Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-79-2026.pdf
PDF · 137.44 KB
Case nature
Subarea
28Co/79/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, D., zastúpených advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová, so sídlom Krížna 17D, Bratislava, IČO: 42 261 597, proti žalovanému: CSS Zlaté Klasy, občianske združenie, so sídlom Dlhá 372/43, Šamorín, IČO: 55 342 825, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava, IČO: 36 855 430, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 22C/15/2026-127 zo dňa 13. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastavil výkon a odložil účinnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.01.2026, prijatého v mene žalovaného predsedom F. G. H., o vylúčení žalobcov ako členov žalovaného, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 22C/15/2026.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Vecne dôvodil tým, že dňa 20.02.2026 žalobcovia doručili súdu žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.01.2026, prijaté v mene žalovaného predsedom F. G. H., o vylúčení žalobcov ako členov žalovaného, je neplatné, a že žalobcovia sú členmi žalovaného a majú všetky práva členov žalovaného. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je podľa žalobcov daná existenciou dôvodov svedčiacich tomu, že hmotnoprávny vzťah vyplývajúci z členstva v združení bol preukázateľne porušený. Žalobcovia osvedčili, že boli protiprávne vylúčení zo združenia, čím boli (do času, kým súd nerozhodne vo veci samej), pozbavení všetkých oprávnení vyplývajúcich z ich členstva v združení a garantovaných v stanovách združenia. Podľa zoznamu členov združenia ku dňu 15.01.2026 pritom v združení ostal (po vylúčení žalobcov) iba jeden člen - F. G. H., takže je dôvodné predpokladať, že F. G. H. v postavení predsedu združenia, opäť svojvoľne a protiprávne, privlastniac si kompetencie správnej rady združenia rozhodujúcej o prijatí nových členov združenia (čl. 7 bod 4 písm. f/ stanov), prijala (alebo prijme) nových členov združenia. V registri neziskových organizácii boli zverejnené nové kúpne zmluvy uzavreté dňa 13.02.2026 medzi združením a spol. SYRMEX INTERNATION, spol. s r.o., IČO: 31 395 538, na kúpne ceny spolu v sume 300.000,- eur. U žalobcov je preto dôvodná obava, že v združení dôjde k nezvratným úkonom, ktoré už nebude možné následne reparovať alebo inak napraviť a bude definitívne porušené Ústavou SR garantované právo žalobcov slobodne sa združovať (čl. 29). V dôsledku protiprávneho zbavenia členstva v združení im môže byť spôsobená nenapraviteľná ujma - žalobcovia sa nemôžu
zúčastňovať na činnosti združenia, zúčastňovať sa na zasadnutí valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu združenia, stratili prístup k informáciám o hospodárení združenia, pričom nie je vylúčené, že v prípade, ak nebude nariadené neodkladné opatrenie a dočasne pozastavený výkon rozhodnutia o vylúčení, dôjde aj k samotnej likvidácii združenia alebo prevodu jeho aktivít na iný subjekt. Neodkladné opatrenie je preto jediným prostriedkom, ktorý umožňuje dočasne zvrátiť následky protiprávneho vylúčenia žalobcov zo združenia až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (o určenie neplatnosti rozhodnutia o vylúčení). Účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné z povahy veci dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP, keďže predmetom dotknutého právneho vzťahu strán nie je peňažná pohľadávka žalobcov. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia pripojili k návrhu nasledovné listinné dôkazy: výpis z online Registra mimovládnych neziskových organizácií SR, zoznam členov žalovaného k 15.09.2023, stanovy žalovaného, pozvánka na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného zvolaného na 15.01.2025, email I. J. adresovaný F. H. zo 14.01.2026, Oznámenie zo 14.01.2026 o zmene termínu a miesta zasadnutia valného zhromaždenia / pozvánka na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného zvolaného na 21.01.2026, Sťažnosť na postup predsedu združenia z 19.01.2026 s podacím lístkom, Rozhodnutie o vylúčení člena občianskeho združenia CSS Zlaté Klasy z 15.01.2026 s kópiou obálok a potvrdeniami o doručení, email I. K. adresovaný žalobcovi 2/ z 20.01.2026, zoznam členom žalovaného k 15.01.2026, Oznámenie o protiprávnom konaní predsedu OZ so žiadosťou nevykonať zmeny v registri z 22.01.2026, Sťažnosť z 21.01.2026, Potvrdenie obce Zlaté Klasy o spolupráci, 2 x kúpna zmluva na prevod pozemkov, Zmluva o dielo č. 73/2024, Zmluva o dielo č. 84/2024, email komunikácia s BALA, a.s., SMS komunikácia žalobcu 2/ a F. H., fotografia poštovej schránky žalovaného, Kúpna zmluva so SYRMEX INTERNATION, spol. s r.o..
4. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobcovia a žalovaná boli členmi občianskeho združenia CSS Zlaté Klasy (žalovaný), pričom žalobca 2/ bol zároveň členom správnej rady žalovaného, ktorá mala 2 členov. Druhým členom správnej rady bola F. G. H., predseda žalovaného. Žalovaný realizuje projekty „Ambulantné špecializované zariadenie CSS v Zlatých Klasoch“ a „Nízkokapacitné špecializované zariadenie CSS Zlaté Klasy s kapacitou 12 miest“, financované aj z verejných zdrojov (v objeme 2 542 670,- eur poskytnuté MPSVaR z Plánu obnovy a odolnosti SR). Dňa 15.01.2026 F. G. H. ako predseda žalovaného prijala písomné rozhodnutie o vylúčení žalobcov ako členov žalovaného, čo odôvodnila tým, že žalobcovia porušili svoje povinnosti konať v súlade s cieľmi a poslaním združenia a aktívne sa podieľať na činnosti združenia. Podľa čl. 3 ods. 7 písm. b/ v spojení s čl. 7 ods. 4 písm. f)/ stanov o prijatí a vylúčení člena žalovaného rozhoduje správna rada. F. H. svoje oprávnenie odvodila od čl. 7 ods. 7 stanov, podľa ktorého právomoci správnej rady preberá predseda, ak správna rada nie je schopná výkonu svojej činnosti, a to do vytvorenia novej správnej rady valným zhromaždením. Rozhodnutie prijala na základe skutočnosti, že sa dňa 07.01.2026 vzdala funkcie člena správnej rady žalovaného, čo odôvodnila primárne názorovými rozdielmi medzi ňou a žalobcom 2/. Keďže správna rada má podľa čl. 7 ods. 2 stanov žalovaného najmenej dvoch členov, F. H. uzavrela, že ak správna rada má iba jedného člena, pričom dlhodobo fakticky nevykonávala svoju funkciu pre spory medzi jej členmi a nebola schopná sa zísť viac ako 6 mesiacov, nie je schopná výkonu svojej činnosti. Jej kompetencie preto prevzala F. H. ako predseda žalovaného a takto prijala aj napadnuté rozhodnutie.
5. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 stanov žalovaného je najvyšším orgánom žalovaného valné zhromaždenie, tvorené všetkými členmi združenia, ktoré o. i. volí a odvoláva členov správnej rady žalovaného; zasadnutie valného zhromaždenia zvoláva predseda najmenej raz do roka. Podľa čl. 7 ods. 1, 2 a 3 stanov žalovaného správna rada je výkonným orgánom žalovaného, ktorý má najmenej 2 členov a ktorý riadi činnosť žalovaného v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia; schádza sa najmenej raz za 6 mesiacov, pričom jej rokovania zvoláva a riadi predseda. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že F. H. zvolala zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného na 15.01.2026 o 7:30 hod., ktoré sa malo konať na adrese Drotárska cesta 1970/15, 811 02 Bratislava. Podľa pozvánky programom mala byť voľba člena správnej rady žalovaného. Emailom zo 14.01.2026 zaslaným o 9:06 hod. právny zástupca žalobcov žiadal F. H. o doplnenie pozvánky pokiaľ ide o konkrétne priestory konania zasadnutia, potvrdenie, že jediným bodom programu (popri otvorení schôdze a schválení programu) má byť voľba členov správnej rady a zároveň ktoré konkrétne osoby sú navrhované za členov správnej rady. Emailom zo 14.01.2026, zaslaným o 21:08 hod. F. H. žalobcom oznámila, že uvedené zasadnutie sa neuskutoční z dôvodu nepredvídaných technických problémov, pričom zasadnutie sa má uskutočniť s identickým programom v novom termíne dňa 21.01.2026 o 8:30 hod. na adrese Nevädzová 6C (Polyfunkčný objekt RETRO) v Bratislave. Dňa 15.01.2026 následne F. H. prijala rozhodnutie o vylúčení žalobcov ako členov žalovaného, pričom emailom zaslaným dňa
20.01.2026 o 12:06 hod. I. K. ako právny zástupca žalovaného oznámila žalobcom, že vzhľadom na rozhodnutie o ich vylúčení ako členov žalovaného sa ich účasť na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného zvolanom na 21.01.2026 ich účasť stala bezpredmetnou a z tohto dôvodu im nebude ani umožnená.
6. Súd prvej inštancie mal ďalej z predložených listinných dôkazov (najmä zmlúv, emailovej a elektronickej komunikácie, ako aj z potvrdenia obce Zlaté Klasy) za osvedčené, že žalobcovia (minimálne žalobca 2/) sa aktívne podieľali na činnosti žalovaného a na zabezpečovaní úloh spojených s realizáciou jeho projektov. Z dokumentov známych súdu v čase rozhodnutia nevyplývalo, v čom konkrétne mali žalobcovia konať v rozpore s cieľmi a poslaním združenia. Rozhodnutie o vylúčení žalobcov uvádzalo iba všeobecné konštatovania o ich nečinnosti, nezáujme o stav žalovaného, v spojení s názorovými rozdielmi medzi F. H. a žalobcom 2/, vrátane tvrdenia, že žalobcovia odmietli „dofinancovať niektoré aktivity“ žalovaného, pritom čl. 4 ods. 2 stanov (Povinnosti člena) nehovorí o povinnosti financovať žalovaného inak ako formou členských príspevkov, ak o nich rozhodla správna rada. To podľa súdu prvej inštancie vyvoláva dôvodnú pochybnosť o skutočnej existencii dôvodov vylúčenia žalobcov uvedených v rozhodnutí o ich vylúčení, a to najmä v spojení s mimoriadne neštandardným spôsobom riešenia názorových rozdielov v orgánoch právnickej osoby F. G. H., ktorá po tom, ako zvolala valné zhromaždenie s programom „voľba člena správnej rady“ a ktoré následne zrušila pre nešpecifikované technické problémy, sama prijala rozhodnutie o vylúčení členov na základe konštrukcie o nefunkčnej správnej rade v zmysle čl. 7 ods. 7 stanov žalovaného; je to pritom predseda, kto zvoláva tak schôdze správnej rady, ako aj valného zhromaždenia.
7. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že podľa § 1 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov majú občania právo slobodne sa združovať, pričom podľa § 3 ods. 3 tohto zákona práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. Podľa čl. 4 ods. 1 stanov žalovaného člen žalovaného má právo podieľať sa na činnosti združenia, od 18 rokov voliť a byť volený do orgánov združenia, obracať sa na orgány združenia s podnetmi a sťažnosťami a žiadať o ich stanovisko, byť informovaný o rozhodnutiach orgánov združenia, zúčastňovať sa zasadnutí orgánov združenia, ako aj podávať návrhy na zmeny vnútorných predpisov združenia a na zlepšenie činnosti združenia. Zánikom členstva práva člena zanikajú. Rozhodnutie o vylúčení žalobcov má teda priamy vplyv na ich právne postavenie a na výkon práv ako členov žalovaného. Aby rozhodnutie žalovaného (v tomto prípade prijaté F. H. ako predsedom združenia, ktorá v nadväznosti na vzdanie sa svojej funkcie v správnej rade a pri nevyužití možnosti ustanovenia nových členov valným zhromaždením sama prevzala kompetencie správnej rady) mohlo viesť k vzniku, zmene, či zániku práv a povinností inej fyzickej či právnickej osoby (v tomto prípade žalobcov ako členov žalovaného), musí byť prijaté v súlade so zákonom, najmä musí byť prijaté orgánom, ktorý na to má právomoc, riadnym postupom predpokladaným stanovami a transparentne. Ak má dôjsť rozhodnutím príslušného orgánu združenia k vylúčeniu fyzickej osoby ako člena združenia a v tejto súvislosti k zániku jeho práv vyplývajúcich z členstva v združení, potom dôvody pre takéto rozhodnutie musia existovať a musia byť v rozhodnutí jasne skutkovo vymedzené a verifikovateľné. Je potom procesnou zodpovednosťou žalovaného preukázať v konaní existenciu dôvodov pre prijatie rozhodnutia o vylúčení člena.
8. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie zohľadnil vzájomnú proporcionalitu hroziacej ujmy na strane žalobcov a žalovaného. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že ujma na strane žalobcov by v prípade neodloženia účinnosti napadnutého rozhodnutia prevýšila ujmu na strane žalovaného v prípade, ak súd účinnosť rozhodnutia odloží. V dôsledku rozhodnutia o vylúčení by žalobcovia nemohli až do právoplatného skončenia konania o predmetnej žalobe vykonávať práva členov združenia, pričom združenie by bolo plne pod výlučnou kontrolou F. G. H. ako jediného člena a predsedu združenia. Po skončení konania o predmetnej žalobe môže byť ekonomická, personálna, majetková a právna situácia v žalovanom diametrálne odlišná od tej, ktorá existovala v čase podania žaloby a návrhu na neodkladné opatrenie. Možno preto odôvodnene predpokladať nezvratný zásah do práv žalobcov. Na druhej strane, odklad účinnosti rozhodnutia o vylúčení spôsobí u žalovaného iba to, že žalovaný bude naďalej fungovať pri takom personálnom obsadení ako doteraz, a teda neodkladné opatrenie stabilizuje stav, ktorý tu bol pred prijatím napadnutého rozhodnutia a ktorý bol výsledkom vôle členov združenia, a to do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bude určené, či napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v súlade so zákonom. Ak by sa ukázalo ako zákonné, nadobudne tiež účinnosť. Súd prihliadol aj na § 340 ods. 1 CSP upravujúci zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu spôsobenú neodkladným opatrením. Uvedené podčiarkuje aj požiadavka účinnej súdnej ochrany
porušených práv, a to zvlášť v prípade subjektov, ktoré realizujú projekty financované z verejných zdrojov, kde je potrebné klásť osobitný dôraz na zabezpečenie transparentnosti činnosti takýchto subjektov a z toho plynúcej požiadavky efektívneho súdneho prieskumu zásadných rozhodnutí orgánov týchto subjektov.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia osvedčili splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Neodkladným opatrením bude dosiahnutá ochrana, ktorej sa žalobcovia domáhali, a to ochrana ich práva slobodne sa združovať a ochrana práv člena žalovaného upravených v stanovách žalovaného. Zároveň nebude žalovaný obmedzený v neprimeranom rozsahu a nad nevyhnutný rozsah, keďže toto neodkladné opatrenie sa dotýka výlučne rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcov a nedotýka sa postavenia F. H. ako predsedu žalovaného, ktorý je štatutárnym orgánom zastupujúcim žalovaného navonok. Neodkladným opatrením sa nevytvára nenávratný stav, keďže v prípade zamietnutia žaloby rozhodnutie nadobudne účinnosť a vyvolá zamýšľané dôsledky. Účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže nesleduje zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Preto súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, pričom týmto uznesením neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ktoré bude možné prijať až po vykonaní riadneho dokazovania a po zohľadnení prostriedkov procesnej obrany žalovaného.
10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia bola podaná i žaloba vo veci samej, ktorú je potrebné meritórne prejednať.
11. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalovaný v celom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobcov uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý označil za zavádzajúci, nepravdivý a v rozpore so skutkovým stavom. Súdu prvej inštancie vytkol, že na základe predložených dôkazov nesprávne považoval za osvedčené, že žalobcovia sa podieľali na činnosti žalovaného a na zabezpečovaní úloh spojených s realizáciou jeho projektov, keďže k návrhu nebol predložený žiaden listinný dôkaz preukazujúci aktívnu činnosť žalobcu 1/ alebo žalobcu 2/ vo vzťahu k žalovanému. Žalovanému preto nie je zrejmé, z akých dôkazov súd pri tomto skutkovom závere vychádzal. Priložená emailová ani WhatsApp komunikácia podľa žalovaného takúto činnosť nepreukazuje a z potvrdenia o spolupráci obce Zlaté Klasy nevyplýva, v akom časovom období a akým spôsobom sa mal žalobca 2/ na tejto činnosti podieľať. Poukázal aj na vnútornú rozpornosť záverov súdu, ktorý uviedol, že aktívnu činnosť mal za osvedčenú iba pri žalobcovi 2/. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že pri žalobcovi 1/ aktívnu činnosť za osvedčenú nemal. K návrhu pritom nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval aktívnu činnosť žalobcu 1/. Žalovaný ďalej namietal záver súdu, podľa ktorého rozhodnutie o vylúčení žalobcov prijal neoprávnený orgán. Podľa jeho názoru boli splnené podmienky na aktiváciu čl. 7 ods. 7 stanov, keďže správna rada žalovaného minimálne od 08.01.2026 nebola schopná výkonu svojej činnosti z dôvodu nízkeho počtu členov, ako to vyžaduje čl. 7 ods. 2 stanov. Právom predsedu žalovaného v rámci aktivácie čl. 7 ods. 7 stanov je podľa žalovaného aj právo na vylúčenie členov žalovaného. Stanovy žalovaného a ani zákon o združovaní občanov žalovanému neukladajú povinnosť informovať žalobcov o zániku funkcie člena správnej rady, prípadne o aktivácii čl. 7 ods. 7 stanov. Súdu prvej inštancie zároveň vytkol nesprávny záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Zmena majetkovej situácie žalovaného podľa jeho názoru nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia ako členovia nemajú k majetku žalovaného žiadne práva. Práva členov upravujú stanovy a nakladanie s majetkom žalovaného medzi tieto práva nepatrí. Nebola preto preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto nie je naplnený zákonný dôvod podľa § 325 ods. 1 CSP. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovia v návrhu neuviedli rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani konkrétne neuviedli, v čom spočíva naliehavosť dočasnej úpravy pomerov a konkrétna hroziaca ujma. Z uvedeného dôvodu žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o návrhu nerešpektoval § 327 CSP, keď návrh neodmietol z dôvodu, že si žalobcovia nesplnili povinnosť podľa § 326 ods. 1 CSP, čím založil inú vadu konania. Zároveň namietal nesprávny záver súdu o jeho procesnej zodpovednosti za preukázanie existencie dôvodov vylúčenia žalobcov, keďže táto povinnosť mu vznikne až v konaní vo veci samej. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v tomto type konania zaťažuje žalobcov. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu § 325 a nasl. CSP. Uviedol, že súd sa
dostatočne nevysporiadal so zákonnými podmienkami pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorými sú: naliehavosť, dôvodnosť nároku, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie nároku, ktorého sa žalobcovia mienia domáhať vo veci samej, a tiež určitosť, vykonateľnosť a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd neuložil žalovanému žiadne obmedzenie alebo akúkoľvek povinnosť, v dôsledku čoho je výrok napadnutého uznesenia nepresný, neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. V dôsledku nesprávneho aplikovania príslušných ustanovení, najmä § 325 ods. 2 CSP, súd založil právnu neistotu pre ďalšie fungovanie žalovaného, nariadením neodkladného opatrenia nesprávne zasiahol do výkonu jeho vnútorných záležitostí a oprávnení jeho členov nad nevyhnutnú mieru, čím došlo k znemožneniu chodu žalovaného z dôvodu vytvorenia predpokladov pre ďalšie súdne spory.
12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K splneniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, znamená osvedčenie toho, že po právnom (hmotnoprávnom) posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. V danej veci je nesporné, že žalobcovia boli členmi žalovaného občianskeho združenia a rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.01.2026 boli zo združenia vylúčení. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva riadne dokazovanie, pričom nimi predložené listinné dôkazy vyvracajú dôvody ich vylúčenia. Predložená (emailová a elektronická) komunikácia preukazuje nepravdivosť dôvodov ich vylúčenia založených na údajnej nečinnosti, pasivite a nezáujme. Z potvrdenia obce Zlaté Klasy vyplýva spolupráca a komunikácia s občianskym združením a účasť žalobcu 2/ na rokovaniach a činnosti združenia v obci. K námietke žalovaného, že rozhodnutie o vylúčení žalobcov prijal neoprávnený orgán, sa žalobcovia stotožnili s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie vyslovil dôvodnú pochybnosť o skutočnej existencii dôvodov vylúčenia žalobcov a o tom, že rozhodnutie bolo prijaté orgánom, ktorý na to má právomoc, riadnym postupom predpokladaným stanovami a transparentne. Poukázali na to, že listina, ktorou sa F. H. vzdala funkcie člena správnej rady žalovaného, odovzdala dňa 07.01.2026 sama sebe, čo vylučuje legitímnosť a transparentnosť takého konania. O vzdaní sa funkcie F. H. v správnej rade združenia s účinnosťou k 07.01.2026 nemali vedomosť a neboli o tom informovaní. Podľa čl. 7 bod 6 stanov je na oznámenie predsedovi združenia viazaný len moment zániku členstva v správnej rade, čo však nevylučuje, aby o vzdaní sa členstva v správnej rade boli informovaní členovia združenia, ktorí tvoriac jeho valné zhromaždenie sú oprávnení voliť a odvolávať členov správnej rady (čl. 6 bod 2 písm. b/ stanov), o to viac, ak na základe vzdania sa funkcie následne predseda združenia preberie nielen kompetencie správnej rady, ale sama „ovládne“ celé združenie vylúčením jej ostatných členov. Žalovaný podľa žalobcov spochybňuje ich tvrdenia a listinné dôkazy, avšak sám nepredložil (okrem listiny o vzdaní sa funkcie) dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia verifikoval, napr. o opakovaných výzvach adresovaných žalobcom v súvislosti s ich údajnou nečinnosťou (žiadne opakované výzvy, upozornenia, žiadosti o aktivitu neboli žalobcom od predsedu združenia nikdy doručené). K námietke žalovaného, že súd nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne odôvodnil možnou zmenou majetkovej situácie žalovaného, žalobcovia uviedli, že ako členovia združenia tvoria valné zhromaždenie, ktoré schvaľuje plán činností, výročnú správu, rozpočet a správu o hospodárení, čo predstavuje oprávnenia s priamym dopadom na hospodárenie a majetok združenia. Poukázali tiež na to, že žalobca 2/ bol evidovaný ako konečný užívateľ výhod združenia. V dôsledku vylúčenia bol žalobca 2/ následne vymazaný ako konečný užívateľ výhod, čo vyplýva z verifikačného dokumentu zo dňa 27.03.2026, v ktorom je ako konečný užívateľ výhod uvedená už len F. G. H.. K tvrdenému neprimeranému zásahu do práv žalovaného uviedli, že žalovaný nekonkretizoval, do ktorých práv alebo oprávnení členov malo byť neodkladným opatrením zasiahnuté ani nepredložil dôkazy o porušení princípu primeranosti. Nariadené neodkladné opatrenie nebráni žalovanému v jeho činnosti ani ho neprimerane neobmedzuje. keďže sa dotýka výlučne rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcov; nedotýka sa postavenia F. H. ako predsedu žalovaného. Vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia žalobcovia uviedli, že § 325 ods. 2 CSP obsahuje demonštratívny výpočet povinností a obmedzení, pričom súd môže za splnenia ostatných zákonných podmienok nariadiť neodkladné opatrenie aj s iným obsahom. Vo výroku neodkladného opatrenia je podľa nich implicitne obsiahnutá povinnosť žalovaného zdržať sa výkonu rozhodnutia o vylúčení žalobcov zo združenia. Výrok kopíruje pôvodné znenie § 15 zákona o združovaní v znení účinnom do 30.06.2016, kedy súd mohol výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť. Výrok preto považujú za zákonný a vykonateľný. Napriek tomu, že napadnuté uznesenie je vykonateľné a žalobcovia sú v súčasnosti členmi žalovaného združenia, žalovaný na ich žiadosť nereagoval, žiadne informácie,
ani dokumenty žalobcom neposkytol, neumožnil im nahliadnuť do účtovnej dokumentácie združenia a odopiera im výkon ich práv ako členov združenia.
13. Žalovaný v replike zotrval na všetkých skutočnostiach, odvolacích dôvodoch a argumentácii uvedenej v odvolaní. Zdôraznil, že žalobcovia sa vo vyjadrení nevysporiadali s jeho námietkami týkajúcimi sa nevykonateľnosti neodkladného opatrenia a nesplnenia podmienok na jeho nariadenie, ale vyjadrujú sa iba k hmotnoprávnej stránke sporu, pričom skúmanie toho, či prišlo k platnému vylúčeniu žalobcov ako členov združenia, prináleží súdu iba v konaní vo veci samej. Žalovaný uviedol, že žalobcovia sa neosvedčili naliehavosť, dôvodnosť nároku, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani nárok, ktorého sa mienia domáhať vo veci samej. Keďže sa žalobcovia k týmto námietkam nevyjadrili, žalovaný poukázal na § 151 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k § 15 zákona o združovaní občanov žalovaný uviedol, že toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 01.07.2016 zrušené, a preto ho nemožno aplikovať. Zotrval na námietke, že výrok uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nevykonateľný, keďže podľa žalovaného neukladá žalovanému žiadne obmedzenie alebo akúkoľvek povinnosť. Vymedzenia práv a im zodpovedajúcich povinností obsiahnutých vo výrokovej časti napadnutého uznesenia je nepresné, neurčité a zároveň nezrozumiteľné. K zmene zápisu konečného užívateľa výhod v registri partnerov verejného sektora žalovaný uviedol, že táto zmena nesúvisí s vylúčením žalobcu 2/ ako člena žalovaného ani nepredstavuje porušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Tvrdil, že žalobca 2/ nikdy nespĺňal podmienky na zápis ako konečný užívateľ výhod podľa § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z., keďže nebol členom vrcholového manažmentu, a jeho výmazom iba odstránil zjavnú nesprávnosť, ktorú založila pôvodná oprávnená osoba.
14. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli podané.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty strán predostreté v odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a teda pozastavil výkon a odložil účinnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.01.2026, prijatého v mene žalovaného predsedom F. G. H., o vylúčení žalobcov ako členov žalovaného, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 22C/15/2026, keď dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
22. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnocuje súd primárne na základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že zásadným determinantom vydania neodkladného opatrenia je najmä samotný návrh, vyplýva z toho, že súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 CSP spravidla bez pojednávania.
23. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú, aby súd neodkladným opatrením pozastavil výkon a odložil účinnosť rozhodnutia o vylúčení žalobcov zo združenia (žalovaného). Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú 1/ určenia neplatnosti predmetného rozhodnutia a 2/ určenia, že žalobcovia sú členmi žalovaného a majú všetky práva členov žalovaného.
25. Súd prvej inštancie neuviedol, o aký nárok žalobcov vo veci samej by sa malo jednať a v tomto smere neuviedol žiadne svoje myšlienkové a hodnotiace úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je osvedčený. Konanie o neodkladnom opatrení
totiž nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022).
26. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že podaná žaloba je v časti petitu 1/, t.j. určenia neplatnosti rozhodnutia, žalobou na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) a nie za žalobu na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP), keďže žalobcami napadnuté uznesenie žalovaného, jeho existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 písm. d/ CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, avšak iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Do 30. júna 2016 bolo síce platné a účinné ustanovenie § 15 zákona č. 83/1990 Zb., ktoré člena občianskeho združenia ak považoval rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, oprávňovalo do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie, toto ustanovenie však bolo s účinnosťou od 1.7.2016 zrušené. Možnosť podania žaloby v petite 1/ o určenie neplatnosti rozhodnutia žalovaného nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, takáto žaloba je preto neprípustná. Zrušením daného ustanovenia však nebola odstránená možnosť obrátiť sa na súd, pretože táto je daná vo všeobecnosti, avšak takúto žalobu je potrebné podať v súlade s príslušným procesným predpisom. Ako uviedol i Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 23/2016, zo súdneho prieskumu nesmú byť vylúčené tie rozhodnutia orgánov združení, ktoré zasiahli do práv členov združenia s takou intenzitou, ktorá vyžaduje zásah súdu (ako orgánu štátu). Pritom vždy medzi najzávažnejšie zásahy do práv člena združenia budú patriť rozhodnutia orgánov združenia, ktorými sa členstvo člena v združení proti jeho vôli zrušuje, či rozhodnutia ukladajúce členovi sankcie.
27. Keďže žalobcovia v petite 2/ súčasne požadujú aj určenie, že sú členmi žalovaného, v tejto časti ide o žalobu na určenie práva, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP), ktorý i náležite vo svojom návrhu zdôvodnili. Možno preto konštatovať danosť práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Navyše sa žiada dodať, že požadované určenie v petite 1/ je len prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k petitu 2/.
28. V ďalšom sa odvolací súd napriek opačnému názoru žalovaného stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli v súdenej veci osvedčené a v podrobnostiach jeho zdôvodnenie v ods. 22 až 25 odkazuje. V súvislosti s námietkou žalovaného, že boli splnené podmienky na aktiváciu čl. 7 ods. 7 stanov, keďže správna rada žalovaného minimálne od 08.01.2026 nebola schopná výkonu svojej činnosti z dôvodu nízkeho počtu členov, ako to vyžaduje čl. 7 ods. 2 stanov, odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že postup predsedníčky žalovaného pri vylúčení žalobcov bol mimoriadne neštandardný a netransparentný. Napriek tomu, že tento postup predsedníčky žalovaného síce formálne navonok mohol byť v súlade so stanovami združenia, z doposiaľ osvedčeného skutkového stavu možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či vylúčenie žalobcov zo združenia, ako najzávažnejší zásah do práv žalobcov ako členov združenia, bolo dôvodné, resp. či nešlo o svojvoľné rozhodnutie predsedníčky združenia. Ak teda účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva, ktorý nepožíva ochranu. Uvedenú otázku však bude možné zodpovedať až po vykonaní riadneho dokazovania a právnom posúdení dôsledne zisteného skutkového stavu v rozhodnutí vo veci samej.
29. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného, že výrok napadnutého uznesenia nepresný, neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný, pretože žalovanému neukladá obmedzenie alebo akúkoľvek povinnosť. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, ust. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje ako dôvod pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu z ohrozenia exekúcie, pričom v ods. 2 iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Z uvedeného vyplýva, že nie je vylúčený ani taký obsah neodkladné opatrenia, ktorým súd pozastaví účinnosť rozhodnutia, resp. odloží jeho vykonateľnosť, ak tým je možné dosiahnuť
účel sledovaný neodkladným opatrením. V prejednávanej veci práve neodkladným opatrením, ktorým sa pozastaví účinnosť napadnutého rozhodnutia o vylúčení žalobcov, možno dosiahnuť ochranu osvedčených práv žalobcov ako členov združenia až do času, kým toto rozhodnutie nebude súdom preskúmané. Rovnako odvolací súd ani s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie založil právnu neistotu pre ďalšie fungovanie žalovaného, nesprávne zasiahol do výkonu jeho vnútorných záležitostí a oprávnení jeho členov nad nevyhnutnú mieru, čím došlo k znemožneniu chodu žalovaného z dôvodu vytvorenia predpokladov pre ďalšie súdne spory. V súvislosti touto námietkou žalovaného odvolací súd uvádza, žalovaný nariadeným neodkladným opatrením nie je obmedzený v neprimeranom rozsahu a nad nevyhnutný rozsah, pretože neodkladné opatrenie sa dotýka výlučne napadnutého rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcov, nedotýka sa postavenia predsedu žalovaného, ktorý je štatutárnym orgánom žalovaného zastupujúcim žalovaného navonok, ako to správne uviedol i súd prvej inštancie. Navyše CSP zakotvuje v tejto súvislosti aj kompenzačný nástroj, ktorý vyvažuje legitímne znevýhodnenú pozíciu subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, a to osobitnú zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu spôsobenú neodkladným opatrením (§ 340 CSP), čoho si musí byť navrhovateľ pri podávaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedomý.
30. V kontexte všetkého vyššieho uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.
32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).