Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-29-2019.pdf
PDF · 115 KB
No categories available
8C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobkyne: D. U., J.. XX.XX.XXXX, G. L.H. XX, XXX XX L., zastúpenej: JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Ul. J. Hollého 11, 934 01 Levice, proti žalovanej: G. E., J.. XX.XX.XXXX, G. H. W.. XXXX/X, XXX XX X., zastúpenej: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 3.360,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.360,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.360,- eur od 19.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 03.04.2013 bolo Z.. S. F., notárom ako súdnym komisárom vydané osvedčenie o dedičstve, sp. zn.: 11D/223/2012, Dnot 137/2012, v dedičskej veci po poručiteľovi V. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX. Na základe výsledkov predbežného šetrenia údajov dedičov a listinných dôkazov bol zostavený súpis aktív a pasív, pričom do pasív bola zaradená pohľadávka D. U., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XX v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2009 a to vo výške 3.360,- eur. Z zmysle osvedčenia o dedičstve žalovaná pohľadávku žalobkyne v sume 3.360,- eur čo do dôvodu a do výšky v celom rozsahu uznala a zároveň sa so žalobkyňou dohodla, že jej túto pohľadávku uhradí do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, teda do 18.10.2015, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013. Poukázala na skutočnosť, že na Okresnom súde v Leviciach prebiehalo konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke vedené pod sp. zn. 15C/67/2014, pričom súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že Zmluva o pôžičke zo dňa 10.01.2009 bola pôvodne uzatvorená medzi veriteľom: D. U., J.. XX.XX.XXXX a dlžníkom: V. S., J.. XX.XX.XXXX, na sumu vo výške 10.000,- eur, so splatnosťou do 31.12.2012. Dlžník dňa 02.07.2012 zomrel a žalobkyňa si prihlásila svoju pohľadávku vo výške 3.360.- eur do dedičského konania. Suma vo výške 6.640,- eur bola zo strany zomrelého uhradená a to tým spôsobom, že zomrelý previedol jeho obchodný podiel v obchodnej spoločnosti V.-N. N.. V.. Q.., F.: XXXXX XXX, na dcéru žalobkyne, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou tejto obchodnej spoločnosti. Žalovaná do podania žaloby pohľadávku vo výške 3.360,- eur žalobkyni neuhradila a to ani len z časti.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva a to z dôvodu jeho premlčania. Argumentovala, že napriek skutočnosti, že osvedčenie o dedičstve vydané dňa 03.04.2013 notárom Z.. S. F. pod sp. zn, 11D/223/2012, Dnot 137/2012, obsahuje vo svojom čl. IV vetu, podľa ktorej je žalovaná ako jediná dedička povinná uhradiť
pohľadávku žalobkyne v zmysle zmluvy o pôžičke do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t. j. do 18.10.2015, uvedenie tejto lehoty splatnosti v osvedčení o dedičstve nemôže mať vplyv na lehotu splatnosti dohodnutú podľa zmluvy o pôžičke, keďže rozhodnutím, ktorým sa končí konanie o dedičstve, sa pri dlhoch poručiteľa prihlásených do konania o dedičstve, iba deklaruje prechod určitých dlhov z dlžníka - poručiteľa na konkrétneho dediča, ale nie je v ňom možné zasahovať do hmotnoprávnych práv a povinností účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu tak, že v ňom bude súd určovať dedičom lehoty na plnenie voči veriteľom. Namietala, že ak by to platilo, tak potom by osvedčenie o dedičstve mohlo predstavovať pre veriteľa exekučný titul, pričom takéto niečo by bolo možné iba v prípade, že by išlo o dohodu medzi dedičmi, z ktorej by vyplýval jednoznačný záväzok jedného dediča vyporiadať sa s druhým dedičom určitým spôsobom (zaplatením určitej peňažnej sumy) v dohodnutej lehote. Mala tak za to, že právo žalobkyne na zaplatenie sumy 3.360,- eur sa premlčalo ku dňu 31.12.2015, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 31.12.2012. Argumentovala ďalej, že ak by aj určenie lehoty splatnosti v osvedčení o dedičstve malo právne účinky, ktoré mu pripisuje žalobkyňa, a teda že by splatnosť žalovanej sumy nastala až dňa 18.10.2015, tak aj v tomto prípade by išlo o premlčané právo z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka ku dňu 18.10.2018. Zdôraznila, že právny úkon uznania obsiahnutý v osvedčení o dedičstve, na ktorý poukazuje žalobkyňa v žalobe, a ktorým mala žalovaná uznať jej pohľadávku v sume 3.360,- eur čo do dôvodu a do výšky, nespĺňa pre charakter a účinky rozhodnutia o dedičstve všetky podmienky pre uznanie práva podľa § 110 Občianskeho zákonníka, resp. uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Aj pre prípad, že by takéto uznanie malo byť považované za uznanie práva či dlhu, v danom prípade nemohlo ísť o platný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná bola v čase prebiehajúceho konania o dedičstve maloletá a tento právny úkon uznania, ktorý za ňu v konaní o dedičstve urobila jej zákonná zástupkyňa, nebol schválený súdom v súlade s § 28 Občianskeho zákonníka. Namietala, že uznanie práva podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka (resp. uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka), kedy je právo spočívajúce v peňažnom plnení v takejto značnej sume, preukazované v konaní o dedičstve iba kópiou zmluvy, s prihliadnutím na právne účinky, ktoré by takéto uznanie mohlo vyvolať, nepochybne nie je bežnou vecou, v ktorej by mohol maloletého zastúpiť jeho zákonný zástupca bez toho, aby mohol súd posúdiť, či je schválenie takéhoto právneho úkonu v záujme maloletého.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovanej uviedla, že jej pohľadávka uplatnená v dedičskom konaní bola v súlade s platnými právnymi normami žalovanou zastúpenou zákonnou zástupkyňou ako aj jej právnou zástupkyňou uznaná čo do dôvodu a vo výške 3.360,- eur. Poukázala na druhú vetu § 110 ods. l Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Argumentovala, že Občiansky zákonník pojem „bežná vec“ nevymedzuje a každá vec sa musí posúdiť individuálne. Poukázala ďalej na skutočnosť, že suma 3.360,- eur v porovnaní so všeobecnou hodnotou majetku poručiteľa, ktorý zdedila výlučne len žalovaná a to vo výške 75.172,83 eura, je evidentne a bez akýchkoľvek pochybností bežnou vecou nepodliehajúcou schváleniu súdom. Namietala tiež, že žalovaná uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky akceptovala až do vyhotovenia tzv. „odborného grafologického vyjadrenia“ vyhotoveného dňa 10.03.2014, ku ktorému sa súdom ustanovená znalkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 15C/67/2014 ani nevyjadrila z dôvodu jej zmätočnosti.
4. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení opätovne poukázala na vznesenú námietku premlčania ako aj na údajné uznanie pohľadávky v osvedčení o dedičstve, ktoré ak by malo byť považované za uznanie práva podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, tak v danom prípade by nemohlo ísť o platný právny úkon z dôvodu, že žalovaná bola v čase prebiehajúceho dedičského konania maloletá a takýto úkon by si vyžadoval schválenie súdom v súlade s § 28 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že v danom prípade nejde o bežnú vec a nemožno súhlasiť ani s argumentáciou, že suma vo výške 3.360,- eur v porovnaní so všeobecnou hodnotou majetku poručiteľa, ktorý zdedila žalovaná vo výške 75.172,83 eura, je podľa názoru žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností bežnou vecou nepodliehajúcou schváleniu súdom, pričom namietala, že pri takomto výklade by bolo možné polemizovať, od akej výšky by už údajná pohľadávka bola kvalifikovaná ako nie bežná záležitosť v porovnaní so všeobecnou hodnotnou majetku poručiteľa.
5. Žalobkyňa vo svojom nasledujúcom vyjadrení uviedla, že voči uznaniu dlhu v dedičskom konaní 11D/223/2012, Dnot 137/2012 nebola vznesená žiadna námietka zo strany účastníkov konania a ani zo strany notárky, ktorá predmetný spis predkladala Okresnému súdu Levice. Argumentovala, že z § 28
Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že povinnosť na podanie návrhu na schválenie právneho úkonu mala zákonná zástupkyňa maloletej, zastúpená aj advokátskou kanceláriou ako právnym zástupcom. Pojem bežnej veci zákon nevymedzuje, a preto zastala názor, že ani nie je možné ho vymedziť vyčerpávajúcim spôsobom. Vždy je potrebné prihliadať na konkrétne pomery rodiny, o ktorú ide. Pri skúmaní toho, či ide alebo nejde o bežné veci, treba teda vychádzať z okolností každého jedného prípadu, a preto porovnanie hodnoty zdedeného majetku s výškou pôžičky je logické vyústenie z interpretácie zákona. Mala tiež za to, že z ustálenej súdnej praxe je evidentné, že za bežnú vec sa v majetkových vzťahoch nepovažuje plnenie tretej osobe bez právneho dôvodu, (R46/66), čo v danom prípade neplatí, nakoľko je nesporné, že v danom prípade sa jedná o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, pričom o jej platnosti bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 15C/67/2014 zo dňa 30.05.2019.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej bola dňa 10.01.2009 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla V. S., otcovi žalovanej, pôžičku vo výške 10.000,- eur. Táto skutočnosť bola rozhodnutá Okresným súdom Levice pod sp. zn.: 15C/67/2014, z ktorého spisu jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalobkyne je opodstatnená. Táto pohľadávka bola prihlásená aj do dedičského konania 11D/223/2012, D not 137/2012, pričom táto dedičská vec bola prejednaná dňa 03.04.2013 a osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že pohľadávka zo strany žalobkyne bola v dedičskom konaní riadne uplatnená. Zákonnou zástupkyňou žalovanej, ako aj jej právnou zástupkyňou bola táto pohľadávka čo do dôvodu aj výšky v plnom rozsahu uznaná a spĺňa všetky náležitosti § 558 Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu. Žalovaná sa v tomto konaní prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne a právnej zástupkyne dohodla so žalobkyňou na zaplatení tejto sumy do 30 mesiacov, pričom táto lehota uplynula márne. Zastal názor, že pohľadávka bola čo do dôvodu aj výšky zo strany žalovanej uznaná, tým pádom sa premlčacia doba predĺžila na 10 rokov a nemôže byť opodstatnená námietka premlčania zo strany žalovanej, v dôsledku čoho navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať trovy v plnej výške.
7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná nárok uplatnený žalobkyňou v plnom rozsahu neuznáva a poukázala na vznesenú námietku premlčania, nakoľko k splatnosti podľa zmluvy o pôžičke došlo dňa 31.12.2012 a nárok bol na súde uplatnený 06.06.2019. Taktiež poukázala na to, že uznanie obsiahnuté v osvedčení o dedičstve nemá žiadne právne účinky, nemohlo ísť o platný právny úkon, nakoľko žalovaná bola v čase prebiehajúceho dedičského konania maloletá a tento právny úkon uznania nebol schválený súdom s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka. Argumentovala tiež, že uznanie je jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne zhoršuje svoje postavenie. Takýto úkon nemožno považovať za bežný právny úkon. Poukázala tiež na rozhodnutia súdov SR, že zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietli premlčanie dlhu. Žiadala tak, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania.
8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu, spisom Okresného súdu Levice sp. zn.: 11D/223/2012 a z neho osvedčením o dedičstve sp. zn.: 11D/223/2012 - 75 zo dňa 03.04.2013, Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2009, vyjadrením žalovanej k žalobe, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 17.09.2019, vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 08.10.2019, stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovanej, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 9. Dňa 10.01.2009 bola medzi žalobkyňou ako veriteľom a V. S., J.. XX.XX.XXXX ako dlžníkom, uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 10.000,- eur. Dlžník sa v predmetnej zmluve zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr do 31.12.2012. Pre prípad omeškania s vrátením pôžičky boli dojednané úroky z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka. Dlžník V. S. O. XX.XX.XXXX zomrel, závet ani listinu o vydedení nezanechal, jeho jedinou dedičkou zo zákona v I. dedičskej skupine bola dcéra G. S.Á., J.. XX.XX.XXXX, ktorú pre jej maloletosť v dedičskom konaní zastupovala jej zákonná zástupkyňa, matka Ž. S., ktorá bola v konaní zastúpená advokátkou Z.. G. E.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn.: 11D/223/2012 - 75 zo dňa 03.04.2013 vyplýva, že všeobecná hodnota dedičstva po poručiteľovi predstavovala 75.172,83 eura, výška dlhov dedičstva 3.360,- eur, v dôsledku čoho tak čistá hodnota dedičstva predstavovala 71.812,83 eura, ktoré dedičstvo po poručiteľovi nadobudla žalovaná. Žalobkyňa si svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke prihlásila
do dedičského konania po poručiteľovi vo výške 3.360,- eur, nakoľko vo zvyšnej časti bola zo strany dlžníka uspokojená pred jeho smrťou. Z uvedeného osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva prehlásenie, že žalovaná zastúpená zákonnou zástupkyňou, pohľadávku žalobkyne čo do dôvodu a do výšky v celom rozsahu uznáva a že dedička je povinná uhradiť pohľadávku žalobkyne v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2009 do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2018. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 15C/67/2014 viedlo tiež konanie o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke. Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 15C/67/2014 - 325 zo dňa 30.05.2019 súd žalobu zamietol a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2019.
10. Podľa § 657 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Podľa § 175a ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť. Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, 175p, 175q a 175t sa doručuje do vlastných rúk.
13. Podľa § 175m OSP, súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.
14. Podľa § 175o ods. 1 OSP, na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.
15. Podľa § 175zca ods. 1 písm. a) OSP, notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak dedičstvo nadobudol jediný dedič.
16. Podľa § 175s ods. 1 písm. b) OSP, prejednanie dedičstva je skončené vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca.
17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
19. Podľa druhej vety § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
20. Podľa druhej vety § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Osvedčenie o dedičstve bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku osobitným rozhodnutím o dedičstve, ktoré mohol vydať len notár ako súdny komisár a nie súd, pričom malo deklaratórny charakter ku dňu smrti poručiteľa a prichádzalo do úvahy len v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone. Notár ako súdny komisár nebol v rámci osvedčenia o dedičstve oprávnený vykonať medzi
dedičmi autoritatívne vyporiadanie dedičstva a v prípade nutnosti jeho vyporiadania rozhodnutím súdu, bol povinný pripraviť návrh uznesenia podľa § 175zd ods. 1 <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1340261-1340261&f=2>.
22. Súčasťou konania o dedičstve je zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa, ktoré je podkladom na zostavenie súpisu aktív a pasív dedičstva, teda výsledkom vyšetrenia stavu poručiteľovho majetku v čase jeho smrti. Do pasív dedičstva patria jednak dlhy poručiteľa v podobe pôžičiek a úverov, nedoplatkov na už vymeraných poplatkoch, daniach alebo iných platbách, ako aj ďalšie iné pohľadávky a náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Pre zaradenie pasív do dedičstva je rozhodujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval a či ho dedičia uznali čo do dôvodu aj výšky. Proti vôli dedičov môže byť do pasív zaradený dlh poručiteľa len vtedy, ak námietky proti dlhu nemôžu obstáť. Ide o prípady, keď je dlh preukázaný verejnou listinou, napr. právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo dlh uznaný poručiteľom čo do dôvodu a výšky.
23. Súhlas dediča so zaradením určitého dlhu do pasív dedičstva však neznamená uznanie práva v zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka, či uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je len vyhlásením o tom, že dedič súhlasí so zaradením pohľadávok uplatnených v dedičskom konaní do pasív dedičstva, kde sú tieto špecifikované čo do dôvodu a výšky a slúži tak len na účely zostavenia súpisu pasív dedičstva. Toto vyhlásenie tak nemá za následok prerušenie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby tak, ako to má na mysli § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tomuto nasvedčuje aj uznesenie NS ČR sp. zn.: 29Cdo 865/2009 zo dňa 21.12.2010, ktorý sa s touto otázkou vysporiadal, keď dovolateľ mal v predmetnom konaní za to, že odvolací súd sa nezaoberal dopadom uznesenia dedičského súdu na prípadné predĺženie premlčacej doby. Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, že ak dedič týmto rozhodnutím nadobúda pohľadávky a stáva sa veriteľom, tak v prípade, že súd tým istým rozhodnutím deklaruje nadobudnutie dlhu po zomrelom, je jeho rozhodnutie rozhodnutím, ktorým veriteľom dedičky priznáva právo. Dovolateľ mal tiež za to, že toto právo sa ako také premlčuje (podľa § 110 ods. 1 OZ) za 10 rokov odo dňa, kedy malo byť podľa rozhodnutia plnené. NS ČR v predmetnom rozhodnutí zaujal okrem iného stanovisko, že opodstatnené nie sú ani dovolateľove úvahy o povahe uznesenia o dedičstve. Uznesenie o dedičstve nie je rozhodnutím, ktorým by bolo dovolateľovi resp. (veriteľovi poručiteľa) priznané právo, ktoré by mohlo byť vymáhané súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Ako také potom vo vzťahu k tvrdeným pohľadávkam rovnako nemá činky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (porov. mutatis mutandis napr. rozhodnutie uverejnené pod číslom 19/1988 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek)
24. Skutočnosti, že súhlas dediča so zaradením určitého dlhu do pasív dedičstva neznamená uznanie práva v zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka, prípadne uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, nasvedčuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn.: 5 Cdo 156/2008 zo dňa 01.04.2009, podľa ktorého, „i keď súd v dedičskom konaní, rovnako ako v iných konaniach, zisťuje dokazovaním skutkový stav (§ 120 a nasl. O.s.p.), nie je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich dedičov a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa. To vyplýva z toho, že kým zisťovanie okruhu dedičov je nezastupiteľné a výsledky dedičského konania majú v tomto smere, až na ojedinelé výnimky, všeobecnú a konečnú platnosť, zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa má obmedzenejšiu povahu a nemá takú relevanciu, ako zisťovanie okruhu dedičov. Zistenia týkajúce sa majetku a dlhov poručiteľa a rozhodnutie o nich nemá totiž tak závažný dopad ako zisťovanie dedičov, preto zaradenie či nezaradenie určitého majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva nemá žiadne následky voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve (okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou - § 175y ods. 2 O.s.p.). Zaradenie pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva teda nepreukazuje existenciu pohľadávky ani nezakladá právo dedičov na jej vymáhanie, a naopak, zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietali premlčanie dlhu a pod.“
25. Z uvedeného potom možno dospieť k záveru, že pokiaľ samotné zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa nemá takú relevanciu ako zisťovanie okruhu dedičov, keď zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje jeho existenciu, potom ani súhlas dediča so zaradením dlhu do pasív dedičstva jeho špecifikáciou čo dôvodu a výšky, nemôže spôsobiť právne následky uznania práva v zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka či uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
26. V neposlednom rade je potrebné uviesť aj to, že vo vzťahu k uzneseniu o dedičstve ako aj vo vzťahu k už neexistujúcemu inštitútu osvedčenia o dedičstve podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tiež platilo, že pokiaľ zákonný zástupca maloletého dediča alebo osoby, ktorá musí byť zastúpená opatrovníkom, uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi, resp. dohodu, ktorou dedičia prenechali veriteľom predlžené dedičstvo za účelom úhrady dlhov, musel byť tento úkon zákonného zástupcu schválený „poručenským“ súdom a to za účelom preskúmania súladu tohto právneho úkonu so záujmami zastúpenej osoby. Notár ako súdny komisár tak predložil dohodu miestne príslušnému okresnému súdu a až po schválení tohto právneho úkonu sa tento právny úkon stal perfektným a bolo prípustné jeho schválenie „dedičským“ súdom (súdnym komisárom). Z uvedeného tak vyplýva, že ak by mal mať vyššie uvedený súhlas dediča so zaradením dlhu do súpisu pasív právne účinky obsiahnuté v § 110 či § 558 Občianskeho zákonníka, je nepochybné, že tento právny úkon by podliehal schváleniu poručenským súdom v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na výšku všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ale s poukazom na právne následky takéhoto uznávacieho prejavu a notár ako súdny komisár by bol povinný tento právny úkon predložiť súdu na jeho schválenie.
27. Keďže súhlas dediča so zaradením určitého dlhu do pasív dedičstva jeho špecifikáciou čo dôvodu a výšky nespôsobuje právne následky uznania práva v zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka či uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, vyporiadal sa súd s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa zmluvy o pôžičke sa pôvodný dlžník zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 31.12.2012, pričom všeobecná trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 01.01.2013 a uplynula dňa 01.01.2016, t. j. pred podaním žaloby, ktorá bola na tunajší súd podaná dňa 05.06.2019. Na základe uvedených skutočností dospel súd preto k záveru, že žaloba bola podaná žalobkyňou po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Pre úplnosť súd dodáva, že na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv ani konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: 15C/67/2014 o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, keďže pod pojem „uplatnenie práva“ v zmysle § 112 Občianskeho zákonník nepatrí podanie negatívnej určovacej žaloby a táto teda účinky prerušenia premlčacej doby nemá.
29. V predmetnej veci neobstojí ani námietka žalobkyne, že sa so žalovanou sa v zmysle obsahu osvedčenia o dedičstve dohodla, že žalovaná uplatňovanú pohľadávku uhradí do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, teda do 18.10.2015 keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013. Osvedčením o dedičstve vydaného podľa § 175zca ods. 1 písm. a) OSP notár ako súdny komisár len konštatoval prechod aktív a pasív na dediča poručiteľa, v dôsledku čoho tak nie je oprávnený vydaním osvedčenia o dedičstve meniť práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových vzťahov uzavretých medzi veriteľom poručiteľa a poručiteľom, resp. jeho právnym nástupcom, teda dedičom poručiteľa, na ktorého tento záväzok prešiel smrťou poručiteľa a dojednať tak nový termín splatnosti pôžičky.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).