Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-2619-2023.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Subarea
64Ek/2619/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci maloletých oprávnených: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. D. E. XXXX/X, XXX XX B., obaja zast. zákonným zástupcom: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. E. XXXX/X, XXX XX B., právne zast.: JUDr. Alena Arbetová, advokát, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, IČO: 42158818, proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., XXX XX B., o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Albín Božek, so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 7, 908 51 Holíč, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 11EX 723/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a maloletým oprávneným nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 46,56 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Maloletí oprávnení, zastúpení zákonným zástupcom sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 12.11.2023 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1010,00 EUR a bežného výživného vo výške 180,00 EUR, a bežného výživného vo výške 130,00 EUR, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/59/2022 zo dňa 14.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2023 a vykonateľnosť dňa 16.04.2023 (v časti výživného), Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. SI-11P/50/2022 zo dňa 06.06.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2023 a vykonateľnosť dňa 16.07.2023 (vo výroku II.) (ďalej ako „Exekučné tituly“).
2. Dňa 15.11.2023 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Albín Božek, so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 7, 908 51 Holíč, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 11EX 723/23 (ďalej ako „Súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 15.11.2023 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný osobne prevzal na exekútorskom úrade dňa 23.11.2023. Následne povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podal ako poštovú zásielku pod č. F. dňa 19.05.2026. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie podaný návrh na zastavenie exekúcie, vyjadrenie maloletých oprávnených a ďalšie prílohy k spisu dňa 17.06.2026. Dňa 10.07.2026 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie od povinného. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej 15-dňovej lehote, a teda nemá odkladný účinok.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukazoval na znenie a uloženie povinnosti v exekučných tituloch. Povinný uviedol, že z dôvodu zmeny bankového účtu na jeho strane, nebola zrealizovaná platba zameškaného výživného , v dôsledku čoho iniciovala zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených
(matka) začatie exekučného konania. Zameškané výživné mal povinný uhradiť dňa 23.01.2024 riadne a v plnom rozsahu, vrátane trov právneho zastúpenia matky a trov exekúcie, s tým, že taktiež pravidelne sú vykonávané úhrady bežného výživného, ktoré sú následne preposlané na účet zákonnej zástupkyne maloletých (matke). Povinný sa zaviazal, že i naďalej bude vykonávať platby na bežné výživné tak ako to ukladá právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Povinný navrhoval, aby bolo exekučné konanie v celom rozsahu zastavené. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil potvrdenie súdneho exekútora zo dňa 28.08.2024, v ktorom súdny exekútor oznámil, že zameškané výživné ako aj trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie boli ku dňu 28.08.2024 uhradené v plnom rozsahu. Tiež uvádzal, že povinný uhrádza bežné výživné riadne a včas na účet súdneho exekútora, ktoré je následne preposielané na účet zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených (matky). Na záver uviedol, že exekučné konanie trvá v časti bežného výživného vo výške 310,00 EUR (na obidve deti).V rámci doplnenia návrhu na zastavenie exekúcie doručeného súdu dňa 10.07.2026 povinný opätovne uvádzal, že dlh, pre ktorý začalo exekučné konanie v plnom rozsahu uhradil ešte v roku 2023, a to vrátane všetkých vtedajších trov exekúcie vyčíslených súdnym exekútorom. Vymáhaná pohľadávka preto zanikla v celom rozsahu splnením. K platbe bežného výživného uvádzal, že toto si už po dobu dvoch rokov platí riadne a včas, dobrovoľne vo výške 310,00 EUR mesačne priamo na účet súdneho exekútora. Uvedené preukazoval povinný exportom transakcií z bankového účtu. Z pohľadu povinného je ďalšie vedenie exekúcie úplne bezpredmetné. Zákonná zástupkyňa maloletých (matka) odmieta udeliť súhlas so zastavením exekúcie, a vzhľadom na skutočnosť, že došlo k úplnému splateniu starého dlhu a pravidelnej platbe, považoval povinný konanie za účelové, šikanózne a zneužívajúce právo. Z pohľadu povinného dochádza k umelému a bezprávnemu udržiavaniu exekučného konania s cieľom spôsobiť povinnému psychickú a finančnú ujmu formou narastajúcich trov exekúcie, ktoré si plánuje súdny exekútor po skončení exekúcie vyúčtovať. Vzhľadom k tomu, že z pohľadu povinného trvanie exekúcie po splatení dlhu a vznik akýchkoľvek nových trov zavinila výlučne zákonná zástupkyňa oprávnených (matka), navrhoval, aby súd na ich úhradu zaviazal maloletých oprávnených, zastúpených zákonným zástupcom, a aby zastavil exekúciu.
5. Poverený súdny exekútor vyzval na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie maloletých oprávnených, konajúci prostredníctvom zákonného zástupcu, a ktorí doručili svoje vyjadrenie prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Maloletí oprávnení uvádzali, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasia. Poukazovali na znenie a povinnosť uloženú exekučnými titulmi. Ďalej uvádzali, že povinný nevykonával úhrady bežného výživného a zameškaného výživného v zmysle exekučných titulov, a nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. Návrh na výkon exekúcie bol dôvodný, nakoľko povinný v novembri 2023 bol povinný uhradiť 1010,00 EUR na zameškanom výživnom ku dňu podania návrhu a bežné výživné v sume 180,00 EUR a 130,00 EUR na maloletých oprávnených. Povinný mal začať uhrádzať bežné výživné a zameškané výživné až na základe exekúcie, a vždy len prostredníctvom súdneho exekútora až doteraz, a nie vždy v lehote v rozhodnutí. Z uvedeného tak vyplýva, že tvrdenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie je nedôvodné. Okrem uvedeného sú dôvodné obavy, že povinný zastavením exekúcie opätovne nebude rešpektovať exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 9P/59/2022 zo dňa 14.03.2023) a nebude vykonávať úhrady bežného výživného riadne a včas, k čomu dochádza i teraz v čase realizácie výkonu exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhovali maloletí oprávnení, zastúpení zákonným zástupcom, právne zastúpení splnomocneným právnym zástupcom, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol a priznal im náhradu trov konania v exekučnom konaní za úkon právnej služby v výške 30,71 EUR + 15,86 EUR (režijný paušál), spolu 46,57 EUR.
6. K podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor nevyjadril, iba súdu pri zaslaní návrhu na zastavenie exekúcie spolu s prílohami uviedol, dátumy doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, dátum doručenia návrhu na zastavenie exekúcie, dátum odoslania návrhu na zastavenie exekúcie maloletým oprávneným na vyjadrenie a dátum doručenia vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.“
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
13. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaný z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“.
14. Súd uvádza, že preskúmal podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. V § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie tzn. procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote prenesené na uvedené ustanovenie. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia
na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vo vzťahu k obsahu podaného návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že nakoľko bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty, povinný v ňom mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty. Povinný mohol skutočnosti uvedené v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote.
15. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že vymáhané zameškané výživné a bežné výživné bolo uhradené. Zároveň povinný považoval vedenie exekúcie a neudelenie súhlasu so zastavením exekúcie za účelové, šikanózne a porušujúce právo. Povinný žiadal, aby súd zaviazal na úhradu trov exekúcie maloletých oprávnených.
16. Exekučnými titulmi v danom konaní boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia - Rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/59/2022 zo dňa 14.03.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom, s tým, že otec (povinný) bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí spolu vo výške 310,00 EUR (vo výške 180,00 EUR na prvého maloletého oprávneného a vo výške 130,00 EUR na druhého maloletého oprávneného) mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených). Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-11P/50/2022 zo dňa 06.06.2023 bol povinný okrem iného, zaviazaný na úhradu dlhu splatnom na výživnom pre prvého maloletého oprávneného vo výške 800,00 EUR za obdobie od 06.06.2022 do 10.04.2023 a za druhého maloletého oprávneného dlh na splatnom výživnom vo výške 500,00 EUR za obdobie od 06.06.2022 do 10.04.2023, ktoré mal zaplatiť v mesačných splátkach po 100,00 EUR (prvý maloletý oprávnený) a po 50,00 EUR (druhý maloletý oprávnený) k rukám matky (zákonnej zástupkyni maloletých oprávnených) vždy k 15. dňu v mesiaci od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Maloletí oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhali vymoženia zameškaného výživného vo výške 1010,00 EUR, a bežného výživného spolu vo výške 310,00 EUR, pričom výška zameškaného výživného pozostávala za neuhradenie výživného za mesiac júl 2023 za oboch maloletých oprávnených a nedoplatok na výživnom spolu vo výške 700,00 EUR (prvý maloletý oprávnený vo výške 400,00 EUR a druhý maloletý oprávnený vo výške 300,00 EUR). Maloletí oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedli i rozsah vykonaných úhrad zo dňa 09.08.2023 vo výške 150,00 EUR, dňa 22.08.2023 vo výške 150,00 EUR, dňa 20.09.2023 vo výške 150,00 EUR a dňa 23.10.2023 vo výške 150,00 EUR.
17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že svoj dlh na zameškanom výživnom v plnom rozsahu uhradil, a že zároveň vykonáva pravidelné platby na bežnom výživnom. Uvedenú skutočnosť mu ku dňu 28.08.2024 potvrdil i súdny exekútor, ktorý vo vyhotovenom potvrdení oznámil, že k danému dňu (t. j. 28.08.2024) je zameškané výživné ako aj trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie uhradené v plnom rozsahu, a že k úhrade bežného výživného dochádza riadne a včas, pričom uviedol, že exekučné konanie trvá v časti bežného výživného vo výške 310,00 EUR mesačne. V doplnení k návrhu na zastavenie exekúcie povinný predložil zoznam vykonaných transakcií z bankového účtu , z ktorých mal súd za preukázané úhrady vo výške 310,00 EUR v dňoch: 09.09.2024, 09.10.2024, 08.11.2024, 13.12.2024, 14.01.2025, 14.02.2025, 14.03.2025, 14.04.2025, 14.05.2025, 13.06.2025, 14.07.2025, 14.08.2025, 12.09.2025, 14.10.2025, 14.11.2025, 12.12.2025, 14.01.2026, 13.02.2026, 13.03.2026, 14.04.2026, 14.05.2026 a dňa 12.06.2026. Avšak vzhľadom na dátum vykonaných a preukázaných úhrad povinného s ohľadom na deň začatia exekučného konania (12.11.2023), musel súd konštatovať, že úhrady, na ktoré poukazoval povinný nastali už po začatí exekúcie a ide o úhrady vykonané v rámci prebiehajúceho exekučného konania, ktoré zohľadní poverený súdny exekútor.
18. Súd v danom bode poukazuje na to, že úhrada vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom je totiž dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň súd poukazuje i na skutočnosť, že uvedené skutočnosti je povinný povinný preukázať v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
19. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že povinný má právo podať žiadosť o odklad exekúcie u povereného súdneho exekútora, a to v zmysle § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku: „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne .“
20. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku: „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
21. Na povolenie odkladu exekúcie vznikne povinnému nárok za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: zaplatenie výživného, ktoré povinný dlhuje ku dňu podania žiadosti o odklad (t. j. je potrebné brať do úvahy aj výživné, ktoré sa stalo splatným od podania návrhu na vykonanie exekúcie); zaplatenie alikvotnej časti trov exekútora, podanie žiadosti o odklad exekúcie; vyhlásenie o tom, že bežné výživné bude plniť prostredníctvom exekútora dobrovoľne. K poslednej podmienke je vhodné uviesť dve poznámky: 1. plnenie výživného (ako aj akejkoľvek inej vymáhanej pohľadávky všeobecne) povinným po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné považovať za dobrovoľné plnenie v pravom zmysle tohto slova, pretože povinný plní pod procesným tlakom zo strany súdneho exekútora (v podobe ním vykonaných procesných úkonov a procesných úkonov, ktorých vykonanie „hrozí“) a 2. mesačná platba povinného bude musieť zahŕňať nielen samotnú výšku bežného výživného, ale aj alikvotnú časť odmeny súdneho exekútora, keďže platba s absenciou účinku splnenia dlhu (pozri § 61f) bude mať za následok zrušenie odkladu (§ 61j ods. 4). Na druhej strane, riadne plnenie bežného výživného počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov má za následok zastavenie exekúcie exekútorom [§ 61n ods. 1 písm. h)]. „Aktivácia“ tohto odkladu povinného nie je limitovaná lehotou, preto nemožno vylúčiť ani to, že povinný využije túto možnosť aj v neskoršom štádiu exekučného konania (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie).
22. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že v Exekučnom konaní platí, že trovy znáša ten, kto ich zavinil, čo v danom prípade majú byť maloletí oprávnení, zastúpení zákonným zástupcom. Čo sa týka náhrady trov exekučného konania tie sa riadia zákonnými ustanoveniami právnych predpisov, a ich vyčíslenie a priznanie, resp. nepriznanie tomu ktorému účastníkovi je vždy na základe a v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žiadosť povinného o rozhodnutie o tom, že trovy exekúcie majú uhradiť maloletí oprávnený, zastúpení zákonným zástupcom je irelevantná. Taktiež tvrdenie povinného o tom, že maloletí oprávnení nechcú udeliť súhlas so zastavením exekúcie je bez právneho významu, nakoľko rozhodnutie o udelení, resp. neudelení súhlasu so zastavením exekúcie je na vôli maloletých oprávnených, a nie je možné ich žiadnym spôsobom k danému rozhodnutiu prinútiť.
23. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádza z citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je ovládané koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí uviesť všetky dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná. Exekučný poriadok taxatívne stanovuje dôvody zastavenia exekúcie a to, vznik skutočnosti ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; zrušenie exekučného titulu; dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“ 26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa § 199e Exekučného poriadku: „Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
32. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
33. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť maloletým oprávneným plný úspech vo veci.
34. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Maloletí oprávnení, zastúpení zákonným zástupcom, právne zastúpení splnomocneným právnym zástupcom
boli v tomto konaní úspešní a voči povinnému im tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré im vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky majú oprávnení, resp. ich právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložili v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 46,56 EUR, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1010,00 EUR (1 polovičný úkon vo výške 30,70 EUR + režijný paušál za rok 2026 vo výške 15,86 EUR. (výrok II.). Trovy konania, ktoré boli maloletým oprávneným priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
35. Nakoľko si povinný neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, súd o nároku na náhradu trov nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.