Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad K., R. a M. XXXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa o sociálnom poistení (ďalej len ) zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2020. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.05.2020 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku podľa ,

2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav v jej neprítomnosti ako stabilizovaný - v remisii, čo ale podľa žalobkyne neznamená, že je fyzicky v poriadku a môže chodiť každý deň do práce, hoci by si veľmi želala zaradiť sa do pracovného života. Trvala na tom, že skutkový stav nebol správnymi orgánmi objektív nezistený a posúdený. Posudkový lekár sa nezaberal jej aktuálnymi zdravotnými problémami, ale len skonštatoval, že subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené.

3. Uviedla, že pracuje ako upratovačka v úväzku 1 hod./deň od pondelka do štvrtka a v piatok 2 hodiny. Na to, aby zvládla uvedený pracovný úväzok musí pravidelne oddychovať a šetriť sa. Ku koncu pracovného týždňa cíti veľkú únavu, vyčerpanosť, slabé nohy, ktoré sa jej podlamujú, prekolapsové stavy, zimnicu, bolesť svalov, dýchavičnosť a následne celú sobotu a nedeľu preleží, aby načerpala silu a mohla opäť od pondelka fungovať v práci. Okrem chronickej únavy trpí neustálymi zápalmi dýchacích ciest a permanentne vymeškáva z práce. Uvedené chronické únavové stavy pretrvávajú dlhú dobu, keďže nemá žiadnu imunitu, ktorá sa následkom transplantácie kostnej drene ako liečby onkologického ochorenia zničila. Poukázala na to, že v odbornom posudku o invalidite posudkový lekár uviedol, že stav je hodnotený ako sekundárny imunodeficit následkom liečby onkologického ochorenia. S týmto tvrdením žalobkyňa nesúhlasila, nakoľko kontrolné imunologické

vyšetrenie zo dňa 17.02.2020 (priložila v prílohe) bolo hodnotené ako sek. deficit humorálnej, celulárnej imunity ťažkého stupňa.

4. Poukázala tiež na to, že má diagnostikovaný chronický únavový syndróm, ktorý predstavuje neustálu chronickú vyčerpanosť po námahe. Je presvedčená, že uvedené odôvodňuje zaradenie jej zdravotného stavu do položky pod písmeno c) ako ťažký klinický prejav, rozsiahly, aktívny proces, v sústavnom liečení s ťažkým vplyvom na celkový stav organizmu 70-80%. V rozhodnutí vôbec taktiež nebrali na vedomie jej kriticky znížené hodnoty imunoglobulínov IgA a IgM, ktoré pretrvávajú od roku 2018 a na základe ktorých neustále pretrvávajú opakované infekcie dýchacích ciest a chronická únava. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že sa u nej nejedná o ťažké imunodeficitné stavy a nie je možné posúdenie podľa kapitoly III, oddielu nA, položky 6 prílohy č. 4 . V rozhodnutí sa žalovaný odvoláva na hodnotu krvných doštičiek PLT s ľahkým zlepšením a to zo 102 na 125, norma je však 150-420. Taktiež sa podľa žalobkyne v rozhodnutí žalovaný nezaoberal zvýšenými a zníženými hodnotami bunkovej imunity, prolongovanou trombocytopéniou. V závere poukázala na to, že je len málo ľudí, ktorí túto diagnózu a následnú komplikovanú liečbu prežijú. Liečba však na jej zdraví zanechala následky pre ktoré nie je fyzicky schopná vykonávať zárobkovú činnosť.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. iné zdravotné postihnutia odôvodňujú jej zvýšenie, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný mal za to, že námietky žalobkyne nie sú opodstatnené. Trval na tom, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žalovaný mal za to, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Žiadal, aby bola správna žaloba zamietnutá podľa .

4. Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) zopakovala svoje tvrdenia zo žaloby. Uviedla, že je po komplikovanom priebehu ochorenia Covid 19 vo veľmi ťažkom stave a jej prekolapsové stavy sa zhoršili. Poukázala na to, že po podaní žaloby jej bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti z dôvodu opakovaných respiračných ochorení a následných pracovných neschopností.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa vo vyjadrení považuje za neopodstatnené. Lekárske správy doložené žalobkyňou s poukazom na , nie sú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu relevantné. K námietke žalobkyne týkajúcej sa neobjektívneho posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, nakoľko bolo vykonané v jej neprítomnosti žalovaný uviedol, že jej pochybnosti nie sú relevantné. Žalobkyňa bola posúdená v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Poukázal na a

6. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vyjadrení účastníkov a oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

7. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.08.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2020 týkajúce sa zvýšenia invalidného dôchodku žalobkyne.

8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.12.2006 bol žalobkyni priznaný nárok na invalidný dôchodok, a to počnúc 17.10.2006. Jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tomto čase určená

na 80%. Pri nasledujúcich kontrolných lekárskych prehliadkach dosiahla mieru poklesu 75%, od 27.08.2013, následne 45% od 09.01.2017 a 50% od 17.07.2018.

9. Dňa 05.05.2020 žalobkyňa požiadala na základe neformálnej žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu/resp. zvýšenie invalidného dôchodku. Dňa 22.05.2020 rozhodnutím ústredia č. XXX XXX XXXX 0 bola žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Dňa 25.08.2020 žalovaný vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bolo odvolanie zamietnuté v celom rozsahu a bolo potvrdené vyššie uvedené rozhodnutie ústredia zo dňa 22.05.2020.

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.05.2020 bol vykonaný odborný posudok o invalidite, v ktorom bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie určená choroba krvi a krvotvorných orgánov podľa kapitoly II., položky 4 - Indolentné non - Hodkginové lymfómy (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non-Hodgkonov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm, písmeno b) - so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50 %. Nebolo konštatované zhoršenie zdravotného stavu, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 %.

10. Z dôvodu podaného odvolania bol dňa 01.07.2020 vykonaný ďalší odborný posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený správne. Posudkový lekár uviedol, že v doloženom neurologickom vyšetrení sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili zmenu určenej percentuálnej miery. Keďže odvolaniu nebolo vyhovené, vec bola predložená spolu s kompletným spisovým materiálom posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 17.07.2020 a naďalej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%. Uviedol, že nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 13.05.2020 a 01.07.2020.

11. Ako bolo uvedené vyššie, u účastníčky bolo diagnostikované v roku 2006 onkologické ochorenie krvi- nehodgkinsovský Burkittov lymfóm. Bola jej podaná chemoterapia a vykonaná autotransplantácia kostnej drene. Je aktuálne v remisii, onkohematologické kontroly má jedenkrát do roka. Liečba u nej spôsobila polyneuropatiu dolných končatín a je u nej podozrenie na anxiozne- depresívny syndróm - neurózu. Má aj pokles krvných doštičiek. Trpí tiež únavou a imunológ diagnostikoval zníženie bunkovej a humorálnej aktivity, ktorá spôsobuje opakované infekty horných dýchacích ciest. Posudkový lekári uzavreli, že nejde o ťažký imunodeficitný stav s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu, preto nebol stav žalobkyne posúdený podľa kapitoly III, oddielu A, položky 6 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

12. Bolo zistené, že žalobkyňa predložila súdu lekárske správy, ktoré sú aj súčasťou administratívneho spisu a boli predložené k jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Ide konkrétne o lekárske správy zo dňa 06.11.2019, 09.05.2020, 17.02.2020 vypracované MUDr. C. W., klinickou imunologickou a alergologičkou z ktorých vyplýva, že u žalobkyne bol diagnostikovaný sekundárny deficit humorálnej, celulárnej imunity ťažkého stupňa. Súčasne je v rámci diagnostického záveru uvedený aj chronický únavový syndróm.

13. Podľa , , o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa , o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

15. Podľa , , o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný

16. Správny súd konštatuje, že v konaní nie je sporné, že u žalobkyne bol v roku 2006 diagnostikovaný nehodgkinsovský Burkittov lymfóm, ktorý bol liečený tak chemoterapeuticky ako aj vykonaním autotransplantácie kostnej drene. Žalobkyňa je od ukončenia liečby v remisii, onkohematologické kontroly má jedenkrát do roka. Vzhľadom na toto ochorenie je od roku 2006 uznaná za invalidnú s tým, že prvotne jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Vzhľadom na remisiu jej bola pri kontrolných prehliadkach postupne znižovaná tak, že od roku 2018 je jej miera poklesu pracovnej schopnosti 50%.

17. Ako bolo uvedené v odstavci 12. tohto rozsudku, žalobkyňa v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred súdom predložila lekársku správu, z ktorej vyplýva, že bol u nej zistený imunodeficitný stav ťažkého stupňa. Samotný deficit imunity bol u nej diagnostikovaný už pred tým, a zaoberali sa ním posudkový lekári aj pri predchádzajúcich posudzovaniach. V súčasnosti však došlo k zhoršeniu stavu, keď podľa diagnostických záverov sa jedná o ťažký stav. Uvedené je lekárskych správach MUDr. W. konštatované opakovane a to minimálne od druhej polovice roku 2019. Žalobkyňa je pritom pravidelne v imunologickej ambulancii riešená. Posudkoví lekári a následne aj správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali, sa však uvedenou zmenou zdravotného stavu riadne nezaoberali, nevyhodnotili ju a neposúdili jej dopad na pracovnú schopnosť žalobkyne. V rozhodnutí žalovaného je síce deficit imunity uvedený ako ochorenie žalobkyne, bolo však v rozpore s vyššie uvedenými diagnostickými závermi uzavreté, že nejde ťažké imunodeficitné stavy.

18. Súčasne je v diagnostických záveroch imunologičky žalobkyne uvedené, že trpí aj chronickým únavovým syndrómom. Toto ochorenie je uvedené v rámci diagnostického záveru ako samostatná diagnóza a preto je podľa názoru správneho súdu potrebné, aby sa správne orgány riadne, jasne a zrozumiteľne vysporiadali aj s týmto ochorením, ktoré má podľa tvrdenia žalobkyne taktiež vplyv na jej možnosť zaradiť sa do pracovného procesu.

19. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.

20. Každé rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými

námietkami účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil. Nepochybne bolo vecou správneho orgánu, aby sa v zmysle vyššie uvedeného jednotlivo zaoberal jednotlivými ochoreniami žalobkyne a vysvetlil pri každom jednotlivo prečo, z akých dôvodov, neodôvodňujú zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nie je možné paušálne konštatovať, že „... iné ochorenia závažného charakteru žalobkyňa prakticky nemá, hore uvedené ťažkosti sú prejavom rozhodujúceho postihnutia, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemožno zvýšiť o ostatné ochorenia.“ Uvedený všeobecný záver neobstojí, a to aj s ohľadom na to, že žalobkyňa je takmer 15 rokov po ukončení liečby onkologického ochorenia. 21. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a je potrebné ho podľa a zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

22. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak, tak žalobca bol v konaní úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.