Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_5Em-1-2020.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Subarea
5Em/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa G. L., U. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov - matky G.. R. R., U.. XX.XX.XXXX, R. G.. A.. Š. XXX/X, XXX XX Ž. U. T. a otca G. L. U. XX.XX.XXXX, R. E. XXX/X, XXX XX H., K. R. E. M. XXX, zast. JUDr. Gabrielou Klátikovou, advokátkou so sídlom Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica o návrhu otca na výkon rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 26P/96/2018 -41 zo dňa 07.08.2018, takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 23.03.2020 sa otec maloletého dieťaťa G. L., U.. XX.XX.XXXX domáha nariadenia výkonu rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 26P/96/2018 -41 zo dňa 07.08.2018, ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave styku s maloletým G. L.. Navrhovateľ sa domáhal dodržiavania rodičovskej dohody zo strany matky maloletého G. L., nakoľko uvedenú dohodu matka maloletého nerešpektuje, najmä v čase, kedy je maloletý chorý.
2. Okresný súd rozhodol uznesením č. k. 5Em/1/2020 -33 zo dňa 07.09.2020 tak, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal otec maloletého odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením zo dňa 13.05.2021 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Otec maloletého svoj návrh na výkon rozhodnutia sa zdôvodnil tým, že požaduje aby mu matka maloletého umožňovala styk s maloletým v náhradných termínoch ako náhradu za čas kedy je maloletý chorý a lieči sa u matky, pretože v týchto prípadoch sa bežný styk s maloletým počas týždňov a víkendov často nerealizuje a otec sa s maloletým nevídava dlhšiu dobu, niekedy aj celý mesiac. Otec dieťaťa zdôraznil, že aj pokiaľ je maloletý nachladnutý dokáže sa o neho postarať a ísť s ním k lekárovi, dokáže sa teda aj v takomto prípade postarať. Maloletý je s ním veľmi rád, teší sa na ich spoločné stretnutia a podľa otca obmedzovanie stretnutí s maloletým zo strany matky vôbec neprospieva ich vzťahu. Otec tiež tvrdí, že mu matka často neposkytuje informácie o zdravotnom stave maloletého, keď má ostať cez víkend s matkou a ešte sa nestalo ani raz, aby s ním mohol byť nad rámec, resp. v inom termíne ako je súdom určený. Matke maloletého vytýkal, že ide o jej dlhodobé konanie, a nie jednorazovú záležitosť a má za to, že matka obmedzuje ich stretnutia účelovo, a nie vždy je pravda, že je G. chorý.
4. Súd vyzval matku malololetého ako povinnú, aby rešpektovala súdne rozhodnutie výzvou zo dňa 18.05.2020 a prípadné prekážky alebo ospravedlniteľné dôvody oznámila súdu. Na základe výzvy súdu, matka maloletého dňa 08.06.2020 vo vyjadrení uviedla, že rodičovskú dohodu spolu s otcom dodržiavajú a riadia sa ňou. V prípadoch, kedy nebol uskutočnený styk jej syna v stredu v čase od 16:00 - 18:00 hod.
s otcom bol maloletý vždy chorý a liečil sa doma nielen v ten deň, ale súbežne viac dní za sebou. Podľa matky má maloletý časté infekty prínosových dutín a ak ostane doma, je to len v záujme jeho zdravia. S maloletým matka navštevuje detskú lekárku pravidelne a všetky jeho choroby sú zaznamenané v zdravotnom zázname. Matka zdôraznila, že je potrebné, aby bol maloletý čo najrýchlejšie zdravý, aby nevymeškával školu, inak s ním musí dobiehať zameškané učivo. Otec je podľa matky vždy informovaný o chorobe syna, poväčšine prichádza chorý práve po víkende s ním. Keď otcovi bolo z jej strany ponúknuté, aby si vzal maloletého v čase choroby resp. doliečovania sa na celý deň, nielen popoludní, odmietol to s odôvodnením, že je pracovne zaneprázdnený. Matka tiež uviedla, že otcov styk s maloletým je i nad rámec schválenej rodičovskej dohody a ako príklad poukázala na jesenné prázdniny a školské voľno. Otec vyzdvihuje maloletého zo školy niekedy aj tri hodiny skôr ako je dohodnuté v rodičovskej dohode a tiež ho máva cez víkendy dlhšie, a vždy, keď o to otec matku požiada, matka so stykom nad rámec dohody súhlasí.
5. Otec podaním zo dňa 18.08.2020 k vyjadreniam matky uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v jeho návrhu, a potvrdil, že vzhľadom k tomu, že sú prázdniny a nie je obdobie so zvýšenou chorobnosťou, je maloletý u neho častejšie. Táto skutočnosť však podľa otca nezakladá precedens, že pokiaľ je maloletý chorý, a nie je to vážne, resp. ide o nádchu a pod. nemôže ho liečiť aj u seba doma. Otec uviedol, že s ním chodí k lekárovi rovnako ako matka a zaujíma sa o jeho zdravie a chce sa o maloletého plnohodnotne starať. Rešpektuje skutočnosť, že prioritne chce na toto dohliadnuť matka doma, to však podľa otca nevylučuje, že by po vyliečení maloletého nemohol byť so synom aj v iný deň, resp. cez víkend, aby si vynahradili čas, kedy spolu neboli. Matka sa podľa otca k tomu stavia tak, že aj po dodržaní takejto dohody z jeho strany, túto ona odmieta alebo na ňu nereflektuje a preto trvá na tom, aby styk s maloletým mohol vykonávať v zmysle predmetného rozsudku.
6. Súd výzvou zo dňa 18.08.2020 vyzval kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pracovisko Žiar nad Hronom ( ďalej len „ÚPSVaR“), aby prešetril pomery v rodine matky aj otca maloletého Matúša a požiadal ho o podanie správy o tom, ako sa aktuálne styk otca s maloletým realizuje. ÚPSVaR vykonal šetrenie v domácnosti matky dňa 24.08.2020, na základe ktorého zistil, že matka trvá na svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2020. K úradnému záznamu ešte doplnila, že mali s otcom incident počas jarných prázdnin, kedy otec zobral synovu zdravotnú kartu od jeho praktickej lekárky a išiel s maloletým na vyšetrenie do imunoalergiologickej ambulancie a matku o tom neinformoval a dozvedela sa to až večer. Po prázdninách otec syna doniesol chorého, ukašlaného. Matka so synom musela ísť k lekárke, u ktorej dokumentácia dieťaťa nebola. Matka uviedla, že takéto stavy, že dieťa chodí od otca choré, sa stávajú často. Výslovne uviedla, že mal. G. sa s otcom stretáva podľa rozsudku, a pokiaľ jej otec dá včas vedieť, tak mu umožní stretávanie so synom aj nad rámec rozsudku. Matka potvrdila, že pokiaľ je maloletý G. chorý, necháva ho doma. Náhradný termín otcovi nedáva, o chorobe syna ho však vždy informuje.
7. ÚPSVaR viedol počas návštevy u matky aj individuálny pohovor s maloletým G.. Maloletý uviedol, že chodí aj k otcovi, kde strávil 4 týždne. Bolo to rozdelené tak, že dva týždne bol u otca, potom 10 dní u matky a potom bol zase dva týždne u otca. Takto mu to vyhovuje a má rád oboch rodičov rovnako. U otca je každú druhú sobotu a nedeľu a je mu tam dobre rovnako ako s maminou, ktorá sa o neho dobre stará. Po šetrení ÚPSVaR na základe ním zistených skutočností, a to šetrením v domácnosti matky maloletého a po individuálnom výsluchu maloletého predložil správu zo dňa 24.08.2020, podľa ktorej matka maloletého v styku otcovi nebráni. Bolo zistené, že sa vyskytnú situácie, kedy matka otcovi neumožní styk s dieťaťom, je to však vždy z objektívnych príčin, keď je maloletý G. je chorý. Maloletý sa sám vyjadril, že sa s otcom veľmi rád a pravidelne stretáva.
8. Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP “) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
9. Podľa § 379 ods. 2 CMP ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
10. Podľa § 380 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.
11. Podľa § 388 ods. 1 CMP každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia.
12. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška “) súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP ) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP ), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
13. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
14. Podľa § 3 ods. 4 vyhlášky ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracuje na požiadanie súdu správu, ktorá má náležitosti uvedené v § 5 písm. a) až d) vyhlášky . Ak bola ako súčasť vykonávaných opatrení podľa osobitného predpisu navrhnutá mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, správa podľa prvej vety obsahuje aj informáciu o mediácii.
15. Konanie o výkon rozhodnutia upravujúceho styk rodiča s maloletým dieťaťom má zabezpečiť, aby rodič ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, umožňoval druhému rodičovi styk s dieťaťom v čase súdom určenom, aby aj v čase, keď rodičia dieťaťa žijú oddelene, bolo maloleté dieťa v styku s oboma rodičmi a tiež aby rodič, ktorý denne nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, mal možnosť byť s ním v kontakte a zapájať ho do výchovy. Základným predpokladom nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia je, že povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 16. Po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa so všetkými skutočnosťami prípadu však súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie výkonu rozhodnutia, nakoľko nebolo preukázané, že by matka bránila styku maloletého s otcom a neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia. Otec neuviedol konkrétne okolnosti, teda v ktorý deň, prípadne viaceré dni mu bránila v jeho styku s maloletým, bez toho, aby na to existovali ospravedlniteľné dôvody. Otec sám potvrdil, že k styku s maloletým nedochádza v čase, kedy je maloletý chorý. Je teda zrejmé, že ide o objektívny dôvod pre neodovzdanie dieťaťa do opatery otca. UPSVaR vo svojej správe po šetrení v domácnostiach rodičov, ale najmä po výsluchu maloletého potvrdil, že matka otcovi v styku s maloletým nebráni. Pokiaľ otec spochybňoval účelnosť konania matky, neosvedčil ho, a takéto tvrdenie nebolo podporené ani výpoveďou maloletého, ktorý naopak potvrdil, že chodí k ockovi každú druhú sobotu a nedeľu a počas letných prázdnin s ním strávil čtyri týždne. Otec maloletého nedoložil žiadne dôkazy o tom, kedy a ako bránila matka v jeho styku s maloletým a ani to, žeby boli následkom toho narušené vzťahy medzi otcom a maloletým. Naopak maloletý bol pri jeho výsluchu veľmi spokojný a sám potvrdil, že má rád oboch rodičov rovnako.
17. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku s maloletým sa realizuje a matka nebráni v styku otca s maloletým dieťaťom, s výnimkou situácie, kedy je maloletý chorý. V prípade stretu práva oprávneného, teda otca maloletého na styk s dieťaťom a najlepším záujmom dieťaťa, v tomto prípade liečenie maloletého v domácom prostredí v čase jeho choroby, uprednostnil súd najlepší záujem dieťaťa, ktorým je záujem na zdravom vývoji dieťaťa. Preto, ak sa styk maloletého, ako tvrdí otec vo všeobecnej rovine nerealizoval v čase choroby dieťaťa, nemožno mať za to, že matka maloletého nesplnila dobrovoľne, čo jej ukladá právoplatné rozhodnutie. Naviac, šetrením bolo zistené, že otec sa s maloletým stretáva aj nad rámec rozsahu styku upraveného rozhodnutím a vzťahy maloletého a otca sú veľmi dobré. Je len na rodičoch dieťaťa, aby takéto dobré vzťahy voči obom rodičom naďalej s maloletým rozvíjali a vzájomnou komunikáciou predchádzali nedorozumeniam a prípadným sporom, ktoré by sa mohli prejaviť na maloletom len negatívne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.