Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Csp-248-2025.pdf
PDF · 105.28 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/248/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu : AirHelp Germany GmbH, zahraničná osboa registrovaná po č. HRB 196015 B, so sídlom c/o WeWork, Warschauer Platz 11-13, 102 45 Berlín, Nemecko, zastúpeného: Advokátska kancelária SOWA, s.r.o., Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava, IČO:50 720 422, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, zahraničná osoba registrovaná pod č. 104547, so sídlom Airside Business Park, Swords, Co., K67 Dublin, Írsko, zastúpenému: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250 EUR s úrokom z omeškania 7,15 % ročne zo sumy 250 EUR od 8.8.2025 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručenému súdu dňa 8.10.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250 EUR so 7,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 250 EUR od 8.8.2025 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu nákladov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 134,40 EUR a súdneho poplatku 25 EUR.
2. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu odôvodnil tým, že dňa 22.6.2025 cestovala A. B. na palube letu č. FR 2378 z Barca Airport Košice (KSC) do destinácie Zadar Airport, Zadar (ZAD) s dĺžkou letu 678,50 km. Predmetný let meškal viac ako 3 hodiny, preto cestujúcej vznikol nárok na výplatu náhrady škody vo výške 250 EUR. Žalobca a cestujúci uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá žalobcu oprávňuje na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému.
3. Mestský súd Košice vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.1.2026, sp.zn. č. 38Csp/248/2025-69, ktorým žalobu zamietol ( I. výrok rozsudku ) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.5.2026 pod sp.zn. č. 5CoCsp/8/2026-122 tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť nárok žalobcu vo svetle uplatnených prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalobcom v odvolaní za účelom posúdenia, či v danom prípade žalovaným uplatnený liberačný dôvod vylučujúci jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu
bol v príčinnej súvislosti s omeškaním letu právnej predchodkyne žalovanej, t.j. či let cestujúcej FR 2379 bol naplánovaný v rámci rotácie toho istého lietadla 9H- LOA. Súd mal v novom rozhodnutí pri posúdení mimoriadnych okolností zohľadniť judikatúru Súdneho dvora EÚ.
5. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
6. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
7. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd alebo tribunál môže uskutočniť ústne pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.
8. Súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko súd na ústne prejednanie veci v súlade s čl. 8 Nariadenia nevidel dôvody. Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 25.8.2026, po tom, čo v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli súdu a jeho webovom sídle dňa 10.8.2026 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
S k u t k o v ý stav:
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: palubný lístok, potvrdenie o meškaní letu, dohodu o postúpení, predžalobná výzva zo dňa 10.7.2025, technická správa, inžinierska správa, flight leg history.
10. Z palubného lístka (boarding pass), číslo rezervácie OSJY7T vyplýva, že A. B. mala dňa 22.6.2025 cestovať lietadlom, ktoré prevádzkoval žalovaný, z letiska Košice do Zadaru, let č. FR 2378 s odletom z Košíc o 22:10 hod. miestneho času. Z potvrdenia o meškaní letu súd zistil, že let žalovaného č. FR 2378 mal meškanie viac ako 3 hodiny, keďže na letisko C. mal prílet až 23.6.2025 o 3:25 hod. miestneho času.
11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2025 cestujúca A. B. ako postupca postúpila svoju pohľadávku letu č. OSJY7T na postupníka žalobcu (spoločnosť AirHelp Germany GmbH).
12. Výzvou zo dňa 10.7.2025 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nároku v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia EÚ č. 261/2004.
13. Z Technickej správy - Engineering Report zo dňa 30.6.2025 predloženej žalovaným vyplýva, že dňa 22.6.2025 počas letu FR4803 z Viedne (VIE) do Zadaru (ZAD) došlo k zrážke lietadla 9H-LOA s vtákom. Pred odletom bola potrebná kontrola poškodenia spôsobeného zrážkou s vtákom, čo malo za následok meškanie letu FR2379 zo Zadaru (ZAD) do Košíc (KSC), ktorý prevádzkovalo lietadlo 9H-IBJ. Išlo o nečakaný enviromentálny problém, ktorý spoločnosť Ryanair nemohla ovplyvniť. Na posúdenie rozsahu možného poškodenia lietadla bol privolaný príslušne schválený licencovaný inžinier s typovou kvalifikáciu EASA Part 66. Lietadlo utrpelo poškodenie viacerých lopatiek ventilátora motora č. 2. V súlade s príručkou údržby lietadla bola vykonaná kontrola poškodenia spôsobeného zrážkou s vtákom a po úspešnej oprave poškodenia bolo lietadlo vyhlásené za prevádzkyschopné a uvoľnené do prevádzky dňa 23.6.2025 o 2:33 hod. Porucha bola mimoriadnou udalosťou a nebola súčasťou bežnej prevádzky lietadla.
14. Podľa výtlačku z histórie letov, došlo k zmene plánovaného letu FR 2379, ktorý pôvodne podľa určenia zo dňa 20.6.2025 o 20:16 h. mal byť uskutočnený lietadlom 9HLOS a k zmene lietadla došlo na 9HLOA až dňa 22.6.2025 o 17:12:19 h. (po zrážke s vtákom), následne z 9HLOA na 9HLAX o 18:47:21 h. a napokon z 9HLAX na 9HIBJ o 19:24:12 h. Podľa výtlačku stavu histórie letov, lietadlo 9H-LOS napokon letelo v rámci letu FR 4222 zo Zadaru do Berlína o 21:07 namiesto pôvodne plánovaného odletu o 19:45 h.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 15. Podľa čl. 2 písm. b) Nariadenia č. 261/2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov na účely tohto nariadenia "prevádzkujúci letecký dopravca" znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let.
16. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 261/2004 toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 261/2004 keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu: a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; alebo c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne: i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a).
18. Podľa čl. 7 odsek 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 dostanú cestujúci náhradu vo výške a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.
19. Podľa bodu 15 nariadenia č. 261/2004, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.
20. Podľa bodu 14 nariadenia č. 261/2004, za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.
21. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pod odsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny z á v e r :
24. Procesná obrana žalovaného bola zameraná na definovanie zrážky s vtákom ako mimoriadnej okolnosti svojou povahou a pôvodom netýkajúcej sa bežnej činnosti leteckého dopravcu a vymykajúcej sa jeho účinnej kontrole, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let (FR4803) prevádzkovaný žalovaným tým istým lietadlom (9H-LOA) za súbežného prijatia potrebných a nevyhnutných opatrení zabezpečujúcich bezpečnosť cestujúcich, kedy dochvíľnosť letov ustupuje do úzadia. Žalovaný teda tvrdil, že ku kolízii malo dôjsť na predchádzajúcom lete FR 4803 na trase Viedeň - Zadar na lietadle (tail number) 9H-LOA, ktoré malo následne vykonať let právneho predchodcu žalobcu FR2378 z Košíc do Zadaru.
25. V rozsudku Súdneho dvora z 11.júna 2020 v spore LE proti Transportes Aéreos Portugueses SA C-74/19 sa uvádza, že ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 Nariadenia č. 261/04 možno kvalifikovať také udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne (viď aj rozsudky zo 4. apríla 2019, Germanwings, C-501/17, EU:C:2019:288, bod 20, a z 12. marca 2020, Finnair, C-832/18, EU:C:2020:204, bod 38). Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
26. Podľa odôvodnenia 14 Nariadenia č. 261/04 takéto okolnosti môžu nastať najmä v prípade rizík bezpečnostnej ochrany (rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin-Hermann, C-549/07, EU:C:2008:771, bod 21). V odôvodnení Nariadenia č. 261/04 pod bodom (14) a (15) sa ďalej odkazujúc na Montrealský dohovor uvádza, že „záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu“; a „za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia, aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu“ (viď Rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2012 v spore H. I. proti D. E., C-22/11).
27. Zhrnúc vyššie citovanú judikatúru Súdneho dvora súd kolíziu lietadla FR4803 s vtákom považoval za mimoriadnu okolnosť, ktorá však pre zbavenie sa zodpovednosti za náhradu v zmysle Nariadenia č. 261/04 bez ďalšieho nepostačuje. Keďže všetky mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce, je úlohou toho, kto má v úmysle sa ich dovolávať, preukázať, že by sa im v žiadnom prípade nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (rozsudok z 12. mája 2011, Eglitis a Ratnieks, C-294/10). Tento dopravca musí totiž preukázať, že aj napriek použitiu všetkých prostriedkov, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančným prostriedkom, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete (rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07).
28. Súdny dvor tak prijal pružný a individualizovaný výklad pojmu „primerané opatrenie“, pričom vnútroštátnemu súdu prenechal posúdenie, či za okolností prejednávanej veci možno na leteckého dopravcu hľadieť tak, že prijal opatrenia primerané situácii (rozsudok z 12. mája 2011, Eglitis a Ratnieks, C-294/10).
29. V zmysle záverov rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-74/19 a vo veci T-134/25 sa letecký dopravca môže odvolávať aj na mimoriadnu okolnosť, ktorá postihla predchádzajúci let, prevádzkovaný tým istým dopravcom a vykonávaný tým istým lietadlom, t.j. nielen na mimoriadnu okolnosť postihujúcu ten konkrétny omeškaný let, avšak uvedený výklad platí len vtedy, ak medzi mimoriadnou udalosťou a omeškaním nasledujúceho (neskoršieho) letu existuje priama príčinná súvislosť, pričom posúdenie uvedeného je v konečnom dôsledku v kompetencii vnútroštátneho súdu.
30. V kontexte vyššie uvedeného sa súd zameral na vyhodnotenie vyššie uvedených predpokladov a po posúdení predložených dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal za to, že takýto záver o zbavení sa povinnosti žalovaného vyplatiť náhradu za omeškaný let nie je možné prijať, a to najmä z dôvodu, že chýba priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi mimoriadnou okolnosťou spočívajúcej v neočakávanej zrážke lietadla 9H-LOA a v omeškaní letu žalovaného FR2378, ktorý bol v čase zrážky naplánovaný iným lietadlom, a to 9H-LOS. K zmene lietadla došlo totiž až po zrážke.
31. Súd nespochybňuje, že potrebným opatrením v prípade kolízie s vtákom je vykonanie technickej kontroly lietadla, avšak v konaní nebolo riadne preukázané, že medzi touto kontrolou a meškaním letu právneho predchodcu žalobcu existuje priama príčinná súvislosť. Žalovaný v konaní neprezentoval žiadne tvrdenie o prijatí preventívnych opatrení, tento svoju obranu založil len na poukaze na opatrenie prijaté následne po vzniku predmetnej udalosti - privolanie ním označeného technika. V súvislosti s tým však súdu nie je zrejmé, z akých konkrétnych leteckých predpisov vyplýva, že kontrola lietadla 9H-LOA musela byť vykonaná jedine odborníkom s potrebnou kvalifikáciou EASA (t.j. privolaným inžinierom) a nie prípadným iným dostatočne kvalifikovaným odborníkom, ktorý by mohol byť k predmetnému miestu letiska v bližšej vzdialenosti resp. dokonca na letisku, čím by sa eliminoval čas vykonávanej kontroly. V nadväznosti na uvedené argumentácia žalovaného o plánovanom použití lietadla 9H-LOA na let právneho predchodcu žalobcu FR 2378 zostala len v rovine jeho tvrdenia, na základe čoho nemožno konštatovať, že kontrola a oprava lietadla 9H-LOA na let Košice - Zadar je v príčinnej súvislosti s meškaním predmetného letu vykonaného dokonca iným lietadlom.
32. Podľa názoru súdu každý letecký dopravca, ktorý má podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia č. 261/04 povinnosť vykonať všetky primerané opatrenia na účely zabránenia mimoriadnym okolnostiam, musí už vo fáze plánovania letu rozumne zohľadniť riziko meškania spojené s možným výskytom mimoriadnych okolností. Letecký dopravca by mal byť pripravený aj na situáciu, ktorú je možno vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax definovať ako mimoriadnu okolnosť a plánovať prevádzkovanie letov s určitou časovou rezervou tak, aby do použitie toho istého lietadla na ďalší plánovaný let bolo možné uskutočniť v čo najkratšom možnom čase po skončení mimoriadnej udalosti. Ak v takom prípade letecký dopravca naopak nemá žiadnu časovú rezervu, nemožno dospieť k záveru, že prijal všetky primerané opatrenia stanovené v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.
33. Avšak podstatným pre rozhodnutie vo veci bola tá okolnosť, že nakoniec let právneho predchodcu žalobcu bol vykonaný iným lietadlom, ktorého odlet bol dokonca uskutočnený pred ukončením kontroly lietala 9H-LOA. Žalovaný nijako súdu nevysvetlil a ani nepreukázal, z akých dôvodov bolo toto iné lietadlo k dispozícii žalovanému až cca 5 hodín neskôr, t.j. aké ďalšie okolnosti týkajúce sa prevádzkových schopností a možností žalovaného mali na takéto oneskorené vypravenie letu vplyv, čím nemožno na jeho strane konštatovať prijatie adekvátnych primeraných opatrení. Odkazujúc na vyššie citovanú judikatúru žalovaný riadne nepreukázal , že použil všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančné prostriedky, ktorými disponoval, a aj napriek tomu zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete. Zhrnúc vyššie citované odôvodnenie súd konštatuje, že medzi kolíziou lietadla FR4803 a omeškaním letu FR2378 neexistuje priama príčinná súvislosť a preto súd vzhliadol dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému.
34. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaného pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie sumy 250,- EUR, ktorá okolnosť nebola v konaní žalovaným popretá. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania od požadovaného dátumu 08.08.2025 do zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto bola správne uplatnená, nakoľko ku dňu 08.08.2025 bola sadzba Európskej centrálnej banky 2,15%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 7,15% ročne.
Trovy k o n a n i a :
35. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
37. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 256 CSP. Pomer úspechu žalovaného predstavoval 100 %, preto v tom rozsahu žalovanému súd priznal aj nárok na náhradu trov konania, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd Košice, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).