Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/265/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky B. X., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom S., t. č. X. XXXX/X, S., zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, 911 01 Trenčín a manžela navrhovateľky P. X., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom S., t. č. ÚVTOS N., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: B. B. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov P. X. a B. X., rod. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, s a r o z v á d z a.

II. Maloletá B. B. X. a maloletý X. X. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude vykonávať matka.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. B. sumou 130,- eur mesačne a na výživu maloletého X. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2020 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B. B. a mal. X.. V návrhu uviedla, že po uzatvorení manželstva žili s manželom po rôznych podnájmoch spolu aj s mal. H. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je synom navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, neskôr, keď navrhovateľka zostala na materskej dovolenke s mal. B. B., manžel navrhovateľky nemal riadnu prácu, začali sa prejavovať vážne problémy. Manžel navrhovateľky sa časom začal živiť ekonomickou trestnou činnosťou, krádežami, drobnými podvodmi a pod., čo začal učiť aj mal. H.. Navrhovateľke neumožňoval s deťmi chodiť k lekárovi a riešiť ich zdravotné problémy, či problémy s učením, ktoré mal v tom čase mal. H.. Manželia sa často hádali, navrhovateľka bývala objektom aj fyzických útokov manžela. Ten sa jej aj pred mal. deťmi vyhrážal, napádal ju verbálne i fyzicky, zaútočil na ňu i nožom. Situácia vygradovala až do stavu, že mal. B. B. a mal. H. boli uzneseniami tunajšieho súdu, ktorými

boli nariadené neodkladné opatrenia, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke zo strany navrhovateľky. K odobratiu mal. detí došlo z dôvodu, že starostlivosť o deti bola vykonávaná na nižšej úrovni, v rodine bolo podozrenie na užívanie omamných látok. Pred narodením mal. X. bol manžel navrhovateľky zobratý do väzby a po odsúdení je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Po narodení mal. X. navrhovateľka išla žiť k svojej matke, kde žije až doteraz. Konania o zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti boli následne súdom zastavené, keďže starostlivosť o mal. deti vykonávala a vykonáva navrhovateľka. Navrhovateľka záverom uviedla, že vzťahy manželov sú vážne narušené, títo spolu nekomunikujú. Rovnako spolu nehospodária, intímne sa spolu nestýkajú. Manželstvo je nefunkčné a dlhodobo neplní svoj účel. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení spolužitia.

2. Manžel navrhovateľky pri výsluchu dňa 26.04.2021 uviedol, že s manželkou sa spoznali v apríli XXXX a v auguste uzatvorili manželstvo. Ide o jeho prvé manželstvo. Tvrdenia manželky v návrhu nepovažoval za pravdivé, nakoľko podľa neho nešlo o vyjadrenie manželky, ale o tvrdenia svokry, a to len preto, lebo jej vykradol byt. Manžel navrhovateľky manželstvo hodnotil ako normálne, fungovali ako normálna rodina. Za nezmysel považoval, že učil 5-ročnéno syna navrhovateľky kradnúť. S návrhom manželky súhlasil, súhlasil s rozvodom, keď to tak manželka chce. Príčiny rozvratu manželstva videl v tom, že do manželstva im zasahovala svokra, u ktorej teraz manželka aj s deťmi býva. Manžel navrhovateľky nemá v súčasnosti žiadnu známosť. Ďalej uviedol, že súhlasí s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, nemá výhrady voči jej starostlivosti o mal. deti. Pokiaľ ide o výživné, to ponechal na úvahe súdu, avšak matkou navrhované výživné nie je schopný platiť, s poukazom na výšku jeho pracovnej odmeny. Od 08/2020 je pracovne zaradený. Pred nástupom do výkonu trestu si privyrábal S. a takto zarobil cca X.XXX,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky nepodnikal, pred nástupom do výkonu trestu bol nezamestnaný a nebol evidovaný na úrade práce. Naposledy bol zamestnaný na základe dohody v roku 2016, k jej ukončeniu došlo obojstranne. V roku 2017 bol na základe pracovnej zmluvy zamestnaný v spoločnosti Q. S. X., tento pracovný pomer skončil z dôvodu nízkej mzdy. Manžel navrhovateľky má dlhy, nevedel uviesť v akej výške. Ide o dlhy voči štátu, ZVJS a poškodeným. Zdravotný stav má dobrý, nemá s ním zvýšené výdavky. Nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Pred nástupom do výkonu trestu býval s manželkou, išlo o nájomný byt, mesačne platil náklady bývania 680,- eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k mal. T. X., nar. XX.XX.XXXX. Výšku vyživovacej povinnosti k mal. T. určenej Okresným súdom Považská Bystrica nevedel uviesť. Ďalšie výdavky nemá žiadne. Na výživu detí mu výživné strhávajú z pracovnej odmeny, ide o rôzne sumy podľa výšky pracovnej odmeny. S mal. deťmi nie je v kontakte. Manžel navrhovateľky súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti, nežiadal o eskortovanie na pojednávanie.

3. Na pojednávaní dňa 31.05.2021, ktoré súd uskutočnil v neprítomnosti manžela navrhovateľky, navrhovateľka uviedla, že pokiaľ ide o dôvody rozvodu, zotrváva na svojom písomnom návrhu. V súčasnosti býva spoločne s mal. deťmi u svojej matky a jej manžela. Byt je vo vlastníctve starej matky maloletých. Býva tam s mal. H., mal. B. B. a mal. X.. Navrhovateľka dáva všetky peniaze, ktoré zarobí svojej matke, ktorá uhrádza všetky poplatky a výdavky aj deťom. Pracuje v O. s mesačným príjmom cca XXX,- eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur a prídavky na tri mal. deti vo výške 76,50 eur. Občas si privyrobí aj brigádne (raz za polroka) XX,- eur brutto. Navrhovateľka z dôvodu neplatenia poplatkov v blízkej budúcnosti vyhlási osobný bankrot. Jej mesačné výdavky sú na pôžičku 10,- eur a na ďalšiu pôžičku 20,- eur.

4. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že manžel navrhovateľky sa pri výsluchu vyjadril, že pred nástupom do väzby dosahoval príjem cca X.XXX,- eur. Žiadal, aby súd pri určení výživného uprednostnil princíp potencionality príjmov. Aj s poukazom na rozsudok NS SR z 20.02.2019, kde najvyšší súd vyslovil záver, že pokiaľ sa povinný rodič vlastným pričinením dostane do výkonu trestu, je správne rozhodnutie súdu, ktorý výživné určí na základe potencionality jeho príjmu, keďže sám sa vzdal možnosti platiť riadne výživné, keďže podstupoval neprimerané riziká, ktoré spôsobili úbytok jeho príjmu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s výsluchom manžela navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu, ako aj obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádzajú mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. X., nar. XX.XX.XXXX.

6. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzatvorené v roku XXXX. Problémy v manželstve začali v období, keď bola navrhovateľka na materskej dovolenke s mal. B. B.. Problémy sa prehlbovali, manželia sa stále hádali. Mal. B. B. bola uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -31 zo dňa 08.03.2019 neodkladným opatrením dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. V mesiaci 10/2019 bol manžel navrhovateľky vzatý do väzby. V súčasnosti manžel navrhovateľky vykonáva v ÚVTOS N. súhrnný trest odňatia slobody na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.06.2020, predpokladaný koniec trestu má 07.10.2025. Manžel s rozvodom súhlasil, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s manželkou. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka vo vážnom narušení manželského spolužitia, ako aj v útokoch zo strany manžela. Manžel navrhovateľky príčiny rozvratu manželstva videl v tom, že do manželstva im zasahovala svokra, u ktorej teraz manželka aj s deťmi býva.

7. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Manželia už spolu nežijú v spoločnej domácnosti, manžel sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a na obnovení manželského spolužitia nemá ani jeden z nich záujem.

8.1. Podľa , a o rodine (ďalej len „“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19 zákona o rodine.

8.2. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8.3. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch ( ).

10. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, ako aj z výpovede manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Manžel navrhovateľky je od mesiaca 10/2019 vo výkone trestu, ani jeden z manželov nemá záujem na prípadnom obnovení spolužitia, žiadnym spôsobom spolu nekomunikujú. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

11. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre

celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

12. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.

13.1. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13.2. Podľa a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13.3. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13.4. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13.5. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Navrhovateľka býva spoločne so všetkými svojimi mal. deťmi u svojej matky a jej manžela. Byt je vo vlastníctve starej matky maloletých. Matka dáva všetky peniaze, ktoré zarobí svojej matke, ktorá uhrádza všetky poplatky a výdavky aj deťom. Matka pracuje v O. s mesačným príjmom cca XXX,- eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur a prídavky na tri mal. deti vo výške 76,50 eur. Občas si privyrobí aj brigádne (raz za polroka) XX,- eur brutto. Matka z dôvodu neplatenia poplatkov v blízkej budúcnosti vyhlási osobný bankrot. Jej mesačné výdavky sú 30,- eur na pôžičky. Okrem mal. B. B. a mal. X. má matka ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k mal. H. F., nar. XX.XX.XXXX. Jeho otec na jeho výživu prispieva mesačne sumou 120,- eur.

15. Manžel navrhovateľky vykonáva v súčasnosti súhrnný trest odňatia slobody na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.06.2020, predpokladaný koniec trestu má 07.10.2025. Podľa skráteného výpisu otec už dňa 14.10.2019 nastúpil na výkon väzby. Otec bol od 20.08.2020 do 11.01.2021 pracovne zaradený a aj od 01.02.2021 je opätovne pracovne zaradený. Z jeho pracovnej odmeny vykonávajú zrážky na úhradu výživného na jeho maloleté deti. Otec bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 10.02.2008 do 25.02.2008. Z

výsluchu otca vyplýva, že pred nástupom do výkonu trestu si privyrábal S., pričom si tak zarobil cca X.XXX,- eur mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec má stredoškolské vzdelanie bez maturity, odbor stolár, nábytkár. Okrem mal. B. B. a mal. X. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T. X., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica bola manželovi stanovená výška vyživovacej povinnosti k mal. T. na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa .

16. Mal. B. B. má X,X roka. Navštevuje MŠ. Do školy nenastúpi, má odklad. Poplatok za stravu v MŠ je 13,- eur mesačne. Mal. B. B. je dispenzarizovaná v oftalmologickej ambulancii. Má výrazné problémy so zrakom. Pravidelne chodí na vyšetrenia zraku do Bratislavy. Nosí okuliare, ktoré stoja cca 150,- eur, pričom takmer po každom vyšetrení jej lekári menia dioptrie. Maloletá navštevuje logopedickú ambulanciu.

17. Mal. X. má XX mesiacov. Výdavky sú na plienky, hygienické potreby, stravu. Maloletý trpí refluxom s čím sú spojený výdavky cca 14,- eur za balenie mlieka, ktorých potrebuje 6-8 kusov mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý.

18. Kolízny opatrovník uviedol, že boli prešetrené pomery v domácnosti matky, neboli zistené nedostatky. Pri výchove a starostlivosti o mal. deti jej pomáhajú starí rodičia. Pre prípad rozvodu navrhol zveriť mal. B. B. a mal. X. do osobnej starostlivosti matky s tým, že mal. deti bude zastupovať a spravovať ich majetok iba matka. Výšku výživného navrhol určiť vo výške 120,- eur na mal. B. B. a vo výške 100,- eur na mal. X., tak ako s tým súhlasil aj otec. Pokiaľ ide o výživné, matka bola poučená o možnosti požiadať o náhradné výživné. Kolízny opatrovník styk otca s maloletými navrhol neupravovať.

19. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B. B. a mal. X., súd rozhodol tak, že tieto za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok bude len matka. Súd pristúpil k uvedenému rozhodnutiu predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom predpokladaný koniec trestu je 07.10.2025.

20. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek mal. detí, ich odôvodnené potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov otca a určil výživné v súlade s návrhom matky na mal. B. B. v sume 130,- eur mesačne a na mal. X. v sume 100,- eur mesačne. Súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Ak by otec nevykonával trest odňatia slobody, bolo by v jeho v schopnostiach a možnostiach zamestnať sa. V čase pred nástupom do výkonu trestu otec dosahoval čistý príjem cca X.XXX,- eur mesačne. Tým, že sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody vlastným zavinením spôsobil stav, kedy je jeho možnosť dosahovať príjem umožňujúci riadne plnenie vyživovacej povinnosti zmarená resp. značne obmedzená. Uvedené však nemá vplyv na rozhodovanie o výške výživného, keďže do úvahy je za danej situácie potrebné brať jeho potenciálne príjmy, t. j. také, ktoré by bol schopný dosahovať, ak by vo výkone trestu nebol. Vzhľadom na vek otca, jeho vzdelanie, výšku jeho príjmu pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody by za situácie, kedy by sa vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal, je možné konštatovať primeranosť súdom určeného výživného pre mal. B. B. vo výške 130,- eur a mal. X. vo výške 100,- eur. Otec sám pri výsluchu dňa 17.09.2020 k sp. zn. s výškou určeného výživného na mal. X. súhlasil. Súd zároveň zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, a to k mal. T., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica stanovená na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa . Súd len pre úplnosť uvádza, že mal. T. bol zverený do pestúnskej starostlivosti.

21. Styk otca s maloletými súd v súlade s návrhom matky neupravoval, nakoľko otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a ani on sám o jeho úpravu žiadnym spôsobom nežiadal.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom ( ).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).