Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Y. súd K. II, sudcom V.. K. W., v spore žalobcov: 1/ V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, S., 2/ V. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, K., proti žalovanému: V. K., J.: XX XXX XXX, so sídlom C. B. XX/A, K., v konaní o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. D. zamieta.

II. D. zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania. J.. D. zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. D. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáhali voči žalovanému zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v povinnosti žalovaného umožniť žalobcom prechod peši a motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, pre katastrálne územie K. N. M., k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, zapísaných na LV č. XXXX, pre katastrálne územie K. N. M., a to k pozemku, parcele registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k pozemku, parcele registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a k budove autoservisu, súpisné číslo XXX, postavenej na prac. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX .

2. D. žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. N. M., zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku, parcely registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku, parcely registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a budovy autoservisu, súpisné číslo XXX, postavenej na prac. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. D. ako prenajímatelia uzavreli dňa XX.X.XXXX so spoločnosťou V. E., spol. s r.o. ako nájomcom, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je užívanie predmetných nehnuteľnosti žalobcov, zapísaných na LV č. XXXX, kde uvedená spoločnosť prevádzkuje pneuservis a autoservis. Na prechod a prejazd k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovia využívajú pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného, ktorý pozemok je vedený v katastri nehnuteľnosti ako cestná komunikácia. B. V. E., spol. s r.o. oznámila žalobcom, že dňa XX.XX.XXXX prišli pracovníci spoločnosti C. s.r.o. osadiť zábradlie pred vstupom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, a to na základe toho, že žalovaný ako správny orgán určil osadenie zábradlia na ulici S. v K., na parc. č. XXXX/X. D. ďalej uviedli, že spoločnosť V. E., spol. s r.o. ako prevádzkovateľ autoservisu a pneuservisu v prenajatých priestoroch, podali na Y. súd K. I návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil V. K., teda žalovanému v tomto konaní, povinnosť zdržať sa osadenia zábradlia na S. ulici v K. pred vstupom do pneuservisu v dĺžke Xm. Y. súd K. I návrhu spoločnosti V. E., spol. s r.o. vyhovel a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXC/XX/ XXXX, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa osadenia zábradlia na S. ulici v K. pred vstupom do pneuservisu v dĺžke Xm. D. dali súdu do pozornosti skutočnosť, že v

období po podaní návrhu na neodkladné opatrenia a doručením rozhodnutia súdu, ktorý bolo nariadené neodkladné opatrenie, došlo k osadeniu zábradlia na S. ulici v K., čím došlo k znemožneniu prístupu žalobcom k ich nehnuteľnostiam.

3. D. sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, v ktorom žalobcami uplatnený nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu zamietnuť. D. potvrdil osadenie zábradlia na ulici S. v K., na parc. č. XXXX/X, na svoju obranu však uviedol, že dôvodom osadenia zábradlia bol nebezpečný výjazd motorových vozidiel z parcely č. XXX na S. ulicu, priamo do križovatky ulíc S. a E., pričom žalovaný tak urobil na základe žiadosti K. dopravného inšpektorátu KR PZ v K.. D. ďalej uviedol, že aj po osadení zábradlia je i naďalej možné vstúpiť pešo z parcely č. XXXX/X na pozemok žalobcov, parcelu č. XXX. V. uviedol, že žalobcovia majú zabezpečený vjazd a výjazd motorovými vozidlami na parcelu č. XXX, a to z ulice E., z parcely registra „C“ č. XXXX, čo žalobcovia i ich nájomcovia využívajú v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. W. tvrdenie žalobcov, že osadením zábradlia im bol zamedzený vstup, vjazd na parcelu č. XXX, resp. bol obmedzený výkon podnikateľskej činnosti nájomcov sa nezakladá na pravde. M. z uvedeného tak podľa žalovaného nie je naplnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena súdom, ustanovená v § 151o ods. X Y. zákonníka, a síce nemožnosť zabezpečenia prístupu žalobcov k ich stavbe iným spôsobom.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň XX.X.XXXX, s tým, že súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 180 E. sporového poriadku (ďalej len E.) v neprítomnosti žalobcov, u ktorých mal súd doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, žalobcovia sa však na pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami a nepožiadali o odročenie pojednávania.

5. P. z nesporných súd postupom podľa ust. § X51 ods. 1 E. vyšiel z tvrdení žalobcov, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. N. M., zapísaných na LV č. XXXX, ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a budova autoservisu, súpisné číslo XXX, postavená na prac. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, že žalovaný je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, evidovaným na LV č. XXXX, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná komunikácia, ktorá je priľahlým pozemkom k stavbe žalobcov, z ulice S., že žalovaný osadil pred vstupnou bránou umožňujúcou prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov z ulice S. zábradlie.

6. V konaní nebolo sporné, že osadením zábradlia na ulici S., na parcele č. XXXX/X došlo síce k obmedzeniu vjazdu a výjazdu motorovými vozidlami z parcely č. XXX na ulicu S., nebol však obmedzený peší vstup k stavbe vo vlastníctve žalobcov. V konaní nebolo tiež sporné tvrdenie žalovaného, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k ich stavbe z ulice E., cez parcelu registra „C“ č. XXXX, a to peši a motorovými vozidlami.

7. D. svoje tvrdenia podporil predložením fotodokumentácie (č. l. XX) a grafického zobrazenia umiestnenia parcely registra „C“ č. XXX a parcely registra „C“ č. XXX, na ktorej je postavená budova autoservisu, súpisné číslo XXX. Z týchto dôkazov je zrejmé, že parcela č. XXX a parcela č. XXX tvoria ohradený areál, v rámci ktorého sa nachádza budova autoservisu, postavená na parcele č. XXX, že do areálu je možný prístup tak z ulice S., avšak len pešo, z dôvodu osadenia zábradlia a tiež z ulice E., z parcely registra „C“ č. XXXX, ktorá je parcelou priľahlou, resp. susediacou s parcelou registra „C“ č. XXX vo vlastníctve žalobcov.

8. B. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

W. ust. § X51n ods. 1 Y. zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. W. zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

W. ust. § 151n ods. X Y. zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. W. ust. § X51o ods. 1 Y. zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. W. zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

W. ust. § 151o ods. X Y. zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

9. M. z nesporných skutočností, vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že v danom prípade neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok žalovaného.

XX. M. bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. C. obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. X Y. zákonníka). M. bremeno je spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo s určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. W. obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (non facere), c) niečo konať (facere).

XX. Na to, aby bola žaloba o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena úspešná, musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať základné hmotnoprávne podmienky. D. hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok vyplývajú z ustanovenia § 151o ods. X Y. zákonníka, a síce, na zriadenie práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, b) prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. W. ustanovenie teda slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie.

XX. W. rozhodnutie o zriadení nevyhnutnej cesty podľa ustanovenia § 151o ods. X Y. zákonníka je taktiež rozhodné, na aký účel slúži stavba, ku ktorej má byť zriadená cesta. C. bude určený aj rozsah práva cesty, ktorý je potrebné uviesť v rozhodnutí (napr. akými vozidlami a v ktorú dobu možno užívať cestu). Z hľadiska rozsahu práva cesty je preto dôležitá hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania.

XX. W. ide o aktívnu a pasívnu legitimáciu strán v takomto súdnom spore je potrebné uviesť, že ak medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku nedôjde k dohode o zriadení práva nevyhnutnej cesty, o zriadení tohto práva vo forme vecného bremena môže rozhodnúť iba súd. B. tak môže rozhodnúť iba na základe žaloby vlastníka stavby, v prospech ktorého môže súd zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok. D. je potom vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená. XX. W. aplikácii ustanovenia § 151o ods. X Y. zákonníka je tiež potrebné rešpektovať niektoré zásady, ktoré vyplývajú nielen z tohto ustanovenia, ale aj z právneho poriadku SR. B. pri rozhodovaní o zriadení práva nevyhnutnej cesty postupuje tak, že nevyhnutná cesta môže viesť iba cez pozemok; nesmie viesť cez susednú stavbu, zriadenie nevyhnutnej cesty je ultima ratio, keď prístup k stavbe si stavebník nemôže zabezpečiť inak (na výšku nákladov alebo hľadisko pohodlnejšieho prístupu k stavbe sa neprihliada), ak je ku stavbe možný prístup z viacerých pozemkov, je potrebné zvážiť a zdôvodniť, cez ktorý z nich bude nevyhnutná cesta vedená, pokiaľ vlastník pozemku nevyhnutnú cestu iba trpí, prípadne udelí s užívaním obyčajný súhlas, nie je to na prekážku zriadenia nevyhnutnej cesty, nevyhnutnú cestu treba trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku čo najmenej obťažovala, ak sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe (napr. pri realizácii stavby), nemožno mu právo nevyhnutnej cesty priznať; platí tu zásada, že nikto nesmie mať výhodu zo svojej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam alegare potest), pokiaľ vlastník pozemku ponúka vlastníkovi stavby odpredaj pozemku za trhovú cenu, nemožno nevyhnutnú cestu zriadiť a vecné bremeno nevyhnutnej cesty možno zriadiť iba odplatne.

XX. B. pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy aj skutočnosť, že v prípade zriadenia nevyhnutnej cesty ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. V. preto vždy prihliadať na spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. W. určení rozsahu a spôsobu výkonu vecného bremena, ktorý nebol určený právnou skutočnosťou, ktorá ho založila, je potrebné vychádzať z toho, že týmto výkonom nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. B. musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať o to, aby vlastník pozemku bol obmedzený čo možno najmenej. B., že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam.

XX. W. ide o prvú hmotnoprávnu podmienku, v konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi stavby - budovy autoservisu, postavenej na parcele č. XXX, ku ktorej bezprostredne prilieha parcela č. XXX, že nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku umožňujúceho prístup k stavbe z verejnej komunikácie, v tomto prípade parcely registra „C“ č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. C. je daný prvý zákonný predpoklad v zmysle ustanovenia § 151o ods. X Y. zákonníka.

XX. W. ide o druhú hmotnoprávnu podmienku, súd vychádzajúc z nesporných skutočností a vykonaných dôkazov dospel k záveru, že jej naplnenie nebolo v konaní preukázané. Na to, aby súd mohol zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, musel by mať preukázanú aj existenciu druhého zákonného predpokladu (ktorého splnenie zákon vyžaduje kumulatívne s prvou podmienkou), a síce že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. W. tohto zákonného predpokladu do praktického života by znamenalo, že žalobcovia nemôžu riadne užívať svoj dom, nakoľko nemôžu prechádzať cez priľahlý pozemok a ani iným spôsobom sa dostať k domu. V danom prípade bolo nepochybne žalovaným preukázané, že žalobcovia majú zabezpečený vstup na svoje nehnuteľnosti pešo aj motorovými vozidlami z parcely registra „C“ č. XXXX.

XX. M. na záver súdu, že prístup žalobcov k ich stavbe je zabezpečený inak, v dôsledku čoho zábradlie osadené na pozemku žalovaného žiadnym spôsobom žalobcov neobmedzuje v prístupe k ich nehnuteľnostiam, súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. D. nebola podaná dôvodne ani v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia práva cesty k pozemku, parcele registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a k pozemku, parcele registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nakoľko nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia § 151o ods. X Y. zákonníka nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku, ale len za účelom prístupu k stavbe.

XX. W. ust. § 255 ods. X E., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

XX. W. ust. § 262 ods. X E., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. W. ust. § 396 ods. X E., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

XX. W. ust. § X96 ods. 3 E., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

XX. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. X E. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. T. súdu o trovách konania vyplýva zo skutočnosti, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v dôsledku čoho žalovanému ako procesne úspešnému vznikol nárok na náhradu trov konania. N. však žalovaný náhradu trov konania nežiadal a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. D. ako procesne neúspešným právo na náhradu trov konania nevzniklo.

XX. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § X96 ods. X a 3 E. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. T. súdu vyplýva zo skutočnosti, že aj keď žalovaný bol v

odvolacom konaní plne úspešný, nežiadal náhradu trov konania a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli. D. ako procesne neúspešným právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.

XX. Na záver súd poznamenáva, že žalobcovia písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX oznámili súdu bez bližšieho zdôvodnenia späťvzatie žaloby v celom rozsahu. W. podanie žalobcov sa však do dispozície kancelárie senátu XXC dostalo až dňa XX.X.XXXX v čase o XX.XX hod., o čom svedčí úradný záznam, a to potom ako bol na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX vyhlásený rozsudok. W. bolo ukončené o X.XX hod., teda konajúci sudca pri vyhlásení rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol, nemal vedomosť o tejto dispozícii žalobcov s podanou žalobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.