pléna MsNV v Košiciach č. 44 z 27.2.1979 jednoznačne vyplynul zámer Mesta Košice zriadiť príspevkovú organizáciu ZOO záhradu Košice ako špecializované kultúrnovýchovné zariadenie s účinnosťou od 1.4.1979, zámer, aby zoologická záhrada plnila účel vymedzený v , teda verejnoprospešný účel. Podľa názoru súdu, ak by zámerom žalovaného bol výkon podnikateľskej činnosti F. C. v zmysle ako chápe podnikanie , nič by mestu nebránilo založiť obchodnú spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou mesta (ako napr. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o.). Súd mal za to, že účelom činnosti F. nie je ani dosahovanie zisku, ale zabezpečovanie verejnoprospešných služieb v oblasti ochrany prírody, vzdelávania a trávenia voľného času verejnosťou. Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príspevková organizácia môže použiť príjmy z doplnkových činností výhradne na zabezpečenie vlastnej prevádzky alebo na činnosti uvedené v zriaďovacej listine. Nie je oprávnená voľne nakladať so ziskom, čo vylučuje podnikateľský motív ako definičný znak podnikania. F. ako príspevková organizácia nemôže „zisk“ použiť podľa vlastného uváženia ako súkromný podnikateľ. Podľa musí každý prebytok (tzn. kladný hospodársky výsledok) použiť len na účely, ktoré schváli jej zriaďovateľ. Výnosy nemôže použiť na voľné podnikanie alebo ziskové aktivity mimo svojho verejnoprospešného účelu. Rozpočtové pravidlá ( ) pri príspevkovej organizácii počítajú s vyrovnaným rozpočtom, teda práve skutočnosť, že rozpočtové pravidlá nepočítajú s cieľom generovať zisk, ale s cieľom zabezpečiť vyrovnané financovanie, dokazuje to, že hlavným účelom organizácie nie je podnikanie a prípadný zisk je len vedľajším dôsledkom efektívneho hospodárenia, nie je cieľom činnosti, a s prípadným prebytkom rozpočtu (kladným hospodárskym výsledkom) sa narába výlučne podľa rozhodnutia zriaďovateľa - nie autonómne ako v prípade podnikateľov. Na základe citovaného obsahu/odsekov odôvodnenia rozsudku mestského súdu mal žalovaný za to, že v prípade príspevkovej organizácie ZOO Košice nie sú kumulatívne naplnené všetky znaky podnikania, a preto ju nemožno v obchodnoprávnom zmysle chápať ako podnikateľský subjekt. Tvrdil, že v tomto/ tunajšom konaní súd opomenul, že príspevková organizácia podnikať môže, ale jej podnikateľská činnosť má svoje zákonné „špecifiká“. Môže byť ( a ) vykonávaná nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, len so súhlasom zriaďovateľa a ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Ďalšou zákonnou podmienkou je to, že náklady na túto podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Hospodárskym výsledkom takejto podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie nemôže byť strata, v opačnom prípade musí príspevková organizácia vykonať opatrenia na ukončenie „stratovej“ podnikateľskej činnosti. Mal za to, že neobstojí preto ani záver súdu v odseku 28. rozsudku, že ZOO Košice za obdobie rokov 2014 až 2023 evidovala popri hlavnej činnosti aj náklady a výnosy z podnikateľskej činnosti (za celé toto obdobie) s kladným výsledkom. Uviedol, resp. argumentoval, že tak jej to ukladá zákon. Dôvodil, že v konaní preukázal, že výnosy z tejto doplnkovej (podnikateľskej) činnosti sú vo vzťahu k celkovým výnosom zanedbateľné (4 až 7 %). To svedčí jednoznačne o tom, že ekonomické hľadisko (napr. zisk) nie je v tomto prípade na prvom mieste. Na doplnenie citovaných záverov Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. žalovaný uviedol, čo v konaní namietal, že typická podnikateľská činnosť je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku a zakladá sa na ekonomickej samostatnosti podnikajúceho subjektu čo F. Košice v žiadnom prípade nespĺňa, pretože bola zriadená na plnenie úloh žalovaného podľa osobitného zákona - č. , jej cieľom ako príspevkovej organizácie nie je prioritne dosahovanie zisku, ale dosahovanie vyrovnaného rozpočtu a taktiež nekoná samostatne – uviedol, že na to poukázal v podaní z 18.3.2025 na príklade neexistencie obchodného majetku; F. Košice, ako správca hospodári s hnuteľným a nehnuteľným majetkom mesta (žalovaného), ktorý jej bol zverený do správy zmluvami o výkone správy; všetok majetok, ktorý ZOO Košice nadobúda je zo zákona majetkom žalovaného. Citoval a , podľa ktorého obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Správca vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach týkajúcich sa majetku obce, ktorý spravuje. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za to, že jednoznačne vyplynulo, že vykonávanie podnikateľskej činnosti F. Košice je vo vzťahu k jej hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, len doplnkovou a z ekonomického hľadiska zanedbateľnou činnosťou na zabezpečenie nevyhnutného zázemia a služieb pre verejnosť a návštevníkov. Uviedol, že preukázal

v konaní, že činnosť ZOO Košice je priamo (existenčne) závislá od príspevku z rozpočtu samosprávy (t.j. rozpočtu žalovaného), bez tohto by nedokázala prežiť a plniť úlohy, ktoré jej vyplývajú z osobitných zákonov a taktiež ani poskytovať služby verejnosti. Žalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru na prejednávaný prípad sa vzťahuje režim a súd prvej inštancie mal nárok žalobkýň na zaplatenie žalovanej istiny právne posúdiť ako nárok na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorý nárok je však s poukazom na judikatúru NS a ÚS SR (napr. uznesenia sp. zn. , , a iné) premlčaný, pričom v konaní vzniesol námietku premlčania. Dodal, že aj posledné rozhodnutie NS SR sp .zn. z 29.2.2024 odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, pokiaľ ide o otázku formy náhrady za zriadenie vecného bremena a jej premlčania. Navrhol, preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie a rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietne.

4. Žalobkyne vo vyjadrení na odvolanie žalovaného označili rozsudok za správny s tým, že žalovaný v odvolaní opakuje argumentáciu z konania na súde prvej inštancie. Uviedli, že žalovaný prvýkrát až v odvolaní uvádza, že nie je naplnený znak samostatnosti podnikania zoologickej záhrady. Mali za to, že ak zoologická záhrada spravuje majetok mesta Košice, nemá to súvis so znakom samostatnosti podnikania. V konaní neboli tvrdené ani preukázané pokyny či príkazy pre spochybnenie znaku samostatnosti. Uzavreli, že zoologická záhrada vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne. Aj pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že ZOO Košice dostala dotácie, žalobkyne argumentovali, že nič to nemení na jej podnikateľskej činnosti. Ak určitý subjekt dostane dotáciu neznamená to, že prestáva byť podnikateľom. Pokiaľ žalovaný poukázal na deklaratórny charakter zápisu v živnostenskom registri, podľa žalobkýň tento deklaratórny charakter nemožno použiť na podporu argumentáciu žalovaného. Deklaratórny charakter zápisu v živnostenskom registri znamená, že rozhodujúcim dňom pre začatie podnikania je deň ohlásenia živnosti a nie deň vydania osvedčenia. V časti I. vyjadrenia žalobkyne sa rozsiahlo vyjadrili k rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. zo 16.4.2025, na ktorý poukázal žalovaný. Žalobkyne dali do pozornosti, že rozsudok nie je právoplatný a voči nemu bolo podané odvolanie. Žalobkyne mali za to, že v areáli F. je vykonávaná podnikateľská činnosť a teda podľa ich názoru súd preto správne vyhovel žalobe v celom rozsahu. Predmet podnikania – predaj koktailov, vína, destilátov či zmrzliny nemá žiaden súvis s ochranou druhov a biodiverzitou, rovnako tak ani predaj mäsových a bezmäsitých jedál na ich priamu konzumáciu, ani maloobchod, nájom nebytových priestorov a pozemkov či reklamná a sprostredkovateľská činnosť nie sú nevyhnutné pre zabezpečenie základného postavenia F.. Pre ochranu druhov, budovanie povedomia verejnosti o biodiverzite a vzdelávanie k ochrane prírody nie je nevyhnutný ani predmet podnikania – prenájom poľnohospodárskej techniky a prenájom dopravných zariadení na prepravu zvierat. Uviedli, že sa zoologická záhrada., resp. žalovaný sami v roku 1999 dobrovoľne rozhodli, že v areáli F. bude vykonávaná podnikateľská činnosť, ktorou sa dosahuje aj zisk. Podnikateľská činnosť F. nie je nevyhnutná pre zabezpečenie jej základného poslania. Do roku 1999 F. F. nepodnikala a napriek tomu bola schopná zabezpečiť svoje základné poslanie. Dodali, že podnikateľskú činnosť zoologickej záhrady konštatoval aj NKÚ pri svojej kontrolnej činnosti. Okrem toho, v areáli zoologickej záhrady podniká množstvo rôznych ďalších súkromných podnikateľských subjektov, ktorým to zoologická záhrada umožnila. Podnikatelia vykonávajúci v areáli zoologickej záhrady aj ku dňu účinnosti podnikateľskú činnosť ako súkromné osoby, vykonávali ju bez akéhokoľvek verejného záujmu, títo podnikatelia nemajú žiaden záujem na ochrane biodiverzity či živočíšnych druhov, ale ide o podnikateľov spĺňajúcich nepochybne všetky materiálne i formálne znaky podnikania; mali aplikáciu za vylúčenú bez ohľadu na to, kto podnikateľskú činnosť v areáli vykonáva Dali do pozornosti, že Mestský súd Košice v obdobných konaniach ako je toto konanie, v rozhodovacej praxi posledných mesiacov opakovane vyhovel žalobám iných podielových spoluvlastníkov; skúmal pritom podnikateľskú činnosť v areáli ZOO Košice, pričom dospel k záveru, že nemožno aplikovať, pretože sa v areáli podnikateľská činnosť vykonáva. Označili konkrétne rozsudky – K2 , K2 , , , , K2 , , , a . Dali do pozornosti odôvodnenie rozsudku Mestského súdu Košice z 13.6.2025 sp. zn. , z ktorého následne rozsiahlo citovali odseky 42. až 50. odôvodnenia.

V časti III. odvolania sa žalobkyne vyjadrovali resp. zaoberali otázkou povolenia stavby zoologickej záhrady podľa platných právnych predpisov (súd prvej inštancie túto otázku pritom vôbec nehodnotil – poznámka odvolacieho súdu). V časti IV. vyjadrenia sa stotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno v konaní aplikovať prioritne preto, že v areáli zoologickej záhrady sa podniká a zoologická záhrada nie je stavbou povolenou podľa platných predpisov. nemožno aplikovať aj z ďalších dôvodov a to najmä Mesto Košice ako podielový spoluvlastník parciel nemôže byť zároveň aj oprávneným z vecného bremena na týchto parcelách. Dali do pozornosti svoje vyjadrenie podané v konaní pred súdom prvej inštancie, kde citovali odsek 42. uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Košiciach z 22.8.2024 sp. zn. , v ktorom odvolací súd zastal názor, že vo vzťahu k peňažnému plneniu požadovanému žalobcom za užívanie pozemku, ktorého podielovým spoluvlastníkom je aj žalovaný (Mesto Košice – poznámka odvolacieho súdu) a kde nejde preto ani o bezdôvodné obohatenie sa žalovaného a zároveň ani o vykonávanie jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, tento súd uzavrel, že pre správne právne posúdenie tohto nároku, ktorý je potrebné posudzovať podľa v spojení s sú podstatné závery dokazovania, či žalovaný ako podielový spoluvlastník túto spoločnú vec užíva nad rámec svojho podielu a či tak (ne)koná bez právneho dôvodu a či vôbec a aká dohoda medzi spoluvlastníkmi o užívaní tejto spoločnej veci (ne)bola uzavretá. V časti V. svojho vyjadrenia žalobkyne sa zaoberali tým, že Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť vo veci „Park Anička“ s tým, že ozrejmili, že napriek tomu, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto posudzovanej veci za správne, podľa ich názoru jediná spravodlivá odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva či vlastníckeho práva iných vlastníkov obdobných pozemkov je opakovaná odplata. Uviedli, že ústavný súd vydal rozhodnutia, podľa ktorých je daný dôvod na prekonanie staršej judikatúry o jednorazovej odplate, keďže ani po takmer 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti nebol dosiahnutý jeho účel, ktorým prioritne bolo definitívne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom ako vlastníkmi delimitovanej stavby; účelom zákona nebolo zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva pozemku bez náležitej kompenzácie. Žalobkyne rozsiahlo citovali z uznesenia ÚS SR sp. zn. zo 17.6.2025 (odseky 14. – 17.) s tým, že k obdobným záverom ako v citovanom uznesení dospel ústavný súd aj v uznesení sp. zn. z 1.7.2025 a aj v uznesení sp. zn. z 1. júla 2025, ktoré rozhodnutia zároveň k svojmu vyjadreniu pripojili a predložili. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Taktiež pripojili fotokópie rozhodnutí NS SR sp. zn. z 26.1.2022 sp. zn. z 31.3.2022, z 27.4.2022, z 21.4.2022 a z 30.11.2020, bez bližšieho vysvetlenia, resp. odôvodnenia ich pripojenia.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli dané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas žalovaným ako oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( - 358 ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom ( a ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil ( ).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. augusta 2026 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 14.8.2026.

8. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s

preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti. Na doplnenie dôvodov rozhodnutia a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:

9. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď na daný prípad neaplikoval ustanovenia , nakoľko v prospech žalovaného účinnosťou daného zákona vzniklo zákonné vecné bremeno k prejednávaným nehnuteľnostiam, pričom finančná náhrada za zriadené zákonné bremeno je premlčaná. Namietal záver súdu, že F. Košice podniká, a preto sa na prejednávaný prípad nemôže aplikovať režim

10. Z dôvodu, že v zmysle sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (odkazujúc na ), súd prvej inštancie zameral svoje skúmanie na zistenie, či ZOO Košice ku dňu účinnosti (k 1.7.2009) slúžila na podnikanie, pričom dospel k záveru, že ZOO Košice ku dňu účinnosti spĺňala všetky znaky podnikateľskej činnosti.

11. Podľa , podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby), osoba ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, alebo iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, prípadne fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu ( ).

12. Z uvedeného vyplýva, že podnikanie je len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a ktorá zároveň napĺňa charakteristické znaky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom ide o: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie činnosti vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že ZOO Košice síce spĺňa formálne znaky podnikania, avšak nespĺňa všetky materiálne znaky podnikania a to konkrétne samostatnosť a dosahovanie zisku ako účel podnikania.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tom, že ZOO Košice bola zriaďovaná za účelom zabezpečovania verejnoprospešných služieb v oblasti ochrany prírody, vzdelávania a trávenia voľného času verejnosťou, čo zároveň korešponduje s úpravou v zmysle 543/2002 Z z. o ochrane prírody a krajiny, na ktorú žalovaný poukázal v odvolaní. Uvedené však nevylučuje, že ZOO Košice ako subjekt zriadený za účelom zabezpečovania verejných potrieb mohol k 1.7.2009 spĺňať znaky podnikateľskej činnosti.

15. Rovnako ani skutočnosť, že ZOO Košice je príspevkovou organizáciou, ju samo o sebe nevylučuje z výkonu podnikateľskej činnosti, čomu napokon nasvedčuje aj právna úprava zakotvená v o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú sám odvolateľ poukazoval. Príspevková organizácia môže so súhlasom zriaďovateľa vykonávať podnikateľskú činnosť; v prípade F. Košice bolo vykonávanie podnikateľskej činnosti schválené Mestským zastupiteľstvom v Košiciach na zasadnutí 17.5.1999 a od roku 2001 je zapísaná v živnostenskom registri, teda vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ktoré živnostenské oprávnenie ku dňu účinnosti existovalo a trvalo.

16. Vymedzenie podnikateľskej činnosti nie je v rozpore s účelom zriadenia F. Košice, naopak dopĺňa ho, v ktorej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nedefinuje ako podmienku, že podnikateľská činnosť sa musí vzťahovať na hlavný predmet podnikania. Rozhodné je iba zistenie, či subjekt, ktorý využíva stavby postavené na cudzích pozemkoch, ku dňu účinnosti zákona vykonáva podnikateľskú činnosť. Nemožno preto súhlasiť s úvahou odvolateľa, že je relevantný pomer medzi hlavnou a podnikateľskou činnosťou Zoologickej záhrady Košice (či primárny verejnoprospešný účel a cieľ Zoologickej záhrady Košice prevyšuje nad podnikateľským účelom, ktorý je len doplnkovou činnosťou k zabezpečeniu hlavnej verejnoprospešnej činnosti).

17. Subjekt F. Košice k rozhodujúcemu dňu podnikal na základe živnostenského oprávnenia, mal pridelené identifikačné číslo ako aj daňové identifikačné číslo. Podnikal samostatne pod svojím obchodným menom (F. C. uzatvárala zmluvy samostatne bez súhlasu mesta), vykonával činnosť v sezónnom období, čo spĺňa znak sústavnosti (nemusí ísť o nepretržitú činnosť), podnikal na vlastnú zodpovednosť (zodpovedá za svoje podnikanie). Zároveň F. F. C. dosahovala majetkový prospech zo vstupného, z prenájmu stánkov, pozemkov a predaja zvierat, maštaľnej hmoty, lúčneho sena a pod. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že ZOO Košice k 1.7.2009 spĺňala znaky podnikateľskej činnosti, preto v prejednávanom spore nebolo možné aplikovať ustanovenia , vychádzajúc z cit. zákona.

18. Pokiaľ žalovaný poukazoval na závery Mestského súdu Košice vyjadrené v rozsudku sp. zn. , odvolací súd, vzhľadom na to, že ide o samostatné konanie, doposiaľ právoplatne neskončené, sa nevyjadruje k argumentácii súdu konajúceho v predmetnej označenej veci ani k argumentácii použitej odvolateľom (-ľmi) proti tomuto rozsudku. A navyše, aj v prípade jeho prípadnej právoplatnosti, nešlo by o rozhodnutie vyššej súdnej autority, ktoré by bolo súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, preto ho nemožno považovať za smerodajné.

19. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na zrušujúce uznesenia Krajského súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 19.11.2024 a sp. zn. zo dňa 28.2.2025, okrem skutočnosti, že nejde o rozhodnutia, ktoré vytvárajú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, preto súd prvej inštancie a rovnako ani odvolací súd v posudzovanej veci nebol povinný v záujme zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní sporových strán či už rozhodnúť v súlade so závermi týchto rozhodnutí alebo s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne sa vysporiadať, je potrebné tiež akcentovať, že v oboch odvolateľom spomínaných rozhodnutiach odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ žalovaný (Mesto Košice) sa v konaní bráni tým, že mu nevzniká povinnosť na poskytnutie finančnej náhrady za užívanie pozemkov, je povinný k uvedenému poskytnúť súdu dostatok skutkových tvrdení a tieto podložiť dôkazmi. Ak jeho obrana je založená na tvrdení, že posudzovaný vzťah sporových strán sa riadi je na ňom, aby preukázal, že v rozhodnom čase zoologická záhrada neslúžila ako inžinierska stavba podnikateľským účelom, resp. že v nej prevádzkované činnosti, na ktoré mala F. F. C., príspevková organizácia udelené živnostenské oprávnenie existovali len súvislosti so zabezpečením nevyhnutného zázemia pre verejnosť resp. išlo o činnosti vyžadujúce si podnikateľské oprávnenie, ktoré sa viazali na prevádzkovú činnosť zoologickej záhrady a na plnenie jej úloh.

20. K argumentácii odvolateľa, že súd mal nárok posúdiť podľa ustanovení , pričom vychádzajúc z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu náhrada za zriadenie vecného bremena má charakter jednorazovej odplaty a premlčuje sa v trojročnej premlčacej lehote, pričom náhrada patrí tomu, kto bol ku dňu účinnosti zákona evidovaným vlastníkom odvolací súd poznamenáva, že aj keby bol nárok žalobkýň posúdený ako náhrada za zriadené vecné bremeno podľa , žalobkyniam by finančná náhrada za zákonné vecné bremeno s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala, keďže v priebehu času dochádza v tomto období vývojom judikatúry najvyšších súdnych autorít k zmene doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe, že je odmena za zákonné vecné bremeno jednorazová .

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že bolo prijaté uznesenie pléna ÚS SR sp. zn. zo dňa 28.5.2025, ktorým síce bol odmietnutý návrh na vyslovenie nesúladu a zák. s z dôvodu absencie ústavnoprávnej argumentácie, avšak v bode 24 ústavný súd uviedol: Navrhovateľ vyslovil názor, že považuje za nespravodlivé, ak by žalobcovi nebola priznaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva len z dôvodu, že by pri zákonnom vecnom bremene bola náhrada jednorazovej povahy. Podľa ústavného súdu nemôže byť dôvodom na podanie návrhu na nesúlad právnych predpisov nesúhlas navrhovateľa (v pozícii konajúceho súdu) so spôsobom interpretácie dotknutých právnych noriem inými súdmi, hoci aj v rozhodnutiach s precedentným dopadom na posudzovaný spor ( základných princípov ). Ani ustálená súdna prax nie je nemenná a odklon od nej je možný (s povinnosťou dôkladného a presvedčivého odôvodnenia, ). Evolutívny vývoj judikatúry nie je v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti (podobne Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Veľkej komory z 20. októbra 2011, I. E. a J. E. K. L., č. 13279/05, ods. 58) a môže byť odôvodnený aj zmenou sociálnych alebo ekonomických pomerov alebo inými okolnosťami, ktoré môžu ospravedlniť rozdielny prístup k spôsobu vyvažovania dotknutých práv účastníkov právneho vzťahu. V spore, z ktorého vyšiel prejednávaný návrh, môže byť okolnosťou

odôvodňujúcou prekonanie skoršej judikatúry najvyšších súdnych autorít fakt, že ani po takmer 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti nebol dosiahnutý jeho účel. Tým bolo prioritne definitívne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom, ako vlastníkom delimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými nástrojmi ( a zákona), a nie ďalšie fakticky časovo neurčité (do vykonania pozemkových úprav) zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez náležitej kompenzácie.

22. Z vyššie uvedených názorov pléna vychádza rozhodnutie ÚS SR sp. zn. zo dňa 24. septembra 2025. V uvedenom náleze ústavný súd uvádza nasledovné: „14. Vlastníci dotknutí zákonnými (normatívnymi) obmedzeniami nesmú byť nútení znášať neprimerané bremeno vo verejnom záujme, a preto priznanie náhrady v samostatnom konaní musí zabezpečiť, že nie je ochrana ich práv iluzórnou a v neprimeranom nepomere k ochrane verejného záujmu, teda je podmienkou a predpokladom nastolenia spravodlivej rovnováhy. 15. Sťažovatelia nie sú prví, ktorí namietajú nespravodlivosť výkladu zo strany všeobecných súdov, ktorá má byť spôsobená nesprávnym uchopením (a pochopením) zmyslu a účelu a vecného bremena podľa tohto zákona. Sťažovateľmi namietané nesprávne právne posúdenie má v tomto prípade celkom zrejmý ústavnoprávny rozmer a otázka, či je výklad všeobecných súdov ústavne konformným výkladom, je otázkou, ktorej zodpovedanie je zásadné nielen pre sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému konaniu, ale aj pre iných vlastníkov pozemkov, ktorí sú týmto vecným bremenom obmedzovaní na vlastníckom práve. 16.V spore, z ktorého vyšiel prejednávaný návrh, môže byť okolnosťou odôvodňujúcou prekonanie skoršej judikatúry najvyšších súdnych autorít fakt, že ani po takmer 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti nebol dosiahnutý jeho účel. Tým bolo prioritne definitívne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom ako vlastníkom delimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými nástrojmi ( a zákona), a nie ďalšie fakticky časovo neurčité (do vykonania pozemkových úprav) zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez náležitej kompenzácie. 17. Právny stav nastolený doterajšou judikatúrou a výkladom dotknutých právnych noriem nie je naďalej ústavne udržateľný. Sťažovatelia ako vlastníci pozemkov nedisponujú žiadnym z oprávnení vlastníka (nuda proprietas), ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva v dôsledku dotknutej právnej úpravy a jej konštantného výkladu všeobecnými súdmi o nároku len na jednorazovú odmenu (navyše premlčateľnú v kontraste s nepremlčateľným vlastníckym právom), ktorú nemožno považovať za primeranú pre časové obdobie obmedzenia 16 rokov, za ktoré malo dôjsť k vysporiadaniu práv zmluvne. Bremeno kladené na vlastníkov z dôvodu verejného záujmu je tak neprimerané a nezodpovedá požiadavkám proporcionality. Jediným dôvodom hraničnej ústavnej akceptovateľnosti dosiaľ bola dočasnosť tohto riešenia, ktorá však nevyvíjala tlak na mestá a obce pristúpiť k zmluvnému riešeniu nežiaduceho stavu. Len opakovaná náhrada blížiaca sa k trhovej hodnote môže predstavovať nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi potrebami verejného záujmu a vlastníckym právom sťažovateľov, teda viesť k ústavne aprobovateľnému stavu v právnom štáte. 18. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že súdy vo veci sťažovateľov nemohli porušiť ich právo na súdnu ochranu, keď pri rozhodovaní vychádzali z (už) ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Bolo by možné uznať, že nemôže ísť o rozhodnutie zjavne nesprávne. Súdy sú však vždy povinné zvažovať, či je ustálená rozhodovacia prax, ktorú zvažujú v okolnostiach konkrétnej veci aplikovať, na vec priliehavá, teda či sú okolnosti natoľko podobné, že umožňujú vo veci urobiť rovnaký právny záver. V tomto prípade išlo o aplikáciu - o prípad nie ojedinelý, ktorý na prvý pohľad takú možnosť ponúka. Napriek tomu tu je okolnosť, ktorá prípad robí odlišným od tých predchádzajúcich, a tou okolnosťou je čas. Túto okolnosť zdôrazňovali sťažovatelia vo svojich podaniach, keď opakovane poukazovali na to, že ak aj rozhodovacia prax dávala zmysel po prijatí , nedáva zmysel teraz, resp. aplikáciu takejto rozhodovacej praxe viac nemožno považovať za spravodlivú. Odvolací súd mal na túto argumentáciu reflektovať a vo svojom rozhodnutí sa o to viac mal sústrediť na to, či je odkaz na rozhodnutia najvyššieho súdu stále aktuálny. Neprihliadnutie na túto argumentáciu, a tým aj na účel samotného spôsobilo, že aj aplikovaním ustálenej rozhodovacej praxe mohlo dôjsť (a aj došlo) k porušeniu práv sťažovateľov na súdnu ochranu ( ) a na spravodlivé súdne konanie ( dohovoru).“

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , a úspešným žalobkyniam odvolací súd proti žalovanému priznal trovy odvolacieho konania a to v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).