Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1864-2020.pdf
PDF · 75.4 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1864/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., o vymoženie 115,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Petrovič, so sídlom Kósu-Schoppera 8, 048 01 Rožňava, sp. zn. 413EX 555/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.08.2026, sp. zn. 76Ek/1864/2020, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zo dňa 27.05.2026, sp. zn. 413EX 555/20.
2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
3. Proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podal námietky oprávnený s tým, že exekútor nevykonal fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného, resp. nežiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného (osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti). Exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. Povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov. Správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Preto nie je zrejmé, prečo ich súdny exekútor nevyužil. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.
4. Exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že vykonal úkony v súčinnosti s obcou v mieste trvalého pobytu povinného a s príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Povinný má hlásený pobyt bezdomovca od 19.11.2018.
5. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4, 5, 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá. Ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných
konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Irelevantnou je námietka oprávneného, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Ďalej súdny úradník uviedol, že exekútor v priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Z výsledkov lustrácii však vyplynula úplná nemajetnosť povinného. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádzal, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, oprávnený žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Oprávnený len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného neprichádza do úvahy ani uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty.
6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii. Súdny exekútor tak nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného. Splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebolo súdnym exekútorom preukázané. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu.
7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
8. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
9. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
10. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore
s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
11. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania.
12. Súdny exekútor pri vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie vychádza zo stavu, ktorý je zaznamenaný za zákonom stanovené obdobie piatich rokov, teda nie z aktuálneho stavu vyplývajúceho len z určitých lustrácii. Na základe celého výkonu exekúcie po zákonom stanovenú dobu piatich rokov dochádza k záveru, na podklade jednotlivých aj lustráciami zistených skutočností, že stav majetku povinného nie je dostatočný pre vykonanie exekúcie. Súčasne je potrebné uviesť, že tento stav nemusí byť nemenný, teda nikdy nepreukazuje trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného. Preto je vždy (aj po zastavení exekúcie) možnosťou oprávneného iniciovať nový návrh na vykonanie exekúcie. To je však aktuálne len pri zmene majetkových pomerov povinného.
13. Je teda nutné uviesť, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.
14. Možno tak konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).