Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-65-2026.pdf
PDF · 102.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/65/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Tomáša Brinčíka, trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom C. XXX, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. júla 2026, sp. zn. 25T/47/2026 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. júla 2026, sp. zn. 25T/47/2026, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
„dňa 27.04.2025 v čase asi o 12:20 hod. v C. na ulici E. viedol nákladné motorové vozidlo značky Fiat Ducato, evidenčné číslo C., kde pred rodinným domom č. X porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/ a § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám a pri predchádzaní vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km/h na 1 a 1,5 m v ostatných prípadoch, a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/, písm. w/ citovaného zákona, pričom spôsobil dopravnú nehodu, a to tak, že počas vedenia vozidla v danom mieste nezaregistroval a nevidel cyklistu F. G., ktorý viedol elektro-bicykel značky KTM v rovnakom smere jazdy po ulici E. v obci C., v dôsledku čoho došlo k ich vzájomnej zrážke, kedy pravým spätným zrkadlom motorového vozidla značky Fiat Ducato zachytil cyklistu, pričom v dôsledku nárazu došlo k pádu cyklistu F. G. na vozovku, kedy v dôsledku dopravnej nehody utrpel cyklista – poškodený F. G. zranenia, a to zlomeninu ľavej jarmovej kosti, prednej steny čelustnej dutiny a vonkajšej steny očnice, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie s celkovou dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 (päť) až 6 (šesť) týždňov.“
Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. k), písm. l), písm. m), písm. n), § 38 ods. 2 Trestného zákona § 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest v sume 800 (osemsto) €. Zároveň bol obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovený pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré smerovalo proti výrokom o uloženom treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:
„Mám za to, že Okresný súd Prievidza síce na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, avšak pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nedostatočne vyhodnotil všetky zákonné kritériá významné pre individualizáciu trestu podľa § 33a ods. 2 a § 34 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, spôsob jeho vykonania, jeho následky, ako aj osobu obžalovaného, považujem uložený trest vo forme výlučne peňažného trestu vo výmere 800 Eur za neprimerane mierny a nezodpovedajúci účelu trestu.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu, alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Výrok o treste považujem za neprimerane mierny a nezodpovedajúci všetkým okolnostiam významným pre rozhodovanie o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Hoci súd prvého stupňa správne poukázal na niektoré okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného, tieto okolnosti hodnotil izolovane a bez dostatočného zohľadnenia závažnosti spáchaného skutku, spôsobu jeho vykonania, okolností predchádzajúcich samotnému konaniu obžalovaného, ako aj potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Pri ukladaní trestu nemožno vychádzať iba z osobných pomerov páchateľa a jeho správania po spáchaní skutku, ale je potrebné hodnotiť všetky zákonom stanovené kritériá komplexne. Účelom trestu podľa § 34 Trestného zákona totiž nie je iba náprava konkrétneho páchateľa, ale zároveň aj ochrana spoločnosti a pôsobenie na ostatných účastníkov spoločnosti v rámci generálnej prevencie. Práve pri trestnej činnosti súvisiacej s vedením motorových vozidiel má generálna prevencia osobitný význam, keďže dodržiavanie pravidiel cestnej premávky predstavuje základnú podmienku ochrany života, zdravia a majetku ostatných účastníkov cestnej premávky.
Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu priznal obžalovanému viacero poľahčujúcich okolností, pričom podľa môjho názoru ich význam neprimerane precenil. Predovšetkým nemožno súhlasiť so záverom súdu, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona.
Zo zistení súdu totiž vyplýva, že obžalovaný bol už dvakrát postihnutý za priestupky na úseku dopravy. Hoci ide formálne o priestupky menšej závažnosti, nemožno ich hodnotiť úplne bez významu, a to najmä s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý pracuje ako automechanik a každodenne prichádza do kontaktu s motorovými vozidlami. Práve vzhľadom na charakter jeho povolania možno od neho dôvodne očakávať vyššiu mieru znalostí, skúseností a zodpovednosti pri manipulácii s motorovými vozidlami. Skutočnosť, že napriek tomuto profesijnému zameraniu sa už v minulosti dopustil opakovaných porušení pravidiel cestnej premávky, nemožno úplne bagatelizovať pri hodnotení jeho doterajšieho spôsobu života.
Za nesprávne považujem aj priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. m) Trestného zákona spočívajúcej v tom, že obžalovaný sám oznámil trestný čin príslušným orgánom. Zo skutkových okolností však vyplýva, že obžalovaný privolal policajnú hliadku bezprostredne po dopravnej nehode. Takéto
konanie nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako nadštandardný prejav spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže ide o konanie, ktoré predstavuje prirodzenú a zákonom predpokladanú reakciu vodiča pri vzniku dopravnej nehody. Nemožno preto túto skutočnosť hodnotiť ako okolnosť výrazne svedčiacu v prospech obžalovaného, ktorá by mala mať vplyv na miernejší druh trestu.
Obdobne súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti, avšak z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností k tomuto záveru dospel. Súd bližšie neuviedol, akým spôsobom mal obžalovaný nad rámec svojich základných procesných povinností napomáhať objasneniu trestnej činnosti. Samotné priznanie skutku alebo poskytnutie základnej súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní nemožno automaticky považovať za naplnenie tejto poľahčujúcej okolnosti.
Pokiaľ ide o náhradu škody poškodeným, nemožno prehliadnuť, že k jej úhrade nedošlo z vlastných finančných prostriedkov obžalovaného ani v dôsledku jeho mimoriadnej aktivity smerujúcej k odstráneniu následkov trestného činu, ale prostredníctvom povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Uzatvorenie povinného zmluvného poistenia je zákonnou povinnosťou každého vlastníka motorového vozidla a jeho účelom je práve krytie škôd spôsobených prevádzkou vozidla. Túto okolnosť preto nemožno hodnotiť spôsobom, ktorý by naznačoval mimoriadny prístup obžalovaného k náhrade spôsobenej škody.
Za neprimerane mierny považuje prokurátor aj samotný uložený peňažný trest vo výške 800 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je mladý, zárobkovo činný človek s pravidelným príjmom približne 700 Eur mesačne, pričom zároveň disponoval finančnými prostriedkami získanými predajom motorového vozidla svojmu otcovi vo výške 5 000 Eur. Nie sú preto dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie peňažného trestu v takej nízkej výmere. Peňažný trest má predstavovať citeľný zásah do majetkovej sféry páchateľa a musí byť nastavený tak, aby vzhľadom na jeho majetkové pomery plnil represívnu aj preventívnu funkciu. V danom prípade uložený peňažný trest túto funkciu dostatočne nenapĺňa.
Za najvýznamnejší nedostatok napadnutého rozsudku však považujem neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Predmetný trestný čin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla a tento druh trestu preto predstavuje sankciu, ktorá najbezprostrednejšie reaguje na povahu spáchaného protiprávneho konania. Skutočnosť, že obžalovaný využíva vodičské oprávnenie pri výkone svojho zamestnania, nemôže byť dôvodom na upustenie od uloženia trestu zákazu činnosti. Ak by bola pracovná potreba vodičského oprávnenia automatickým dôvodom na neuloženie tohto trestu, jeho uplatnenie by bolo prakticky vylúčené pri značnej časti páchateľov dopravnej trestnej činnosti. Naopak, práve osoba, ktorá profesionálne pracuje s motorovými vozidlami, by mala byť vedená k zvýšenej miere zodpovednosti a opatrnosti. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný si bol vedomý svojej únavy pred jazdou, napriek tomu sa rozhodol viesť motorové vozidlo. Takéto konanie predstavuje významné zvýšenie rizika vzniku nebezpečnej situácie v cestnej premávke, pričom od osoby s odborným vzťahom k motorovým vozidlám možno očakávať schopnosť vyhodnotiť takéto riziká a prispôsobiť tomu svoje konanie.
Taktiež nemožno prihliadať v prospech obžalovaného na skutočnosť, že po skutku mu nebol zadržaný vodičský preukaz a počas nasledujúceho obdobia sa nedopustil ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky. Táto okolnosť sama osebe nepreukazuje nepotrebnosť uloženia zákazu činnosti, keďže ide iba o následné správanie obžalovaného po skutku a nemôže nahrádzať úvahu o primeranom treste za už spáchanú trestnú činnosť.
S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanému A. B. primeraný trest, a to trest odňatia slobody v prvej polovici zákonnej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou v prvej polovici zákonného rozpätia, prísnejší peňažný trest zodpovedajúci jeho osobným a majetkovým pomerom a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v prvej polovici zákonného rozpätia.“
Obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva podať proti nemu odvolanie. Ku dňu rozhodnutia o odvolaní odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie obžalovaného k podanému odvolaniu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.) a aby odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanému uloží podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v dolnej polovici trestnej sadzby. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o otázku správnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.
Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta správnosť neuloženia podmienečného trestu odňatia slobody ako aj správnosť neuloženia trestu zákazu činnosti a neuloženie takéhoto trestu je podľa jeho názoru v rozpore so zásadami ukladania trestu podľa § 34 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.), v čom prokurátor videl vady napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. písm. d), písm. e) Tr. por.
V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie ustanovenia 36 písm. n) Tr. zák naďalej zotrváva na právnom názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor
už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade správne aplikoval aj ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom prípade priznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť.
Okresný súd pri svojom rozhodovaní o prípadnom treste obžalovaného rovnako správne ustálil, že v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. je u obžalovaného výrazná prevaha poľahčujúcich okolnosti a to podľa § 36 písm. j), písm. k), písm. l), písm. m), písm. n) Tr. zák. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom prokurátora o porušení ustanovení Tr. zák.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému napadnutým rozsudkom v danom prípade neporušil ustanovenia Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanému v dôsledku neuloženia podmienečného trestu odňatia slobody, odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu peňažného trestu obžalovanému. Odvolací súd v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta.
Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. por. by bolo v prípade obžalovaného nutné pôsobiť na neho výkonom podmienečného trestu odňatia slobody.
Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo a uvážene pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanému nutné ukladať prokurátorom navrhovaný tento druh trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade okresný súd správne, citlivo a v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal pri ukladaní trestu na spôsob spáchania činu, mieru zavinenia a výraznú prevahu poľahčujúcich okolností. Ak teda okresný súd rozhodol na základe uvedených skutočností o uložení peňažného trestu, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade s ustanoveniami Tr. zák. a všetkými zásadami pre ukladanie trestov v § 34 Tr. zák. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanému v dôsledku neuloženia aj trestu zákazu činnosti, odvolací súd sa ani s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. por. by bolo v prípade obžalovaného nutné pôsobiť na neho aj výkonom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie trestu zákazu činnosti v prípade stíhaného trestného činu nie je v zmysle § 61 ods. 1 Tr. zák. obligatórne. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu uložiť tento druh trestu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo a uvážene pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanému nutné ukladať aj prokurátorom navrhovaný tento druh trestu. Napadnutý rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu nevysiela ani z hľadiska generálnej prevencie negatívny signál, nakoľko s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu a poznatky
o osobe obžalovaného je odrazom práve individuálneho a citlivého prístupu ku každému jednotlivému prípadu. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade okresný súd správne, v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal pri ukladaní trestu na spôsob spáchania činu, mieru zavinenia a výraznú prevahu poľahčujúcich okolností. Ak teda okresný súd rozhodol na základe uvedených skutočností o uložení peňažného trestu, pri súčasnom neuložení trestu zákazu činnosti, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného zákona a všetkými zásadami pre ukladanie trestov v § 34 Tr. zák.
S poukazom na uvedené a s poukazom na správnosť úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého odôvodnenia odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré úvahy okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, odvolací súd na podklade dôvodov odvolania prokurátora nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. k odôvodnenému záveru o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom.
Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.