Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/183/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matka B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, F., t. č. bytom E. XXX/XX, F., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, a otec F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, F., právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červeňova 15, Bratislava - Staré Mesto, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. - 47 zo dňa 12. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. - 108 zo dňa 16.02.2026 a zároveň zamietol návrh otca na nariadenie nového neodkladného opatrenia. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Poukázal na to, že otec sa návrhom domáhal zrušenia dovtedy účinného neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletou. Následne žiadal, aby bola maloletá dočasne zverená do jeho osobnej starostlivosti, matke bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 250 eur mesačne, bol upravený styk matky s maloletou v rozsahu zodpovedajúcom dovtedy upravenému styku otca a bola upravená aj telefonická a audiovizuálna komunikácia rodiča s maloletou. Eventuálne sa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, pričom súčasťou návrhu bola podrobná úprava výkonu rodičovských práv a povinností počas jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin, ako aj ďalších otázok výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa , , a (ďalej len „“) v spojení s a (ďalej len „“). Vychádzal zo zistenia, že uznesením č. k. - 108 zo 16.02.2026 bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 180 eur mesačne a súčasne bol upravený jeho styk s maloletou tak, že má právo sa s ňou stretávať každý párny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 09.30 hod. do 18.00 hod. Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.02.2026 a právoplatnosť dňa 04.03.2026.

Súd prvej inštancie uviedol, že pri nariadení pôvodného neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočnosti, že maloletá bola vzhľadom na svoj vek úzko naviazaná na matku, pričom so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasili obaja rodičia a takúto úpravu odporúčal aj kolízny opatrovník. Nedostatky v starostlivosti matky zistené neboli. Vo vzťahu k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že od vydania uznesenia dňa 16.02.2026 nedošlo k zmene pomerov ani na strane maloletého dieťaťa, ani na strane rodičov. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že matka naďalej riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, pričom krátkodobé zabezpečenie starostlivosti starými rodičmi počas hospitalizácie matky nepovažoval za okolnosť odôvodňujúcu zmenu dovtedajšej úpravy. Tvrdenia otca o tom, že matka nie je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú, považoval za všeobecné tvrdenia, ktoré neboli ničím osvedčené. Súčasne poukázal na to, že otec pri nariadení pôvodného neodkladného opatrenia so zverením maloletej matke súhlasil a proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie nového neodkladného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že styk otca s maloletou sa realizuje podľa právoplatného neodkladného opatrenia, pravidelne dochádza k stretávaniu otca s maloletou a pri odovzdávaní dieťaťa už medzi rodičmi nevznikajú konflikty. Za neosvedčené považoval tvrdenia otca o hroziacej nenapraviteľnej ujme na psychickom a emocionálnom vývoji dieťaťa. Zdôraznil, že návrh otca smeruje k zásadnej zmene dovtedajšieho usporiadania pomerov a jeho posúdenie si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania skutočností v konaní o neodkladnom opatrení. Poukázal aj na prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom bude vykonané dokazovanie výsluchom rodičov, listinnými dôkazmi a prípadne aj znalecké dokazovanie. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že nebola osvedčená zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie pôvodného neodkladného opatrenia ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v navrhovanom rozsahu, a preto oba návrhy otca zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a nariadenia nového neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Namietal predovšetkým nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Tvrdil, že súčasná úprava pomerov nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej, neumožňuje rozvoj jej vzťahu s otcom a vedie k postupnému oslabovaniu ich citovej väzby. Uvádzal, že pred rozchodom rodičov sa na starostlivosti o maloletú podieľal vo významnom rozsahu a po nariadení neodkladného opatrenia bol jeho rodičovský kontakt podstatne redukovaný. Namietal, že matka nie je ochotná rozširovať kontakt maloletej s otcom nad rámec súdom určeného styku, odmieta prespávanie maloletej u otca, obmedzuje telefonický a videokontakt a nevytvára priestor na prirodzený rozvoj ich vzťahu. Zdôrazňoval, že vzhľadom na vek dieťaťa a dĺžku konania vo veci samej môže plynutie času negatívne zasiahnuť do budovania a upevňovania vzťahu medzi ním a maloletou. Ďalej poukazoval na psychologické pozorovanie realizované na jeho podnet, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva pozitívna väzba maloletej k otcovi, spontánna radosť zo spoločného kontaktu a vhodnosť postupného rozšírenia času tráveného s otcom vrátane prespania. V odvolaní a jeho doplneniach rozporoval aj tvrdenia matky týkajúce sa konfliktu medzi rodičmi zo dňa 14.03.2026. Poukázal na výsledok trestného konania a znaleckého dokazovania, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že skutková verzia prezentovaná matkou nebola potvrdená. Z uvedeného vyvodzoval záver o nevierohodnosti matkiných tvrdení aj v ďalších otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Významnú časť odvolania a jeho doplnení tvorila právna argumentácia založená na početných odkazoch na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ústavných súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých otec vyvodzoval potrebu intenzívnej ochrany vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi a potrebu efektívneho zabezpečenia jeho kontaktu s maloletou už v priebehu konania vo veci samej. V návrhu na rozhodnutie sa otec domáhal nielen zmeny osobnej starostlivosti o maloletú, prípadne zavedenia striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale aj komplexnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane úpravy styku druhého rodiča s maloletou, komunikácie rodiča s maloletou prostredníctvom telefónu a videohovorov, úpravy starostlivosti počas sviatkov a prázdnin, určenia trvalého pobytu dieťaťa, výživného a rozdelenia mimoriadnych výdavkov dieťaťa medzi rodičov.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že súčasná úprava styku umožňuje otcovi pravidelný a rozsiahly kontakt s maloletou a poprela jeho tvrdenia o obmedzovaní styku alebo vytláčaní zo života dieťaťa. Poukázala na dlhodobé adaptačné a separačné ťažkosti maloletej, ktoré sa prejavili už po nástupe do materskej školy v roku 2025. Uviedla, že maloletá absolvovala psychologické sedenia na základe odporúčania pediatričky a následne aj odborné vyšetrenia pre adaptačné problémy, separačnú úzkosť a psychosomatické prejavy. Tvrdila, že otec tieto problémy bagatelizoval a nesúhlasil s pokračovaním psychologických sedení. Vo vzťahu k návrhu na rozšírenie kontaktu a prespávanie maloletého dieťaťa u otca uviedla, že maloletá podľa jej pozorovania na takúto zmenu ešte nie je pripravená. Poukázala na neúspešný pokus o popoludňajší odpočinok v materskej škole, pri ktorom maloletá reagovala plačom, nervozitou, trasom a požadovala prítomnosť matky. Uviedla tiež, že pri jedinej diskusii o prespávaní si maloletá predstavovala pobyt u otca len za prítomnosti matky. Ďalej tvrdila, že po návrate od otca býva maloletá podráždená, plačlivá a má narušený denný režim. Z tohto dôvodu zastávala názor, že stretávanie takmer každý druhý deň nie je pre maloletú optimálne. Uviedla, že ak by odvolací súd považoval jej námietky za dôvodné, bolo by vhodnejšie zníženie frekvencie styku pri zachovaní kontaktu otca s maloletou. Matka spochybnila aj dôkaznú hodnotu psychologického pozorovania predloženého otcom. Poukazovala na to, že išlo o jednorazové pozorovanie vykonané bez jej vedomia a súhlasu, iba počas styku otca s maloletou, bez posúdenia pomerov na strane matky a bez komplexného odborného vyšetrenia dieťaťa.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že pomery maloletej boli už dočasne upravené právoplatným neodkladným opatrením zo 16.02.2026 a kontakt otca s maloletou sa realizuje v ním určenom rozsahu. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že aktuálny rozsah styku nezodpovedá predstavám otca, ešte neodôvodňuje nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že otázka konečného rozsahu styku, prípadne inej formy výkonu rodičovských práv a povinností, má byť vyriešená v konaní vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Súčasne uviedol, že obom rodičom opakovane odporúčal odbornú pomoc formou mediácie, poradensko-psychologických služieb a spolupráce s centrom pre deti a rodinu. K námietke zaujatosti vznesenej otcom kolízny opatrovník uviedol, že všetky zistenia vykonal objektívne, zohľadňoval okolnosti na strane oboch rodičov a pri výkone funkcie sledoval výlučne záujem maloletého dieťaťa. Námietku otca považoval za prejav jeho nesúhlasu s obsahom stanovísk kolízneho opatrovníka, nie za okolnosť spôsobilú vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. potvrdil, považujúc ho za vecne správne a odvolanie za nedôvodné.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, obsah spisu, odvolanie otca aj jeho následné doplnenia, ako aj vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav významný pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení a správne uzavrel, že v čase jeho rozhodovania neboli osvedčené také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladnú zmenu dovtedajšej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predmetom konania nebolo konečné usporiadanie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale posúdenie, či otec osvedčil potrebu bezodkladne zmeniť dovtedajšie usporiadanie pomerov maloletého dieťaťa. Práve v tomto smere odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie a jeho právne závery za vecne správne.

8. Odvolací súd úvodom podčiarkuje, že samotná existencia rodičovského konfliktu, rozdielnych predstáv rodičov o rozsahu kontaktu dieťaťa s druhým rodičom alebo nesúhlas rodiča s aktuálne nastavenou úpravou pomerov ešte samy osebe neodôvodňujú zásah formou neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, či zo skutkových okolností osvedčených v konaní vyplýva konkrétna potreba okamžitého zásahu do existujúcej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Takáto potreba podľa názoru odvolacieho súdu osvedčená nebola.

9. Otec v odvolaní tvrdil, že matka bráni prirodzenému rozvíjaniu jeho vzťahu s maloletou, odmieta rozšírenie kontaktu nad rámec súdom upraveného styku, nesúhlasí s prespávaním maloletej u otca a vzhľadom na predpokladanú dĺžku konania vo veci samej hrozí postupné oslabovanie citovej väzby medzi ním a maloletou. Odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky smerujú predovšetkým k otázke

budúceho rozsahu kontaktu otca s maloletou a k jeho predstave o ďalšom usporiadaní rodičovských práv a povinností. Predmetom tohto konania o neodkladnom opatrení však nie je posúdenie, aký model starostlivosti alebo kontaktu bude pre maloletú najvhodnejší po vykonaní úplného dokazovania, ale otázka, či sú zistené také skutkové okolnosti, ktoré už v súčasnosti vyžadujú okamžitú zmenu dovtedajšej úpravy pomerov. Odvolací súd má za to, že takéto okolnosti zo spisu nevyplývajú.

10. Hoci otec poukazoval na obmedzovanie kontaktu zo strany matky a na riziko oslabovania vzájomnej väzby, v konaní sa nepotvrdilo, že by bol zo života maloletej vytláčaný ani že by mu bol znemožňovaný kontakt v rozsahu upravenom právoplatným neodkladným opatrením. Sám otec predložil správu zo psychologického pozorovania, z obsahu ktorej vyplýva pozitívny vzťah medzi maloletou a otcom a priaznivý priebeh ich vzájomného kontaktu, čo odvolací súd nespochybňuje. Tieto zistenia teda nepoukazujú na narušenie alebo ohrozenie vzťahu medzi otcom a maloletou. Naopak, svedčia o tom, že citová väzba medzi nimi existuje a rozvíja sa aj za súčasného usporiadania pomerov.

11. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že závery predloženej správy vychádzajú z jednorazového psychologického pozorovania realizovaného na podnet otca a nepredstavujú komplexné posúdenie rodinných pomerov, výchovných schopností oboch rodičov ani potrieb maloletého dieťaťa. Zistenia týkajúce sa kvality vzťahu otca a maloletej preto samy osebe nepostačujú na nariadenie odvolateľom požadovanej zmeny dočasného usporiadania pomerov.

12. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nemohol opomenúť vek maloletej ani jej aktuálne potreby, ktoré súvisia s jej doterajším psychickým a emocionálnym vývinom. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá sa v čase rozhodovania nachádza vo veku necelých štyroch rokov, pričom zo spisu vyplývajú zistenia o jej adaptačných a separačných ťažkostiach. Za týchto okolností nemožno prehliadnuť potrebu stability jej každodenného režimu a prostredia.

13. Vo väzbe na uvedené odvolací súd uvádza, že nespochybňuje význam zachovania a rozvíjania vzťahu maloletej s otcom. Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je v najlepšom záujme maloletej bez vykonania ďalšieho dokazovania pristúpiť k zásadnej zmene aktuálneho modelu starostlivosti. Z otcom tvrdených okolností nevyplýva potreba okamžite odňať maloletú zo starostlivosti matky ani bezodkladne zaviesť striedavú osobnú starostlivosť. Otec v podstate poukazuje na dôvody, ktoré môžu byť významné pri konečnom rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností, nie však na okolnosti odôvodňujúce bezprostredný zásah do existujúcej úpravy pomerov.

14. Súčasne však odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti samy osebe nevylučujú budúce rozširovanie kontaktu medzi maloletou a otcom, keďže potreby dieťaťa v tomto veku sa môžu relatívne rýchlo meniť. Vypovedajú však o tom, že otázka prípadnej významnej zmeny doterajšieho režimu si vyžaduje obozretné posúdenie založené na komplexnom zhodnotení aktuálneho psychického stavu a potrieb dieťaťa na základe výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vo veci samej.

15. Odvolací súd považuje za významné aj samotné znenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Otec sa podaným návrhom nedomáhal odstránenia jednej konkrétnej naliehavej situácie, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej. Naopak, žiadal komplexnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vrátane zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, úpravy styku druhého rodiča, výživného, telefonického kontaktu, ako aj styku počas sviatkov a prázdnin. Takto formulovaný návrh svojim obsahom zodpovedá skôr rozhodnutiu vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania než dočasnej úprave pomerov formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že takto formulovaný návrh svojím obsahom a rozsahom smeruje k prakticky úplnému usporiadaniu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ide o otázky, ktorých posúdenie predpokladá zhodnotenie širokého okruhu skutkových okolností, rodičovských kompetencií oboch rodičov, potrieb maloletého dieťaťa a výsledkov odborného dokazovania.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu práve rozsah navrhovanej úpravy potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o takto koncipovanom návrhu nemožno oddeliť od dokazovania vykonávaného vo veci samej. Aj z tohto dôvodu odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky za spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.

17. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že neprehliadol rozsiahlu právnu argumentáciu obsiahnutú v odvolaní a jeho doplneniach, vrátane početných odkazov na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ústavných súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva a zahraničných súdnych autorít. Podstatná časť tejto argumentácie však zostáva v rovine všeobecných východísk týkajúcich sa významu vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi, zásady najlepšieho záujmu dieťaťa alebo všeobecných požiadaviek na súdne rozhodovanie. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ pri prevažnej časti citovaných rozhodnutí nevysvetľuje skutkové okolnosti vecí, v ktorých boli prijaté, neporovnáva ich so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a ani neuvádza, z akého dôvodu majú byť ich závery použiteľné pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná citácia právnych záverov prijatých v iných veciach bez ich prepojenia na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci má preto len obmedzenú vypovedaciu hodnotu.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že značná časť judikatúry citovanej otcom sa týka meritórnych rozhodnutí vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností, prípadne všeobecných úvah o rozsahu styku rodiča s dieťaťom po vykonaní dokazovania. Predmetom odvolacieho prieskumu v tejto veci však nie je konečné usporiadanie pomerov maloletej, ale výlučne posúdenie, či boli osvedčené okolnosti odôvodňujúce okamžitý zásah do existujúcej dočasnej úpravy pomerov. Práve toto prepojenie medzi citovanou judikatúrou a podmienkami nariadenia neodkladného opatrenia v odvolaní v podstatnej miere absentuje.

19. Odvolací súd podčiarkuje, že podstatou jeho odvolacieho prieskumu nie je vyhodnocovanie množstva právnych záverov obsiahnutých v rozhodnutiach vyšších súdov či iných právnych autorít, ale posúdenie konkrétnych odvolacích námietok vo svetle skutkového stavu prejednávanej veci. Presvedčivosť právnej argumentácie spravidla nezávisí od rozsahu podania ani od počtu citovaných rozhodnutí, ale od schopnosti identifikovať rozhodujúce skutkové a právne otázky sporu a vysvetliť ich význam pre posúdenie prejednávanej veci.

20. Odvolací súd preto napriek rozsahu odvolania a jeho doplnení považoval za podstatné najmä tie skutkové okolnosti, ktoré mohli mať význam pre posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že otec v odvolaní a jeho doplneniach neuviedol také skutkové ani právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Podstata jeho odvolacej argumentácie spočíva predovšetkým v nesúhlase s rozsahom aktuálne realizovaného kontaktu s maloletou a v presvedčení, že v jej záujme je širšie zapojenie otca do každodenného života maloletej. Tieto okolnosti však samy osebe neosvedčujú potrebu bezodkladnej zmeny existujúcej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov ich náhradu podľa .

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).