Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-7-2026.pdf
PDF · 126.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/7/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci oprávneného/ otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpeného: JUDr. Marián Sikora, advokát, so sídlom Námestie slobody 1406/38, Púchov, proti povinnej/matke: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom Námestie slobody 1901/66, 020 01 Púchov, IČO 47 254 181, v konaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX a H. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako povinná, v konaní zastúpenými kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 32Em/3/2025-106 zo dňa 05. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 32Em/3/2025-106 zo dňa 05. marca 2026 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uznesením nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/125/2023-80 zo dňa 04.06.2024 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.
2. Okresný súd citujúc § 370 ods. 1, § 376 ods. 1, § 378 ods. 1, § 382 ods. 1 a 2, § 383 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška“) mal vykonaným dokazovaním preukázané, že styk oprávneného s maloletým F. G. sa takmer vôbec nerealizuje a styk oprávneného s maloletým H. A. sa realizuje iba čiastočne, teda nie v rozsahu určenom právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/125/2023-80 zo dňa 04.06.2024. Oprávnený uviedol, že maloletý H. A. k nemu chodí iba niekedy a v žiadnom prípade nie v rozsahu schválenej rodičovskej dohody, pričom maloletý F. G. s ním netrávi žiaden čas a povinná mu ho nevydáva s odôvodnením, že k nemu nechce ísť. Oprávnený sa vzniknutú situáciu pokúšal riešiť aj prostredníctvom Centra pre deti a rodiny C., avšak povinná, ktorá s touto spoluprácou najskôr súhlasila, ju následne ukončila s poukazom na jej dobrovoľnosť. Povinná naopak uvádzala, že maloleté deti na styk s oprávneným vždy riadne pripravuje, oprávnenému ich odovzdáva a v stretávaní im nebráni, avšak maloleté deti styk s oprávneným odmietajú napriek tomu, že ich k stretávaniu motivuje.
3. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny I. zo dňa 03.02.2026 okresný súd zistil, že nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, keď nedošlo k žiadnemu pozitívnemu posunu v posilnení vzťahovej a citovej väzby maloletých detí k oprávnenému. Centrum pre deti a rodiny I. u maloletých detí nezistilo relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich odmietavý postoj k oprávnenému alebo vysvetľovali, prečo sa s ním odmietajú stretávať. Maloletý F. G. pri zmienke o oprávnenom neprejavoval strach, úzkosť, traumu ani inú negatívnu reakciu a neuviedol konkrétnu negatívnu skúsenosť, ktorá by mu v styku s otcom bránila. Centrum pre deti a rodiny I. zároveň uviedlo, že povinná opakovane
verbalizovala svoju snahu maloleté deti na styk s oprávneným pripravovať a motivovať, avšak v praxi dochádzalo k pretrvávajúcej stagnácii až regresu v procese zbližovania maloletých detí s oprávneným a miera ich odmietania sa stupňovala. K prehlbovaniu negatívneho postoja maloletých detí dochádzalo napriek tomu, že s oprávneným netrávili žiadny dlhší čas a ich vzájomné kontakty boli obmedzené iba na niekoľko minút. Povinná sa od decembra 2025 na realizácii výchovného opatrenia nezúčastňovala a Centrum pre deti a rodiny I. malo za to, že jej konaním dochádza k nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia.
4. Okresný súd sa stotožnil so záverom Centra pre deti a rodiny I., že konanie povinnej neprináša žiadne výsledky a vzťah oprávneného s maloletými deťmi sa bez objektívneho zavinenia oprávneného naďalej zhoršuje. Mal za to, že povinná maloleté deti dostatočne nemotivuje k stretávaniu s oprávneným, nie je prístupná kompromisom ani alternatívam ohľadne styku ponúkaným v rámci odborného poradenstva, od decembra 2025 sa odborného poradenstva nezúčastňuje a maloleté deti na poradenstvo nepriviedla. Za celé obdobie poradenstva sa preto uskutočnilo iba jedno osobné stretnutie pracovníkov s maloletými deťmi v domácnosti povinnej. Naopak, oprávnený podľa zistení okresného súdu v rámci odborného poradenstva prejavoval aktívny záujem o zlepšenie rodinnej situácie, prejavoval o maloleté deti konštantný záujem, maloletého F. G. pravidelne navštevoval na hokejových tréningoch a počas víkendového styku prichádzal do domácnosti povinne, aby sa s maloletými deťmi stretol a zisťoval ich záujem o styk.
5. Okresný súd ďalej uviedol, že oprávnený je oprávnený stretávať sa s maloletým deťmi v rozsahu určenom právoplatným rozsudkom a povinná je povinná toto rozhodnutie rešpektovať. V konaní neboli zistené relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa styk nemohol realizovať spôsobom upraveným v súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že v samostatnom konaní o zmene úpravy styku bolo nariadené znalecké dokazovanie, podľa názoru okresného súdu nebráni výkonu doposiaľ platného a vykonateľného rozhodnutia. Okresný súd považoval za absolútne nežiaduce, aby sa styk maloletého F. G. s oprávnený nerealizoval vôbec, keďže takýto stav vytvára hrozbu úplného odcudzenia maloletého dieťaťa od oprávneným a bez preukázania závažných dôvodov je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Ani styk maloletého H. A. s oprávneným sa nerealizuje v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, najmä pokiaľ ide o víkendový styk s prespatím. Znalecké dokazovanie vo veci samej môže byť časovo náročné a podľa názoru okresného súdu nie je v záujme maloletých detí, aby dovtedy situácia stagnovala, keďže plynutie času môže mať významný vplyv na možnosť obnovy a zlepšenia vzťahu oprávneného s maloletými deťmi. Za situácie, keď sa oprávnený takmer vôbec nestretáva s maloletým F. G. a styk s maloletým H. A. sa uskutočňuje iba čiastočne, pričom povinná podľa názoru okresného súdu nepreukázala dostatočný záujem na riadnom plnení súdneho rozhodnutia ani na zlepšení rodinnej situácie a jej verbálne vyjadrenia boli v rozpore s jej konaním, okresný súd návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia posúdil ako dôvodný. Poukázal na to, že po nariadení výkonu rozhodnutia nasleduje mediačná, respektíve zmierovacia fáza, v rámci ktorej je možné využiť opatrenia smerujúce k dobrovoľnému plneniu povinnosti. Rodičom preto uložil povinnosť informovať súd o ďalšom vývoji situácie a o tom, či došlo k úplnému alebo širšiemu uskutočňovaniu styku oprávneného s maloletými deťmi. Súčasne uviedol, že po vyhodnotení ďalšieho vývoja môže pristúpiť aj k ďalším opatreniam, najmä k ukladaniu pokút alebo k zastaveniu výplaty príslušných rodinných dávok.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie povinná podľa § 377 CMP z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh oprávneného v celom rozsahu zamietne, prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že maloleté deti na styk s oprávneným vždy riadne pripravuje, maloleté deti má v určenom čase a na určenom mieste nachystané a oprávnenému ich odovzdáva. V prípade nepredvídateľných okolností, napríklad choroby maloletých detí, oprávneného vopred informuje. Maloleté deti však styk s oprávneným odmietajú, čo podľa nej konštatoval aj súd prvej inštancie, kolízny opatrovník a Centrum pre deti a rodiny I.. Maloleté deti k stretávaniu s oprávneným pravidelne motivuje, v styku im nebráni a bola by rada, keby oprávneného neodmietali a na stretávanie s ním chodili. Maloleté deti mali podľa nej v minulosti s oprávneným pekný vzťah, avšak ich postoj sa zmenil v dôsledku rozvodu rodičov, zmeny prirodzeného rodinného prostredia a realizácie styku v novom prostredí bytu oprávneného v D. J. K. za prítomnosti jeho priateľky a jej syna. Za ďalšiu príčinu označila skutočnosť, že oprávnený nemal záujem realizovať styk v rodinnom dome, ktorý bol predtým ich spoločnou domácnosťou, hoci maloleté deti prejavovali záujem tam ísť. Podľa
povinnej si oprávnený musí uvedomiť, že na obnove vzťahu s maloletými deťmi je potrebné pracovať a uprednostňovať ich potreby pred vlastnými potrebami.
7. Povinná ďalej v odvolaní uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/143/2025 bolo pojednávanie dňa 05.03.2026 odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktorého predmetom má byť posúdenie citových a vzťahových väzieb rodičov a maloletých detí, názoru maloletých detí a dôvodov ich odmietavého postoja k stretávaniu s oprávneným. Poukázala na výchovné opatrenie uložené uznesením č. k. 32Em/3/2025-66 zo dňa 16.07.2025 a na záverečnú správu Centra pre deti a rodiny I. zo dňa 03.02.2026. Z tejto správy podľa nej vyplynulo, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, nedošlo k pozitívnemu posunu vo vzťahovej a citovej väzbe maloletých detí k oprávnenému a Centrum pre deti a rodiny I. nezistilo dôvod, pre ktorý maloleté deti oprávneného odmietajú. Do novembra 2025 spolupráca s Centrom pre deti a rodiny I. prebiehala bez problémov a bola dohodnutá aj možnosť neskoršej reakcie vzhľadom na jej časovú vyťaženosť. Od 01.12.2025 nastúpila do trvalého pracovného pomeru, pričom ako samoživiteľka v skúšobnej dobe objektívne nemohla opakovane opúšťať pracovisko. O tejto skutočnosti pracovníčky Centra pre deti a rodiny I. informovala už vopred a nástup do zamestnania odkladala, aby sa mohla zúčastniť čo najväčšieho počtu stretnutí. Namietala tiež, že v správe Centra pre deti a rodiny I. neboli zohľadnené konflikty medzi maloletým H. A. a synom partnerky oprávneného. Maloletý H. A. u oprávneného nemá vlastný priestor ani vlastné hračky, dochádza tam k častým konfliktom a opakovane uvádza, že sa s A. bije. Pracovníčky Centra pre deti a rodiny I. oprávneného neusmerňovali vo vzťahu ku konfliktom pri preberaní maloletých detí a nevytkli mu jeho nevhodné konanie.
8. Povinná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že porušuje povinnosti vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Uviedla, že maloleté deti vždy riadne a včas pripravila na styk, avšak maloleté deti odmietali k oprávnenému ísť a oprávnený si ich následne neprevzal a odišiel. Táto skutočnosť podľa nej nebola spochybnená oprávneným, kolíznym opatrovníkom ani Centrom pre deti a rodiny I.. Samotné konštatovanie, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, podľa povinnej nemôže viesť k záveru o porušovaní povinnosti z exekučného titulu. Rovnako podľa nej Centrum pre deti a rodiny I. nekonštatovalo, že nerešpektuje súdne rozhodnutie, ale uviedlo, že dôvod odmietavého postoja maloletých detí nie je známy a odporučilo znalecké dokazovanie. Namietala preto, že okresný súd neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru o porušovaní jej povinností, keďže skutočným dôvodom nerealizovania styku odmietavý postoj maloletých detí, nie jej konanie. Súčasne uviedla, že nariadenie výkonu rozhodnutia je v danom stave v rozpore so záujmom maloletých detí, keďže príčina ich odmietania nebola objasnená a vykonaním personálneho výkonu by mohli byť vystavené ďalšiemu stresu. K odvolaniu pripojila videozáznam zachytávajúci stav maloletého H. A. pri odovzdávaní a jej snahu presvedčiť ho, aby išiel k oprávnenému, ako aj fotodokumentáciu z hokeja, podľa ktorej má oprávnený možnosť byť s maloletým F. G. aj v inom čase, túto možnosť však dostatočne nevyužíva.
9. Povinná uzavrela, že z vykonaného dokazovania vyplýva odmietavý postoj maloletých detí k styku s oprávneným, pričom jeho príčina nie je doposiaľ známa a má byť predmetom znaleckého dokazovania. Za tejto situácie podľa nej nie sú splnené podmienky na reálnu realizáciu styku spôsobom predpokladaným exekučným titulom, keďže jeho realizácia je objektívne znemožnená odmietavým postojom maloletých detí. Nebola vykonaná žiadna správa pri odovzdávaní maloletých detí zo strany kolízneho opatrovníka ani okresného súdu a nebolo spochybnené, že maloleté deti podľa rozhodnutia v určenom čase a na určenom mieste pripravila a styk oprávnenému umožnila. Výkonom rozhodnutia podľa nej nemožno maloleté deti donútiť zmeniť ich postoj k oprávnenému, pričom zmeniť možno predovšetkým postoj oprávneného k maloletým deťom.
10. Kolízny opatrovník uviedol, že sa na úrad dostavil oprávnený, za účelom zistenia aktuálnej situácie v rodine. Povinná bola na stretnutie predvolaná spolu s oprávneným, avšak pätnásť minút pred dohodnutým termínom sa prostredníctvom SMS ospravedlnila, že sa nemôže dostaviť. Oprávnený uviedol, že situácia v rodine je o niečo lepšia a po pojednávaní v marci 2026 sa stretávanie s maloletým H. A. zlepšilo. Maloletý H. A. k oprávnenému chodí aj na prespanie a povinná podľa jeho vyjadrenia dodržiava rozhodnutie Okresného súdu Trenčín týkajúce sa úpravy styku. Po komunikácii s povinnou je maloletý H. A. na styk pripravený, zbalený a riadne oblečený. Po vzájomnej dohode bol maloletý H. A. u oprávneného už od 10.00 hod. Oprávnený uviedol, že maloletý H. A. počas pobytu u neho nechce telefonovať s povinnou, avšak umožnil jej videohovor, počas ktorého jej maloletý povedal, že ju ľúbi a
ide sa hrať. Oprávnený ďalej uviedol, že maloletý H. A. má pekný vzťah so svojou sestrou G., ktorú kŕmi a hrá sa s ňou. Pokiaľ ide o maloletého F. G., oprávnený uviedol, že maloletý s ním nechce tráviť čas a pri realizácii styku vyjde von a oznámi, že nejde. Na otázku oprávneného, ako bolo v škole, maloletý odpovie, avšak ďalšiu komunikáciu nerozvíja. Oprávnený informoval úrad, že povinná navrhla realizáciu stretnutí maloletého F. G. na ihrisku v D. J. K.. Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo dňa 16.04.2026 a trvalo približne pätnásť minút, druhé stretnutie sa uskutočnilo dňa 28.04.2026 v čase od 16.30 hod. do 17.30 hod. Oprávnený zároveň uviedol, že maloletému F. G. kúpil k meninám puzzle. S povinnou podľa svojho vyjadrenia bežne komunikuje ohľadne maloletých detí a vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Kolízny opatrovník konštatoval, že v rodine došlo k čiastočnej náprave. Maloletý H. A. sa podľa rozhodnutia Okresného súdu Trenčín s oprávneným riadne stretáva a trávi u neho čas aj s prespaním. Maloletý F. G. však naďalej styk s oprávneným odmieta. Povinná dvakrát navrhla stretnutie maloletého F. G. s oprávneným na detskom ihrisku, oprávnený s maloletým strávil určitý čas, avšak maloletý F. G. aj naďalej odmieta stretávanie s oprávneným. Rodičia spolu bežne komunikujú ohľadne maloletých detí a vzájomne sa informujú o ich zdravotnom stave.
11. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že v konaní bolo riadne preukázané a povinná to potvrdila, že jeho styk s maloletými deťmi sa nerealizuje v rozsahu určenom právoplatným a vykonateľným rozsudkom, a teda povinná dobrovoľne neplní povinnosti vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu. Povinná v odvolaní namieta materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a zároveň tvrdí, že maloleté deti na styk s ním riadne pripravuje a odovzdáva mu ich, avšak maloleté deti styk s ním odmietajú. Podľa jeho názoru by bol exekučný titul materiálne nevykonateľný iba v prípade, ak by obsahoval neurčitý výrok, neurčité označenie účastníkov, neurčitú lehotu na plnenie alebo iné neurčité údaje podstatné pre výkon rozhodnutia. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/125/2023-80 zo dňa 04.06.2024 však podľa oprávneného takýmito nedostatkami netrpí, a preto odvolací dôvod, na ktorom matka svoje odvolanie založila, neexistuje.
12. Oprávnený ďalej uviedol, že ak by mala povinná skutočný a úprimný záujem na jeho stretávaní s maloletými deťmi a maloleté deti by na styk skutočne motivovala, styk by vyzeral inak a nebolo by potrebné podávať návrh na výkon rozhodnutia. Záujem povinnej na jeho stretávaní maloletými deťmi je iba verbálne deklarovaný, pričom jej konanie je s týmito tvrdeniami v rozpore a v skutočnosti robí všetko preto, aby maloletým deťom pobyt u neho znepríjemnila alebo aby k styku vôbec nedošlo. Od podania jeho návrhu uplynul viac ako rok, pričom situácia vo vzťahu k maloletému F. G. sa vôbec nezmenila, skôr sa zhoršila, a vo vzťahu k maloletému H. A. sa čiastočne zlepšila, podľa jeho názoru aj v dôsledku nariadenia výkonu rozhodnutia a pojednávania uskutočneného dňa 05.03.2026.
13. Povinná vo svojom vyjadrení uviedla, že oprávnený sa nevyjadril ku skutkovým a právnym argumentom uvedeným v jej odvolaní, iba zopakoval svoje tvrdenia z návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a všeobecne tvrdil, že maloleté deti dostatočne nemotivuje k stretávaniu s ním, pričom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by tento záver odôvodňovali. Oprávnený sa podľa nej nevysporiadal s tým, že v konaní vedenom pod sp.zn. 32P/143/2025 bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletým deťmi, posúdenie citových väzieb medzi rodičmi a maloletými deťmi a zistenie dôvodov ich odmietavého postoja k nemu. Rovnako nereagoval na závery Centra pre deti a rodiny I., ktoré príčinu odmietania oprávneného zo strany maloletých detí nezistilo a odporučilo znalecké dokazovanie. Zo správy Centra pre deti a rodiny I. vyplýva jej podpora a motivovanie maloletých detí k stretávaniu s oprávneným, pričom iba nebola dosiahnutá požadovaná zmena, nie však to, že by maloleté deti proti oprávnenému navádzala alebo im v styku bránila. Zdôraznila, že počas konania nebolo spochybnené, že maloleté deti na styk riadne pripravovala, v určenom čase a na určenom mieste ich odovzdávala a realizáciu styku umožňovala, čo nenamietal ani oprávnený, kolízny opatrovník alebo Centrum pre deti a rodiny I.. Predmetom dokazovania preto podľa nej nebolo porušovanie jej povinností, ale príčina odmietavého postoja maloletých detí k oprávnenému. Oprávnený sa nevyjadril ani k tomu, že nebola vykonaná objektívna kontrola odovzdávania maloletých detí zo strany okresného súdu alebo kolízneho opatrovníka a že napadnuté uznesenie neuvádza konkrétne dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru o porušovaní jej povinností. Vyjadrenie oprávneného nevyvracia žiadny z podstatných odvolacích dôvodov, naopak potvrdzuje, že príčina odmietavého postoja maloletých detí doposiaľ nebola objasnená a má byť predmetom znaleckého dokazovania.
14. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej zotrval na názore, že napadnuté. uznesenie je správne a zákonné a že odvolanie povinnej je nedôvodné, keďže exekučný titul je vykonateľný a povinná sama potvrdila, že maloletých detí s ním sa nerealizuje v rozsahu určenom rozsudkom. Nesúhlasil s tvrdením, že povinná maloleté deti na styk riadne pripravuje a motivuje, keďže by v takom prípade styk vyzeral inak. Uviedol, že maloletý F. G. a v poslednom období aj maloletý H. A. často bez vysvetlenia odmietajú s ním ísť, pričom poukázal na odovzdávanie maloletého H. A. dňa 19.06.2026, keď sa maloletý po zásahu povinnej vrátil do domu a následne už s ním nechcel ísť. Povinná mala pritom podľa oprávneného opakovať, aby si ho zobral nasilu, a celú situáciu si nahrávať na mobilný telefón. Vo vzťahu k maloletému F. G. oprávnený uviedol, že jeho odmietavý postoj je dôsledkom správania povinnej, ktorá mu mala zakazovať stretávanie s jeho novou rodinou, používať voči nemu vyhrážky a negatívne ho pred maloletými deťmi vykresľovať. Poukázal na videá zo dňa 23.09.2023, 09.02.2025 a 29.05.2025, ktoré podľa jeho názoru zachytávajú správanie povinnej a jej nabádanie maloletých detí, aby k nemu nechodili. Oprávnený uviedol, že maloletý F. G. s ním komunikuje iba minimálne a pri odovzdávaní často bez odpovede odchádza späť do domu, pričom tento stav trvá takmer dva roky. Maloletý H. A. po vyjdení z domu používa naučené frázy o tom, s kým sa má a nemá hrať a čo má počas styku robiť, pričom povinná program pripravený, ktorý pripravil následne narúša prostredníctvom SMS správ.
15. Povinná vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného uviedla, že oprávnený neuvádza žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie dôvodnosti jej odvolania, ale iba opakuje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a v predchádzajúcom vyjadrení. Jeho tvrdenie, že maloleté deti dostatočne nemotivuje k stretávaniu s ním sa nezakladá na pravde a nevyplýva zo žiadneho objektívne vykonaného dôkazu, keďže nebolo potvrdené Centrom pre deti a rodiny I., kolíznym opatrovníkom ani iným nezávislým orgánom. Naopak, zo správy Centra pre deti a rodiny I. a z postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 32P/143/2025 vyplýva, že príčina odmietania styku zo strany maloletých detí doposiaľ nebola objektívne zistená a má byť predmetom znaleckého dokazovania. Maloletý H. A. sa po vydaní rozsudku pravidelne stretával s oprávneným v utorky, štvrtky aj počas víkendov, pričom problémy s realizáciou styku sa začali až po udalosti počas víkendu dňa 01.05.2026, keď jej maloletý po návrate od oprávneného povedal, že počas pobytu plakal, chcel ísť domov, avšak oprávnený mu návrat neumožnil a zakázal mu s ňou telefonovať. Aj napriek následnému odmietaniu styku maloletého opakovane pripravovala a motivovala, hľadala rôzne spôsoby odovzdávania, umožnila oprávnenému prísť si po maloletého priamo do domu a ponúkla sa, že ho bude na miesto odovzdania voziť. Dňa 07.07.2026 priviedla maloletého H. A. napriek jeho odporu až pred bránu a fyzicky zabezpečila jeho odovzdanie, oprávnený si ho však neprevzal s odôvodnením, že ho nebude brať nasilu. Takéto konanie oprávneného je v rozpore s jeho tvrdením, že sa usiluje o realizáciu styku. Poukázala tiež na to, že oprávnený dňa 16.05.2026 z vlastnej iniciatívy zrušil styk s maloletým F. G. z dôvodu svojej neprítomnosti a pri preberaní maloletých detí opakovane mešká. Oprávnený podľa nej opätovne poukazuje na obrazové záznamy z rokov 2023 a 2024, ktoré už boli preverované príslušnými orgánmi, pričom tvrdenia o zastrašovaní maloletého F. G. ani tvrdenia maloletého H. A. o zatváraní detí do pivnice sa nepotvrdili. Navrhla, aby si odvolací súd v prípade potreby vyžiadal príslušnú správu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a uviedla, že disponuje aj zvukovým záznamom, na ktorom maloletý H. A. na obdobné otázky uvádza, že jemu ani súrodencom neubližuje a nikdy ich nikam nezatvárala. Za nelogické považovala tvrdenia oprávneného o jej manipulácii maloletých detí, keďže po údajnom incidente v roku 2023 sa styk s maloletými deťmi približne ďalší rok realizoval riadne, pravidelne a často aj nad rámec súdneho rozhodnutia, a to až do rozvodu rodičov v júni 2024, pričom jedno z maloletých detí dlhodobo k otcovi chodilo bez problémov.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote oprávnená osoba proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
19. Podľa § 376 ods. 1, 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 20. Podľa § 377 ods. 2, 3 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil splnenie zákonných podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa styk oprávneného s maloletým F. G. takmer vôbec nerealizoval a styk oprávneného s maloletým H. A. sa realizoval iba čiastočne, teda nie v rozsahu určenom právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/125/2023-80 zo dňa 04.06.2024. Skutočnosti uvádzané účastníkmi v priebehu odvolacieho konania, svedčiace o čiastočnej zmene pomerov po vydaní napadnutého uznesenia, tento záver nespochybňujú, naopak, čiastočné obnovenie styku maloletého H. A. s oprávneným potvrdzuje význam ďalšieho pôsobenia smerujúceho k dobrovoľnému plneniu vykonateľného rozhodnutia. 22. Primárne odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia nie je úlohou súdu opätovne preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Súd skúma najmä to, či je exekučný titul právoplatný a vykonateľný a či povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu tento titul ukladá. 23. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku i) formálnu – prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti a ii) materiálnu, ktorá predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti. Rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie, ktorá začne plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Z titulu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu odvolateľ môže namietať, že účastníci označení v exekučnom titule neexistujú (respektíve neexistovali v čase vydania exekučného titulu), a teda sa jedná o rozhodnutie voči „non subjektu“, resp. účastníci v exekučnom titule nie sú dostatočne individualizovaní, a teda nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho ide, eventuálne sa jedná o neurčitosť výroku exekučného titulu. Z titulu formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu odvolateľ môže namietať, že rozhodnutie nespĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané (napr. pre nesprávne doručenie rozhodnutia). Okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti, sú napr. splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, smrť oprávnenej, resp. povinnej osoby, resp. maloletého dieťaťa, zrušenie, resp. zmena rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Doposiaľ v prejednávanom prípade nedošlo k zmene ani k zrušeniu exekučného titulu v dôsledku prípadnej novej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, keďže konanie vedené pod sp. zn. 32P/143/2025 o zmene úpravy styku nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Odvolací súd preto konštatuje, že zo spisu nevyplýva existencia skutočností, ktoré by odôvodňovali nemožnosť realizácie styku otca s maloletými deťmi v zmysle exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/125/2023-80 zo dňa 04.06.2024, právoplatný a vykonateľný dňa 20.06.2024. 24. Pre úplnosť k postoju/nechuti maloletých detí k styku s oprávneným odvolací súd uvádza, že práva účastníkov, záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného prípadu zákonodarca zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2023). V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 413/2023 Z.z. zo dňa 16.10.2023, došlo s účinnosťou od 01.11.2023 k zmene § 3 vyhl. č. 207/2016 Z.z. v smere, že súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 413/2023 Z.z.). Uvedené znamená, že zákonodarca upustil od právnej úpravy ohľadne skúmania, tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého
dieťaťa. V platnej právnej úprave však práva účastníkov, teda aj povinného z exekučného titulu, záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každej prejednávanej veci zákonodarca v dostatočnej miere zohľadnil možnosťou súdu postupovať s cieľom dosiahnuť výkon rozhodnutia účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve a odbornom poradenstve a preverovať dôvody neplnenia exekučného titulu prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 25. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu povinnej, podľa ktorej svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu splnila tým, že maloleté deti v určenom čase a na určenom mieste fyzicky pripravila na odovzdanie oprávnenému. Povinnosť riadne pripraviť maloleté dieťa na styk a styk oprávnenému umožniť nemožno vzhľadom na povahu rodičovských práv a povinností vykladať čisto mechanicky. Jej obsah zahŕňa, primerane veku a rozumovej a vôľovej vyspelosti dieťaťa, aj jeho psychickú prípravu na styk, pozitívnu podporu vzťahu k druhému rodičovi a vytváranie podmienok umožňujúcich reálnu realizáciu styku. Pre rozhodnutie o nariadení výkonu pritom nie je nevyhnutné ustáliť, ktorý z rodičov a v akej miere zapríčinil odmietavý postoj maloletých detí k oprávnenému. Predmetom tohto konania nie je určenie príčin narušenia vzťahov medzi oprávneným a maloletými deťmi ani nové posúdenie vhodnosti právoplatne upraveného rozsahu styku. Tieto otázky sú predmetom konania vedeného pod sp.zn. 32P/143/2025, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie. Úlohou súdu v tomto konaní je posúdiť, či existuje vykonateľný exekučný titul a či sa povinná podrobuje povinnostiam, ktoré jej z neho vyplývajú. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynuli konkrétne skutočnosti odôvodňujúce záver, že povinná sa v rozhodnom období povinnostiam vyplývajúcim z exekučného titulu riadne nepodrobovala. Súd prvej inštancie tento záver neoprel iba o samotnú skutočnosť, že styk sa nerealizoval v rozsahu určenom exekučným titulom, ale aj o výsledky nariadeného výchovného opatrenia a závery odborného zariadenia. Z nich vyplynulo, že napriek realizovanému výchovnému opatreniu nedošlo k zlepšeniu vzťahu maloletých detí k oprávnenému, ale naopak dochádzalo k stagnácii až regresu, povinná sa od decembra 2025 na realizácii výchovného opatrenia nezúčastňovala a maloleté deti na odbornú prácu nepriviedla. Centrum pre deti a rodiny I. pritom dospelo k záveru, že konaním povinnej dochádza k nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Na uvedenom závere nič nemení ani tvrdenie povinnej, že príčina odmietavého postoja maloletých detí nebola doposiaľ odborne objasnená. Nezistenie príčiny odmietavého postoja maloletých detí nemožno stotožňovať so zistením, že povinná riadne splnila všetky povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu. Rovnako nariadenie znaleckého dokazovania v konaní o zmene úpravy styku samo osebe nemá za následok zmenu, zrušenie ani nevykonateľnosť existujúceho exekučného titulu. 26. Na uvedenom závere nič nemení ani vysvetlenie povinnej, že jej neúčasť na odbornom poradenstve od decembra 2025 súvisela s nástupom do pracovného pomeru. Odvolací súd nespochybňuje, že pracovné povinnosti mohli objektívne sťažiť jej účasť na jednotlivých termínoch odborného poradenstva, táto okolnosť však sama osebe nevysvetľuje celkový priebeh a výsledok nariadeného výchovného opatrenia ani nevyvracia ostatné zistenia, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní, či sa povinná podrobuje vykonateľnému rozhodnutiu. Rovnako tvrdenia povinnej o konfliktoch maloletého H. A. so synom partnerky oprávneného a o pomeroch v domácnosti oprávneného samy osebe nezakladajú nevykonateľnosť exekučného titulu ani nepredstavujú okolnosť, ktorá by spôsobila zánik povinnosti z neho vyplývajúcej. Uvedené okolnosti môžu byť predmetom dokazovania a hodnotenia v konaní o zmene úpravy styku, nemajú však za následok zmenu alebo zrušenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 27. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku povinnej, že priebeh jednotlivých odovzdávaní maloletých detí nebol bezprostredne kontrolovaný súdom alebo kolíznym opatrovníkom. Súd prvej inštancie totiž svoj záver o nepodrobovaní sa povinnej exekučnému titulu nezaložil výlučne na priebehu jednotlivých odovzdávaní, ale na súhrne vykonaných dôkazov, osobitne na výsledkoch nariadeného výchovného opatrenia a záveroch odborného zariadenia. 28. Odvolací súd neprehliadol ani skutočnosti vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka o vývoji pomerov po vydaní napadnutého uznesenia, podľa ktorej došlo vo vzťahu k maloletému H. A. k zlepšeniu realizácie styku s oprávneným, pričom maloletý u oprávneného trávil čas aj s prespaním a povinná ho na styk pripravovala. Zo správy však nevyplýva, v akej frekvencii sa takýto styk uskutočňoval ani že by sa styk začal realizovať v celom rozsahu určenom exekučným titulom. Napokon aj samotný kolízny opatrovník vyhodnotil vývoj v rodine iba ako čiastočnú nápravu, pričom vo vzťahu k maloletému F. G. naďalej pretrvával stav, keď styk s oprávneným odmietal. Uvedený následný vývoj preto nespochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, svedčí však o čiastočnom posune v plnení povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po vydaní napadnutého uznesenia.
29. Správnosť napadnutého uznesenia nespochybňuje ani povinnou tvrdený priebeh odovzdávania maloletého H. A. dňa 07.07.2026, keď podľa jej vyjadrenia maloletého napriek jeho odmietavému postoju priviedla na miesto odovzdania, avšak oprávnený si ho neprevzal s odôvodnením, že ho nebude brať nasilu. Uvedená udalosť nastala až po vydaní napadnutého uznesenia a predstavuje jednotlivú okolnosť pri následnej realizácii styku, ktorá sama osebe nespochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ani prípadné splnenie povinnosti pri jednotlivom termíne styku nemá za následok zánik povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu do budúcnosti, keďže ide o opakujúcu sa povinnosť viazanú na jednotlivé termíny styku určené exekučným titulom. 30. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že povinná dobrovoľne neplnila, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul a v konaní neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle Vyhlášky, keď po podaní návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, pred vydaním rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťoval, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu, pričom dostatočným spôsobom skúmal aj správanie a konanie oboch rodičov a rovnako sa zaoberal aj záujmom maloletých detí. Odlišný názor povinnej na to, čo je v najlepšom záujme detí oproti názoru súdu neznamená, že súd opomenul konať v záujme maloletých detí. 31. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).