Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sas-5-2026.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sas/5/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48B, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2026, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2026 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.02.2026 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca ako poberateľ výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., žiadosťou zo dňa 16.12.2025 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. od dosiahnutia dôchodkového veku, ktorý dovŕšil 16.11.2025.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.02.2026 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením, že žalobca dosiahol len 14 rokov a 120 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) na vznik nároku na starobný dôchodok s tým, že s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obdobie výkonu služby (v rozsahu 25 rokov a 157 dní), ktoré mu bolo zhodnotené vo výsluhovom dôchodku, nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho výšky.
3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie.
4. Rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Pričom žalovaný okrem poukazu na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. odôvodňuje správnosť záveru o zamietnutí žiadosti žalobcu aj s poukazom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení
podľa žalovaného so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozhodnutiach, v zmysle ktorých podľa žalovaného zohľadnenie doby základnej vojenskej služby a doby služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky prichádza do úvahy, len ak boli tieto doby dosiahnuté v I. alebo II. kategórií funkcií, pričom žalobca ich dosiahol len v III. pracovnej kategórii.
II.
Súdne konanie
5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou 29.04.2026 Správnemu súdu v Košiciach domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. V podstatnej časti svojej žalobnej argumentácie žalobca namieta nesprávne právne závery žalovaného, keď ním nebola zohľadnená celková doba dôchodkového poistenia dosiahnutá žalobcom, vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku, pre účely splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok, a to v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a nerešpektujúc ustálenú judikatúru v obdobných veciach, na ktorú poukázal.
6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.05.2026 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
7. Žalobca v replike zo dňa 04.06.2026 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a poukázal na dlhodobo odmietavý postoj žalovaného k právnemu posúdeniu obdobných vecí už ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.
8. Žalovaný dupliku nepodal.
III.
Posúdenie veci správnym súdom
9. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a 2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a na pojednávaní konanom dňa 26.08.2026 dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
10. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok.
11. Žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v ktorom mu bola v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba dôchodkového poistenia dosiahnutá počas služby v trvaní viac ako 25 rokov. Žalobca vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia dosiahol kratšiu dobu dôchodkového poistenia ako 15 rokov a namietal, že pre vznik nároku na starobný dôchodok mu žalovaným nebola zohľadnená aj doba služby (zhodnotená vo výsluhovom dôchodku) s aplikáciou čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
12. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
15. Podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach - 1. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. - 2. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
16. V prípade poistencov, u ktorých obdobie dôchodkového poistenia získané za tzv. civilné zamestnania bez zohľadnenia doby služby (teda obdobia dôchodkového poistenia dosiahnutého v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) nedosahuje dĺžku potrebnú pre vznik nároku na starobný dôchodok (je kratšie ako 15 rokov), je neprípustné nezohľadnenie doby služby ako obdobia dôchodkového poistenia. V opačnom prípade by sa u takýchto poistencov úplne vylúčilo zhodnotenie dosiahnutej doby tzv. civilného zamestnania v dávke starobného dôchodku.
17. Zároveň u všetkých poistencov, v prípade ktorých bola časť obdobia dôchodkového poistenia zhodnotená vo výsluhovom dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nezávisle od toho či dosiahli ďalšie obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní za obdobie kratšie alebo dlhšie ako 15 rokov, je namieste, aby pri uplatnení nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. im bolo nielen zohľadnené, ale aj zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia (vrátane obdobia služby už zhodnoteného vo výsluhovom dôchodku) pri výpočte výšky starobného dôchodku. V opačnom prípade by boli znevýhodnení oproti poistencom, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme.
18. Správny súd uvádza, že výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda dôchodok z osobitného systému poistenia, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) upravuje užší okruh dávok oproti všeobecnému systému poistenia (zákona č. 461/2003 Z. z.) a neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by umožňovala zohľadňovanie a zhodnotenie všetkých dôb starobného dôchodkového poistenia. Poistenci osobitného systému nie sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúceho starobné dôchodky. Zámerom zákonodarcu bolo zabezpečiť výhodnejšie, alebo aspoň rovnaké starobné zabezpečenie poistencov, ktorí získali dobu poistenia aj v osobitnom systéme v porovnaní s poistencami, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme.
19. Preto pri posudzovaní nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.) v prípade poistencov, ktorí získali aj obdobie dôchodkového poistenia zakladajúceho nárok na výsluhový dôchodok, na základe uvedených východísk a pri rešpektovaní úpravy v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je namieste vykladať ustanovenia § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sa pre vznik nároku, určenie výšky a mechanizmu výpočtu starobného dôchodku zohľadnia všetky obdobia dôchodkového poistenia (vrátane obdobia poistenia zhodnoteného v osobitnom systéme v dávke výsluhového dôchodku) s následným krátením takto vypočítanej sumy starobného dôchodku, koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získaného v osobitnom systéme a celkovej doby poistenia (súčet doby poistenia získanej vo všeobecnom aj osobitnom systéme).
20. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje nezohľadnenie doby služby žalobcu pre splnenie podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, aj v tejto časti sú dôvody žalovaného zmätočné bez akejkoľvek opory v právnej úprave. Správny súd zdôrazňuje, že použiteľnosť ustanovenia § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nemá žiadnu súvislosť s posudzovaním charakteru služby a jej zaraďovaním do kategórie funkcií, či pracovných kategórii a zachovaním nárokov z takéhoto zaraďovania v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
21. Vyššie uvedené závery, ktoré už boli opakovane judikované Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako aj Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval, čo činí napadnuté rozhodnutie nezákonným. Osobitne správny súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 (vec pri dosiahnutí doby 15 rokov vo všeobecnom systéme, týkajúce sa síce predčasného starobného dôchodku, avšak s aplikovateľnými závermi pre starobný dôchodok) a v týchto rozhodnutiach zhrnuté závery aj skorších rozhodnutí v obdobných veciach.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté druhostupňové rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (výrok I).
23. Podľa § 191 ods. 6 prvé veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný. Preto bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní vec opätovne posúdiť a o nárokoch žalobcu rozhodnúť rešpektujúc právny názor správneho súdu.
24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správnemu súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 a 2 SSP).
Kasačná sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konania, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).