Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-24-2021.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/24/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. P., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: Ing. D. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX N., zastúpenej obchodnou spoločnosťou: Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, a otca: Mgr. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom O. I. X, XXX XX N., o nezhode pri výkone rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/124/2020-1025 zo dňa 21. decembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 9P/124/2020-1025 zo dňa 21. decembra 2020 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zo dňa 21. decembra 2020 (nesprávne označeným č.k. 9P/124/2020-1007, správne má byť uvedené č.k. 9P/124/2020-1025 - poznámka odvolacieho súdu) zastavil konanie o nezhode pri výkone rodičovských práv a povinností a zároveň konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, § 9, § 161 ods. 1, 2 CSP a § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Uviedol, že v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, a to na základe rodičovskej dohody. V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V kontexte súčasnej informačnej doby internetu, kedy takmer každý dospelý jedinec v produktívnom veku je užívateľom nejakej sociálnej siete, je zrejmé, že viac či menej „zdieľa“ informácie o sebe a svojich blízkych vo virtuálnom priestore. Uvedené správanie nie je podľa úvahy konajúceho súdu ničím iným a možno ho považovať za bežné, pokiaľ pravdaže rešpektuje určité limity, ktoré vzhľadom na rôznorodosť prípadov nemožno paušalizovať. Rodičia by mali citlivo zvažovať, či a aké fotky svojich detí budú publikovať na internetových sociálnych sieťach. Pochváliť sa verejne momentkou svojho dieťaťa, jeho úspechmi, vtipnými situáciami či výrokmi sa stalo bežnou súčasťou života dospelých. Patrí to k aktuálnej digitálnej dobe. Ak sa rodičia podelia o fotky detí, s ktorými zmysluplne trávia voľný čas, môžu byť inšpiráciou pre druhých. Aj vo virtuálnom svete však platia hranice, napr. pri fotkách, kde deti nemajú oblečenie, prípadne ktoré by inak mohli poškodzovať deti v súčasnosti či budúcnosti, alebo by mohli byť inak zneužité. V takomto prípade by súd mohol posúdiť konanie rodiča s fotografiami detí takéhoto charakteru ako vec podstatnú, na ktorej sa nedohodli obidvaja zákonní zástupcovia. Každé takéto konanie rodiča je potrebné posudzovať prísne individuálne. Z fotografií, ktoré otec predložil do spisu na preukázanie svojich tvrdení doručil, mal konajúci súd preukázané, že maloleté deti neboli zachytené v nijakých zosmiešňujúcich či ponižujúcich záberoch, ktoré by deti mohli čo i len potenciálne
poškodiť, ale naopak, ide o momenty, ktoré zachytávajú aktívne trávenie voľného času, či už maloletých detí samotných alebo v sprievode s matkou a C. N., ktorý je partnerom matky maloletých detí a s ktorým má matka ďalšie maloleté dieťa. Súdenú vec, kedy matka udelila svojmu partnerovi súhlas na zverejnenie fotografií maloletých detí na sociálnej sieti, a otec maloletých detí s uvedeným nesúhlasil, okresný súd nevyhodnotil ako nezhodu rodičov v podstatnej veci, ale ako nezhodu v bežnej veci (v kontexte konkrétnych skutočností uvádzaných otcom maloletých detí, kedy argumentuje aj ochranou seba a svojho podnikania). Použitím komparácie s exemplifikatívnym výpočtom uvedeným v § 35 Zákona o rodine dospel okresný súd k záveru, že dopad na najlepší záujem maloletého dieťaťa pri zverejnení jeho podobizne na sociálnej sieti, ktorá ho nijakým spôsobom nedehonestuje a nepoškodzuje, nemožno porovnávať s dopadom na najlepší záujem dieťaťa, napríklad pri jeho vysťahovaní do cudziny. Okresný súd zdôraznil, že o zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia, i keď v nevyhnutných prípadoch je potrebné do týchto súkromných vzťahov zasiahnuť zo strany štátu (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2019 sp. zn. 5CoP/73/2018). Intervencia štátu nesmie byť nad prípustnú mieru aktivistická, preto štát môže intervenovať len pri nezhode rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Podľa názoru prvoinštančného súdu, matka maloletých detí zverejňovaním konkrétnych fotografií, na ktoré otec poukázal, výrazne nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne toto zverejňovanie fotografií nemá výrazný negatívny vplyv na záujem maloletých detí. Nadväzne na to konajúci súd dospel k záveru, že ide o nezhodu rodičov, ale len v bežnej veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky (§ 9 CSP), v dôsledku čoho konštatoval nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto konanie zastavil. Zároveň rozhodol aj o trovách konania podľa § 52 CMP.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. 4. Uviedol, že návrhom na začatie konania sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým konajúci súd nahradí nesúhlas matky so zverejňovaním fotografií maloletých detí T. a Y. na verejne dostupných internetových stránkach Facebook a Instagram, ktoré patria partnerovi matky C. N.. Otec s návrhom nespochybnil právo matky ako rodiča zverejňovať fotografie svojich maloletých detí na jej profiloch na sociálnych sieťach a z tohto dôvodu považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie za výsledok nesprávnych skutkových zistení. Okresný súd nezobral do úvahy ani súdom tvrdenú skutočnosť, že sa nejedná o súkromný profil partnera matky, ktorý je prístupný len úzkemu okruhu jeho priateľov, ale podobizne maloletých detí C. N. zverejňuje na verejne prístupnom internetovom profile, čo vyvoláva obavu otca o maloleté deti. Keďže aj z vyjadrenia matky vyplýva, že svojmu partnerovi udelila súhlas so zverejňovaním podobizní maloletých detí na verejne prístupných internetových profiloch, je zásah súdu rozhodnutím o udelení nesúhlasu s týmto konaním jediným nástrojom na ochranu záujmov maloletých detí. Zverejňovanie podobizní maloletých detí treťou osobou, nie rodičom, nemožno považovať za bežnú vec, na ktorú nie je potrebný súhlas druhého rodiča zvlášť, keď sú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec nemá možnosť zabrániť zverejňovaniu fotografií svojich maloletých detí inak ako prostredníctvom súdneho zákazu, resp. udelením nesúhlasu. Potreba chrániť maloleté deti pred zneužitím ich podobizní, ako aj jednoduchej identifikácie ich osôb a rodinných vzťahov by mala byť nadradená nad právom rodiča poskytovať svoje maloleté deti ako objekt fotografovania a následného zverejňovania tretej osobe. Vzhľadom na to, že zverejňovaním fotografií maloletých detí umožneným matkou bez súhlasu otca dochádza k odhaľovaniu ich identity pre osoby, ktoré vzhľadom na verejný prístup k týmto podobizniam nepotrebujú mať blízky vzťah s rodinou maloletých detí, je záujem maloletých detí vážne ohrozený, a to aj s prihliadnutím na profesiu, ktorú otec vykonáva. Ďalej otec namietal, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/124/2020-1007 zo dňa 27.07.2020, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj napriek tomu, že v uvedenom uznesení okresný súd konštatoval, že bude ďalej konať a rozhodovať vo veci samej, napadnutým uznesením konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť. Nesprávnym vyhodnotením nezhody medzi rodičmi, ktorú v tomto prípade považoval za vec bežnú a nie za vec podstatnú, ktorou vzhľadom na okolnosti uvádzané otcom v návrhu na začatie konania nezhoda medzi otcom a matkou bezpochyby je, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvej inštancie.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. 7. Uviedla, že daná vec jednoznačne nespadá do právomoci súdu. Vyslovila súhlas s odôvodnením napadnutého uznesenia a taktiež odkázala na vyjadrenie k pôvodnému návrhu otca. Otec maloletých v odvolaní neuviedol žiadnu novú skutočnosť, s ktorou by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Primárne však otec svoje tvrdenia v návrhu ničím nepreukázal a neurobil tak ani v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania. Nijakým spôsobom nevysvetlil svoje obavy o maloleté deti, ani v čom vidí potrebu súdneho zákazu na ochranu maloletých detí. Otec nijako nešpecifikuje, k akému zneužitiu fotografií maloletých by mohlo dochádzať. Do dnešného dňa nie je jasné, o aké fotografie detí by sa malo podľa názoru otca jednať a najmä, ako by malo dochádzať k „odhaľovaniu“ ich identity. Rovnako nerozumela tvrdeniu, že záujem maloletých detí je vážne ohrozený, „a to aj s prihliadnutím na profesiu, ktorú otec vykonáva“. Na záver uviedla, že samotný otec maloletých dal súhlas na zverejňovanie fotografií maloletých T. a Y. tretej osobe - U. F., ktorý ich fotografie z lyžovačky zverejnil na sociálnej sieti Facebook, čo v odvolaní nebolo popreté.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Procesné podmienky v civilnom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok alebo Civilný mimosporový poriadok ako základné procesné predpisy výslovne nevypočítavajú, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení civilných kódexov. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Medzi základné procesné podmienky na strane súdu nepochybne patrí jeho právomoc, príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj správne obsadenie súdu.
10. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že súd konštatoval absenciu právomoci rozhodnúť vo veci odkazujúc na ustanovenie § 35 Zákona o rodine, na podklade ktorého podal v konaní návrh otec. Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že súd je oprávnený v zmysle uvedenej úpravy zasiahnuť svojím rozhodnutím len do takej oblasti rodičovských práv a povinnosti, ktorá má podstatný charakter a na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť. Treba však podotknúť, že táto úprava má hmotnoprávny charakter. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine implicitne rozlišuje medzi podstatnou a nepodstatnou vecou, ktoré pojmy majú výlučne materiálny obsah. Ich preskúmanie podlieha postupu v zmysle hmotného práva, ktoré možno vykonať len príslušným procesným postupom v civilnom konaní. K uvedenému skúmaniu aj súd čiastočne pristúpil, avšak len na základe obsahovaného vymedzenia podaní účastníkov, pričom prijal záver o absencii podmienky konania. Zastavenie konania pre absenciu právomoci súdu pritom znamená nemožnosť skúmania veci z meritórneho hľadiska, čo potom viedlo odvolací súd k záveru o neprípustnosti postupu, ktorý zvolil súd prvej inštancie. Tento totiž hmotnoprávne posúdenie veci zlúčil s posudzovaním procesnej podmienky, čo odporuje elementárnej podstate civilného (sporového i mimosporového) konania.
11. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu procesným predpisom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Ak súd prvej inštancie v konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami civilných procesných kódexov tým, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Súd prvej inštancie na základe nesprávneho názoru o absencii procesnej podmienky porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces tým, že neprejednal vec z meritórneho hľadiska, pričom uvedené pochybenie nebolo možné odstrániť na odvolacom súde. Okresný súd totiž prijal nesprávny (a zároveň predčasný) záver o nemožnosti zásahu súdu do pomerov účastníkov, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie, na ktoré ho zaväzujú príslušné procesné ustanovenia, pričom uvedené napokon vyjadril v rozhodnutí o zastavení konania. Tieto pochybenia museli viesť nevyhnutne k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ po vykonanom dokazovaní okresný súd zistí, že vec týkajúca sa maloletých detí, na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, nemá podstatný charakter, ide o materiálne posúdenie predmetu sporu, čo môže viesť jedine k zamietnutiu návrhu, nie k zastaveniu konania pre nedostatok procesnej podmienky.
13. K námietke odvolateľa, ktorý poukázal na absenciu rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení (uznesenie zo dňa 27. 07. 2020), krajský súd uvádza, že z aplikácie Register (súdny manažment) vyplýva, že odvolanie zo strany otca proti tomuto rozhodnutiu skutočne bolo podané a doposiaľ sa s uvedeným súd prvej inštancie nevysporiadal a nevykonal úkony smerujúce k predloženiu veci odvolaciemu súdu.
14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená
z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.