Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: N. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 11, p r o t i žalovanému: SPARTAN GROUP s.r.o., so sídlom Prešov, Prostejovská 4843/44, IČO: 47099071, o určenie splatnosti dlhu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 01.07.2020 č.k. -35 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd určuje, že pohľadávka žalobkyne ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.10.2014 vo výške 10.000 eur s príslušenstvom je splatná dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou z 20.4.2020 sa domáhala určenia splatnosti jej pohľadávky voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.10.2014 vo výške 10.000 eur s príslušenstvom a to ku dňu právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Nárok uplatnila podľa z dôvodu, že plnenie predmetného dlhu podľa písomnej zmluvy o pôžičke uzavretej v zmysle bolo ponechané na vôli dlžníka.

3. Žalovaný sa k žalobe doposiaľ nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená spolu s výzvou na vyjadrenie ešte dňa 13.5.2020. Podobne nedostavil sa ani na pojednávanie konané 1.7.2020, hoci predvolanie mu bolo doručené 17.6.2020 a svoju neúčasť neospravedlnil. Boli preto splnené zákonné podmienky na uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 17.10.2014 bola uzavretá a stranami podpísaná písomná zmluva o pôžičke podľa , ktorou žalobkyňa poskytla žalovanému peňažnú pôžičku 10.000 eur. Pôžička bola poskytnutá prevodom na konkrétne číslo bankového účtu zadaného žalovaným (články I., II. Zmluvy).

5. V článku III. bol dohodnutý zmluvný úrok 4,9% ročne.

6. Článok IV. sa týka dohody o vrátení pôžičky. Podľa neho žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur. Úhrnná výška ročnej splátky predstavovala 2.400 eur, pričom sa môže navýšiť alebo ponížiť v závislosti od ročného obratu dlžníka. Nesmie však byť nižšia ako 2.000 eur. Napokon bola dohodnutá splatnosť prvej splátky a to od okamihu dosiahnutia mesačného obratu dlžníka vo výške 7.500 eur.

7. Žalobkyňa k žalobe pripojila aj potvrdenie o bankovom prevode sumy 10.000 eur zo zmluvy o pôžičke na účet žalovaného, ktorý bol uvedený v predmetnej zmluve a to dňa 27.10.2014.

8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného k splácaniu predmetnej pôžičky, avšak bezvýsledne. Žalovaný pri osobnom jednaní tvrdil, že nie sú splnené podmienky pre zročnosť pohľadávky žalobkyne a túto doposiaľ ani čiastočne neuhradil.

9. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepoprel, preto platí fikcia o ich nespornosti podľa

10. Strany uzavreli zmluvu o pôžičke podľa .

11. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Z ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, postačuje ústna a dokonca aj konkludentná forma. Podstatnými náležitosťami dohody o pôžičke je označenie zmluvných strán, označenie predmetu pôžičky, povinnosť dlžníka vrátiť predmet pôžičky. Navyše zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, čo znamená, že k jej uzavretiu dôjde až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Nepochybne pritom nemusí dôjsť k fyzickému odovzdaniu peňazí, ale postačuje poukázanie finančných prostriedkov bezhotovostným platobným stykom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2008). Nevylučuje sa ani možnosť odovzdania požičanej sumy prevodom na bankový účet tretej osoby, čo by predstavovalo platobné miesto dohodnuté účastníkmi zmluvy o pôžičke (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.11.2008). Pri zmluve o pôžičke si jej účastníci nemusia dohodnúť konkrétny termín vrátenia pôžičky, môžu ponechať plnenie dlhu na vôli dlžníka alebo dokonca sa vôbec nedohodnúť na splatnosti, v tomto poslednom prípade by plnenie sa stalo splatným nasledujúcim dňom po výzve veriteľa ako je to upravené v .

14. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

15. Ak ide o plnenie ponechané na vôli dlžníka, splatnosť vyplýva z . Podľa tohto ustanovenia ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby bolo v súlade s dobrými mravmi.

16. Dohoda o plnení ponechanom na vôli dlžníka môže byť formulovaná rôzne. Najčastejšie tým, že dlžník splní dlh „ak bude môcť“ alebo „ak bude chcieť“ alebo „ak bude mať“ a pod. Za prípad, na ktorý sa vzťahuje sa však považuje aj dohoda, podľa ktorej splatnosť záväzku závisí na okolnosti, ktorú môže ovplyvniť len dlžník (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.1.2011). Najvyšší súd ČR takýmto spôsobom riešil aj prípad, keď účastníci zmluvy si dohodli splatnosť pôžičky tak, že dlžník ju vráti, ak bude ziskový. Ide totiž o iné vyjadrenie slovného obratu „až bude môcť“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2013). Záver o nutnosti postupu podľa vyslovil Najvyšší súdu ČR aj v prípade, keď dlžník sa v zmluve o pôžičke zaviazal ju vrátiť bezprostredne po tom, keď odpredá nehnuteľnosti, ktoré kúpi za požičané peniaze. Aj v tomto prípade Najvyšší súd ČR nedospel k záveru o neplatnosti tejto časti dohody a posudzovaní splatnosti podľa , ale podľa ,

keďže išlo o plnenie ponechané na vôli dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.1.2013).

17. Dohodu o splatnosti pôžičky uvedenú v predmetnej zmluve možno považovať za podobný prípad riešený vyššie uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu ČR pri totožnej právnej úprave. Aj v tomto prípade si totiž strany dohodli splácanie od prvej splátky, ktorá v podstate bola ponechaná na vôli žalovaného, keďže len žalovaný mohol ovplyvniť splnenie mesačného obratu 7.500 eur, žalobkyňa ako veriteľ tento predpoklad nemohla vôbec ovplyvniť a dokonca ani zistiť kedy by bol splnený. Preto je odôvodnený postup podľa a teda určenie splatnosti dlhu žalovaného súdom. Súd považoval za dostatočnú lehotu splatnosti tak ako ju žiadala určiť žalobkyňa, keďže výška pôžičky nie je zvlášť vysoká, žalovaný ako obchodná spoločnosť má možnosť získať finančné prostriedky za účelom vrátenia pôžičky formou úveru a zohľadnený bol aj dátum uzavretia zmluvy o pôžičke, keďže od jej uzavretia uplynulo už takmer 6 rokov a preto je v súlade so zásadou dobrých mravov, aby splatnosť dlhu žalovaného bola určená čo najskôr.

18. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná a preto má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

20. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Má za to, že neporušil ustanovenia dohody o pôžičke a tieto ustanovenia sú v súlade so zákonom v rámci slobody zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami.

21. Žalovaná strana má za to, že body 15., 16. a 17. napadnutého rozsudku sú nesprávnou právnou kvalifikáciou predmetnej sporovej veci, nakoľko v predmetnej zmluve o pôžičke je dojednané ustanovenie podmieňujúce začatie splácania záväzku, avšak jeho definícia je striktne taxatívna a to „Splatnosť prvej splátky je nastavená progresívne od okamihu dosiahnutia mesačného obratu dlžníka vo výške 7.500 eur“. Takéto dojednanie dojednané v dobrej viere oboch zmluvných strán, je vzhľadom na subsidiárnu funkciou zákona a voľnosť zmluvných dojednaní nad jeho rámec žalovanou stranou vnímaná ako podporné dojednanie v zmluve o pôžičke, kedy dlžník začne splácať okamihom dosiahnutia jednorazového obratu. Dosiahnutie obratu nemožno považovať za „plnenie ponechané na vôli dlžníka“, nakoľko taxatívne vymedzený mesačný obrat nedokáže dlžník svojou vôľou ovplyvniť, ani manipulovať. Tento bod dohody má za cieľ definovanie zmluvného vzťahu a začatie splácania záväzku okamihom dosiahnutia konkrétnej a dopredu zmluvnými stranami dojednanej úrovne podnikateľskej činnosti a výšky mesačného obratu, tak, aby bola dlžná strana primerane zaťažená splácaním záväzku.

22. Všetky tieto dojednania v predmetnej dohode o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou stranou boli dojednané v dobrej vôli, v súlade so zákonom a dobrými mravmi a s prihliadnutím na príbuzenský a v tej dobe nadštandardne dobrý vzťah žalobcu a žalovanej strany.

23. Žalovaná strana nerozporuje existenciu záväzku ako takého, rozporuje len nesprávnu interpretáciu konkrétneho zmluvného dojednania a povinnosti začatia splácania od okamihu podpisu zmluvy, aj napriek tomu, že táto podmienka bola zmluvnými stranami v dobrej viere dojednaná inak a podmienená taxatívne vymedzeným údajom a nie „vôľou dlžníka“.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu bol čas splnenia určený „striktne taxatívne“ vyjadrením, že „Prvá splátka je splatná od okamihu dosiahnutia mesačného obratu dlžníka vo výške 7.500 eur“.

29. Za „striktne taxatívnu“ by bolo možné považovať dohodu o čase plnenia určenú nielen určitým dátumom, ale aj podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov.

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 17.) náležitým spôsobom vysvetlil, že len žalovaný mohol ovplyvniť splnenie mesačného obratu 7.500 eur. Žalobkyňa ako veriteľ tento predpoklad nemohla vôbec ovplyvniť a dokonca ani zistiť, kedy by bol splnený.

31. Za tohto stavu je potrebné uzavrieť, že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti postupu podľa a teda určenie splatnosti dlhu žalovaného súdom je správny.

32. V zmysle R č. 47/1993: „Domáhať sa určenia doby plnenia dlhu návrhom na súde ( ) môže veriteľ nielen vtedy, keď je plnenie výslovne ponechané na vôľu dlžníka, ale aj v tých prípadoch, v ktorých splnenie záväzku závisí na okolnosti, ktorú môže ovplyvniť iba dlžník.“

33. V tejto veci nepochybne splnenie záväzku záviselo na okolnosti, ktorú môže ovplyvniť iba dlžník.

34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. v spojení s ust. a , a úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o jej výške rozhodne súd prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).