Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-20-2026.pdf
PDF · 95.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/20/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Slušnej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Lenky Kvasnicovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. E. XXX/XX proti žalovanému D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. E. XXX/X, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/126/2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 80C/78/2025-47 zo dňa 09. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím uznesením odmietol žalobu na obnovu konania (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 397, § 400, § 403 ods. 1, ods. 2, § 404, § 413 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 17.11.2025 súdu prvej inštancie žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/126/2009. Uviedol, že toto konanie bolo právoplatne skončené doručením rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/53/2017 zo dňa 15.06.2017. V uvedenom konaní sa žalobca spolu s ďalšími žalobcami - G. B. a H. B. - domáhal určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X, k.ú. C. B. evidovanej na LV č. XXXX v rozsahu 86 m2. Citujúc ustanovenie § 397 písm. a), b), c) CSP uviedol, že má k dispozícii nové dôkazy z archívu Krajského súdu v Trenčíne, ktoré sa týkajú predmetu konania a bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní. Tieto dôkazy je možné vykonať v obnovenom konaní a privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa domáhal obnovy konania, sp. zn. 4C/126/2009. Žalobca namietol, že žalovaný a jeho právni predchodcovia nikdy oprávnene nenadobudli do vlastníctva parcelu č. XXX/X, k.ú. C. B.. Pozemok vlastnili v roku 1964 manželia I., ktorí preukázateľne nikdy neuzavreli kúpnu zmluvu s právnym predchodcom žalovaného, a preto ho žalovaný (jeho právni predchodcovia) nikdy nemohol legálne nadobudnúť do vlastníctva. Uvedenú skutočnosť podľa žalobcu má preukazovať Zápisnica spísaná na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici zo dňa 04.11.1964 vo veci prejednávania dedičstva po J. F. č. 494/64 a úradný záznam, sp. zn. 494/1964. Pozemok bol pôvodne v pkn vložke č. XXXX evidovaný ako parcela č. XX/XXX B. K. XX/XXX B., ktorej vlastníkom bol H. I.. Žalobca namietol, že žalovaný sa vedome a úmyselne desiatky rokov dopúšťa zavádzania, krivých výpovedí, podvodov na úradoch a uvádzania súdov všetkých stupňov do omylu, čo žalobca považuje za trestné konanie a trestný čin. Žalobca je presvedčený, že žalovaný vytváral vlastné doklady rôzneho druhu, a to všetky, ktoré preukázal v rámci súdnych konaní, pozmenil úradné listiny, devastoval ich a menil tak, ako si to on predstavoval. Prehlásenia žalovaného o tom, že pozemok nadobudol zákonnou cestou, sú nepravdivé. Žalovaný nadobudol parcelu č. XXX/X podvodným spôsobom. Tento pozemok roky žalovaný užíva bez
oprávneného dôvodu a nezákonne, čím porušuje vlastnícke právo žalobcov a jeho predkov. Pokiaľ súd tvrdil, že žalovaný nadobudol pozemok dedením, tento titul nadobudnutia nemá oporu v zákone, ani v zákonných podkladoch. V rámci predchádzajúceho súdneho konania sa preukázalo, že kúpna zmluva na prevod spoluvlastníckeho podielu A. I. na rodinu F. nikdy nebola uzavretá. Žalovaný si pozemok, ktorý patril I. a od roku 1964 patrí rodine žalobcu, privlastnil. Žalobca k žalobe na obnovu konania pripojil listinné dôkazy: Zápisnicu D 494/64 zo dňa 04.11.1964, Úradný záznam zo dňa 04.11.1964, Prehlásenie H. a H. I. z 12/1964, Vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 16.03.1965, mapku.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4C/126/2009-641 zo dňa 25.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/53/2017-806 zo dňa 15.06.2017 je zrejmé, že žalobca sa spolu s ďalšími dvoma fyzickými osobami - G. B. a H. B. - domáhali proti žalovanému určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi časti parcely č. XXX/X v k.ú. C. B., zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu 86 m2, ktorá mala byť vymedzená znaleckým posudkom ustanoveného znalca z odboru geodézie. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. 4C/126/2009-641 zo dňa 25.08.2016, ktorým žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Trenčíne, a to rozsudkom, č.k. 19Co/53/2017-806 zo dňa 15.06.2017. Rozhodnutie, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá, nadobudlo právoplatnosť dňom 12.09.2017. Žalobca sa teraz domáha povolenia obnovy tohto konania, sp. zn. 4C/126/2009 dôvodiac, že má k dispozícii nové dôkazy z archívu Krajského súdu v Trenčíne, ktoré sa týkajú predmetu konania a bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní s tým, že tieto dôkazy je možné vykonať v obnovenom konaní a privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie.
4. Súd prvej inštancie teda najskôr preskúmal podanú žalobu na obnovu konania z hľadiska jej prípustnosti, pričom zistil, že bola podaná síce oprávnenou osobou (žalobca bol v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/126/2009 neúspešný, keďže súd jeho žalobu zamietol) a tiež smeruje proti právoplatnému rozsudku súdu, nebola však podaná v zákonnej lehote podľa § 403 CSP. Konštatoval, že rozsudok, č.k. 4C/126/2009-641 zo dňa 25.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/53/2017-806 zo dňa 15.06.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2017, teda od tohto dňa začala plynúť 3-ročná objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania (§ 403 ods. 2 CSP). Koniec lehoty pripadol na 17.10.2020, čo bola sobota (podľa § 121 ods. 3 CSP s prihliadnutím na neplynutie lehôt od 27.03.2020 do 30.04.2020, t. j. 35 dní v zmysle § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinného od 27.03.2020). Pretože koniec lehoty pripadol na sobotu, v zmysle § 121 ods. 4 CSP bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 19.10.2020. Dátum 19.10.2020 bol teda najneskorším momentom na podanie žaloby na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/126/2009. Pokiaľ teda žalobca podal na súd žalobu na obnovu tohto konania až dňa 17.11.2025, súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 3-ročnej objektívnej lehoty, teda oneskorene. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že ani jedna z výnimiek z 3-ročnej objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (jedná sa konkrétne o situácie upravené v ustanovení § 404 písm. a) - c) CSP) nebola v konaní preukázaná. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval skutočnosti podľa § 404 písm. a), b), resp. § 404 písm. c) v spojení s § 397 písm. d), e) CSP. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný sa vedome a úmyselne desiatky rokov dopúšťa zavádzania, krivých výpovedí, podvodov na úradoch a uvádzania súdov všetkých stupňov do omylu, čo žalobca považuje za trestné konanie a trestný čin, resp. že žalovaný vytváral vlastné doklady rôzneho druhu, a to všetky, ktoré preukázal v rámci súdnych konaní, pozmenil úradné listiny, devastoval ich a menil tak, ako si to on predstavoval, súd prvej inštancie však skonštatoval, že tieto žalobcom produkované tvrdenia a subjektívne presvedčenia nepostačujú na aplikáciu ustanovenia § 404 písm. c) v spojení s § 397 písm. c) CSP. Žalobca totiž nepreukázal, že v dôsledku trestného činu žalovaného, za ktorý by bol aj právoplatne odsúdený, bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/126/2009 rozhodnuté v neprospech žalobcu. Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy (čl. 49 a 50 Ústavy Slovenskej republiky).
5. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie ustálil, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) CSP ju uznesením odmietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP by patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % úspešnému žalovanému, avšak zo spisu žalovanému nevyplývajú žiadne trovy konania, preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil daný spor, ignoroval akékoľvek dôkazy. Konanie v spore bez dokumentov o vlastníctve parcely č. XXX/X malo vplyv na správnosť rozhodnutia. Doklady o dedičskom konaní (04.11.1964) mali byť podstatou procesného práva a predstavujú právoplatný a jednoznačný dôkaz o tom, že žalovaný nezískal parcelu č. XXX/X, a že je to parcela B. XX/XXX K. B. XX/XXX patriaca rod. B.. Tieto dôkazy žalobca získal až v roku 2025 z archívu Krajského súdu v Trenčíne. Vyvlastňovacie uznesenie 16. marca 1965 je doklad, právoplatný, kde je súpis parciel, od koho a kde sa nachádzajú. Ďalej uviedol, že požiadavka je stále tá istá, aby súd rozhodol, aby sa parcela č. XXX/ X, ktorá je právne ako parcela B. XX/XXX K. B. XX/XXX, dala do pôvodného stavu ako orná pôda a vytýčená hranica s hraničnou hodnotou 2,5 parcely XXX/X. V rámci svojho ďalšieho podania žalobca uviedol, že rodina B. nikdy nikomu nedala a nikdy nepredala žiadnu časť pozemku a pozemok musí byť od roku 1965 doposiaľ v pôvodnom stave aj s parcelou B. XX/XXX K. B. XX/XXX aj s hranicou o hraničnej hodnote 2,5. Ak prišlo k zmene, tak len vedomou a úmyselnou rozsiahlou, závažnou ústavnou trestnou činnosťou, či sa jedná o osoby ako autorizovaní geodeti, ktorí sa dopustili trestnej činnosti ako je zneužívanie právomoci verejného činiteľa a zasahovanie do niečoho, čo už tu bolo raz zákonne a právoplatne dané a rozhodnuté, ak tomu tak nie je, tak tá osoba sa dopustila rozsiahleho a záväzného ústavného trestného činu. Za všetkými ústavnými trestnými činmi stojí žalovaný a jeho mafia spolupáchateľov, ktorí vedome zasahovali do niečoho, na čo nemali a nemajú právo, oprávnenie, povolenie do niečoho, čo tu je ústavou garantovaná ochrana nehnuteľnosti. Za tým všetkým stojí žalovaného mafia spolupáchateľov.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správne.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, pričom tieto boli totožné s tými, ktoré uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
10. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal obnovy konania v právoplatne skončenej veci pôvodne vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/126/2009 (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Súd prvej inštancie v tejto veci, v ktorej sa žalobcovia (okrem žalobcu v tomto konaní i žalobca 2/ G. B. a žalobca 3/ H. B.) domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X, k.ú. C. B. evidovanej na LV č. XXXX v rozsahu 86 m2, rozhodol rozsudkom, č.k. 4C/126/2009-641 zo dňa 25.08.2016, ktorým žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Tento rozsudok bol na základe odvolania žalobcov potvrdený odvolacím Krajským súdom v Trenčíne, a to rozsudkom, č.k. 19Co/53/2017-806 zo dňa 15.06.2017. Rozhodnutie, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá, nadobudlo právoplatnosť dňom 12.09.2017. Vo veci bolo tiež podané dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č.k. 7Cdo/87/2018-868 zo dňa 27.03.2019 odmietol. Žalobca (v pôvodnom konaní žalobca 1/) sa teraz domáha obnovy tohto konania pod sp. zn. 80C/78/2025. Žaloba na obnovu konania bola podaná súdu prvej inštancie dňa 17.11.2025. V rámci odvolania správnosť žiadnej z týchto skutočností odvolateľom spochybnená nebola.
11. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
12. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
13. Podľa § 403 CSP (odsek 1) žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (odsek 2).
14. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
15. Podľa § 413 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
16. Ako správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza tiež súd prvej inštancie, žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to, že musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet a dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na jej podanie, musí obsahovať predpísané náležitosti a nesmie ísť o zjavne nedôvodnú žalobu. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, súdu nezostáva nič iné, len žalobu uznesením odmietnuť (§ 413 CSP).
17. Súd prvej inštancie preto v zmysle vyššie uvedeného predpísaného postupu správne postupoval, keď primárne preskúmal podanú žalobu na obnovu konania z hľadiska prípustnosti a jeho záver, že bola síce podaná oprávnenou osobou (žalobca bol v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/126/2009 spolu s ostatnými žalobcami 2/ a 3/ neúspešný, keďže súd ich žalobu zamietol), a tiež smeruje proti právoplatnému rozsudku, avšak nebola podaná v zákonnej lehote podľa § 403 CSP, aj odvolací súd považuje za v celom rozsahu správny. Nakoniec samotný žalobca v odvolaní správnosť tohto záveru ani v najmenšom nespochybňuje.
18. Ustanovenie § 403 v odseku 1 CSP upravuje subjektívnu a v odseku 2 objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota musí byť dodržaná v rámci objektívnej 3-ročnej lehoty, ktorá objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia. V konkrétnostiach tejto veci je pravdou, že rozsudok vydaný pod č.k. 4C/126/2009-641 zo dňa 25.08.2016, ktorým súd žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu zamietol (obnovu ktorého konania žiada žalobca v tomto prebiehajúcom konaní), nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/53/2017-806 zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 12.09.2017, od ktorého dňa začala plynúť objektívna 3-ročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá by uplynula dňa 17.10.2020 (podľa § 121 ods. 3 CSP s prihliadnutím na neplynutie lehôt od 27.03.2020 do 30.04.2020, t. j. 35 dní v zmysle § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinné od 27.03.2020). Keďže však dňa 17.10.2020 bola sobota, v zmysle § 121 ods. 4 CSP je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 19.10.2020. Keďže žaloba na obnovu konania bola podaná až dňa 17.11.2025, súd prvej inštancie správne posúdil, že bola podaná po uplynutí objektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 2 CSP, teda oneskorene.
19. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal tiež s možnými výnimkami z objektívnej 3-ročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (konkrétne uvedenými v ustanovení § 404 písm. a/-c/), keď konštatoval, že ani jedna z týchto výnimiek nebola v konaní preukázaná (odvolací súd uvádza, že ani v priebehu odvolacieho konania). Žalobca totiž netvrdil a ani nepreukazoval skutočnosti podľa § 404 písm. a), b), resp. § 404 písm. c) v spojení s § 397 písm. d), e) CSP. Pokiaľ ide o dôvod v ust. § 404 písm. c) v spojení s § 397 písm. c) CSP, žalobca síce tvrdil, že žalovaný roky uvádza súdy do omylu tým, že vytváral vlastné doklady rôzneho druhu, a to všetky, ktoré preukázal v rámci súdnych konaní a vedome a úmyselne sa dopúšťal zavádzania, krivých výpovedí, podvodov na úradoch, čo žalobca považuje za trestné konanie a trestný čin, avšak je potrebné dodať, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku trestného činu žalovaného (alebo inej osoby zúčastnenej na konaní alebo sudcu) bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/126/2009 rozhodnuté v neprospech žalobcov 1/, 2/, 3/. Za týchto okolností potom záver, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, je správny a súd prvej inštancie ju tiež správne v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) CSP uznesením odmietol, pričom vecnými dôvodmi obnovy konania, produkovanými žalobcom, sa správne nezaoberal (ani nemohol), identicky ako aj odvolací súd.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému by tak patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko žalovanému trovy v rámci odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).