Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-36-2026.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/36/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Stanislavom Húrošom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. a otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., o návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obidvaja rodičia.
II. Otec E. F., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 70,- Eur, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.05.2025, doručeným súdu dňa 15.05.2026 domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. 1.1. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nikdy neuzavrela manželstvo a nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu sa narodila maloletá A., pričom o výživnom na maloletú doposiaľ nebolo rozhodnuté. Uviedla, že sama zabezpečuje výchovu a výživu maloletej a v súčasnosti poberá iba prídavky na deti. Maloletá spolu s matkou a jej súrodencami býva v byte v sociálnom dome. Otec sa podľa tvrdenia navrhovateľky zdržiava v inom meste a poberá dôchodok vo výške približne 500 eur mesačne. Otec sa o maloletú zaujíma, avšak medzi rodičmi maloletej nikdy nevznikol partnerský vzťah ani spoločná domácnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a uložiť otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 38,92 eura mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
2. Súd vo veci vytýčil termín informatívneho stretnutia „COCHEM“ dňa 15.06.2026, na ktoré sa navrhovateľka, ani otec maloletej bez ospravedlnenia nedostavili. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 27.07.2026, na ktoré sa navrhovateľka, ani otec maloletej bez ospravedlnenia taktiež nedostavili.
Na pojednávanie dňa 24.08.2026, sa dostavila navrhovateľka, ako aj kolízny opatrovník, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Bez ospravedlnenia sa nedostavil otec maloletej, ktorý mal predvolanie na pojednávanie taktiež vykázané riadne a včas. Súd v súlade s § 180 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) následne vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa. 1. 2.1. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci: podstatný obsah spisu 6P/36/2026; lustrácie v dostupných informačných systémoch týkajúce sa účastníkov konania; návrh č.l. 1; správa zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR RS zo dňa 11.06.2026 č.l. 18; 2.2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti s otcom mal. dieťaťa. Žijem sama s deťmi. V súčasnosti mám kamaráta s ktorým som tehotná. Žiadam, aby súd zveril mal. do mojej starostlivosti aj z dôvodu, aby mi mohla byť poskytnutá dávka v hmotnej núdzi, na čo ma odkázal ÚPSVaR RS, pracovisko Bátka. Žiadam, aby súd určil výživné na mal. vo výške 70,00 Eur. Dcéra nastupuje do 1. ročníka, kedy sú zvýšené náklady a viem, že otec mal. má možnosť platiť viacej ako 30% zo sumy životného minima. 2.3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zo soc. zisťovania vyplynulo, že matka zabezpečuje sama starostlivosť o maloleté deti. S otcom mal. dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, neboli zistené žiadne nedostatky v tejto domácnosti. Mal. je zdravá, ide do prvého ročníka, matka je spôsobilá zabezpečovať starostlivosť a preto navrhujme vyhovieť návrhu matky a zveriť mal. A. do starostlivosti matky. Otec mal. je invalidný dôchodca s príjmom okolo 500,- Eur, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Má ešte 15 ročnú dcéru, navrhujeme schváliť výživné, ktoré určí súd. Styk navrhujeme neupravovať, nakoľko otec sa síce o dcéru zaujíma len sporadicky, ale sú spolu v kontakte a rodičia sa vedia dohodnúť na styku. Navrhujeme, aby súd schválil výživné vo výške, ktoré požaduje navrhovateľka, t.j. vo výške 70,00 Eur. 2.4. Z lustrácií v dostupných informačných systémoch týkajúce sa účastníkov konania vyplýva, že v zmysle evidencie v Registri obyvateľov SR má otec maloletej okrem maloletej A. aj ďalšiu maloletú dcéru, G., narodenú dňa XX.XX.XXXX, t.j. vo veku 13 rokov. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni tiež vyplynulo, že otec maloletej je poberateľom invalidného dôchodku v sume 501,40 Eur mesačne. 2.5. Zo správy zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR RS zo dňa 11.06.2026 č.l. 18 vyplýva, že osobnú starostlivosť a výchovu maloletej v plnom rozsahu zabezpečuje matka, s ktorou maloletá žije v spoločnej domácnosti. Sociálnym šetrením bolo zistené, že bytové podmienky matky sú primerané, pričom maloletá má zabezpečené vlastné lôžko a v domácnosti boli zistené vyhovujúce hygienické podmienky. Matka je evidovaná na ÚPSVaR a poberá prídavky na deti vo výške 240 Eur mesačne. Zo správy ďalej vyplynulo, že otec sa s maloletou stretáva približne raz mesačne, pričom jej zabezpečuje najmä oblečenie a matke ponecháva finančnú sumu vo výške približne 30 až 40 Eur mesačne. Otec uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 501 Eur mesačne a za bývanie uhrádza 100 Eur mesačne. Zároveň uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére žijúcej v Maďarsku. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe vykonaného sociálneho šetrenia navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu zodpovedajúcom jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Súčasne navrhol styk otca s maloletou súdne neupravovať.
3. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 1. 2. 3. 3.1. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 3.2. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 3.3. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 3.4. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 3.5. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 3.6. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 3.7. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
4. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov súd vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci. 4.1. Súd rozhodol poukazom na uvedené znenie zákona, keď vychádzal zo skutočností uvedených navrhovateľkou ako zo zhodných skutočností, ktoré otec maloletej účinne nepoprel, k riadne doručenému návrhu sa nevyjadril a pojednávania vo veci sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, z čoho súd nadobudol presvedčenie, že s podaným návrhom navrhovateľky súhlasí. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady a podmienky na zabezpečenie riadneho a zdravého vývoja maloletého dieťaťa, súd prihliadol na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto dospel k záveru, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v najlepšom záujme maloletej. 4.2. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine upravujúcich rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pričom prihliadal najmä na odôvodnené potreby maloletej a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného rodiča. Súd zároveň prihliadol na mieru osobnej starostlivosti jednotlivých rodičov o maloletú, keď mal preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu zabezpečuje matka, zatiaľ čo otec sa s maloletou stretáva približne raz mesačne. Pri posudzovaní schopností a možností otca súd vychádzal z jeho reálne preukázaného príjmu, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške 501,- Eur mesačne. Súd prihliadol aj na jeho pravidelné výdavky spojené s bývaním vo výške 100,- Eur mesačne. Otec zároveň uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére žijúcej v Maďarsku, avšak existencia a rozsah tejto vyživovacej povinnosti neboli v konaní vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané tak, aby na ňu bolo možné pri určení výšky výživného relevantne prihliadnuť ako na skutočnosť odôvodňujúcu určenie výživného v nižšej sume. Súd pri určení výšky výživného podporne prihliadol aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z jej odporúčaní vyplýva, že pri dvoch vyživovacích povinnostiach predstavuje podiel výživného pri dieťati vo veku 6 až 9 rokov 14 % čistého príjmu povinného rodiča a pri dieťati vo veku 10 až 15 rokov 16 % čistého príjmu povinného rodiča. Pri mesačnom príjme otca vo výške 501,- Eur by tak podiel zodpovedajúci vyživovacej povinnosti voči maloletej vo veku 6 rokov predstavoval približne 70,- Eur mesačne, pričom výživné v tejto výške zodpovedá odporúčaniu uvedenej metodiky. Súd pri stanovení konkrétnej výšky výživného zároveň prihliadol na celkové pomery otca, najmä na výšku jeho invalidného dôchodku, náklady spojené s bývaním a rozsah jeho osobnej starostlivosti o
maloletú. Zohľadnil tiež, že otec podľa zistení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súčasnosti na maloletú prispieva sumou približne 30 až 40,- Eur mesačne. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že výživné vo výške 70,- Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a zároveň schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a odporúčaní metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky takto určené výživné nepresahuje jeho reálne ekonomické možnosti. Zároveň zabezpečuje primeraný podiel otca na nákladoch spojených s výživou a výchovou maloletej, pričom osobnú starostlivosť o maloletú v prevažnom rozsahu zabezpečuje matka. 4.3. Súd zároveň styk otca s maloletou neupravil, pričom v priebehu konania nevzhliadol zákonný dôvod na iné rozhodnutie, keď navrhovateľka, ako aj kolízny opatrovník nežiadali rozhodnúť o úprave styku. 4.4. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd v prejednávanej veci nevzhliadol také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota, otec maloletého dieťaťa.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdal.