Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Cb/13/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: JOYLY s.r.o., Galvániho 15B, Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 48 186 597, zastúpený: advokátska kancelária AKPF s.r.o., Dúbravská cesta 2, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 55 032 800, proti žalovanému: Ernst Automobile GmbH C Co.KG., Kafertaler Strasse 261, 68167 Mannheim, Nemecká spolková republika, HRA 708946, zastúpený: Mgr. Marcel Baker, advokát, Hviezdoslavovo nám.17, Bratislava, IČO: 42 418 801, o zaplatenie 3.592,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok 145,50 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 2.2.2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3.592,44 eur s príslušenstvom titulom vrátenia DPH.

2. Žalobca so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla. Súčasťou kúpnej ceny bolo aj zaplatenie DPH vo výške 3.592,44 eur, ktorú žalobca zaplatil, hoci tak nebol povinný urobiť, nakoľko bol v zmysle a o dani z pridanej hodnoty oslobodený od dane.

3. Podľa o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. Žalovaný, ktorý bol žalobcom vyzvaný na vrátenie DPH mu v maile zo dňa 18.6.2021 oznámil, že vrátenie DPH by mohol obdržať približne o 6-8 týždňov. Ani na ďalšiu výzvu zo dňa 14.11.2023 žalovaný však žalobcovi DPH nevrátil.

4. Prílohami návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu bola faktúra č. 930002817/0 zo dňa 14.4.2021 a mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.11.2023.

5. Tunajší súd vydal dňa 5.3.2024 európsky platobný rozkaz, ktorý bol dňa 7.6.2024 doručený žalovanému. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 24.6.2024 voči nemu odpor.

6. V následnom vyjadrení zo dňa 28.11.2024 žalovaný namietol právomoc konajúceho súdu s odôvodnením, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať Nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nakoľko sa neuplatňuje na

daňové veci. Ak by sa aj prípad posudzoval podľa označeného nariadenia, tak nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že miestom plnenia bolo Slovensko. Žalovaný je nemeckou spoločnosťou, ktorá v meste Mannheim prevádzkuje predajňu áut, autá sú v jej priestoroch vystavené a kupujúcim sa odovzdávajú spolu s kľúčmi a dokladmi priamo v areáli žalovaného. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pričom je irelevantné, že kupujúci bol zo Slovenska.

7. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Procesné podmienky, aj keď ich vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex officio. Procesné podmienky možno deliť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu, nakoľko pri zistení existencie neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí, okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa . Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky ( ).

12. Osobitným prípadom sú spory, v ktorých vystupujú strany sporu z rôznych členských štátov Európskej Únie. Pre určenie členského štátu, ktorého súdy majú právomoc rozhodnúť o občianskych a obchodných sporoch vo veciach s medzinárodným prvkom sú rozhodujúce ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie 1215/2012).

13. Žalovaný je právnickou osobou so sídlom v Nemeckej spolkovej republike, preto je potrebné medzinárodnú príslušnosť súdu posudzovať podľa Nariadenia 1215/2012.

14. Podľa čl. 4 ods. : „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu." Tento článok dáva žalobcovi na výber alternatívu (možnosť - nie povinnosť) popri úprave v čl. 7 tohto nariadenia žalovať žalovaného aj na súde Nemeckej spolkovej republiky, ktorú sa však žalobca rozhodol nevyužiť.

15. Podľa čl. 5 ods. : „Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených u oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly ."

16. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia 1215 / 2012 platí: „Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať' v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: -pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, -pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť;

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);"

17. Z citovaných ustanovení vo všeobecnosti vyplýva, že žalobca môže vo veciach nárokov zo zmluvného plnenia podať žalobu súdu buď v mieste bydliska žalovaného, alebo na mieste, kde došlo k zmluvnému plneniu, ktoré je predmetom žaloby.

18. Podľa čl. 63 Nariadenia č. 1215/2012 na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie, alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

19. Predmetom žaloby je nárok obchodnej spoločnosti vystupujúcej v pozícii žalobcu na zaplatenie sumy zodpovedajúcej výške DPH od inej obchodnej spoločnosti vystupujúcej v pozícii žalovaného. Je nepochybné, že ide o obchodnú vec a teda vec, ktorá spadá pod vecný rozsah Nariadenia 1215/2012. Spoločnosti, ktoré sú stranami sporu majú sídla na území rôznych členských štátov. Žalobcom je spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky a žalovaným je obchodná spoločnosť s domicilom (sídlom) na území Nemeckej spolkovej republiky.

20. Základným princípom Nariadenia č. 1215/2012 je, že žaloba nasleduje žalovaného, t.j. podľa čl. 4 ods. 1 sa takáto osoba žaluje v členskom štáte, kde má svoje bydlisko, pričom na účely Nariadenia č. 1215/2012 sa pri obchodnej spoločnosti posudzuje, kde má uvedená spoločnosť registrované sídlo a to je v danom prípade Nemecká spolková republika. Žalobca má na výber, buď žaluje podľa všeobecnej právomoci, t.j. v mieste bydliska žalovaného, alebo má na výber alternatívnu právomoc uvedenú v čl. 7 až 9 Nariadenia č. 1215/2012, pričom podľa čl. 7 v zmluvných veciach možno osobu s bydliskom na území jedeného členského štátu, t.j. v tomto prípade žalovaného so sídlom v Nemeckej spolkovej republike žalovať v inom členskom štáte, t.j. pred súdom v Slovenskej republike a to podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Keďže žalobca nepostupoval podľa čl. 4 ods. 1 a nežaloval žalovaného v tom členskom štáte, kde má svoje registrové sídlo, ale postupoval podľa čl. 7, bolo povinnosťou súdu posúdiť, či medzi stranami sporu bola uzatvorená nejaká zmluva, miesto plnenia ktorej by určovalo právomoc tunajšieho súdu na konanie.

21. Žalobca k podanej žalobe doručenej súdu 2.2.2024 nepriložil kúpnu zmluvu ani objednávku, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu záväzkovému vzťahu medzi stranami. Jediným dôkazom o existencii zmluvného vzťahu je faktúra č. 930002817/9 zo dňa 14.4.2021. Žalobca v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia neuviedol a následne nepoprel tvrdenia žalovaného, že auto mu bolo odovzdané spolu s kľúčmi a dokladmi priamo v predajni/areáli žalovaného v Mannheime. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby je Nemecká spolková republika.

22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.1.2015 vo veci C-375/13 Harald Kolassa proti Barclays Bank plc., z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v rámci prieskumu medzinárodnej príslušnosti podľa Nariadenia 1215/2012 nie je na mieste vykonávať podrobné dokazovanie v súvislosti so spornými skutočnosťami, ktoré sú relevantné tak pre otázku príslušnosti, ako aj pre existenciu uplatneného nároku. V zmysle Nariadenia 1215/2012 má mať vnútroštátny súd možnosť posudzovať svoju medzinárodnú príslušnosť podľa informácií, ktoré má k dispozícii, napr. aj na základe výsluchu účastníkov, nemožno po ňom požadovať, aby už vo fáze posudzovania medzinárodnej príslušnosti vykonal podrobné dokazovanie. Súd však musí posúdiť svoju právomoc na základe všetkých dostupných informácií a dôkazov vrátane argumentov predložených žalovaným.

23. V dôsledku predložených dôkazov a poskytnutých informácii a v spojení s jednotlivými relevantnými článkami Nariadenia č. 1215/2012 dospel súd k záveru, že nemá právomoc konať a rozhodovať o podanej žalobe a preto konanie podľa v spojení s zastavil. S ohľadom na skutočnosti vyplývajúce zo žaloby mohol žalobca podať žalobu iba v Nemeckej spolkovej republike (s ohľadom na pravidlo o právomoci založené na domicile, sídle, žalovaného).

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a nasl. .

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať a preto súd priznal právo na náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle vyššie citovaného ustanovenia .

30. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa podľa ktorého sa poplatok vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).