Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-52-2021.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: H&H Potôčky, spol. s r.o., so sídlom Pri kalvárii 8, 917 01 Trnava, IČO: 43 819 770, právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava proti odporcovi: TRNAGRO s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 876 034, právne zastúpený: HKV Law Firm s.r.o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Dňa 10.5.2021 bol súdu doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši a prejazdu vozidlami, motorovými vozidlami a inými dopravnými prostriedkami a zariadeniami cez novovytvorenú parcelu reg. “C“, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 462 m2, katastrálne územie: DB. v zmysle geometrického plánu na oddelenie pozemku p. Q. ., pričom uvedený pozemok by mal byť využívaný ako prístupová cesta. Cesta predstavuje jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam navrhovateľa. Táto skutočnosť vyplýva aj z priloženej katastrálnej mapy, ktorá jednoznačne preukazuje, že bez prístupu cez Prístupovú cestu odporcu by navrhovateľ a ani ostatní užívatelia nehnuteľnosti navrhovateľa v tejto oblasti by k nehnuteľnostiam nemali reálne zabezpečený prístup, a tak riadne využívať uvedené nehnuteľnosti za účelom ich nevyhnutného obhospodárenia navrhovateľom, či výkonu podnikateľskej činnosti aj iných spolupracujúcich subjektov navrhovateľa. Umožnenie využívania prístupovej cesty vo vlastníctve odporcu (bezprostredne susediace s nehnuteľnosťami navrhovateľa), je pre navrhovateľa a ostatné subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť v spolupráci s navrhovateľom nevyhnutné najmä na: a) zaistenie a vykonanie akejkoľvek nevyhnutnej údržby/obhospodárenia Nehnuteľností navrhovateľa a predchádzania vzniku škôd na Nehnuteľnostiach navrhovateľa ako aj na b) zaistenie plynulosti prevádzky na Nehnuteľnostiach navrhovateľa. Navrhovateľ je vlastníkom aj nasledovných nehnuteľností: a) pozemok parcely registra „C“ s parcelným čY. druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 22 m2; b) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, . druh pozemku: orná pôda s celkovou výmerou 238 m2; c) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 15 m2; d) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 135 m2;
e) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: záhrada s celkovou výmerou 56 m2; f) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 84 m2. Nehnuteľnosti navrhovateľa nepredstavujú prístup k verejnej ceste a to z dôvodu, že sa jedná o prístupový chodník, nie prístupovú cestu. Problematiku kategorizácie a šírky miestnych komunikácií upravuje G.0. Tá pre miestne komunikácie rozoznáva tri kategórie a to C1, C2 a C3. Najužšou z týchto komunikácií je kategória C3. Šírka jedného jazdného pruhu tejto komunikácie je 2,75 m. Z toho vyplýva, že minimálna šírka dvojpruhovej cesty bez krajnice je 5,5 m. Cestu kategórie C3 možno v zmysle normy vybudovať aj ako jednokruhovú s obojsmernou premávkou, ale len do dĺžky 100 m. Šírka takejto cesty bez krajníc je potom 2,75 m. Uvedené však v danom prípade, nie je aplikovateľné. Začiatok prístupového chodníka je od parcely 2665/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 22 m2, avšak tento pozemok nie je priamo susediaci k nehnuteľnostiam navrhovateľa. Medzi uvedenými nehnuteľnosťami sa nachádzajú nasledovné nehnuteľností: a) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 2665/10, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 7 m2 vo vlastníctve TRNAGRO s.r.o; b) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 4817/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 18 m2 vo vlastníctve SEMAT - Semenársky majetok, š.p.. V rámci zachovania dobrých susedských vzťahov bol odporca zo strany navrhovateľa vyzývaný na poskytnutie súčinnosti v záujme doriešenia susedských vzťahov zmierlivou cestou. Odporca síce navrhovateľovi reagoval, avšak dohode neprišlo, pričom navrhovateľ odporcovi okrem iného navrhol: i. odkúpenie Nehnuteľnosti odporcu a to cenu za 1 m2 vo výške 4 eur a teda cena za Nehnuteľnosti odporcu vo výške spolu 14.200 eur (3550 m2 x 4 eura) alebo ii. odkúpenie časti Nehnuteľnosti odporcu a to v časti prístupovej cesty a to cenu za 1 m2 vo výške 4 eur na základe vypracovaného geometrického plánu alebo iii. uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena za odplatu a to ročne vo výške 100 eur. V dôsledku odmietavého postoja odporcu, neposkytnutia súčinnosti, navrhovateľovi tak vzniká škoda na nehnuteľnostiach navrhovateľa. Z dôvodu havarijného stavu budov zapísaných na príslušnom liste vlastníctva a to silážny žľab, kravín, hala, sklad, sociálne zariadenie, kravín a kravín je urgentné zabezpečenie prístupovej cesty cez nehnuteľnosti odporcu a to najmä z dôvodu predídenia škody, ktorá by dôsledkom havarijného stavu mohla vzniknúť. Na prístupovej ceste nie sú žiadne stavby, jedná sa len o cestu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Keďže uloženie povinnosti niečo strpieť a zdržať sa niečoho má nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter, je preto potrebné náležite skúmať objektívnosť (osvedčenie) obavy navrhovateľa zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia a to, či určené uloženie povinnosti nepresahuje ústavné a zákonné limity obmedzenia odporcov (ako vlastníkov nehnuteľnosti) v ich právach a nespôsobuje tak neprimeranú škodu. Aj napriek urgencii v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu veci ku dňu podania návrhu prístup navrhovateľovi k jeho nehnuteľnostiam cez prístupovú cestu odporcu, odporca neumožnil. Prístupová cesta predstavuje jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam navrhovateľa a zároveň predstavuje cestnú komunikáciu vo verejnom záujme, ktorá však fakticky je využívaná len zo strany odporcu. V danom prípade je judikatúra tohto názoru, že cez pozemky predstavujúce cestnú komunikáciu (aj keď sa nachádzajú vo vlastníctve fyzických či právnických osôb) je potrebné zabezpečiť plynulý prejazd a prechod, bez akýchkoľvek obmedzení, a to najmä z dôvodu, že cestná komunikácia slúži najmä verejnému záujmu. Konanie odporcu predstavuje vážne ohrozenie výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa a takisto zamedzuje v práve prechodu a prejazdu cez cestnú komunikáciu, ktorá bola dlhodobo využívaná vo verejného záujme. V kontexte takéhoto bránenia/obmedzovania riadneho výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa zo strany odporcu, vzniká navrhovateľovi škoda. Odporca
je povinný umožniť navrhovateľovi prístup cez prístupovú cestu k nehnuteľnostiam navrhovateľa, a to za účelom uskutočnenia akéhokoľvek nevyhnutného prechodu, a to či už pešo, alebo prejazdom motorovými vozidlami. Neuskutočnením krokov smerujúcich k zabezpečeniu prístupu navrhovateľa k Nehnuteľnostiam navrhovateľa cez Prístupovú cestu, odporca koná v rozpore s účelom § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je povinný umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na a cez svoje nehnuteľnosti pokiaľ to vyžaduje údržba a obhospodarovanie nehnuteľnosti navrhovateľa. Navrhovateľ nemal a nemá v úmysle bezdôvodne obmedzovať vlastnícke právo odporcu a svojím návrhom svojvoľne zasahovať do pokojného stavu a vzájomných vzťahov. Navrhovateľ má za to, že ako vlastník nehnuteľností má právo na prístup k ním a na možnosť jeho riadneho obhospodarovania a následného využívania jeho úžitkovej hodnoty a plodov. Túto možnosť však nebude mať v prípade obmedzenia resp. znemožnenia prístupu k svojmu pozemku. Nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V prípade, ak by súd uvážil, že je potrebné konanie vo veci samej, navrhovateľ sa mieni domáhať nahradenia prejavu vôle odporcu uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena prípadne uloženia povinnosti odporcovi strpieť vstup navrhovateľa na pozemky formou prejazdu cez nehnuteľnosti odporcu, konkrétne prístupovej cesty odporcu vo vlastníctve odporcu umiestnenej na Nehnuteľnostiach odporcu.
2. Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 21.5.2021 navrhol návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ žiada svojim návrhom uložiť odporcovi povinnosť strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši a prejazdu vozidlami, motorovými vozidlami a inými dopravnými prostriedkami a zariadeniami“ cez „novovytvorenú parcelu reg. „C“, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 462 m2, katastrálne územie: Dolná Krupá v zmysle geometrického plánu na oddelenie pozemku p. č. 4806/106. Navrhovateľ si identifikoval a geometrickým plánom ohraničil neexistujúcu parcelu z parcely reg. „C“, parcela č. 4806/1, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 3.818 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom U., katastrálny odbor, okres: S.eexistujúca parcela nie je identifikovateľná v katastri nehnuteľností pre okres: S.. Takáto parcela, ktorá je predmetom návrhu žalobcu teda neexistuje a nie je k nej podľa nášho názoru ani možné uložiť povinnosť strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Navrhovateľ uviedol, že prístupová cesta, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti odporcu, a ktorú žalobca identifikoval ako Neexistujúcu parcelu, predstavuje jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcu. Táto skutočnosť sa nezakladaná na pravde, nakoľko existuje aj iná prístupová cesta k nehnuteľnostiam navrhovateľa. Navrhovateľ sám uvádza, že odporca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX. evidovaných na príslušných LV pre okres: S.. Navrhovateľ sám uvádza, že na týchto pozemkoch existuje prístupový chodník, pričom sa odkazom na G. snaží argumentovať, že tento prístup nie je prístupovou cestou kategórie C3. Navrhovateľ sa už nijako nevyjadril, aké parametre má prístup ním označovaný ako „prístupový chodník“, či je alebo nie je vôbec možné upraviť tento chodník na riadnu prístupovú cestu, a pod. Odporca má za to, že po vyčistení a odstránení náletových drevín by mohol „prístupový chodník“ uspokojiť potreby nevyhnutného prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia si navrhovateľ vyberá len pre neho najkomfortnejšie riešenie dostatočne širokého prístupu pre jeho plánované využitie pozemku. V žiadnom prípade nejde o zabezpečenie nevyhnutného prístupu v rozsahu, ktorý by čo najmenej zasahoval do práv vlastníka pozemku, na ktorom sa má vecné bremeno zriadiť. Existencia navrhovateľom uvádzaného „prístupového chodníka“ je dostatočným dôvodom na preukázanie existencie alternatívy k žalobcom požadovanému prístupu cez neexistujúcu parcelu. Žiadať o zriadenie vecného bremena prostredníctvom neodkladného opatrenia za situácie, kedy z návrhu samotného vyplýva alternatívne riešenie, je úplne v rozpore s povahou a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia. Podľa odporcu neexistuje potreba urgentnej úpravy pomerov vzhľadom na to, že navrhovateľ: a) je vlastníkom nehnuteľností, na ktoré si chce zabezpečiť komfortný (teda nie jediný možný) prístup, už dlhé obdobie a súčasná situácia nie je nová, pričom urgentnosť nebola nijako v návrhu preukázaná, b) navrhovateľ nie je vlastníkom pozemkov priľahkých k Neexistujúcej parcele a nebude tak mať prístup k tejto parcele. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že v dôsledku odmietavého postoja odporcu mu predať nehnuteľnosť alebo jej časť za cenu 4 eur za 1 m2, či z dôvodu odmietnutia vecného bremena za odplatu vo výške 100 eur ročne, nemôže udržiavať a obhospodarovať svoje nehnuteľnosti. Tým má údajne dochádzať k vzniku škody z dôvodu havarijného stavu budov, nezaistenia a nemožnosti vykonať nevyhnutnú údržbu nehnuteľností a zabezpečiť plynulosť prevádzky na nehnuteľnostiach. Podľa odporcu navrhovateľ nijako
nevysvetlil, aký urgentný stav vlastne existuje, kedy tento stav vznikol, akého je rozsahu a pod. Žiadať nariadenie neodkladného opatrenia formou, ktorá zasiahne vlastnícke právo odporcu na podklade všeobecných, nijako nekonkretizovaných generických tvrdení, považuje odporca za zneužívanie tohto inštitútu a zároveň za veľmi jednoduchý prostriedok na vytváranie tlaku na odporcu, aby akceptoval neprimerane nízku cenu za požadovanú nehnuteľnosť, alebo jej časť alebo za zriadenie zmluvného vecného bremena. Okrem toho, že navrhovateľ neuvádza ani jeden presný fakt toho, ako potrebuje riešiť havarijný stav budov, a kedy táto potreba vznikla, neuvádza ani to, ako dlho je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ je vlastníkom parcely č. 4806/2, ktorá priamo susedí s Neexistujúcou parcelou, od roku 2008. Navrhovateľ nijako nevysvetlil potrebu urgentného zásahu formou zriadenia vecného bremena k Neexistujúcej parcele v tomto čase a týmto návrhom, ak je vlastníkom už od roku 2008 a mal tak dostatok času dôsledne obchodne jednať o zabezpečení komfortného prístupu k tejto nehnuteľnosti. Neexistuje žiadna urgentná potreba usporiadať pomery formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nie je vlastníkom parcely 4809/2 a ani parcely XXXX/XX, ktoré priamo susedia s Neexistujúcou parcelou a sú vo vlastníctve spoločnosti IC BK, s.r.o. Zároveň nevlastní ani parcelu XXXX/ XXX a ani parcelu XXXX/XXX, ktoré priamo susedia s Neexistujúcou parcelou a sú vo vlastníctve S. Tieto skutočnosti vyplývajú z verejne dostupných údajov, ktoré sú obsahom katastra nehnuteľností. Navrhovateľ nijako nepreukázal, ako má zabezpečený prístup k týmto nehnuteľnostiam. Neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca domáha, preto nie je spôsobilé odstrániť údajný stav nemožnosti prístupu na pozemok navrhovateľa. Obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne preukazuje, že navrhovateľ zneužíva procesné právo tým, že účelovo a šikanózne požaduje zriadiť vecné bremeno k časti Nehnuteľnosti odporcu, len z dôvodu vytvorenia tlaku na odporcu, aby sa podvolil neprimeraným ekonomickým požiadavkám navrhovateľa vo vzťahu k odpredaju Neexistujúcej parcely, resp. časti nehnuteľnosti za neprimerane nízku cenu. Zákaz zneužitia práva je považovaný za jeden z najzásadnejších právnych princípov, ktorým sa právny poriadok riadi. Navrhovateľ má možnosť domáhať sa súdnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ak bolo alebo by mohlo byť do týchto práv či právom chránených záujmov zasiahnuté. V tomto prípade však nie sú v žiadnom prípade osvedčené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci zabezpečenia prístupu k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľa.
3. Z geometrického plánu zo dňa 6.4.2021 vyhotoveného geodetom V., (č.l. 12 spisu) súd zistil, že predmetným geometrickým plánom došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X., druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 3.818 m2 na parcely:
- parcela reg. “C“, parcela č. XXXX/1, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 3.356 m2
- parcela reg. “C“, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 462 m2, pričom uvedený pozemok by mal byť využívaný ako prístupová cesta k susednému pozemku parc. č. XXXX/X .
4. Z Výpisu katastra nehnuteľností č.l. 14 spisu súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom U. je evidovaný žalobca ako vlastník parciel a stavieb ako uviedol v návrhu.
5. Z Výpisu katastra nehnuteľností č.l. 15 súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom U. je evidovaný žalovaný ako vlastník parcely reg. “C“, parcela č. XXXX/1, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 3.818 m2..
6. Zo žiadosti z 11.1.2021 (č.l. 21 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému žiadosť o vysporiadanie susedských vzťahov, aby mal zabezpečený prístup na svoje nehnuteľnosti cez nehnuteľnosť žalovaného.
7. Z vyjadrenia žalovaného k žiadosti žalobcu o možnosti zriadenia vecného bremená zo dňa 2.2.2021 (č.l. 19) súd zistil, že žalovaný poukázal na to, že žalobca má už prístup k verejnej ceste, prostredníctvom nehnuteľností parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a tým je právo prechodu plnohodnotne zabezpečené. V závere však žalovaný vyjadruje vzhľadom na zachovanie korektných susedských vzťahov pripravenosť vyjadriť sa ku konkrétnemu návrhu, najmä s ohľadom na finančné podmienky tohto usporiadanie.
8. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.2.2021 (č.l. 20 spisu) súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil, že prístup k verejnej komunikácii zabezpečený nemá, nakoľko na predmetných parcelách sa nachádza
len prístupový chodník a nie prístupová cesta. V rámci zmierlivého vyriešenia navrhol odkúpenie nehnuteľnosti, časti nehnuteľnosti alebo odplatné zriadenie vecného bremena.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Sporové strany nemusia byť vypočutí.
17. Podľa § 151 n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
18. Podľa § 151 o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.“
19. Podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
20. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti odporcovi strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez časť odporcovej parcely. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko navrhovaná prístupová cesta predstavuje jediný prístup na jeho pozemky, na ktorých vykonáva on alebo iné subjekty podnikateľskú činnosť. Bez
prístupu na tieto pozemky nie je možné zaistiť a vykonávať nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie nehnuteľností a zaistiť plynulosť prevádzky na týchto nehnuteľnostiach. Znemožnením prístupu hrozí žalobcovi vznik škody.
21. Z listinných dôkazov a to z výpisov z katastra nehnuteľností má súd osvedčené právo navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a to jeho vlastnícke právo k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom U. v susedstve ktorých sa nachádza pozemok odporcu č. XXXX/1 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) nielen danosť, existencia určitého práva, ale aj to, že toto právo je porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
22. Z vyjadrenia oboch strán je zrejmé, že právny ako aj faktický stav užívania a využívania nehnuteľností každou zo strán trvá už dlhší čas. Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporca mu neposkytuje dostatočnú súčinnosť pri vysporiadaní vzájomných susedských vzťahov, s ktorým konaním (odmietavým postojom odporcu) mu má vznikať škoda. Neposkytovanie želanej súčinnosti zo strany odporcu však podľa názoru súdu samo o sebe, bez ďalšieho ešte vlastnícke právo navrhovateľa neohrozuje ani neporušuje. Zo strany odporcu by muselo ísť o zjavne iné konanie, ktorým by zasahoval do práva navrhovateľa, tak, že mu znemožňuje výkon jeho vlastníckeho práva, užívacieho práva, obmedzuje ho v ňom, alebo mu bezprostredne ohrozenie, porušenie tohto práva hrozí. Navrhovateľ takúto hrozbu žiadnym spôsobom pred súdom ani nepreukázal ani neosvedčil. Treba dať za pravdu odporcovi, že navrhovateľ argumentuje v tomto smere len veľmi všeobecne, vágne a nekonkrétne a naliehavosť, urgentnosť potreby navrhovanej dočasnej úpravy pomerov žiadnym spôsobom nepreukázal, nepreukázal akým spôsobom dochádza práve v súčasnosti k zásadnej, pre navrhovateľa negatívnej zmene zaužívaných susedských pomerov, ktorá by si vyžadovala urgentný, bezodkladný zásah vo forme súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhovateľ má za to, že ako vlastník nehnuteľností má právo na prístup k nim a možnosť ich riadneho obhospodarovania a následného využívania ich úžitkovej hodnoty a plodov. Túto možnosť však nebude mať v prípade obmedzenia resp. znemožnenia prístupu k svojmu pozemku. Navrhovateľ v návrhu tak neuvádza, že právo na prístup k nehnuteľnostiam, ktoré má vo vlastníctve a užívaní niekoľko rokov mu bolo v minulosti akokoľvek znemožňované, obmedzované, neuvádza ani či k znemožneniu prístupu ako mal doposiaľ dochádza v súčasnosti, ale len uvádza, že túto možnosť prístupu nebude mať v prípade obmedzenia v budúcnosti. Navrhovateľ však toto budúce ohrozenie prístupu žiadnym konkrétnym spôsobom nešpecifikuje, nezdôvodňuje a vzhľadom na ním uvedené, zjavne vychádza iba z nesúčinnosti odporcu pri vzájomnom usporiadaní vzťahov. Navrhovateľ sám v návrhu uvádza, že prístup už má zabezpečený aj v súčasnosti a to cez „prístupový chodník“. Tento podľa neho však nespĺňa technické parametre, ktoré by požadoval a to je práve dôvod zriadenia iného prístupu už cez „prístupovú cestu“. Odporca toto popiera s tým, že v prípade úpravy je možné aj doterajší „prístupový chodník“ používať ako „prístupovú cestu“ a nie je nutné prístup riešiť cez inú novo zriadenú „prístupovú cestu“, cez ktorú podľa tvrdení navrhovateľa mu odporca znemožňuje prístup k jeho nehnuteľnostiam. Tu treba zdôrazniť, že navrhovateľ sám v návrhu netvrdí, že odporca mu znemožňuje doterajší prístup, ale iba že mu znemožňuje výlučne len prístup k navrhovanej novej „prístupovej ceste“. Je tak zrejmé, že navrhovateľ má zachovaný doterajší prístup k pozemkom a je aj spochybnené, že navrhovateľom navrhovaný ďalší prístup cez zriadenú „prístupovú cestu“ je jediným prístupom a nie alternatívou pre navrhovateľa výhodnejšou a preto navrhovanou. Z uvedeného dôvodu nie je preto vôbec zrejmé akým spôsobom by sa malo zhoršiť postavenie a práva navrhovateľa v prípade ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil. Ako je vyššie uvedené tak zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. V danom prípade však nie je vôbec zrejmé akú urgentnú ochranu ma súd navrhovateľovi poskytnúť, pred akým hroziacim zásahom a ako by sa zhoršilo doterajšie postavenie navrhovateľa bez nariadenia neodkladného opatrenia. Neexistuje žiadna urgentná potreba usporiadať pomery formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľ má aj naďalej zachované právo domáhať sa ochrany svojich práv žalobou vo veci samej. V tejto súvislosti preto nemožno vylúčiť aj domnienky odporcu o istej účelovosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v snahe „nátlaku“ na doriešenie susedských vzťahov strán sporu. Inštitút neodkladného opatrenia však takýmto nástrojom nie je.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako základného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil navrhovateľovi povinnosť ich odporcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.