Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-65-2026.pdf
PDF · 140.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/65/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s. v likvidaci, Doudlebská 1699/5, 140 00 Praha 4 - Nusle, Česká republika, IČO: 284 70 729, zastúpený: Advokátska kancelária Tomáš Kulák, s. r. o., Šuty 21, 831 07 Bratislava, IČO: 47 244 640, proti žalovanému: WINNER GROUP, a. s., Dunajská 7509/48, 811 08 Bratislava, IČO: 46 154 809, zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/43/2026-228 zo dňa 21. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/43/2026-228 zo dňa 21. mája 2026 potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 23.04.2026, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by akokoľvek scudzil, založil alebo akokoľvek inak zaťažil 574 603 kusov akcií v majetku žalovaného, vo forme na meno, emitovaných spoločnosťou ViennaEstate Immobilien AG, so sídlom Janis-Joplin-Promenade 26/7. OG, 1220 Viedeň, Rakúsko, registrovanej Obchodným súdom Viedeň, identifikačné číslo: FN 2802632, a to až do času právoplatného rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP, a. s., ktorým došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti WINNER GROUP, a. s. zo sumy 25.000 Eur na sumu 30.000 Eur. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ku dňu 21.01.2026 bolo v obchodnom registri zapísané zvýšenie základného imania žalovaného zo sumy 25.000 Eur na sumu 30.000 Eur, pričom nové základné imanie má byť tvorené 12 listinnými kmeňovými akciami, vo forme na meno, s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 2.500 Eur. Dňa 08.01.2021 bol v obchodnom registri vykonaný zápis žalobcu ako jediného akcionára žalovaného a zároveň bol vykonaný výmaz spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Stasinou & Boumpoulinas 3, 1060 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 (ďalej len „Arca Capital Cyprus“) ako jediného akcionára žalovaného. Dňa 26.01.2021 bola v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „CDCP“) zaregistrovaná emisia 10 listinných kmeňových akcií žalovaného, vo forme na meno, s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 2.500 Eur, pričom ako jediný akcionár žalovaného bol v zozname akcionárov vedenom CDCP registrovaný žalobca. Dňa 13.12.2022 žalobca, ako jediný akcionár žalovaného, prijal v súlade s § 190 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodnutie, na základe ktorého menoval W. S. do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného, a to s účinkami ku dňu
13.12.2022. Žalobca lustráciou obchodného registra zistil, že dňa 16.12.2025 bol v obchodnom registri s účinnosťou ku dňu 02.12.2025 vykonaný výmaz W. S. z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a zároveň bol ku dňu 02.12.2025 vykonaný zápis T. W. do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného. Žalobca lustráciou obchodného registra taktiež zistil, že dňa 16.12.2025 bol v obchodnom registri vykonaný zápis spoločnosti Arca Capital Cyprus ako jediného akcionára žalovaného, a zároveň bol vykonaný výmaz žalobcu ako jediného akcionára žalovaného. Žalobca tvrdil, že nepreviedol na Arca Capital Cyprus žiadnym právnym úkonom listinné kmeňové akcie s poradovými číslami 1 až 10, vo forme na meno, s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 2.500 Eur emitované žalovaným, ani hromadnú listinnú akciu, ktorá nahrádza predmetné listinné kmeňové akcie, čiže nikdy neprestal byť jediným akcionárom žalovaného a ku dňu podania žaloby mal byť jedinou oprávnenou osobou vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia. Žalobca ďalej tvrdil, že zápis Arca Capital Cyprus ako jediného akcionára žalovaného vykonaný v obchodnom registri dňa 16.12.2025 je zápisom neoprávneným a v rozpore so skutočným právnym stavom, ktorý bol počiatočne narušený rozhodnutím valného zhromaždenia Arca Capital Cyprus. Žalobca zakladal odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov najmä na obave, že žalovaný na pokyn Arca Capital Cyprus ako zapísaného jediného akcionára žalovaného uskutoční úkony smerujúce k prevodu hmotných aktív vo vlastníctve žalovaného na tretie subjekty. Podľa žalobcu táto obava vyplýva z dlhodobého správania sa Arca Capital Cyprus, spočívajúceho v neplnení jej povinností zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode a v selektívnych úkonoch smerujúcich k zmene zápisov v obchodnom registri bez súčinnosti so žalobcom, ktoré objektívne zakladá dôvodnú obavu z ďalších úkonov Arca Capital Cyprus smerujúcich k prevodu alebo zaťaženiu akcií emitovaných žalovaným. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný vlastní hodnotné majetkové aktíva, pričom medzi takéto majetkové aktíva patrí najmä 574 603 ks akcií spoločnosti ViennaEstate Immobilien AG, so sídlom Janis-Joplin- Promenade 26/7. OG, 1220 Viedeň, Rakúsko, registrovanej Obchodným súdom Viedeň, identifikačné číslo: FN 2802632. Podľa žalobcu je dôvodná obava, že ak by žalovaný nakladal s akciami ViennaEstate Immobilien AG vo vlastníctve žalovaného tým spôsobom, že by tieto scudzil, založil, alebo akokoľvek inak zaťažil, mohlo by dôjsť k nastoleniu nevratného stavu, kedy by bolo právo žalobcu na súdnu ochranu podstatným spôsobom sťažené.
2. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že dňa 16.12.2025 bol v obchodnom registri vykonaný zápis spoločnosti Arca Capital Cyprus ako jediného akcionára žalovaného a zároveň bol vykonaný výmaz žalobcu ako jediného akcionára žalovaného. Toho istého dňa bol v obchodnom registri žalovaného vykonaný zápis T. W. ako predsedu predstavenstva žalovaného a z obchodného registra bol ako predseda predstavenstva vymazaný W. S.. Uvedené vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného (č.l. 8-10). Z Výpisu akcionára zo zoznamu akcionárov ku dňu 02.12.2025 (č.l. 11) súd zistil, že žalobca bol ku dňu 02.12.2025 evidovaný ako jediný vlastník akcií žalovaného. Z Výpisu akcionára zo zoznamu akcionárov ku dňu 15.12.2025 (č.l. 12) súd zistil, že žalobca bol ku dňu 15.12.2025 evidovaný ako jediný vlastník akcií žalovaného. Z rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/60/2021-328 zo dňa 06.02.2023 (č.l. 174) súd zistil, že prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa nikdy nestal akcionárom žalovaného. Rozsudok prvoinštalačného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2025, sp. zn. 7Cob/129/2023-401 (č.l. 188).
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Uviedol, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany nároku žalobcu na určenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia - rozhodnutia jediného akcionára, ktorým došlo k zvýšeniu základného imania žalovaného (ods. 38 návrhu). Súd prvej inštancie však konštatoval, že žalobca sa skôr mohol domáhať ochrany svojho postavenia ako akcionára žalovaného, a nie nároku na určenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia, keďže nárok na takéto pozitívne určenie nemá. Má právo na súdnu ochranu a tú prostredníctvom návrhu a podanej žaloby realizoval. Súd preto vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal ochrany svojho postavenia ako akcionára žalovaného, a to považoval za nárok, ktorý bol žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť. Súd však konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nemal existenciu nároku za osvedčenú. Nárok žalobcu je sporný keďže na jednej strane žalobca je evidovaný ako vlastník akcií žalovaného v CDCP ku dňu 02.12.2025, resp. ku dňu 15.12.2025, avšak na strane druhej došlo k jeho výmazu ako jediného akcionára z obchodného registra. Naviac existuje
právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré konštatuje, že žalobca sa akcionárom žalovaného nestal. Uvedené protichodné skutočnosti, ktoré boli z listinných dôkazov osvedčené, nemôžu viesť k záveru súdu o osvedčení existencie nároku.
5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že samotná obava z možného prevodu akcií na tretie osoby, či obava z možného budúceho protiprávneho konania pri nakladaní s majetkom žalovaného nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca len konštatoval, že má obavu, že k takémuto konaniu môže potenciálne v budúcnosti dôjsť. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že by toto tvrdenie žalobcu bolo založené na faktických úkonoch žalovaného. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by reálne mala obava žalobcu vyplývať a z ktorého by bolo zrejmé, resp. osvedčené, že žalovaný sa správa takým spôsobom, že podniká kroky k prevodu akcií na tretie osoby, či kroky smerujúce k zaťaženiu akcií. Súd nemal osvedčené aktívne konanie žalovaného, ktoré by naznačovalo, že bude podnikať kroky, ktorých sa žalobca obáva. Samotná obava žalobcu nie je skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala existenciu takých vzťahov medzi stranami sporu, ktoré by bezpodmienečne vyžadovali rýchlu súdnu ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
6. Nad rámec uvedeného súd nemal za osvedčené ani to, akej ochrany (ochrany akých svojich práv) sa žalobca vlastne domáha prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ako by mu navrhované neodkladné opatrenie vôbec mohlo byť na prospech, keďže predmetom žaloby vo veci samej, ako žalobca sám tvrdil, nie je uspokojenie peňažnej pohľadávky, pričom petit navrhovaného neodkladného opatrenia smeruje k obmedzeniu prevodu a zaťaženia akcií vo vlastníctve žalovaného v inej spoločnosti ako najhodnotnejšieho aktíva žalovaného. Teda navrhované neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nesúvisí s postavením žalobcu ako akcionára žalovaného, resp. s určením neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára.
7. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že existuje nárok žalobcu, potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a ani to, ako uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáhal. Pretože nedošlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko v predmetnej veci bude prebiehať konanie vo veci samej, o nároku na náhradu trov konania nerozhodol a tento nárok bude predmetom rozhodnutia vo veci samej.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
9. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal, resp. sa v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom nevysporiadal s listinným dôkazom - Uznesením Mestského súdu Bratislava III zo dňa 15.01.2026, sp. zn. 61Cb/30/2023, ktorým bolo spoločnosti Arca Capital Cyprus zakázané vykonávať hlasovacie práva v spoločnosti žalovaného bez písomného súhlasu žalobcu. Dôkaz o tom, že ten istý súd v skutkovo a právne súvisiacej veci už raz poskytol žalobcovi ochranu pred tým istým typom konania toho istého subjektu, je nepochybne argumentom zásadného významu a jeho opomenutie robí napadnuté uznesenie nepreskúmateľným a arbitrárnym.
10. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku osvedčenia nároku žalobcu, keď v rozpore s § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka nepriznal rozhodujúci význam zápisu žalobcu v zozname akcionárov vedenom CDCP ku dňom 02.12.2025 a 15.12.2025. Zdôraznil, že pre výkon akcionárskych práv je podľa § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka rozhodujúci zápis v zozname akcionárov vedenom CDCP, ktorý k rozhodným dňom svedčil výlučne žalobcovi. Zákonná úprava je
jednoznačná a nepripúšťa výnimky: osobou oprávnenou vykonávať akcionárske práva voči spoločnosti (vrátane výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 190 ods. 1 Obchodného zákonníka) je výlučne osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom CDCP, a to bez ohľadu na prípadný spor o vlastníctvo akcií. Ani jedna z dvoch skutočností, o ktoré súd oprel záver o „spornosti“ nároku, nie je spôsobilá zápis žalobcu v zozname akcionárov vedenom CDCP prelomiť, ani jeho právne účinky spochybniť. K výmazu žalobcu ako akcionára z obchodného registra (16.12.2025) uviedol, že zápis údaju o jedinom akcionárovi akciovej spoločnosti v obchodnom registri má výlučne deklaratórny charakter; oprávnenie vykonávať akcionárske práva sa naň neviaže. Navyše, práve tento zápis - vykonaný bez akejkoľvek súčinnosti žalobcu, bez zodpovedajúcej zmeny v zozname akcionárov vedenom CDCP a výlučne na podklade čestného vyhlásenia - je súčasťou reťazca úkonov, ktorých nezákonnosti sa žalobca v tomto konaní dovoláva. Deklaratórny zápis v obchodnom registri, ktorý je sám výsledkom napádaného konania, nemôže byť logicky použitý ako argument proti osvedčeniu nároku smerujúceho práve proti tomuto konaniu; opačný prístup by znamenal, že pôvodca neoprávneného zápisu si týmto zápisom sám vytvára procesnú obranu proti jeho preskúmaniu. Taktiež právoplatné rozhodnutie súdu, a to rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/60/2021-328 zo dňa 06.02.2023, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Cob/129/2023-401 zo dňa 26.11.2025, je pre posúdenie osvedčenia nároku žalobcu v tomto konaní irelevantné, a to z dôvodu subjektívnych medzí právoplatnosti, objektívnych medzí právoplatnosti ako aj vecnej nesúvislosti. Zdôraznil, že pri správnom právnom posúdení tu žiadny relevantný rozpor, ktorý by bránil osvedčeniu nároku, neexistuje. Obsah Zmluvy o zabezpečovacom prevode, zápis žalobcu v zozname akcionárov vedenom CDCP a existencia neodkladného opatrenia z 15.01.2026 robí postavenie žalobcu prinajmenšom „nanajvýš pravdepodobným“, čo na osvedčenie nároku žalobcu postačuje. Pre úplnosť žalobca dodal, že súd prvej inštancie v bode 9. napadnutého uznesenia nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, sám preformuloval. Žalobca pritom nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v návrhu vymedzil jednoznačne: ide o jeho právo domáhať sa určenia neplatnosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým je nerozlučne spojená ochrana jeho postavenia osoby zapísanej v zozname akcionárov vedenom CDCP a ochrana jeho práv zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode. Avšak aj keby súd vychádzal výlučne z vlastného vymedzenia („ochrana postavenia akcionára“), práve toto postavenie je predloženou Zmluvou o zabezpečovacom prevode a výpismi z CDCP osvedčené.
11. Žalobca okrem toho namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď na osvedčenie existencie dôvodnej obavy aplikoval štandard dokazovania vo veci samej. Zdôraznil, že pri osvedčovaní hroziacej ujmy postačuje predloženie objektívnych indícií, ktoré robia obávané konanie vysoko pravdepodobným. Požiadavkou na priamy dôkaz súd prvej inštancie aplikoval štandard dokazovania vo veci samej. Žalobca poukázal na to, že po skutkovej stránke predložil ucelenú reťaz listinných dôkazov, ktoré vo vzájomných súvislostiach obavu žalobcu a potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu objektívne osvedčujú, pričom súd prvej inštancie sa s nimi v napadnutom uznesení nevysporiadal ani jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzájomnej súvislosti uvedené skutočnosti nepredstavujú „hypotetickú“ obavu, ale vysoko pravdepodobný scenár, ktorého prvé kroky (nezákonné prevzatie kontroly nad žalovaným, konanie v rozpore so súdnym zákazom, zásah do majetkovej štruktúry žalovaného zvýšením základného imania) sa už uskutočnili.
12. Záverom žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a nárokom žalobcu, hoci táto súvislosť bola v návrhu podrobne vysvetlená prostredníctvom účelu Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov zo dňa 22.06.2020. V tomto smere uviedol, že prospech navrhovaného neodkladného opatrenia pre žalobcu je zrejmý - v prípade úspechu žalobcu (nielen) v tomto konaní bude mať žalobca ako zábezpeku k dispozícii spoločnosť s prinajmenšom rovnakou kvalitou aktív, aká existovala v čase dojednania zabezpečovacieho prevodu. Ak by naopak v priebehu konania došlo úkonmi žalovaného, ktorých zdržania sa žalobca domáha, k scudzeniu alebo zaťaženiu tohto aktíva, aj plný úspech vo veci samej by bol pre žalobcu len formálnym víťazstvom: jeho zabezpečovacie právo by sa vzťahovalo na majetkovo vyprázdnenú spoločnosť, ktorej aktíva by boli neodborným nakladaním, alebo nakladaním za účelom zmarenia hlavného účelu Zmluvy o zabezpečovacom prevode, znehodnotené, a uspokojenie zabezpečených pohľadávok žalobcu by tým bolo zmarené alebo podstatne sťažené. Práve tomuto nezvratnému stavu má navrhované opatrenie zabrániť. Tvrdil, že právny záver súdu, podľa ktorého
opatrenie „nijakým spôsobom nesúvisí“ s nárokom, je založený na nesprávnej premise, že petit neodkladného opatrenia sa musí kryť s petitom žaloby vo veci samej, resp. že opatrením možno chrániť len nárok totožný s predmetom konania. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP je bezodkladná úprava pomerov, ktorej zmyslom je okrem iného zabrániť tomu, aby do času rozhodnutia vo veci samej nastal nezvratný stav, ktorý by zmaril alebo podstatne sťažil účel konania a reálny dopad budúceho rozhodnutia. Postačuje teda funkčná (účelová) súvislosť medzi opatrením a chráneným nárokom. Tá je v prejednávanej veci daná: rozriedenie majetkovej účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného (napadnuté rozhodnutie) a hroziace nakladanie s kľúčovým aktívom žalovaného sú dvoma krokmi toho istého mechanizmu, ktorého spoločným cieľom je znehodnotenie zabezpečovacej pozície žalobcu; rozhodnutie o neplatnosti napadnutého rozhodnutia obnoví integritu zabezpečenia len vtedy, ak dovtedy nedôjde k scudzeniu majetkového substrátu, na ktorom hodnota zabezpečenia spočíva. Navrhované neodkladné opatrenie žalobca súčasne považoval za proporcionálne.
13. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi žalobcom požadované neodkladné opatrenie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 07.08.2026. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého sa súd nedostatočne vysporiadal s uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 61Cb/30/2023 zo dňa 15.01.2026 (ďalej aj „uznesenie sp. zn. 61Cb/30/2023“), a tým založil nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, zjavne neobstojí. V tejto súvislosti uviedol, že z bodu 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplýva, na základe akých skutočností nemal súd prvej inštancie existenciu nároku za osvedčenú. V bode 3. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie priamo odkázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/60/2021-328 zo dňa 06.02.2023 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Cob/129/2023-401 zo dňa 26.11.2025, ktoré tvoria prílohu č. 6 a 7 vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.04.2026. Napadnuté uznesenie je teda zrozumiteľne a logicky odôvodnené, pričom zrozumiteľne a dostatočne vysvetľuje jeho skutkové a právne závery. Žalovaným predložené uznesenie sp. zn. 61Cb/30/2023, ako aj použitá argumentácia, ktorou odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, nielen že nesúvisí s konaním vo veci samej, ale žalobca produkovaním dôkazov z konania sp. zn. 61Cb/30/2023 sám preukazuje nedôvodnosť svojho nároku vo veci samej. Žalobca na jednej strane odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ohrozením vymáhateľnosti jeho pohľadávok, ktoré majú byť zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva. Toto tvrdenie podkladá uznesením sp. zn. 61Cb/30/2023, vydanom v konaní, v ktorom sa domáha nahradenia súhlasu spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED s registráciou zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP k akciám emitovaným spoločnosťou WINNER GROUP, a.s., čím priamo priznáva, že vlastnícke právo k týmto akciám mu nikdy nepatrilo a akcionárom spoločnosti WINNER GROUP, a.s. nikdy nebol. Na strane druhej žalobca svoj nárok vo veci samej opiera o tvrdenie, že rozhodnutia spoločnosti ACCL nemôžu byť platné, nakoľko jediným vlastníkom akcií emitovaných spoločnosťou WINNER GROUP, a.s. mal byť podľa zápisu v CDCP práve žalobca. Žalobca produkovanými dôkazmi sám popiera dôvodnosť žaloby ako takej. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 zo dňa 24.11.2022. V danom prípade je potrebné posudzovať dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k vyššej miere pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Žalovaným navrhované neodkladné opatrenie nielen že nesúvisí s konaním vo veci samej, ale žalobca predloženými dôkazmi preukazuje nedôvodnosť svojho nároku vo veci samej. Žalovaný ďalej uviedol, že indície uvádzané žalobcom buď s predmetom sporu vôbec nesúvisia, alebo ich žalobca účelovo dezinterpretuje. V tomto smere uviedol, že uznesenie sp. zn. 61Cb/30/2023 bolo vydané dňa 15.01.2026, teda až po prijatí rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP, a.s. o zvýšení jej základného imania. Neodkladným opatrením nie je možné spätne upravovať právne pomery, a preto nemožno tvrdiť, že spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED prijatím predmetného rozhodnutia, resp. žalovaný podaním návrhu na zápis zmien do ORSR, konali v rozpore s týmto neskôr vydaným uznesením sp. zn. 61Cb/30/2023. Zároveň uznesenie sp. zn. 61Cb/30/2023 nebolo spoločnosti WINNER GROUP, a.s. a pravdepodobne ani spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED do dnešného dňa doručené. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď prihliadal na záver súdu v skutkovo a právne totožnej veci Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/60/2021. Naopak, ak by sa so záverom v uvedenom
konaní nestotožnil, postupoval by v rozpore s princípom právnej istoty. Žalovaný dal od pozornosti i svoje vyjadrenie zo dňa 28.04.2026, v ktorom popísal protiprávny až podvodný postup žalobcu, akým svoj zápis v CDCP dosiahol. Tvrdil, že spoločnosť Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s. v likvidaci a R.. B. N. konaním in fraudem legis zneužili laxnú právnu úpravu, keď R.. B. N. (ako falošný predseda predstavenstva spoločnosti WINNER GROUP, a.s.) dňa 15.12.2020 vystavil čestné vyhlásenie, v ktorom podvodne osvedčil, že jediným akcionárom žalovaného bola dňa 14.12.2020 spoločnosť Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s. v likvidaci, pričom vznik svojej funkcie predsedu predstavenstva žalovaného preukazoval falošným rozhodnutím vydaným spoločnosťou Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s. v likvidaci zo dňa 14.12.2020, ktorá predstierala postavenie jediného akcionára WINNER GROUP, a.s., ktorým však v skutočnosti nikdy nebola. Na základe uvedených podvodných dokumentov R.. B. N. podvodne vykonal zmeny v ORSR, a rovnako podvodne zaevidoval v CDCP spoločnosť Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s. v likvidaci ako vlastníka akcií emitovaných žalovaným. Podľa žalovaného je vylúčené, aby žalobca svojim zápisom v CDCP v súlade s právnymi predpismi zhojil svoje predchádzajúce podvodné konanie, ktoré tomuto zápisu predchádzalo, a na základe ktorého bol tento zápis v CDCP dosiahnutý, a aby žalobca z takto podvodne vykonaného zápisu vyvodzoval pre seba priaznivé účinky. Dal do pozornosti, že uvedenú argumentáciu tvrdil aj W. S. - domnelý predseda predstavenstva spoločnosti WINNER GROUP, a.s., vymenovaný do funkcie rozhodnutím spoločnosti žalobcu, v odvolaní v skutkovo a právne totožnej veci vedenej pred Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 75Cb/8/2026 a Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím súdom pod sp. zn. 8Cob/8/2026, kde sa W. S. ako žalobca domáhal nariadenia totožného neodkladného opatrenia. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nemožno priznať ochranu jeho domnelých práv akcionára spoločnosti žalovaného, ktoré odvodzuje výlučne zo svojho zápisu v zozname akcionárov. Tento zápis bol vykonaný neoprávnenou osobou a konaním, ktoré pravdepodobne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Žalovaný zároveň uviedol, že právne závery vyplývajúce z judikatúry, na ktorú žalobca poukazuje v odvolaní, sú na prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže skutkové okolnosti týchto vecí sú v podstatných aspektoch zásadne odlišné. V rozhodnutiach, na ktoré žalobca odkazuje, žiadny z akcionárov, ktorým bola poskytnutá právna ochrana, nedosiahol svoj zápis v zozname akcionárov podvodným alebo inak protiprávnym spôsobom. Rovnako valné zhromaždenia, na ktorých títo akcionári vykonávali svoje hlasovacie práva, boli zvolané oprávnenou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. Podaním doručeným súdu dňa 16.07.2026 žalobca navrhol, aby Mestský súd Bratislava III ako súd konajúci vo veci samej vyhovel podanému procesnému návrhu žalobcu podľa § 79 CSP a uznesením pripustil pristúpenie spoločnosti AVANT investiční společnost, a.s. so sídlom: Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 27590241, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka č. 11040 do prebiehajúceho konania na strane žalobcu.
16. K návrhu žalobcu podľa § 79 na pripustenie pristúpenia subjektu do konania na strane žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 08.08.2026 s tým, že navrhol, aby Mestský súd Bratislava III návrh žalobcu na pripustenie pristúpenia spoločnosti AVANT do konania sp. zn. 86Cb/43/2026 na strane žalobcu zamietol.
17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/43/2026-228 zo dňa 21. mája 2026, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
27. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že o návrhu doručenom súdu dňa 16.07.2026, v ktorom žalobca navrhol, aby súd podľa § 79 CSP pripustil pristúpenie spoločnosti AVANT investiční společnost, a.s. so sídlom: Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 275 90 241, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka č. 11040 do konania na strane žalobcu, odvolací súd nerozhodoval. Okrem toho, že uvedený návrh bol výslovne adresovaný Mestskému súdu Bratislava III ako súdu konajúcemu vo veci samej, podľa § 378 ods. 2 CSP, sa na odvolacie konanie nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v odvolacom konaní je vylúčené pristúpenie subjektov. O uvedenom návrhu žalobcu preto prináleží rozhodnúť Mestskému súdu Bratislava III, ako súdu prvej inštancie, ktorý koná vo veci samej.
28. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch - ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
29. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu, vychádzajúc z listín založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Ako je zrejmé z bodu 9. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nemal z predložených listinných dôkazov za osvedčenú existenciu nároku, keďže nárok žalobcu je sporný, nakoľko na jednej strane žalobca je evidovaný ako vlastník akcií žalovaného v CDCP ku dňu 02.12.2025, resp. ku dňu 15.12.2025, avšak na strane druhej došlo k jeho výmazu ako jediného akcionára z obchodného registra. Naviac, existuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré konštatuje, že žalobca sa akcionárom žalovaného nestal. Uvedené protichodné skutočnosti, ktoré boli z listinných dôkazov osvedčené, preto opodstatnene neviedli súd prvej inštancie k záveru o osvedčení existencie nároku.
32. Odvolací súd ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu z výpisu z obchodného registra zistil, že je jediným akcionárom žalovaného je: ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, Stasinou & Boumpoulinas 3, Nikózia 1060, Cyperská republika, a to od 16.12.2025. Uznesenie súdu prvej inštancie je zo dňa 21. mája 2026, t.j. vychádza z aktuálneho zápisu údajov v obchodnom registri. Výška zapísaného základného imania žalovaného je 30.000,00 Eur, pozostávajúc z 12 kmeňových akcií, listinných, na meno, v menovitej hodnote 2.500,00 Eur. Štatutárnym orgánom žalovaného je T. W., t.j. predsedom predstavenstva so vznikom funkcie 02.12.2025.
33. Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku osvedčenia nároku žalobcu, keď v rozpore s § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka nepriznal rozhodujúci význam zápisu žalobcu v zozname akcionárov vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „CDCP“) ku dňom 02.12.2025 a 15.12.2025, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
34. Podľa § 156 ods. 6, 7, 8 Obchodného zákonníka: Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka. (7) Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti. (8) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú, ak podľa zákona alebo stanov evidencia zaknihovaných cenných papierov vedená podľa osobitného zákona nahrádza zoznam akcionárov.
35. Zoznam akcionárov je v právnom poriadku Slovenskej republiky štandardným nástrojom zabezpečenia právnej istoty v akciových spoločnostiach. Plní predovšetkým evidenčnú funkciu, pričom nevytvára ani neruší vlastnícke práva k akciám. Ak teda z rozhodnutia súdu vyplýva, kto je akcionárom, uvedené platí aj v prípade nesprávnosti zápisu v zozname akcionárov. Zápis do zoznamu akcionárov nevytvára vlastníctvo, ale ho iba eviduje. Skutočný vlastník akcií môže existovať aj bez zápisu.
36. Zápis v zozname akcionárov neosvedčuje pre žalobcu vlastníctvo akcií v žalovanom, pričom je v rozpore so zápisom v obchodnom registri. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že zo samotného zápisu v zozname nevyplýva z dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vychádzal i z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/60/2021-328 zo dňa 06. februára 2023 (ako je zrejmé z bodu 3. napadnutého uznesenia), potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Cob/129/2023-401 zo dňa 26. novembra 2025. V ods. 45. predmetného rozhodnutia je uvedené, že spoločnosť Arca Capital CEE sa nestala akcionárom žalovaného. Súd právoplatne otázku vlastníctva akcií vyriešil ako prejudiciálnu, nakoľko rozhodoval o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Skutočnosť, že vlastníctvo bolo riešené ako prejudiciálna otázka, nie ako meritórne rozhodnutie vo výroku rozsudku, na účely rozhodovania súdu o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu vytvára dostatočný právny základ pre rozhodnutie v súlade s čl. 2 CSP, poskytuje potrebnú právnu istotu v právnych vzťahoch a predvídateľnosť rozhodnutia. Dôkazy predložené žalobcom neosvedčujú vlastníctvo akcií na účely rozhodovania v tomto konaní do takej miery, aby súd nerešpektoval vyššie uvedené rozhodnutia a právne posúdenie prejudiciálnej otázky, a to v spojení s aktuálnym zápisom v obchodnom registri. To neprejudikuje prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej.
38. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda že je medzi stranami sporu bezodkladne potrebné upraviť pomery alebo že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená.
39. Žalobcom uvádzané skutočnosti a predložené listinné dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčujú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorej sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie v tomto smere dôvodne uviedol, že samotná obava z možného prevodu akcií na tretie osoby, či obava z možného budúceho protiprávneho konania pri nakladaní s majetkom žalovaného, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že nebolo osvedčené, že vyššie spomínané obavy žalobcu boli založené na faktických úkonoch žalovaného. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by reálne mala obava žalobcu vyplývať a z ktorého by bolo zrejmé, resp. osvedčené, že žalovaný sa správa takým spôsobom, že podniká kroky k prevodu akcií na tretie osoby, či kroky smerujúce k zaťaženiu akcií. Je potrebné zdôrazniť, že samotná obava žalobcu nie je skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala existenciu takých vzťahov medzi stranami sporu, ktoré by bezpodmienečne vyžadovali rýchlu súdnu ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná obava navrhovateľa môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa odporcu, ktoré takúto obavu u navrhovateľa vyvolalo, nie je možné považovať túto podmienku za splnenú. Z návrhu žalobcu a jeho príloh nemal odvolací súd osvedčené také konanie žalovaného, ktoré by vyžadovalo bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. V konaní nebolo osvedčené, že žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony, na základe ktorých by bolo možné vyslovené obavy žalobcu považovať za dôvodné.
40. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie na osvedčenie obavy žalobcu aplikoval štandard dokazovania vo veci samej. Ako už bolo vyššie uvedené, samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je teda pravdou, že predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s uvedeným, avšak žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú také osvedčené skutočnosti, ktoré by zakladali bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, a teda dôvodnosť obmedzenia žalovaného v nakladaní s predmetnými akciami. Žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako osvedčenie podmienok nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia.
41. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, v zmysle ktorej sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 61Cb/30/2023 zo dňa 15. januára 2026, keď z napadnutého uznesenia je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Predmetné rozhodnutie, ktorým žalobca v podanom odvolaní argumentuje, nie je dôvodom pre prijatie odlišného právneho záveru v prejednávanej veci.
42. Odvolací súd podotýka, že zabezpečovacie a neodkladné opatrenia sú zásahom do majetkovej sféry žalovaného. Súd je povinný dôsledne skúmať naplnenie zákonných dôvodov pre takýto zásah do práv žalovaného. V danom prípade je nutné konštatovať, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu neboli naplnené.
43. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
44. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/43/2026-228 zo dňa 21. mája 2026 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).