Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: I. I., nar. XX. L. XXXX, bytom E. XXX, proti žalovanému: Okresný súd Trnava, o nezrozumiteľnom podaní, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 9. marca 2021 č. k. -30, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením až 3, až 3, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že dňa 29.9.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 25.9.2017, kde ako žalovaný bol označený Okresný súd Trnava a predmetným podaním žiadal nariadiť pojednávanie za jeho prítomnosti ohľadne právoplatne skončenej veci. Podanie žalobcu bolo nezrozumiteľné, preto súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č. k. -9 z 26.10.2017, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady svojho podania tak, že uvedie, či sa jedná o sťažnosť na postup súdu podľa a nasl. o súdoch alebo ide o žalobu na obnovu konania sp. zn. (), uviedol strany sporu, označil rozhodnutie, dôvody obnovy konania. Žalobca v súdom stanovenej lehote 10 dní a ani dodatočne svoje neúplné podanie žiadnym spôsobom neupresnil. Vo svojej odpovedi uviedol, že nepodáva návrh na obnovu konania a tiež nepodáva sťažnosť a ďalej, že žalovaný je Okresný súd Trnava, nakoľko v danej veci je zapríčinený trestný čin sudcu, ktorý zrušil platobný rozkaz protizákonne. Podanie žalobcu bolo nejasné a nezrozumiteľné, nakoľko žalobca nepodal sťažnosť na postup súdu a ani nežiadal o obnovu konania, avšak chcel zrušiť uznesenie, ktorým bol platobný rozkaz sp. zn. zrušený. Zároveň ako žalovaného uvádzal Okresný súd Trnava, ktorý nemôže byť v predmetnom spore žalovaným. Z dôvodu, že riadne podanie je nutnou podmienkou konania a v prejednávanej veci sa jeho neexistenciu nepodarilo odstrániť, čím neboli splnené podmienky na začatie konania, súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že ako navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol opatrený podacou pečiatkou s dátumom 29.9.1997. Na základe podaného návrhu v skrátenom konaní podľa predseda senátu musí vydať platobný rozkaz bez vypočutia odporcu. Procesne sa stalo to, že sudca vypočul odporcu medzi podaným návrhom dňa 29.9.1997 a vydaným platobným rozkazom zo 14.1.1998 č.k. , čím bolo porušené ust. a dôkazom sú čísla listov v spise (12, , ). Súd dňa 29.9.1997 mimoprocesne a manipulovaným spôsobom doručil návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s výzvou, ktorá je súčasne usmernením, aby odporca bol vypočutý s uvedenými námietkami, obranou a dôvodmi v skrátenom konaní pred vydaním platobného rozkazu. Napádal toto procesné zapríčinenie trestným činom sudcu voči navrhovateľovi. V písomnom

plnomocenstve v spise z 27.10.1997 (č.l. 14) je už pojatá spisová značka a žalobcovi nebolo zrejmé ako v tom čase odporca so zástupcom vedeli a boli súdom oboznámení so spisovou značkou v skrátenom konaní. Odpor z 26.1.1998, podaný odporcom dňa 3.2.1998, nebol odôvodnený v zmysle , pričom odporca v ňom poukazuje na odôvodnené námietky zo 7.11.1997. Odporcom uvádzané dôvody súd nemôže akceptovať, lebo tieto boli súdu doručené medzi podaným návrhom z 29.9.1997 a vydaným platobným rozkazom zo 14.1.1998, na čo súd neprihliadne, lebo odporca nemôže byť vypočutý a nemôže uplatniť námietky a obranu pred jeho vydaním. Odpor bol podaný oneskorene, nakoľko rovnopisy podania odporu sú opatrené podacou pečiatkou čiernej farby, pričom nie je v podacej pečiatke vyznačená hodina a čas, avšak nie je na všetkých odovzdaných podaniach poznamenané „Podané osobne“. Po 30 až 50-tich mesiacoch je dodatočne, čiže oneskorene daný odtlačok pečiatky „Podané osobne“ modrej farby čo sa odlišuje od čiernej podacej pečiatky. Súd v mesiaci september 1997 používal jednotnú čiernu farbu na pečiatkach v podateľni. Grafika podacej pečiatky sa nezhoduje s grafikou používanou v roku 1999 „Podané osobne“. Tieto skutočnosti a dôvody preukazujú, že došlo k zneužitiu pečiatky „Podané osobne“. Žiadal preto odvolací súd, aby pridelil znalca z Ústavu kriminalistiky a kriminológie, odvetvie grafická diagnostika na zistenie pravosti a správnosti grafiky odtlačku pečiatky „Podané osobne“.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (, ), po skonštatovaní (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu), že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak podanie žalobcu, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia: „V zmysle ust. , súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia a oneskorene a navrhovateľom napádaný platobný rozkaz zo dňa 14.1.1998 pod č.k.: -19 vydaný Okresným súdom Trnava v zmysle ust. , že má účinky právoplatného rozsudku a opatrí súd doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.“ odmietol podľa , a to z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti, ktorý nedostatok by mal byť takého charakteru, že neumožňuje súdu pokračovať v konaní o takomto žalobnom návrhu žalobcu.

5. V zmysle ust. predstavuje žaloba procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Avšak iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci.

6. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie. Základnými zložkami civilnej žaloby sú žalobný nárok a žalobný dôvod. Oba slúžia na individualizáciu predmetu konania - civilného sporu, preto je žalobca povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom.

7. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja tvorí jednu zo základných procesných povinností žalobcu. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, resp. bremeno tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Jednotlivé druhy žalobných petitov upravuje ust. .

8. Žalobný dôvod potom predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.

Žalobným dôvodom sa však nemá namysli právna kvalifikácia skutkového deja opísaného v žalobe, nakoľko právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).

9. Náležitosti žaloby konkrétne upravuje ust. , v zmysle ktorého musí žaloba obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania ( a ) aj označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ktorý ako bolo vyššie uvedené predstavuje samotnú žalobnú žiadosť, či žalobný petit, teda to, ako žalobca žiada, aby súd v jeho právnej veci rozhodol.

10. V prípade, ak žaloba (ktorá je podaním vo veci samej), neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, ide o vady podania - žaloby. Vady žaloby môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti žaloby, ak jej chýba jedna či viac náležitostí stanovených v ; b) v nesprávnosti, alebo v nezrozumiteľnosti žaloby, čo sú prípady, kedy žaloba síce spĺňa formálne náležitosti stanovené , avšak obsahové vyjadrenie týchto náležitostí je nesprávne alebo nezrozumiteľné.

11. Ne/zrozumiteľnosť žaloby sa posudzuje vo vzťahu k jej určitosti. Podanie - žaloby je nezrozumiteľná, ak je neurčitá, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa § 124 ods. 1CSP (každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo strana podaním (tu žalobou) sleduje. Neurčité sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii sporových strán, alebo ak sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné. Nesprávne podania sú podania trpiace vadami samotného svojho obsahu, napr. keď strany od súdu požadujú stanovenie výšky judikovanej povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť žalobným návrhom urobiť nemôže, napr. ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

12. Ak potom súd identifikuje v podaní vo veci samej niektorú z vád podľa ust. , vydá uznesenie v ktorom opíše vadu, ktorou podanie strany trpí, uvedie strane zrozumiteľným spôsobom, ako treba opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví strane lehotu, v ktorej má takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením.

13. Pri poučení o tom, ako má strana nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť alebo opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa , stranu poučuje iba o procesných právach a povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva. Ustanovenie upravujúce poučovaciu povinnosť súdu, je prejavom ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces, avšak so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Princíp rovnosti strán v civilnom sporovom procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní strany o oprave alebo doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať stranu aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Ustanovenie sa teda aplikuje iba v prípadoch, ak podanie strany vo veci samej nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre takéto podanie ustanovuje. Ak by však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa uviesť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.

14. Pokiaľ ide o podanie (ktoré by mohlo byť žalobou) žalobcu v predmetnej právnej veci, problematickým bol jej celkový obsah, ako aj samotný žalobný petit. Žalobný petit pritom predstavuje spresnenie všeobecnej náležitosti podania - čo sa podaním sleduje. Procesný predpis vyžaduje, aby žalobca okrem popísania rozhodujúcich okolností, ktoré ho viedli k podaniu žaloby (t. j. opísanie samotného skutkového deja) v žalobe jasne formuloval aj svoj žalobný návrh - petit, teda uviedol, akého konkrétneho rozhodnutia súdu sa domáha. Žalobný návrh pritom musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a presne formulovaný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než tie, ktoré sú navrhované. Žalobný návrh spolu s jeho skutkovým odôvodnením potom spolu predstavujú predmet konania. Žalobca preto musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žaloba teda musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku.

15. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné. Požiadavka, aby žalobný petit bol presný, určitý a zrozumiteľný nie je iba formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných podmienok, ale je celkom nevyhnutná pre výsledok konania, teda pre to, aby po prevzatí žalobného petitu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, aby teda vôbec mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané.

16. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Odvolací súd je rovnako toho názoru, že podanie žalobcu je nejasné a nezrozumiteľné. Žalobca bol pritom uznesením súdu prvej inštancie č. k. -9 z 26.10.2017 riadne a zrozumiteľne vyzvaný na odstránenie uvedených nedostatkov svojho podania, pričom predmetné uznesenie obsahovalo údaje o tom, v čom súd považoval podanie žalobcu za nezrozumiteľné a neurčité, ako aj poučenie o tom, ako treba opravu alebo doplnenie podania vykonať, lehotu na odstránenie vád podania, ako aj poučenie o tom, že podanie môže byť odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené. Poučene o spôsobe opravy bolo podľa odvolacieho dostatočne konkrétne, nebolo urobené len formálne. Napriek takejto výzve, žalobca vady podania v podobe neurčitosti a nezrozumiteľnosti neodstránil a hoci bolo jeho podanie napadnutým uznesením v súlade s ust. odmietnuté, uvedené nedostatky neodstránil ani v rámci podaného odvolania, v ktorom len znova zopakoval tvrdené skutkové okolnosti. Úlohou súdu nie je z tvrdených skutkových okolností prípadu vyvodzovať žalobný nárok žalobcu, pretože by tým došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní strán civilného sporového procesu. V zmysle potom platí, že ak podanie nebolo na výzvu súdu doplnené resp. jeho vady odstránené, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania je teda vecne správne. Súd prvej inštancie sa pritom v odôvodnení (ods. 10.) dostatočne vysporiadal so svojím záverom, prečo je podanie nejasné a nezrozumiteľné, prečo tieto nedostatky neboli odstránené a prečo pre tieto nedostatky nemožno pokračovať v konaní. Odvolací súd má za to, že tento postup nepredstavuje neprimeraný formalizmus a vyžadovanie doplnenia takých náležitostí, ktoré by nemali význam pre posúdenie predmetu konania, či boli v rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Navyše žalobca svoje podanie nedoplnil v zmysle výzvy súdu prvej inštancie ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania ( ).

17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

19. Písomné vyhotovenie uznesenia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.