Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-27-2021.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu, sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. O., nar. XX.XX.XXXX - v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, maloletého syna rodičov: matka - A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. G. XXXX, otec - Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o udelenie súhlasu súdu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého W., na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5P/59/2020-30 zo dňa 21.12.2020, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) udelil za otca súhlas matke k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. W., syna A. G. a Z. O., zapísaného v knihe narodení Matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové č. XXX, na priezvisko G. (výrok I.). Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že matka s mal. W. aj s dvoma ďalšími maloletými deťmi býva v nájomnom mestskom byte v G. D. G.. Maloletý W. navštevuje základnú školu, vie, že má biologického otca, ale ho nepozná, otec ho nevidel asi 4 roky, nejaví o neho žiaden záujem, netelefonuje mu, ani matke, o maloletom sa neinformuje, o jeho zdravotný stav sa nezaujímal ani vtedy, keď bol opakovanie hospitalizovaný v nemocnici. Maloletý s partnerom matky ( zároveň bývalým manželom - poznámka odvolacieho súdu ) G. má vytvorený veľmi blízky vzťah a matku opakovane žiadal, aby mu vybavila priezvisko aké majú jeho súrodenci. Podľa správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov otec uviedol, že syna už nevidel veľmi dlho, nesnažil sa ho kontaktovať a súhlasil by so zmenou priezviska, ak by nemusel platiť výživné. Úrad ako kolízny opatrovník podporil návrh matky, doporučil udeliť jej súhlas za otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska O. na priezvisko G., argumentoval, že maloletý W. vyrastá v rodine so svojimi súrodencami ktorí sú nositeľmi priezviska G., v starostlivosti matky žiadne nedostatky zistené neboli a biologický otec sa o maloletého nezaujíma.
3. Okresný súd posudzovanú otázku vyhodnotil za podstatnú, následne po právnej stránke postupoval podľa § 35 Zákona o rodine v zmysle ktorého ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Pri konštatovanej opodstatnenosti návrhu matky súd vyhodnotil za preukázané, že biologický otec sa o mal. W. žiadnym spôsobom nezaujíma, podal si aj návrh na zapretie otcovstva, pretože na mal. syna
nechcel platiť výživné, maloletý svojho biologického otca nepozná, žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej bývalým manželom- pánom G., s ktorým matka má ďalšie dve maloleté deti, ktoré sú nositeľmi priezviska G. a mal. W., ktorý býva, žije v uvedenom rodinnom prostredí, túži sa tiež volať priezviskom ako jeho ostatní súrodenci.
4. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote otec, domáha sa zrušenia rozsudku. So zmenou priezviska maloletého syna nesúhlasí, poukazuje na to, že maloletého W. v minulosti navštevoval asi dva - trikrát do mesiaca, nesmel ale ísť s ním nikam, syna zobrať nemohol zobrať tam kde býval, ani k svojej matke do G. D. O.. Už v tom čase ho maloletý oslovoval Z. a nie otec. Navštevoval dieťa asi do 5 rokov, potom matka dieťaťa zavolala, že by chcela zmeniť priezvisko na G., že by nemusel platiť výživné. Po rozhovore s priateľkou sa dohodol, že ak si ho chce G. osvojiť, tak on namietať nebude. Priateľka ho potom presvedčila, aby podal žiadosť o zapretie otcovstva, aby mu súd umožnil testy DNA, čo súd na žiadosť matky maloletého zamietol. Maloletému W. volať nemôže, lebo nikdy matka nedala jeho telefónne číslo. O tom, že dieťa bolo hospitalizované sa dozvedel, až keď mu to povedala matka. Myslí si, že priezvisko synovi nemôže vadiť od 4 rokov, ale vadí to matke. Keď dieťa bude plnoleté a bude mu priezvisko vadiť, môže si ho zmeniť aj sám. On vždy platil výživné v plnej výške a včas.
5. K odvolaniu otca písomné vyjadrenie predložené nebolo.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podal v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník proti rozsudku, voči ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže v súdenej veci ide o starostlivosť súdu o mal. dieťa spadajúce pod režim Civilného mimosporového poriadku, ďalej postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania aplikáciou ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Okresný súd v predkladacej správe označil odvolanie otca za neúplné, nejasné, s uvedeným názorom nie je možné súhlasiť, po obsahovej stránke odvolanie ( otec vyargumentoval dôvody svojho nesúhlasu, uviedol čo podaným odvolaním sleduje a čoho sa domáha ) vecný odvolací prieskum umožnilo.
8. Matka podaným návrhom o udelenie súhlasu za otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa sa domáha posúdenia/rozhodnutia v podstatnej otázke výkonu rodičovských práv - na ktorej sa rodičia mimosúdne nedohodli, otec svoj súhlas k podaniu žiadosti matkou o zmenu priezviska maloletého podmieňoval tým, že nebude musieť platiť výživné.
9. Obsah spisu preukazuje, že mal. W. je vychovávaný v rodinnom prostredí matky, s ňou bývajú ďalšie 2 maloleté deti pochádzajúce z rozvedeného manželstva, matka obnovila spolužitie aj s otcom týchto detí. Maloletému je poskytovaná osobná starostlivosť v rodine matky, dieťa zdieľa rodinný vzťah s nevlastnými súrodencami, je nielen výchovne ale aj citovo viazaný k rodinnému spoločenstvu matky a súrodencom, túžbu, aby aj on mal totožné priezvisko ako jeho súrodenci prejavil aj v pohovore s kolíznym opatrovníkom.
10. Na druhej strane maloletý W. nemá vytvorený žiadny vzťah k svojmu biologickému otcovi, žiadnu väzbu - ide pritom o dlhodobý ( nie krátkodobý ) stav - strata väzby dieťaťa k otcovi ako rodičovi je dôsledkom dlhodobého nezáujmu otca o neho. Okolnosť súhlasu otca so zmenou priezviska dieťaťa - ak nebude musieť platiť výživné, ďalej jeho iniciatíva spochybňujúca jeho otcovstvo ( podal žiadosť o zapretie otcovstva, aby mu súd umožnil testy DNA ), že voči osvojeniu syna namietať nebude - ako to uvádza v odvolaní, rozhodne nesvedčí o jeho opravdivom záujme o syna, o jeho záujme uchádzať sa o budovanie rodičovského vzťahu k nemu, preukázateľne rodičovský vzťah otca k dieťaťu je iba formálny
- čo potvrdzujú aj samotné odvolacie argumenty otca. Za tejto preukázanej situácie, odvolací súd bol názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol podporovaný pocit jeho spolupatričnosti k rodine, k súrodencom s ktorými zdieľa každodenný život aj tým, že bude nositeľom totožného priezviska „ G. „. V súhrne týchto uvádzaných dôvodov odvolací súd konštatoval vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu, následne rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
11. Aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania bol zohľadnený mimosporový charakter aplikáciou ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
12. Krajský súd postupujúc podľa § 396 ods. l CSP v aplikácii s ust. § 52 CMP nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania - predmetom rozhodovania totiž bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a v takomto type konania každý z účastníkov si znáša svoje trovy.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.