Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej F. E., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. -278 zo dňa 20.03.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021 v Trnave, takto:

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. -278 zo dňa 20.03.2019 bola obžalovaná F. E., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E. č. XXXX/XXA, X. M., uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa , na tom skutkovom základe

že

dňa 1. novembra 2012 v čase o 18:22 hod v X. M. pri predajni spoločnosti Lidl, kedy viedla v smere od Galanty po ceste II. triedy č. 507 osobné motorové vozidlo zn. Mazda ev. č. DS-244DT, kde v kilometri 11.5 pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu narazila do chodkyne - poškodenej Marty Katonovej prechádzajúcej cez vedľajšiu cestu, čím porušila ustanovenie o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, poškodená W. N. utrpela v dôsledku dopravnej nehody rozsiahlu tržnú ranu na hlave, rany na ušnici vpravo, pomliaždenie brušnej steny a stehna vpravo, ktoré si vyžiadali liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 01.11.2012 do 03.12.2012 podľa odborného vyjadrenia.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanej podľa , a trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a podľa obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Zároveň okresný súd podľa , obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť osobné motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa tak, že poškodenú W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX a poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom

Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 278-280.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 25.10.2016 na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu na obžalovanú pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa na skutkovom základe obžaloby.

Okresný súd na hlavom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodenej a znalca Ing. Jána Borloka, prečítaním listinných dôkazov, a to odborným vyjadrením znalca Ing. Ladislava Šipulu ako aj ďalšími dôkazmi. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila spáchania skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Vinu obžalovanej preukazuje tak odborné vyjadrenie znalca Ing. Ladislava Šipulu č. 7/13 ako aj závery znaleckého posudku č. 8/2017 znalca Ing. Jána Borloka. Obžalovaná sa pri odbočovaní doľava dostatočne nepresvedčila či po ceste neprechádza chodec. Z toho dôvodu obžalovaná poškodenú ako chodkyňu nevidela a nemohla na ňu včas reagovať v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla obžalovanej s poškodenou. Ďalšou z príčin nehody bola znalcom Ing. Borlokom označená okrem vyššie uvedeného aj nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá sa po vozovke pohybovala rýchlejšie ako bola rýchlosť zodpovedajúca dohľadu na chodkyňu - poškodenú.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na všetky okolnosti skutku ako aj osobu obžalovanej okresný súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok v zmysle v spojení s . Keďže obžalovaná spáchala skutok v súvislosti s porušením pravidiel v cestnej premávke, okresný súd jej uložil zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa , , a to na dobu 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásila obžalovaná spolu so svojim obhajcom odvolanie čo do výroku o vine ako aj výroku o treste, a to bezprostredne po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 23.03.2019 (č.l. 268), ktoré následne v zákonnej lehote písomne odôvodnili na č.l. 286.

Obžalovaná v odvolaní namieta nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie dôkazov konajúcim súdom. Nesprávne vyhodnotenie smeru chôdze poškodenej, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody prechádzala opačným smerom ako uviedol znalec je dôkazom toho, že okresný súd pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy osobitosti prípadu, čo malo za následok nesprávny právny záver. Poukazuje na to, že chodec nesmie vstúpiť na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Chodci sú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosť jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, že tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Obžalovaná tvrdí, že chodkyňa - poškodená bola prvýkrát rozpoznateľná až v čase, keď vozidlo obžalovanej prechádzalo z ľavého do pravého protismerného jazdného pruhu, keď bola dostatočne osvetlená svetlami obžalovanej. Poukazuje na závery znalca Ing. Borloka, podľa ktorého technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodkyne v koridore vozidla obžalovanej. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanú spod obžalovaný v zmysle oslobodil.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovanej nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 01.06.2021 za prítomnosti obžalovanej a jej obhajcu, tlmočníčky a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovanej, odpisom registra trestov ako aj podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila poškodená, na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol o tom, že verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti poškodenej. Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava považuje napadnutý rozsudok za zákonný a

správny, navrhol odvolanie obžalovanej v zmysle zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovanej sa pridržal písomného odôvodnenia odvolania, napadnutý rozsudok považuje za nezákonný. Okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil závery znaleckého posudku znalca Ing. Borloka. V tomto prípade je potrebné prihliadnuť tiež na spôsob života obžalovanej po spáchaní skutku, od ktorého uplynulo už 8 rokov. Počas týchto 8 rokov sa obžalovaná nedopustila žiadneho protiprávneho konania, trest zákazu činnosti považuje za neúčelný. Obžalovaná vyjadrila nad spáchaním skutku ľútosť. Uviedla, že vodičský preukaz potrebuje, denne dochádza do zamestnania, má zdravotné ťažkosti, prišla by o prácu. Vodičský preukaz potrebuje aj kvôli svojej dcére a vnučke, ktoré vozí na lekárske vyšetrenia.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval a k akým záverom dospel. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia , pričom odvolací súd poukazuje na precízne vypracovanie rozsudku tak po skutkovej ako aj právnej stránke.

Pokiaľ však ide o uložený trest zákazu činnosti, odvolanie obžalovanej bolo podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné, takto uložený trest sa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku javí ako neúčelný, nezohľadňujúce zásady v zmysle , z ktorých sa má pri ukladaní trestných sankcií vychádzať. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pokiaľ ide o napadnutý výrok treste zákazu činnosti ( ) a vo veci sám rozhodol ( ).

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa veta prvá , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Pokiaľ ide o ustálenie viny obžalovanej, nemožno sa stotožniť s námietkou, ktorou obžalovaná poukazuje na to, že k dopravnej nehode došlo výlučne zavinením poškodenej, ktorá skutočnosť ju má zbavovať viny za spôsobený následok. Odvolací súd nepopiera, a z vykonaného dokazovania aj jednoznačne vyplýva, že k dopravnej nehode došlo aj zavinením poškodenej ako chodkyne, avšak v danom prípade nešlo o výlučné zavinenie poškodenej.

Zo záverov odborného vyjadrenia znalca Ing. Ladislava Šipulu č. 7/2013 ako aj zo znaleckého posudku č. 08/2017 znalca Ing. Jána Borloka vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze poškodenej - chodkyne po vozovke v koridore pohybu vozidla obžalovanej, ktorej v jazdnej dráhe vytvorila náhlu prekážku. Poškodená vstúpila na vozovku v mieste mimo priechodu pre chodcov, nepresvedčila sa dostatočne o tom, či môže cez cestu prejsť bezpečne, v dôsledku čoho došlo k zrážke s vozidlom obžalovanej. Poškodená bola kvôli tmavému oblečeniu ťažko rozpoznateľná (tmavý odev bez reflexných prvkov), pohybovala sa mimo svetelného kužeľa vozidla obžalovanej, ktorá ju včas nespozorovala, pričom vozidlo obžalovanej bolo zreteľne viditeľné. Svojim pohybom vytvorila obžalovanej v jazdnej dráhe náhlu prekážku, ktorej sa obžalovaná v danom čase nedokázala vyhnúť. K uvedenému treba uviesť, že poškodená ako chodec mala dbať na zvýšenú opatrnosť aj pre poveternostné podmienky, keď nehode došlo v čase približne o 18:22 hod, kedy bola vonku tma, pršalo a viditeľnosť bola znížená.

Okrem vyššie uvedeného, t. j. spoluzavinenia poškodenej na dopravnej nehode však zo záverov odborného vyjadrenia ako aj znaleckého posudku vyplýva tiež to, že spoluzavinenie možno pričítať aj

obžalovanej. Obžalovaná sa aj napriek zmenšenej viditeľnosti pred odbočovaním do ľava dostatočne nepresvedčila, či sa v jej jazdnej dráhe nenachádza chodec, hoci tak urobiť mohla (stiahnutím ľavého predného okna). Po vozovke sa pohybovala rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca dohľadu na chodkyňu - poškodenú, chodkyňu si nevšimla, resp. všimla si ju už v momente, kedy zrážke nevedela zabrániť. Rovnako ako poškodená aj obžalovaná mala vzhľadom na čas, kedy k nehode došlo ako aj poveternostné podmienky dbať na zvýšenú opatrnosť, mala byť dostatočne predvídavá a to nielen kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam ale aj kvôli tomu, že k nehode došlo v blízkosti nákupného centra, kde sa logicky predpokladá zvýšený výskyt chodcov, prípadne akýchkoľvek iných účastníkov cestnej premávky.

Napriek konštatovanému porušeniu pravidiel cestnej premávky aj zo strany poškodenej, obžalovaná je zodpovedná za spôsobenie dopravnej nehody a následky z nej vyplývajúce, keďže jej je nutné pričítať príčinný vzťah k tomuto následku. Príčinný vzťah je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, a preto páchateľ môže byť trestne zodpovedný za trestný čin iba vtedy, pokiaľ svojim konaním skutočne spôsobí trestnoprávne relevantný následok. Ak nie je príčinný vzťah, nemožno mu pričítať následok, čo vedie k tomu, že odpadá i jeho trestnoprávna zodpovednosť. Základom príčinného vzťahuje pritom teória podmienky, podľa ktorej, príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav buď nenastal vôbec, alebo nestal spôsobom, akým nastal. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa však neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ešte ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Nie je ani rozhodujúce, či k následku došlo pôsobením viacerých okolností, nielen konaním páchateľa. (judikáty R 37/1975, R 21/1981).

V danom prípade existuje príčinný vzťah medzi konaním obžalovanej a spôsobeným následkom, keď jednou z príčin dopravnej nehody bolo nepresvedčenie sa, či obžalovaná môže odbočiť bez kolízie s poškodenou, neprimeraná rýchlosť ktorá by obžalovanej umožňovala spozorovať poškodenú, spomalením či brzdením na ňu reagovať a následne jej zrazenie. Preto ani nedodržanie pravidiel cestnej premávky poškodenou neprerušuje trestnú zodpovednosť obžalovanej a príčinnú súvislosť medzi jej konaním a spôsobeným následkom. Aj po pristúpení tejto ďalšej okolnosti v podobe porušenia pravidiel cestnej premávky poškodenou, konanie obžalovanej zostáva vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti takou okolnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo.

V danom prípade je nutné vyhodnotiť celkovú dopravnú situáciu, charakter cestnej komunikácie, rozhľadové podmienky, dennú dobu, spoluzavinenie poškodenej, ako i mieru porušenia povinnosti obžalovanej. Je pritom nevyhnutné hodnotiť každú okolnosť zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obžalovanej nastal. Ako bolo vyššie konštatované, konanie obžalovanej (i keď je iba jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok) je príčinou následku i vtedy, ak by následok nenastal bez ďalšieho konania inej osoby. Primárnou povinnosťou je povinnosť plne sa venovať vedeniu vozidla a reagovať tak včas na prechádzajúceho chodca cez cestnú komunikáciu. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná musí niesť zodpovednosť za následok, ktorý spôsobila.

Keďže bolo jednoznačne preukázané, že dopravná nehoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti obžalovanej za spoluzavinenia poškodenej spočívajúceho v porušení pravidiel cestnej premávky pri prechádzaní cez vozovku, je nutné konštatovať, že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky objektívnej aj subjektívnej stránky žalovaného prečinu podľa .

Pokiaľ ide o uloženie trestu, primárne je potrebné uviesť, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv. sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť, či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu zjavne nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého trestu zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie, by teda súd mal zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti riadenia motorového vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu.

Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia , upravujúce právny režim trestu zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t. j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou činnosťou), dospel krajský súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život, bude v jej prípade nedbanlivostného trestného činu učinené zadosť uložením trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, za súčasného podmienečného odkladu výkonu trestu po dobu plynutia skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, a to bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po akúkoľvek dobu.

Je potrebné mať na zreteli to, že hoci k spáchaniu skutku došlo v súvislosti s oprávnením obžalovanej viesť motorové vozidlo, spoluzavinenie na dopravnej nehode niesla aj poškodená. Ku skutku došlo v roku 2012, teda takmer pred deviatimi rokmi. Od spáchania skutku obžalovaná vedie riadny život, nedopustila sa žiadnej protiprávnej činnosti, je riadne zamestnaná, má rodinu, vnúča o ktoré sa stará. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v osobe obžalovanej išlo o nedisciplinovanú vodičku, išlo o prvú dopravnú nehodu, ktorej účastníkom bola. Ako sama uviedla, vodičské oprávnenie je pre ňu nevyhnutné na dochádzanie do zamestnanie, výpomoc s vnúčaťom, návštevu lekára. Odňatím vodičského oprávnenia by došlo k opačnému účelu aký má trest v zmysle litery zákona spĺňať, a to k neprimeranému postihu. V aktuálnej evidenčnej karte vodiča má obžalovaná evidovaná 3 priestupky, v tomto prípade nešlo o arogantnú jazdu vodičky čí iný spoločensky závažný a morálne odsúdeniahodný dôvod. V čase nehody nebola obžalovaná pod vplyvom alkoholu, z miesta nehody neušla, spolu so svojou dcérou poskytla poškodenej prvú pomoc, na mieste nehody zotrvala do príchodu sanitky, poskytla potrebnú súčinnosť pri objasnení. Orgánom činným v trestnom konaní preukázala potrebnú súčinnosť, účasti na hlavnom pojednávaní (aj verejnom zasadnutí) sa nevyhýbala, za svoj čin sa poškodenej ospravedlnila a nad skutkom prejavila ľútosť. Všetky tieto skutočnosti umožnili odvolaciemu súdu dospieť k dôvodnému presvedčeniu, že účel trestu, bude u obžalovanej dosiahnutý aj bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti.

Významným faktorom je tiež uplynutie doby, od kedy došlo k spáchaniu skutku - takmer 9 rokov. V takomto prípade by sa uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá javilo ako neúčelné, k čomu odvolací súd poukazuje na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, podľa ktorého účelom zohľadnenia času, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, je naplnenie všeobecnej požiadavky, aby trest nasledoval čo najrýchlejšie po spáchaní skutku. Doba, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, je podľa názoru ústavného súdu takým faktorom, na ktorý by všeobecné súdy v zásade mali prihliadať pri „bežnej“ výmere trestu, teda v rámci riadnej hranice trestnej sadzby ustanovenej . (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -10 zo dňa 5. apríla 2013).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak odvolací súd uzatvára, že na naplnenie účelu trestu je dostačujúci aj trest bez uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude obžalovaná povinná viesť riadny život, v čom je už konzumovaná aj povinnosť dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky. Odvolací súd má jednoznačne za to, na nápravu obžalovanej vzhľadom na mieru závažnosti jej konania, jej postoj k spáchaniu skutku, ako aj osobnosť ako páchateľa postačuje trest v takom trvaní, ako uložil odvolací súd, bez uloženia trestu zákazu činnosti.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, odvolací súd tento výrok nepreskúmaval, vzhľadom na obmedzený revízny princíp, nakoľko odvolanie obžalovanej bolo podané výlučne čo do výroku o vine a treste a poškodená odvolanie nepodala.

Práve pre vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti podľa , v zmysle zrušil a postupom podľa vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.