Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/76/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľky: A. O., nar. X.X.XXXX, bytom S., K. XXX/X, zastúpenej JUDr. Drahomírou Caroline Boháčikovou, právničkou Krízové centrum Žena v tiesni, so sídlom Martin, P. O. BOX 70, proti odporcovi: A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X., A. XX/XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -12 zo dňa 15.2.2021 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia a vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania.

Vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Navrhovateľka m á voči odporcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. apadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) vyhovel návrhu navrhovateľky a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu na ulici K. XXX/X v obci S., okres Y. (výrok I.). 2. Mal za to, že pomery medzi navrhovateľkou a odporcom vyžadujú neodkladnú úpravu. Sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti, včítane ich syna B. a syna navrhovateľky B.. Bolo osvedčené, že odporcu možno považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktoré by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti, a to vychádzajúc z trestného konania vedeného proti odporcovi a potvrdenia o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia. Nebol dôvod spochybňovať tvrdenia navrhovateľky, že má vážne obavy, že odporca v budúcnosti naplní svoje vyhrážky, resp., že sa dopustí ďalšieho násilia voči nej, pretože sa jej odporca vyhrážal, fyzicky ju napádal a jeho vyhrážky a útoky sú takej intenzity, že u navrhovateľky vzbudzujú dôvodnú obavu o svoj život a život detí. Matka tiež predložila intervenciu z krízového centra Žena v tiesni, ktorého je od 9.2.2021 klientkou, v jej rodine boli diagnostikované trvajúce domáce násilie a vážne narušenie rodinných vzťahov zo strany manžela. Bolo preto žiaduce upraviť pomery strán v snahe predísť budúcim fyzickým, psychickým a slovným útokom. Okresný súd dodal, že neuložil navrhovateľke v súlade s podať žalobu vo veci samej, nakoľko neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán. 3. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.), vychádzajúc z plného úspechu navrhovateľky v spore ( ).

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. 5. Argumentoval, že navrhovateľka je psychiatrickým pacientom trpiacim postraumatickou stresovou poruchou z detstva a zároveň jej po narodení zomrela dcérka pre genetickú poruchu, čo sa podpísalo

výrazným spôsobom na jej psychickom stave a boli jej predpísané lieky na ťažkú fázu depresie. Samotná navrhovateľka uviedla, že od roku 2004 má úzkostno-depresívne stavy, že sa u nej prejavujú pocity smútku, bezmocnosti, zúfalstva a od dospelosti jej vadia cudzie dotyky, čo narušilo jej sexuálny život. Odvolateľ - odporca namietal záver okresného súdu, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenia navrhovateľky, že má vážne obavy z konania odporcu v budúcnosti. Uvedené vyplynulo len z tvrdení navrhovateľky a jej subjektívnych pocitov, ktoré sú dôsledkom jej ochorenia. Navrhovateľke bol v roku 2020 diagnostikovaný Aspergerov syndróm, s čím súvisí nechutenstvo na sex, citlivosť na svetlo, nespavosť, a sú preň typické problémy s porozumením irónie, humoru atď. Odporca uviedol ďalšie všeobecné prejavy Aspergerovho syndrómu. Psychické problémy s intimitou viedli k rozvodu prvého manželstva navrhovateľky, tieto pretrvávajú, avšak súd neskúmal, či uvedené nemôže mať za následok nesprávne vnímanie reality navrhovateľkou, najmä v intímnej oblasti, keď manžela obvinila zo znásilnenia. Odporca poprel, že by sa voči navrhovateľke mal dopustiť nejakého násilia, ev. znásilnenia, s navrhovateľkou mal pohlavný styk vždy na dobrovoľnej báze. Tiež poprel, že by navrhovateľku izoloval od spoločnosti; ona sama potvrdila, že nemá žiadne kamarátky a nechodí do spoločnosti. Na otázku vyšetrovateľa, koľkokrát bola na ošetrení po tom, ako ju mal odporca biť, udierať, fyzicky napádať, navrhovateľka uviedla, že nikdy nebola. Skutočnosť, že podala na odporcu trestné oznámenie, ešte neznamená, že sa odporca daného konania aj dopustil. Podľa informácií od vyšetrovateľa bude vznesené obvinenie na neznámeho páchateľa za účelom vykonanie znaleckého dokazovania z oboru psychológia a bude skúmané osoby manžela a manželky, najmä, či osoba manžela je spôsobilá dopustiť sa konania, z ktorého ho obvinila manželka. Navrhovateľka neosvedčila, že by odporca bol osobou dôvodne podozrivou z násilného konania voči nej. Taký záver neprijal z predložených listinných dôkazov v trestnom konaní ani vyšetrovateľ, nakoľko doposiaľ nebolo proti odporcovi vznesené obvinenie. Odporca poukázal tiež na zásadu prezumpcie neviny. Dôveryhodnosť obvinení spochybňuje samotné správanie navrhovateľky, keď, ako tvrdí, hoci sa mal odporca voči nej dopúšťať násilného správania od roku 2016, vzala si ho za manžela. Záverom odporca poukázal aj na ten dôsledok napadnutého uznesenia, že nemôže dôjsť k úprave jeho styku s maloletým, nakoľko nemôže vstupovať do rodinného domu, kde maloletý s matkou býva. Dodal, že zástupkyňa matky nie je zapísaná v zozname advokátov, navyše nebolo preukázané vynaloženie trov konania.

6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Spochybňovala tvrdenia odporcu, že trpí postraumatickou poruchou. Depresia jej bola diagnostikovaná v roku 2013, nie v ťažkej forme, ako uvádza odporca, a tiež jej bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm v ľahkej forme, čo nie je ochorenie. Väčšina príznakov opisovaných odporcov sa na ňu nevzťahuje. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že k pohlavnému styku dochádzalo vždy dobrovoľne; takmer vždy to bolo z donútenia a predchádzali tomu vyhrážky, nadávky na jej osobu. Chodila spávať do inej izby, ale odporcu ju chodil budiť, urážal ju, kým sa nepodvolila. Na lekárskom ošetrení nebola, lebo po každom útoku odporca tento ľutoval, sľuboval nápravu, čomu ona verila a chcela mu dať ďalšiu šancu. Odporca s ňou však nakladal ako s majetkom. Je emocionálne nestály, výbušný, psychicky labilný, svoje činy považuje za normálne, podľa neho má na ne „právo“. Jeho sexuálna potreba je takmer každodenná, ona má k sexu opačný vzťah, o čom pred svadbou vedel. Podľa sms správ od bývalej priateľky odporcu aj ju bil a chorobne na ňu žiarlil, bol majetnícky, nevládala s ním žiť a rozišli sa. Odporca sa napadol rozhodnutie okresného súdu, aby mohol vstupovať do ich domu a presviedčať ju, aby stiahla žiadosť o rozvod. Navrhovateľka v danej súvislosti uviedla, že sa obáva, že pokiaľ mu nevyhovie, bude znovu agresívny a dopustí sa fyzického násilia. Odporca je neodbytný, vyvoláva, vypisuje jej rodine a známym, že sa bude odvolávať, že sa má navrhovateľka pripraviť na boj, lebo na rozvod o nepristúpi. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca takmer denne vidí syna cez videohovor. Záverom uviedla, že odporca nemá k predmetnej nehnuteľnosti žiadny nárok, dom patrí jej otcovi. Práva odporcu nie sú nijako obmedzené, naopak, v prípade zrušenia zákazu vstupu pre odporcu by bol ohrozený jej život a zdravie, z čoho má dôvodnú obavu. Odporca nemá dôvod vstupovať do cudzej nehnuteľnosti.

7. Odporca v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu navrhovateľky žiadal rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania. Poukazoval na psychické problémy navrhovateľky, na jej skreslené vnímanie pohlavného života, (prípadné) dôsledky užívania liekov predpísaných navrhovateľke v súvislosti s jej depresiou. Pripustil hádky kvôli ich intímnemu spolužitiu, napätie sa vždy snažil riešiť rozhovorom s navrhovateľkou. Opätovne odmietol použitie hrubšieho fyzického násilia alebo nadávok. Manželia si dali navzájom facky, navrhovateľka dala facku ako prvá. Zákaz vstupu do nehnuteľnosti mu sťažuje, resp. znemožňuje vziať si svoje osobné veci.

8. Matka v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu odporcu opätovne poukazovala na správanie odporcu v minulosti, spochybňovala pravdivosť jeho tvrdení o nepoužívaním násilia, rozsiahlo sa vyjadrovala k problematike starostlivosti o maloletého syna, k psychickému stavu odporcu atď. Prevzatie osobných vecí odporcu bolo dohodnuté v marci, odporca si ich však neprevzal; po vzájomnej dohode si môže prísť veci prevziať, bude ich mať uložené pred nehnuteľnosťou pod strechou. Dodala, že odporca je v koncoch z blížiaceho sa rozvodového konania, nedokáže psychicky zniesť, že sa k nemu navrhovateľka už nevráti.

9. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali strany nečinné.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná - neúspešná - strana sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie okresného súdu v časti potvrdil podľa a vo zvyšku zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

11. Krajský súd úvodom konštatuje, že nebolo medzi stranami sporné, že vlastníkom domu je otec navrhovateľky. Tento nie je účastníkom konania a jeho vzťah k veci, ktorá je predmetom konania, nie je známy. Zároveň nie je zrejmý ani titul, pre ktorý užíva dom odporca (pravdepodobne z dôvodu manželského zväzku s navrhovateľkou - s dcérou vlastníka domu). Pokiaľ aj odporca je manželom navrhovateľky, tá nie je vlastníčkou, ani podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu, a teda odporca by bez ďalšieho nemal právo (len z titulu manželstva s navrhovateľkou) užívať predmetný rodinný dom. Keďže však nebol preukázaný titul, z ktorého odporca užíva/l rodinný dom vo vlastníctve otca žalobkyne, pričom otec žalobkyne nie je účastníkom konania, ale týmito sú len navrhovateľka a odporca, pre účely aktuálneho konania nebolo prioritne relevantné, že odporca nie je vlastníkom predmetného rodinného domu, ani, že je manželom navrhovateľky, ktorá tiež nemá vlastnícke právo k tomuto domu.

12. Nadväzne bolo potrebné vyhodnotiť, či žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán

- potrebu uloženia povinnosti odporcovi dočasne nevstupovať do rodinného domu, v ktorom spolu s navrhovateľkou bývali.

13. Krajský súd mal v zhode s okresným súdom za to, že potreba takejto dočasnej úpravy pomerov bola osvedčená. Odporca v odvolaní potvrdil nezhody medzi manželmi, ktoré, ako sa javí z podaní oboch strán, pramenia z rozdielneho prístupu každého z manželov k ich intímnemu životu. Aj keď popieral použitie hrubšieho násilia voči navrhovateľke (pripustil vzájomné facky) a tvrdil, že za účelom vyriešenia predmetných nezhôd sa vždy snažil s navrhovateľkou komunikovať, z tvrdení navrhovateľky, ale implicitne aj z tvrdení odporcu je zrejmé, že navrhovateľka konanie odporcu vníma ako násilné. Pokiaľ sa aj podriadi vôli odporcu, nejde o jej slobodnú vôľu, ale uvedené skôr vyplýva z obáv navrhovateľky z prípadného konania odporcu pre prípad, že by mu nevyhovela, resp. jej snahy o upokojenie situácie, utajenie situácie pred jej otcom a podobne.

14. Pokiaľ odporca v odvolacom konaní poukazoval na dlhodobé psychické problémy navrhovateľky, ktoré táto v určitom rozsahu pripustila, práve tieto môžu byť dôvodom (jedným z dôvodov) vyššie uvedených manželských nezhôd. Uvedené však nič nemení na tom, že aktuálne správanie odporcu voči navrhovateľke, ktoré vyústilo do podania trestného oznámenia navrhovateľkou alebo intervencie v krízovom centre, je neprípustné. Možno doplniť, že okolnosti prejednávanej veci neindikujú, že by navrhovateľka relevantné tvrdenia fabulovala. Predovšetkým tento záver opodstatňuje písomný výstup (č.l. 9 spisu) z Intervencie v Krízovom centre (Žena v tiesni) zo dňa 12.2.2021, kde tvrdenia navrhovateľky boli objektivizované/verifikované špecializovanými testami, ktoré potvrdili zažívanie násilia zo strany partnera, vrátane sexuálneho násilia hraničiaceho so znásilnením a viaceré prítomné rizikové faktory (žiarlivosť, izolácia a kontrola, vyhrážky, vynucovanie sex. styku).

15. Hoci krajský súd vyššie konštatoval, že otázka vlastníctva domu, v ktorom navrhovateľka býva, nebola pre rozhodnutie veci prioritne relevantná, okolnosť, že odporca nemá vlastnícky vzťah k predmetnému domu (a jeho užívanie odvodzuje zrejme len od manželského zväzku s navrhovateľkou,

ktorá tiež nie je vlastníčkou domu), znamená, že uloženie povinnosti odporcovi dočasne nevstupovať do tohto domu, nepredstavuje/nebude predstavovať závažný zásah do jeho práv (predovšetkým neexistujúceho vlastníckeho práva). Odporca má k dispozícii iné/ďalšie bývanie na adrese jeho trvalého pobytu vo K. X.. 16. Uvedené platí o to viac v aktuálnom stave manželských vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom, kedy navrhovateľka deklarovala vôľu nevrátiť sa k odporcovi, resp. sa s ním rozviesť.

17. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia.

18. Potvrdil ho aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd správne aplikoval , vychádzajúc zo záveru o plnom úspechu navrhovateľky v spore. Na toto rozhodnutie (o nároku, nie o konkrétnej výške trov konania) v princípe nemá vplyv, že splnomocnená zástupkyňa matky nie je advokátkou, prípadne, že aktuálne nebol preukázaný vznik trov.

19. Zároveň však krajský súd zrušil napadnuté uznesenie vo zvyšnej časti - v chýbajúcej časti, v ktorej bolo nevyhnutné zo strany okresného súdu vysporiadať sa s požiadavkou určitosti trvania nariadeného neodkladného opatrenia, a to v kontexte obligatórneho poučenia strán v zmysle pre prípad, že povinnosť podať žalobu vo veci samej navrhovateľovi neuloží. V danom prípade okresný súd konštatoval, že navrhovateľke neuložil povinnosť v súlade s podať žalobu vo veci samej (nakoľko neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov), avšak opomenul zároveň poučiť odporcu (ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť) o možnosti podať žalobu vo veci samej, resp. opomenul vôbec sa zaoberať, vysporiadať s touto svojou povinnosťou. Krajský súd dodáva, že ust. tak, ako je koncipované, nedáva súdu pre prípad naplnenie hypotézy normy len možnosť poučiť stranu, ale v podstate mu ukladá povinnosť tak urobiť; minimálne je nevyhnutné sa touto zákonnou požiadavkou vysporiadať, čo v napadnutom uznesení absentuje. Preto bude potrebné, aby v ďalšom priebehu konania okresný súd rozhodol aj podľa .

20. Krajský súd pre úplnosť poznamenáva, že odporca sa v prípade zmeny skutkových okolností, resp. odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenia nariadené, môže domáhať zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia podľa .

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odporca nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto má navrhovateľka ako úspešná strana voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.