Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/162/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, dieťa matky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, F., o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -45 zo dňa 09.06.2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, do ktorej bol maloletý zverený rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -24 zo dňa 10.10.2024, počnúc právoplatnosťou rozsudku (I. výrok). Maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku (II. výrok). Zároveň určil dohľad nad výchovou maloletého (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 5, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. b), § 47 ods. 1 písm. e), ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Považoval za dôvodné zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť, do ktorej bol maloletý zverený, a ktorá sa v súčasnosti nerealizuje, pretože o maloletého sa stará jeho otec od októbra 2025 a navyše osobná starostlivosť rodiča má prednosť pred všetkými formami náhradnej starostlivosti o dieťa. Maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky v čase, keď otec vykonával trest odňatia slobody, avšak po jeho prepustení sa o maloletého začal zaujímať, vytvorili si silnú citovú väzbu a aktuálne maloletý preferuje starostlivosť otca pred starostlivosťou zo strany starej matky. Keďže otec má aktuálne vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o svoje dieťa, s ktorou mu aj po finančnej stránke pomáhajú jeho rodičia, matka sa s maloletým stretáva, ako aj so svojím druhým dieťaťom, ale nemá vhodné podmienky pre zverenie maloletých do svojej starostlivosti a so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti súhlasila aj stará matka a kolízny opatrovník, sledujúc najlepší záujem dieťaťa rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti. Matku zaviazal k vyživovacej povinnosti v najnižšej sume, a to 30 % zo sumy životného minima s prihliadnutím na jej absentujúci príjem a tiež otec výživné na maloletého vo vyššej sume nežiadal. Apeloval na otca maloletého z hľadiska zabezpečenia všetkých potrieb dieťaťa, dohliadania na jeho školskú dochádzku a prípravu do školy, pričom vzhľadom na nedostatky v správaní sa maloletého v školskom prostredí súvisiace aj s jeho mentálnym postihnutím a potrebou dôsledného špeciálneho prístupu k nemu či benevolentného prístupu otca k daným skutočnostiam, určil aj dohľad nad výchovou maloletého.

3. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej aj „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal kolízny opatrovník v zákonnej lehote odvolanie a žiadal o ponechanie maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky C. D., ktorá maloletému zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť a stabilné rodinné prostredie.

5. Poukázal na nové skutočnosti a dôkazy po vyhlásení napadnutého rozsudku, majúce zásadný význam pre posúdenie schopnosti sa o maloletého zo strany otca starať, keďže dňa 19.06.2026 sa maloletý nachádzal bez dozoru dospelej osoby na verejnom priestranstve pred bytovým domom, teda bol bez dozoru a následne bola privolaná hliadka policajného zboru, ako aj posádka rýchlej zdravotnej pomoci a v ten istý deň aj mestská polícia, ktorá preverovala v doobedňajších hodinách rovnakú situáciu, teda, že maloletý odišiel bez vedomia otca z bytu už po druhýkrát. Po zazvonení na byt otec podľa úradného záznamu polície javil známky požitia alkoholu, alebo iných omamných, či psychotropných látok, mal nekoordinované pohyby, správal sa vulgárne a agresívne, bez ochoty spolupracovať s políciou, nemal vedomosť o pobyte dieťaťa a nejavil záujem danú skutočnosť riešiť. Tiež otec potvrdil, že maloletý viackrát utečie a vždy mu ho polícia privedie, pričom vzhľadom na jeho správanie a jeho stav nebolo možné maloletého ponechať v jeho starostlivosti a následne bol maloletý po vyšetrení posádkou rýchlej zdravotnej pomoci odovzdaný do starostlivosti starej matky C. D.. Otec po zistení pobytu maloletého od polície hovor ukončil a nepodnikol žiadne kroky k prevzatiu dieťaťa a zabezpečeniu jeho starostlivosti, preto od uvedenej doby sa maloletý nachádza u starej matky, ktorá vyjadrila súhlas sa o maloletého naďalej riadne starať. Otec počas pohovoru u kolízneho opatrovníka potvrdil dobrú starostlivosť o maloletého zo strany starej matky a súhlasil s náhradnou osobnou starostlivosťou, ako aj s podaním odvolania z ich strany voči napadnutému rozsudku, pretože si chce usporiadať životnú situáciu a nájsť zamestnanie.

6. Otec ani matka sa k odvolaniu kolízneho opatrovníka nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania (ďalej aj ,P“) a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o aké ide aj v posudzovanom prípade, sa riadi tzv. vyšetrovacím princípom, ktorý je úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy. Tieto základné princípy civilného mimosporového konania vo svojej podstate určujú, ako má súd postupovať pri zistení podkladu rozhodnutia, a súčasne, ako sa má priblížiť k skutočným (nie fiktívnym) a reálne existujúcim právam a právom chráneným hodnotám v rozsahu čo najbližšie ich hmotnoprávnemu vyjadreniu. Inými slovami, vyšetrovací princíp má spolu s princípom materiálnej pravdy zásadný vplyv

na objem informačného základu, z ktorého bude súd vychádzať pri tvorbe meritórneho rozhodnutia, a tiež na procesnú aktivitu subjektov.

10. Aj v Zákone o rodine základné zásady rodinného práva ustanovili kritériá najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 Zákona o rodine príkladne uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, a že na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti Zákona o rodine (napr. , , , , ), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.

11. Podľa § 45 ods. 1 až 9 ZoR, Podľa § 45 ods. 1 až 9, ZoR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa, alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa, alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt, alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a § 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov, alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto

prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

12. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Úprava náhradnej osobnej starostlivosti výslovne neustanovuje, že náhradná osobná starostlivosť je krátkodobým opatrením. Pri výbere formy náhradnej starostlivosti však vždy treba mať na zreteli záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Úprava náhradnej osobnej starostlivosti výslovne neustanovuje, že náhradná osobná starostlivosť je krátkodobým opatrením. Pri výbere formy náhradnej starostlivosti však vždy treba mať na zreteli záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko.

13. Pod pojmom náhradná osobná starostlivosť sa rozumie právom predvídaný vzťah medzi maloletým dieťaťom a iným občanom než je rodič dieťaťa, ktorý vznikol na základe súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Tento vzťah je sekundárnym vzťahom, ktorý vznikne len vtedy, keď primárny základný rodičovský vzťah sa nemôže uplatniť.

14. Podľa § 47 ods. 1 ZoR, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.

15. Podľa § 47 ods. 2 ZoR, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa, alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

16. O zrušení náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd. Zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť je možné len z vážnych dôvodov. Zákon o rodine v ustanovení § 47 ods. 2 demonštratívnym spôsobom uvádza dôvody zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti (napr. zanedbávanie starostlivosti o maloleté dieťa, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti porušuje svoje povinnosti, eventuálne o zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti sama požiada). Za vážny dôvod možno považovať, ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nezabezpečuje, alebo nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, to znamená, že tu môžu existovať tak subjektívne, ako aj objektívne dôvody, pre ktoré osobná starostlivosť o maloleté dieťa a s ňou súvisiaca povinnosť tejto osoby zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, ako aj ďalšie povinnosti, nie sú, resp. nemôžu byť riadne vykonávané a zabezpečované.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd na základe návrhu otca zo dňa 27.01.2026 rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, do ktorej bol maloletý zverený rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -24 zo dňa 10.10.2024 a následne bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca s povinnosťou matky prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima, s určením dohľadu nad výchovou dieťaťa. Prvoinštančný súd mal za to, že má prednosť predovšetkým rodičovská starostlivosť pred inými formami náhradnej osobnej starostlivosti a vzhľadom na súhlas všetkých dotknutých účastníkov konania, ako aj starostlivosti zo strany otca o maloletého po ukončení výkonu trestu odňatia slobody a následnom vrátení sa z Nemecka, mal za dôvodné dieťa zveriť do starostlivosti rodiča, v danom prípade otca.

18. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie zo dňa 09.06.2026, však došlo k zásadnej skutočnosti, a to v súvislosti so zisteniami kolízneho opatrovníka o zdržiavaní sa maloletého na verejnom priestranstve bez dohľadu a vedomosti zo strany otca, ktorý navyše prejavoval známky požitia alkoholických nápojov, bol agresívny a odmietal spolupracovať s políciou a tiež nemal záujem riešiť predmetnú situáciu.

Následne bol maloletý odovzdaný do starostlivosti starej matky C. D., ktorá sa o maloletého chce naďalej starať a vie mu zabezpečiť všetky jeho potreby tak, ako tomu bolo na základe rozhodnutia súdu.

19. Keďže v mimosporových konaniach možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy do rozhodnutia odvolacieho súdu a vzhľadom na túto podstatnú skutočnosť, z ktorej vyplýva neschopnosť a nespoľahlivosť zo strany otca ohľadne riadnej starostlivosti o maloletého, odvolací súd vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania presahujúceho rámec odvolacieho konania dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, napriek skutočnosti, že vec správne právne posúdil a vychádzal zo skutočného stavu daného v čase jeho rozhodovania, vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy, zrušil podľa , a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo veci doplní dokazovanie ohľadne zistenia skutočného stavu veci za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá je naďalej napriek predmetnému rozhodnutiu platná a účinná, a to na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -24 zo dňa 10.10.2024. Z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého, ktorého starostlivosť evidentne otec nie je schopný aktuálne zabezpečiť a pre nerušený duševný a fyzický vývoj dieťaťa aj vzhľadom na jeho zdravotný stav, je daná potreba riadnej starostlivosti a dohľadu nad ním, a to aj vzhľadom na poruchy správania, preto súd prvej inštancie dôkladne posúdi rodičovské kompetencie otca a jeho schopnosti z hľadiska starostlivosti o maloletého. Postoj otca dieťaťa v rámci odvolacieho konania vychádzajúc z odvolania kolízneho opatrovníka je pozitívny k zachovaniu náhradnej osobnej starostlivosti, preto v uvedenom smere je vhodné dopytovať sa na otca ohľadne zotrvania na jeho návrhu.

22. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s a vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

23. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 ). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné, už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg, alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).