Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-100-2026.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Subarea
4C/100/2026
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., zastúpenej: Advokátska kancelária Peter Slezák, s. r. o., so sídlom Vajnorská 140, Bratislava, IČO: 57 253 030, proti odporcovi: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2026 sa navrhovateľka domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť vypratať a odovzdať jej rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre obec D. E., k. ú. D. E., okres H., odstrániť z nehnuteľnosti všetky svoje hnuteľné veci, odovzdať navrhovateľke všetky kľúče od nehnuteľnosti a zdržať sa jej ďalšieho užívania, a to do 3 dní od doručenia uznesenia.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. E., obci D. E., I. H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 328 m2, pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/ XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku č. XXXX/XX. Uviedla, že účastníci konania boli niekoľko rokov partnermi a počas ich partnerského spolužitia umožnila odporcovi bývať v predmetnej nehnuteľnosti. Možnosť bývania bola založená výlučne na ich osobnom partnerskom vzťahu a na súhlase navrhovateľky ako výlučnej vlastníčke nehnuteľnosti. Vlastnícke právo navrhovateľky nie je medzi účastníkmi sporné. Odporca nikdy nebol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ani mu k nej nevzniklo žiadne vecné právo. Medzi účastníkmi nikdy nebola uzatvorená nájomná zmluva ani iný záväzkový právny vzťah zakladajúci odporcovi právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako odporcovi nikdy nevzniklo vecné bremeno bývania, ani iné vecné právo oprávňujúce ho zotrvať v nehnuteľnosti proti vôli navrhovateľky. Právnym dôvodom užívania nehnuteľnosti zo strany odporcu bol výlučne súhlas navrhovateľky vyplývajúci z ich partnerského spolužitia. Ich partnerský vzťah sa následne rozpadol v dôsledku domáceho násilia a navrhovateľka jednoznačne prejavila vôľu ukončiť akékoľvek ďalšie spoločné spolužitie s odporcom. Súčasne odvolala svoj dovtedajší súhlas s užívaním predmetnej nehnuteľnosti odporcom a opakovane ho vyzvala, aby nehnuteľnosť opustil, odstránil svoje osobné veci a odovzdal jej nehnuteľnosť späť do výlučnej dispozície. Najprv tak urobila ústne ešte počas roku 2025. Keďže odporca tieto výzvy nerešpektoval, navrhovateľka pristúpila aj k písomným výzvam na vypratanie nehnuteľnosti. Odporcovi bola poskytnutá primeraná lehota na zabezpečenie si náhradného bývania, pričom na jeho žiadosť bola táto lehota ešte dodatočne predĺžená prostredníctvom právnych zástupcov účastníkov. Napriek tejto ústretovosti navrhovateľka nedosiahla dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti. Po márnom uplynutí poskytnutých lehôt bola dňa 30.5.2026 vykonaná obhliadka predmetnej nehnuteľnosti za účelom
jej odovzdania. Zo spísaného záznamu jednoznačne vyplýva, že odporca nehnuteľnosť nevypratal, neodovzdal kľúče a samotného odovzdania sa nezúčastnil. Navrhovateľka tak ani po uplynutí všetkých poskytnutých lehôt nemohla opätovne vykonávať svoje vlastnícke právo. Po márnom uplynutí aj dodatočnej lehoty kontaktovala navrhovateľka advokátsku kanceláriu, pričom písomne vyzvali tiež právneho zástupcu odporcu, avšak po telefonickom prísľube odpovede im doteraz nebola doručená. Napriek opakovaným výzvam navrhovateľky odporca naďalej zotrváva v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užíva výlučne vo svoj prospech. Robí tak bez akéhokoľvek právneho dôvodu a výlučne proti výslovnej vôli jej vlastníčky. Navrhovateľka je fakticky vylúčená z výkonu svojho vlastníckeho práva. Nemôže nehnuteľnosť užívať na bývanie, nemôže s ňou slobodne nakladať ani rozhodovať o tom, kto bude nehnuteľnosť užívať. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného je nútená zabezpečovať si bývanie mimo vlastného rodinného domu napriek tomu, že je jeho výlučnou vlastníčkou. Odporca si je pritom plne vedomý toho, že na ďalšie užívanie predmetnej nehnuteľnosti nemá žiadny právny titul. Táto skutočnosť mu bola opakovane oznamovaná navrhovateľkou. Napriek tomu odporca zotrváva v nehnuteľnosti a nerešpektuje vlastnícke právo navrhovateľky. Ide preto o vedomé a dlhodobé neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva navrhovateľky. Odporca navyše počas komunikácie s navrhovateľkou opakovane deklaroval, že v prípade vysťahovania prestane splácať svoje záväzky voči banke, ktoré sú zabezpečené záložným právom viaznucim na nehnuteľnosti navrhovateľky. Takéto vyjadrenia nemožno považovať za legitímny výkon jeho práv, ale za formu nátlaku smerujúceho k tomu, aby navrhovateľka strpela jeho ďalšie neoprávnené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Osobitný význam má aj zdravotný stav navrhovateľky. Navrhovateľka je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a prekonala viacero mozgových príhod. Napriek svojmu zdravotnému stavu nemôže užívať vlastný rodinný dom, ktorý je jej jedinou nehnuteľnosťou určenou na bývanie. Nutné zabezpečenie náhradného bývania pre ňu predstavuje podstatne väčšiu osobnú, psychickú aj finančnú záťaž, než by tomu bolo u osoby bez zdravotného postihnutia. Skutočnosť, že navrhovateľka je nútená znášať uvedené obmedzenia výlučne v dôsledku protiprávneho konania odporcu, podstatným spôsobom zvyšuje intenzitu zásahu do jej základných práv. Navrhovateľka napriek uvedenému postupovala počas celej doby maximálne zdržanlivo a poskytla odporcovi opakovane dostatočný časový priestor na dobrovoľné vyriešenie situácie. Až po tom, čo odporca všetky poskytnuté možnosti ignoroval a naďalej bez právneho dôvodu zotrváva v nehnuteľnosti, bola navrhovateľka nútená domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Právny dôvod užívania nehnuteľnosti odporcom spočíval výlučne v tolerovaní jeho bývania zo strany navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľnosti. Po odvolaní súhlasu tento právny dôvod odpadol a odporca odvtedy užíva nehnuteľnosť bez právneho titulu, opakovane sa vyhýba povinnosť umožniť navrhovateľke užívať svoju vlastnú nehnuteľnosť. Navrhovateľka preto mala za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi priloženými navrhovateľkou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. D. E., výzvou na vypratanie nehnuteľnosti, podacími lístkami, zápisom o stave nehnuteľnosti a odovzdaní domu, emailom adresovaným právnej zástupkyni odporcu, preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre k. ú. D. E., vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 328 m2, pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX (ďalej spolu tiež len „Nehnuteľnosti“). Nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou, pričom vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k Nehnuteľnostiam bol právoplatne povolený dňa 28.7.2010 pod č. E./10.
5. Navrhovateľka výzvou z 13.5.2026 vyzvala odporcu, aby vypratal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na adrese C. XXX/XX, D. E., ktorú v súčasnosti užíva bez právneho titulu a bez existencie právneho vzťahu oprávňujúceho ho na jej užívanie. Zároveň ho žiadala o odovzdanie všetkých kľúčov, odstránenie všetkých jeho vecí z nej a o osobné odovzdanie nehnuteľnosti najneskôr 30.5.2026. Z priloženej fotokópie podacieho lístka vyplýva, že predmetná výzva bola odovzdaná dňa 14.5.2026 na poštovú prepravu.
6. Zo zápisu o stave nehnuteľnosti a odovzdaní domu z 30.5.2026 vyplýva, že v uvedený deň o 10:25 hod. sa začala obhliadka Nehnuteľností, ktorej sa zúčastnila navrhovateľka a dvaja svedkovia – H. C. a H. J.. Odporca ako odovzdávajúca osoba sa jej nezúčastnil. V zápisnici sa uvádza, že interiér domu bol znečistený – bol v ňom neporiadok. Nehnuteľnosť sa nachádzala v pôvodnom stave a boli v nej všetky
osobné veci odporcu. Exteriér domu bol v pôvodnom stave a nevykazoval znaky poškodenia. Zápisnica jej podpísaná všetkými zúčastnenými osobami.
7. Z preukazu vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky dňa 5.6.2019, je zrejmé, že navrhovateľka je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C.s.p.) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
18. V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať a odovzdať jej rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre obec D. E., k. ú. D. E., okres H., odstrániť z tejto nehnuteľnosti všetky svoje hnuteľné veci, odovzdať navrhovateľke všetky kľúče od nej a zdržať sa jej ďalšieho užívania. Navrhovateľka uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podala bez toho, aby súčasne podala aj žalobu vo veci samej, poukazujúc na to, že navrhovaným neodkladným opatrením sa má dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi ňou a odporcom. Žiadala preto, aby jej súd neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanej veci sa jedná o prípad, kedy je obsah výroku požadovaného neodkladného opatrenia totožný s výrokom rozsudku, ktorého by sa navrhovateľka inak domáhala žalobou vo veci samej.
19. Právna úprava Civilného sporového poriadku na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku expressis verbis pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.). Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Konajúci súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný. Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, strana 1267).
20. V rámci posudzovania, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p., súd považoval za dôležité predovšetkým to, že rodinný dom, ktorého vypratania a zdržania ďalšieho užívania sa navrhovateľka voči odporcovi domáha, zjavne predstavuje obydlie odporcu. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia by tak nepochybne došlo k faktickému nútenému odňatiu obydlia odporcovi a k zásahu do ústavou garantovaného práva odporcu na nedotknuteľnosť obydlia (článok 21 Ústavy) a práva na súkromie (článok 16 Ústavy). Odporca by bol v takomto prípade povinný rodinný dom vypratať a zdržať sa jeho ďalšieho užívania už v okamihu doručenia uznesenia súdu (§ 332 ods. 1 C.s.p.). To všetko bez akejkoľvek možnosti sa vopred k uplatneným nárokom navrhovateľky čo i len vyjadriť, resp. predložiť dôkazy na svoju procesnú obranu. V tejto spojitosti je potrebné taktiež uviesť, že navrhovateľka síce v návrhu osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, avšak na osvedčenie svojho tvrdenia o tom, že odporca si je plne vedomý, že v súčasnosti nemá žiaden právny titul na užívanie rodinného domu, teda že nepopiera jej tvrdenie o absencii takéhoto titulu, nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy. Podľa názoru súdu neprichádza do úvahy, aby súd v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzajúc len z obsahu návrhu navrhovateľky a k nemu priložených listinných dôkazov, teda bez vytvorenia riadnej možnosti odporcovi na procesnú obranu, neodkladným opatrením rozhodol o vyprataní predmetného rodinného domu (vrátane odstránenia hnuteľných vecí a odovzdania všetkých kľúčov) a o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa jeho ďalšieho užívania. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že povaha prejednávanej veci nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľka v tomto konaní domáhala. Navrhovateľke však nič nebráni, aby sa uloženia identických povinností odporcovi domáhala žalobou vo veci samej.
21. Zároveň je potrebné uviesť, že aj keby povaha posudzovanej veci pripúšťala nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska § 330 ods. 2 C.s.p., podanému návrhu by nebolo možné vyhovieť z toho dôvodu, že navrhovateľka hodnoverne neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov predmetným neodkladným opatrením. Pokiaľ navrhovateľka v tejto spojitosti uviedla, že je fakticky vylúčená z výkonu svojho vlastníckeho práva, lebo nemôže rodinný dom užívať na bývanie, nemôže s ním slobodne nakladať a ani rozhodovať o tom, kto ho bude užívať, poukazovala len na bežné následky nevypratania nehnuteľnosti určenej na bývanie, ktoré neodkladnosť požadovanej úpravy pomerov neodôvodňujú. Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka má bývanie zabezpečené, takže je zjavné, že predmetný rodinný dom pre ňu nepredstavuje jedinú možnosť na uspokojenie jej bytových potrieb. Navrhovateľka taktiež ničím neosvedčila, že jej v súvislosti so zabezpečením náhradného bývania vznikajú finančné náklady, keď ani len nekonkretizovala, kde v súčasnosti býva. Je síce osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, táto skutočnosť však sama o sebe na konštatovanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov postačovať nemôže. Navyše, sama navrhovateľka tvrdí, že prvýkrát
odporcu vyzvala na vypratanie rodinného domu ešte niekedy v roku 2025, z čoho je zrejmé, že ňou tvrdené neoprávnené užívanie rodinného domu odporcom trvá už dlhodobo (minimálne 8 mesiacov), čo taktiež vylučuje potrebu naliehavosti riešenia tohto stavu požadovaným neodkladným opatrením.
22. So zreteľom na vyššie uvedené závery tak súdu neostalo iné, len návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Odporca síce mal vo veci úspech v celom rozsahu, v konaní mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu preto nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).