Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-67-2026.pdf
PDF · 109.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/67/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Erika Vargu a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 605,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin z 14. januára 2026 č. k. 31C/15/2025-85 v spojení s opravným uznesením z 24. marca 2026 č. k. 31C/15/2025-128, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 605,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne od 10.04.2025 do zaplatenia (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného Zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.03.2025, ktorou žalobca ako postupník a poškodený ako postupca postúpil pohľadávku vo výške 2.109,75 Eur bez DPH, ako nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti zo škodou zo dňa 22.01.2025 na vozidle BMW RAD 2, EČV: A.. Uplatnený nárok vo výške 605,70 Eur spočíva v rozdiele medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 2.109,75 Eur a poskytnutým poistným plnením vo výške 1.504,05 Eur, poukazujúc tak na výpočet výšky plnenia žalovanou v Oznámení o poistnom plnení z 25.03.2025 (č.l. 12 spisu).
3. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.01.2025 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW RAD 2, EČV: A. a poistná udalosť bola evidovaná u žalovanej pod č. 9536984053. Zo Zmluvy o nájme č. 109/2025 zo dňa 22.01.2025 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ poskytol poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo Nissan Juke, EČV: B. na dobu od 22.01.2025 do 07.03.2025 za dohodnutý nájom 50,- Eur/deň s DPH spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- Eur; na dobu od 08.03.2025 do 12.03.2025 bol dohodnutý nájom motorového vozidla Volkswagen Passat Variant BiTDI, AT, 4x4, EČV: A. za dohodnutý nájom
59,- Eur s DPH. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla k tejto nájomnej zmluve bolo osobné motorové vozidlo poškodeným odovzdané na opravu dňa 22.01.2025 a prevzaté 12.03.2025. Faktúrou č. 03802025 zo dňa 12.03.2025 žalobca vyúčtoval poškodenému prenájom náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 109/2025 sumu 2.595,00 Eur s DPH splatnú 27.03.2025, za obdobie od 22.01.2025 do 07.03.2025 vo výške 2.249,98 Eur s DPH, poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- Eur a od 08.03.2025 do 12.03.2025 vo výške 295,02 Eur s DPH, t.j. za dobu 50 dní nájmu. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. zo dňa 12.03.2025 vyplýva, že poškodené vozidlo po poistnej udalosti zo dňa 22.01.2025 bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 22.01.2025 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa 11.03.2025 bolo motorové vozidlo odovzdané držiteľovi (poškodenému) dňa 12.03.2025. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaná po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovila Oznámenie o poistnom plnení z 25.03.2025 a uhradila žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného sumu 1.504,05 Eur za nájom náhradného vozidla za obdobie 36 dní, keď podľa jeho záveru doba 36 dní je primeraná doba na zapožičanie náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
4. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej, že je dôvodné priznať náhradu za nájom motorového vozidla len za obdobie 36 dní z dôvodov, ktoré žalovaná uviedla v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.03.2025. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v autoservise nepretržite od 22.01.2025 do 11.03.2025, t.j. až do doby, kedy autoservisu bol zo strany žalovanej doručený dňa 11.03.2025 krycí list, v dôsledku čoho následne dňa 12.03.2025 autoservis vydal opravené motorové vozidlo poškodenému. Z uvedeného vyplýva, že poškodený nemal možnosť s týmto motorovým vozidlom akokoľvek nakladať až do doby vydania motorového vozidla autoservisom po doručení krycieho listu, t.j. do 11.03.2025, resp. 12.03.2025, kedy bolo motorové vozidlo poškodeným prevzaté. Z titulu škodovej udalosti bol poškodenému vytvorený stav nemožnosti užívať vlastné motorové vozidlo, ktorý bol riešený zapožičaním náhradného vozidla v príčinnej súvislosti, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť nájomné za užívanie náhradného motorového vozidla, ktorého výška priamo vyplýva zo zmluvy o nájme poskytnutého náhradného vozidla. Autoservis umožnil nakladať s poškodeným motorovým vozidlom, ktoré bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti a ktorá je zároveň priamou poistnou udalosťou až po predložení krycieho listu poisťovňou, ktorá skutočnosť zo strany žalovanej nebola na základe vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom spochybnená. V takom prípade opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla je doba, dokedy nebolo poškodené motorové vozidlo pre jeho opravu po poistnej udalosti k dispozičnej sfére poškodeného umožňujúce mu používať predmetné vozidlo, čo je v súlade aj so závermi nálezu Ústavného súdu SR z 16.02.2023 sp. zn. III.ÚS 602/2022-34. Preto náklady za užívanie náhradného motorového vozidla počas obdobia od 22.01.2025 do 12.03.2025 považoval za účelné a nevyhnutne vynaložené, vzniknuté v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a plnenie, o ktoré žalovaná krátila žalobcovi ako ušetrené náklady za nepoužívanie motorového vozidla, považoval za nedôvodné. Z uvedeného dôvodu žalobe na zaplatenie sumy 605,70 Eur s príslušenstvom (s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 309/2020 pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP) vyhovel.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala vecnú legitimáciu žalobcu, keďže Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2025 nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1.504,05 Eur neexistoval a zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná z dôvodu rozporu s hmotnoprávnym ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2025 nemal ani len právo na plnenie (pohľadávku) voči samotnému poistenému škodcovi spočívajúcu v nároku na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 2.595,- Eur, ktorú by bol býval poškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt. Z uvedeného vyplýva, že poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2025 nemohol ani len voči samotnému poistenému škodcovi postupovať nárok na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nakoľko škoda musí byť v čase, kedy sa poškodený od škodcu domáha nároku na náhradu škody (§ 420, § 427 Občianskeho zákonníka), už reálna a existujúca, nielen hypotetická s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Namietala ďalej, že žalobca nedôvodne uplatňuje nárok na náhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla v trvaní 8 dní (od 22.01.2025 do 12.03.2025), keď ako poisťovňa uznala nárok len za 36 dní, čo zodpovedá primeranej dobe zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 507/2025 z 30.09.2025. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že nájom náhradného vozidla bol vopred dohodnutý od 22.01.2025 do 12.03.2025, pričom poškodený nemohol vedieť, ako dlho bude oprava poškodeného vozidla trvať a v tejto súvislosti aj nájom náhradného vozidla. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že s rovnakou argumentáciou žalovanej sa vysporiadal už Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.04.2025, sp. zn. 8Cdo/57/2025, závery ktorého považoval za ústavne udržateľné Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 03.12.2025 pod sp. zn. III. ÚS 704/2025-22 poukázal citáciou záverov súdov nižšej inštancie na to, že zákonu neodporuje taký spôsob úhrady nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla poškodenou, ktorým tento dlh zanikne jeho započítaním s pohľadávkou poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie samotného nároku na náhradu škody, a že takému postupu nebránilo ani to, že postupovaná pohľadávka v čase postúpenia ešte neexistovala a mala vzniknúť v budúcnosti, pričom takýto postup vyvolal rovnaké účinky, ako keby došlo k úhrade nájmu za motorové vozidlo poškodenou, čo zároveň neznamená, že by poškodenej žiadna škoda nevznikla. Ústavný súd Slovenskej republiky súčasne uviedol, že neuniklo jeho pozornosti, že poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group sa v množstve súdnych sporov pokúša spochybniť jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj účelnosť nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla tým, že spochybňuje aj samotnú existenciu vzniknutej pohľadávky. Ústavný súd Slovenskej republiky preto uviedol, že sa už účelnosťou nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti vo svojej judikatúre vysporiadal (napr. III. ÚS 602/2022, I. ÚS 291/2025). Z týchto konaní okrem iného vyplýva podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky aj to, že náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla možno považovať za súčasť skutočnej škody, nárok na ktorú patrí poškodeným z povinného zmluvného poistenia, a zároveň, že pohľadávka plynúca z tohto nároku je spôsobilým predmetom postúpenia.
7. Pokiaľ žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu neprimeranej doby opravy, tak konal v rozpore so samotným účelom náhradného vozidla definovaným v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 a zo dňa 19.12.2024, sp. zn. III. ÚS 476/2024-47, a to eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31, skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy – vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Ústavný súd Slovenskej republiky ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný poukazoval na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2025, sp. zn. IV. ÚS 507/2025-14, tak je nutné uviesť, že v ňom nebolo reflektované na predchádzajúce nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Je nutné uviesť, že žalovaným uplatnená procesná obrana zostala len v rovine tvrdení. Žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho poškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Považuje za zásadné uviesť, že v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, obrana žalovaného založená na tvrdeniach, či dôkazoch, o neprimeranej dĺžke opravy, resp. prestojoch autoservisu, nie je spôsobilá k vyvráteniu žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla počas celej doby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania jeho opravy v dôsledku dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovaného. Súd prvej inštancie v predmetnej veci sa preto s obranou žalovaného založenou na tvrdeniach o neprimeranej dobe opravy správne v bode 27. odôvodnenia rozsudku vysporiadal.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 362 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
9. Za dôvodný a vecne správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bodoch 24. až 28. odôvodnenia rozsudku, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uvedených v bodoch 12. až 22. odôvodnenia, ďalej zo zákonných podmienok uvedených v bode 23. odôvodnenia, že poškodený v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovanej sa dostal do situácie, že bol si nútený prenajať náhradné vozidlo, keď jeho užívanie po dobu od 22.01.2025 do 12.03.2025 je v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou (keď osobitne žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prevzatie vozidla poškodeným dňa 12.03.2025 nenamietala). Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, za situácie, keď nemohol užívať svoje vlastné (poškodené) motorové vozidlo.
10. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o nároku žalobcu na plnenie vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, odvolací súd (už aj vzhľadom na plynutie času) poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 6. augusta 2025 č. k. I. ÚS 291/2025-56, ktorý v obdobnej právnej veci, pri výklade záverov už uvádzaných v rozhodnutiach ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024 ustálil:
- účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobením dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024),
- účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie,
- dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keďže kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024),
- dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenia šetrenia škodovej udalosti) a poukázania finančných prostriedkov, keďže poškodený (až) ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred poškodenou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. ÚS 2932/20 zo dňa 14. januára 2021 (m.m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).
11. Na základe uvedeného preto právne závery vyslovené súdom prvej inštancie, najmä v bodoch 26., 27. odôvodnenia, a to vo vzťahu k záverom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 602/2022 z 16.12.2023 pri výklade (už vyššie uvádzaných) podmienok § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, odvolací súd považoval za konzistentné a vecne správne. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach (aj daného) prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie, ukončením šetrenia škodovej udalosti s poukazom – v bežnej praxi-zaužívaného doručenia „krycieho listu“ poisťovne autoservisu potvrdzujúceho záruku vyplatenia finančných prostriedkov za opravu, alebo vykonania platby poisťovne autoservisu – ceny opravy po uskutočnení opravy, kedy vzniká reálna a objektívna možnosť poškodeného si opravené motorové vozidlo prevziať a začať ho používať. Takéto okolnosti nastali aj v predmetnej prejednávanej veci, keď z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v autoservise MD-Bavaria Žilina, s.r.o., kedy bolo prevzaté za účelom opravy dňa 22.01.2025, keď po ukončení opravy a následne po doručení tzv. „krycieho listu“ žalovanou autoservisu uvedenú skutočnosť autoservis oznámil poškodenému dňa 11.03.2025, ktorý si nasledujúceho dňa 12.03.2025 opravené motorové vozidlo prevzal za účelom jeho užívania. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 605,70 Eur s príslušenstvom vyhodnotil v súlade s vyššie uvádzanou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít.
12. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 25. až 26. odôvodnenia rozsudku, na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k argumentácii žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní odvolací súd ďalej poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.04.2025 sp. zn. 8Cdo/57/2025, v zmysle ktorých považoval za ústavne udržateľné závery Ústavného súdu Slovenskej republiky na základe uznesenia z 03.12.2025 pod sp. zn. III. ÚS 704/2025-22, v zmysle ktorých zákonu neodporuje taký spôsob úhrady nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla poškodenou, ktorý tento dlh zanikne jeho započítaním s pohľadávkou poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie samotného nároku na náhradu škody, a že takémuto postupu nebránilo ani to, že postupovaná pohľadávka v čase postúpenia ešte neexistovala a mala vzniknúť v budúcnosti, pričom takýto postup vyvolal rovnaké účinky, ako keby došlo k úhrade nájmu za motorové vozidlo poškodenou, čo zároveň neznamená, že by poškodenej žiadna škoda nevznikla.
13. Odvolaciu námietku žalovanej, že pokiaľ žalobca s poškodeným uzatvoril zmluvu o nájme motorového vozidla na celé obdobie opravy motorového vozidla až do jeho vydania, keď nemohol vedieť v čase uzatvárania zmluvy, kedy poškodené motorové vozidlo autoservisom bude opravené a následne vydané, odvolací súd považoval za nedôvodnú a právne irelevantnú. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v nálezoch z 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, zo dňa 19.12.2024 sp. zn. III. ÚS 476/2024-47 a v náleze I. ÚS 291/2025, v posúdení účelnosti nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti. V okolnostiach prejednávanej veci je zrejmé, že zmluva o nájme náhradného motorového vozidla musí byť z hľadiska časových súvislostí „dotvorená“ do konečnej podoby (časového hľadiska) až v dôsledku možnosti vydať motorové vozidlo poškodenému po vykonanej oprave/doručení krycieho listu, keď takéto časové okolnosti/súvislosti nemôžu byť zrejmé v čase uzatvárania zmluvy o nájme. Uvedená namietaná okolnosť zo strany žalovanej nemá však žiadny vplyv na právne posúdenie veci, dôvodnosti uplatneného nároku, v zmysle vyššie citovaných záverov vyšších súdnych autorít, z ktorých prvostupňový a odvolací súd pri rozhodovaní/posudzovaní dôvodnosti uplatnenej žaloby (nároku) v tomto rozhodnutí vychádzal.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami strán v spore spôsobom uvedeným podľa § 191 ods. 1 CSP a § 220 ods. 2 CSP a dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 605,70 Eur s príslušenstvom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)