Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-100-2026.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Subarea
8P/100/2026
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. G. XXX/XX, o návrhu otca o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h l a s u j e , že vo veci nemá právomoc konať.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec sa návrhom vo veci samej doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2026 domáha zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že mestom Viedeň bol maloletý odobratý od matky do krízového centra Viedeň. Matka bola vážne chorá a umrela dňa XX.XX.XXXX a on ako otec má právo, aby maloleté dieťa žilo s otcom. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 31.07.2026 sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia tak, aby súd zveril maloleté dieťa do predbežnej starostlivosti otca až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že maloletý žije momentálne s otcom, ktorý má zabezpečené podmienky pre život maloletého. Maloletý bol v otcovej starostlivosti ešte pred smrťou matky, ktorá vážne ochorela a zomrela dňa XX.XX.XXXX vo H.. Vzhľadom na to je dieťa naďalej u otca, ktorý mu poskytuje otcovskú starostlivosť.
2. Vo veci starostlivosti o maloletého tunajší súd naposledy rozhodoval uznesením č.k. 8PPOm/1/2026-4 zo dňa 26.02.2026 právoplatným dňa 30.03.2026 a vykonateľným dňa 26.02.2026 o 13:10 hod., ktorým súd na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 25.02.2026 nariadil neodkladným opatrením dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do Centra pre deti a rodiny Hurbanovo, do doby, kým dieťa neprevezme organizácia na ochranu mládeže vo Viedni, SCHODL Bettina, najdlhšie na šesť mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bol útek maloletého dňa XX.XX.XXXX zo zariadenia sociálnych služieb v Rakúsku napriek tomu, že maloletý bol v Rakúsku zverený do pestúnskej starostlivosti .
3. Zo správy zo šetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 17.08.2026 mal súd preukázané, že tunajší úrad začal riešiť situáciu maloletého A. B. odo dňa 10.02.2026, kedy Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“) požiadal o súčinnosť pri navrátení maloletého na územie Rakúska. Podľa informácii CIPC bol maloletý A. B. v októbri 2024 zverený do pestúnskej starostlivosti do krízového centra, ktoré prevádzkuje mesto Viedeň. Spolu s maloletým bola do krízového centra vo Viedni
umiestnená aj I. B., nar. XX.XX.XXXX, sestra maloletého. Rodičovskými opatrovateľskými právami disponuje Orgán starostlivosti o mládež Vienna „MA„ 1030 Vienna, Rüdengasse 11 z dôvodu, že matka maloletého sa v čase umiestnenia maloletých detí nedokázala primerane starať o detí kvôli duševnej chorobe, diagnóze rakoviny a otec maloletého nikdy nemal dieťa vo svojej výhradnej starostlivosti. Maloletý A. dňa XX.XX.XXXX ušiel z krízového centra vo Viedni k otcovi na Slovensko. Vzhľadom k tomu, že pobyt maloletého a jeho otca na J. K. L. M., bolo požiadané o súčinnosť Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nových Zámkoch o vypátranie pobytu maloletého. Maloletý bol dňa XX.XX.XXXX zadržaný policajnou hliadkou v osobnom vozidle na území Slovenskej republiky počas bežnej cestnej kontroly. Následne Okresný súd Nové Zámky na návrh úradu vydal dňa 26.02.2026 Uznesenie sp. zn. 8PPOm/1/2026-4 o nariadení neodkladného opatrenia o dočasnom umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny G., B. X, do doby, kým maloleté dieťa neprevezme organizácia na ochranu detí a mládeže vo Viedni SCHODL E.. Maloletý bol dňa XX.XX.XXXX o 16,45 hod. odovzdaný pracovníkom Úradu pre starostlivosť o deti a mládež, pani E. J. a pani I. N.. Opätovne dňa XX.XX.XXXX maloletý A. ušiel z krízového centra vo Viedni k otcovi na Slovensko, kde sa zdržiava doteraz. Až doposiaľ sa úradu nepodarilo osobne preveriť starostlivosť otca o dieťa, nakoľko to nebolo úradu zo stany otca umožnené, otec D. B. dlhodobo odmieta navrátiť dieťa späť do Rakúska. Z uvedeného dôvodu úrad opakovane dňa XX.XX.XXXX požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nových Zámkoch o súčinnosť pri vypátraní pobytu maloletého dieťaťa A.. CIPC dňa XX.XX.XXXX úradu oznámilo, že dňa XX.XX.XXXX matka maloletých detí, C. B., zomrela. Pohovor s maloletým A. bol vykonaný dňa 13.08.2026 v rodinnom prostredí. Maloletý bol informovaný o prebiehajúcom konaní, s vyhotovením audio záznamu nesúhlasil. Uviedol, že chce zostať s otcom, nechce sa vrátiť do Rakúska, vyjadril sa, že bude riadne chodiť do školy. Maloletý A. sa ťažšie vyjadroval v slovenskom jazyku, nakoľko žil dlhé roky v Rakúsku a jeho slovná zásoba v slovenčine je slabšia.
4. Podľa článku I odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné vzťahy.
5. Podľa článku VII odsek 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
6. Podľa § 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
7. Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika aj Rakúsko sú členskými štátmi Európskej únie.
8. Podľa článku 7 odsek 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Rakúsko je členským štátom Európskej únie, preto súd postupoval podľa uvedeného nariadenia.
9. Podľa článku 15 odsek 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.
10. Podľa článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia
nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
11. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Podľa § 161 odsek 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 161 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Vzhľadom na to, že v danej veci sa jedná o vec s medzinárodným prvkom, povinnosťou súdu bolo v prvom rade zaoberať sa svojou právomocou a príslušnosťou, nakoľko je to prvoradou podmienkou pred rozhodnutím vo veci. Pri posudzovaní právomoci je rozhodujúcim obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, preto súd najskôr riešil otázku svojej právomoci posudzovaním zákonných podmienok pre konanie, teda posúdením obvyklého pobytu dieťaťa. Súd potom dospel k záveru, že maloletý má obvyklý pobyt na území Rakúska, pričom k tomuto záveru dospel na základe nižšie uvedených skutočností.
Pojem obvyklý pobyt nešpecifikuje iba jedna právna skutočnosť. Musí sa vyhodnotiť súhrn skutkových okolností konkrétneho prípadu, aby sa dospelo k záveru, či osoba má niekde obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt nie je totožný s trvalým pobytom či bydliskom, ale nemožno vylúčiť, že osoba bude mať obvyklý pobyt v mieste, kde má trvalý pobyt či bydlisko. Miestom obvyklého pobytu je miesto, kde osoba má centrum (ťažisko) svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný a sociálny život. Všeobecne sa ním chápe, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu ako práca, škola, bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. V danom prípade, na základe vyhodnotenia listinných dôkazov a skutočností v nich obsiahnutých súd dospel k záveru, že maloletý má obvyklý pobyt v Rakúsku. Z listinných dôkazov (a to nielen v prejednávanej veci ale aj vo veci 8PPOm/1/2026) totiž vyplýva, že maloletý mal v čase podania návrhu obvyklý pobyt v Rakúsku, kde bolo o ňom naposledy rozhodnuté o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti v Rakúsku, pričom opatrovateľskými právami doteraz disponuje príslušný orgán vo Viedni. Správnosť súdom prijatého záveru podčiarkuje aj skutočnosť zistená šetrením pomerov a to konkrétne, že maloletý slovenský jazyk dostatočne ani neovláda. V danom prípade žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že maloletý mal v čase podania návrhu centrum svojich záujmov na území Slovenska, preukázaný bol jeho presný opak, t.j. že maloletý bol doteraz začlenený do iného prostredia, keď bol umiestnený do pestúnskej starostlivosti v Rakúsku, kde navštevoval školu, dorozumieval sa v nemeckom jazyku a kde mal vytvorené sociálne väzby, t.j. kde mal centrum svojich záujmov. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 vyplynul záver, že v predmetnej právnej veci slovenské súdy nemajú právomoc konať, nakoľko krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v čase podania návrhu bolo Rakúsko. Na záver súd dodáva, že tunajší súd nevzhliadol žiadny naliehavý dôvod ani na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle článku 15 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, nakoľko maloletý nie je v ohrození života či zdravia a prevereniu starostlivosti o dieťa doteraz bránil sám otec, ktorý odmieta navrátiť dieťa do Rakúska, pričom dieťa sa od marca 2026 doposiaľ zdržiava na území Slovenka neoprávnene a bez toho, aby otec o tejto skutočnosti bezodkladne informoval príslušné úrady. Zároveň možno konštatovať, že otec mal dostatok času na podanie obdobných návrhov na príslušnom súde v Rakúsku, kde má maloleté dieťa doposiaľ svoj obvyklý pobyt , ktorý sa doteraz zákonným spôsobom nezmenil. Pre úplnosť súd dodáva, že nariadením neodkladného opatrenia (vo veci 8PPOm/1/2026) sa právomoc ani miestna príslušnosť tunajšieho súdu nezaložila. 15. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže slovenské súdy nemajú právomoc konať podľa článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, možno konštatovať, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok zastavenia konania (vo veci samej a nariadenia neodkladného opatrenia). Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
16. O trovách konania súdu rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.