Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-121-2020.pdf
PDF · 176.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/121/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Meriot, s.r.o., so sídlom Zliechovská 394/58, 018 64 Košeca, IČO: 36 747 459, právne zastúpený advokátskou kanceláriou CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47 253 894, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101205386/2020 zo dňa 21. júla 2020, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 21.09.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 149786/2020 zo dňa 24.03.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.020,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2016.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že žalobca nemá hmotné právo na odpočítanie DPH na vstupe za zdaňovacie obdobie vo výške uvedenej v daňovom priznaní, na základe čoho žalobcovi bol vyrubený rozdiel na DPH. Žalobca uviedol, že právny názor žalovaného vyjadrený v rozhodnutí na jednej strane, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, že správca dane rozhoduje aké dôkazy vykoná, je na druhej strane v rozpore s jeho právnym názorom, že dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, pretože ak správca dane ignoroval vykonať dôkazy navrhované žalobcom či už v priebehu daňovej kontroly alebo v priebehu vyrubovacieho konania a to prečítanie zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 13.03.2018 a vykonanie dôkazu - miestne zisťovanie za účelom preverenia
a preukázania reálnej existencie náhradných dielov, za účelom stotožnenia náhradných dielov na sklade náhradných dielov s druhmi a množstvom tovaru uvedenými na dodacích listoch a na faktúrach za účelom preukázania oprávnenosti výšky odpočítania DPH uvedenej v daňovom priznaní jednak zmaril, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia o reálnej existencii tovaru a služieb a ďalej zmaril, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia o oprávnenosti výšky žiadaného odpočtu DPH uvedenej v daňovom priznaní a tiež zmaril zisťovanie skutkového stavu veci, keďže správca dane nemá následne aké skutočnosti a doklady (faktúry a dodacie listy) predložené žalobcom verifikovať.
3. Žalobca je toho názoru, že z nelogického a nezákonného právneho názoru vyplýva, že správca dane odmietol vykonať dôkaz - miestne zisťovanie, aby sa nepreukázali tvrdenia žalobcu, aby nemusel na miestnom zisťovaní vyhľadať a zabezpečiť dôkazy a verifikovať druhy a množstvo náhradných dielov uvedených na faktúrach a na dodacích listoch predložených žalobcom so skutočným stavom na sklade náhradných dielov a na prevádzke, aby sa nepreukázali tvrdenia žalobcu a aby nemusel preveriť faktúry a dodacie listy so skutočným stavom na sklade náhradných dielov a aby nemusel verifikovať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní o oprávnenosti výšky odpočtu DPH s reálnym stavom, aby následne mohol napísať do odôvodnenia rozhodnutia na strane 6, že preverením dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že tvrdenia daňového subjektu preukázané neboli a zistený skutkový stav bol v rozpore so skutočnosťami deklarovanými daňovým subjektom. Pravdou však je, že správca dane nepreveril doklady predložené žalobcom k výkonu daňovej kontroly, pretože nevykonal miestne zisťovanie a na ňom nezabezpečil dôkazy o reálnej existencii náhradných dielov na sklade náhradných dielov a na ňom nezabezpečil dôkazy či faktúry a dodacie listy podľa druhu a množstva náhradných dielov súhlasia so skutočným stavom na sklade náhradných dielov a teda či výška odpočítania DPH uvedená v daňovom priznaní je oprávnená. Žalobca sa nestotožnil s uvedeným právnym názorom, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, pretože je v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi na vykonanie dôkazov žalobcom ako daňovým subjektom. Z uvedeného vyplýva povinnosť správcu dane pri vedení dokazovania (vykonávaním dôkazov) zisťovať skutkový stav veci blížiaci sa objektívnej pravde. Rozhodnutie správcu dane musí vychádzať zo skutkového stavu veci zisteného dokazovaním v daňovom konaní.
4. Podľa žalobcu žalovaný vyslovil nesprávny právny názor, že správca dane nemusí vykonať dôkazy predložené žalobcom, ktoré má vo svojej faktickej moci a ani dôkazy dostupné správcovi dane, (ktoré žalobca nemá vo svojej faktickej moci) navrhnuté žalobcom a ktoré sú v prospech žalobcu ako daňového subjektu, len aby sa nepreukázali v daňovom konaní tvrdenia žalobcu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Právny názor žalovaného, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania v nich vyvodí znamená podľa názoru žalobcu svojvôľu správcu dane a je v rozpore s § 3 ods. 3 ako aj s 63 ods. 5 daňového poriadku.
5. Podľa žalobcu zmyslom § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), podľa ktorého každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň, je zabrániť neoprávnenému uplatneniu nároku na odpočítanie dane a má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktorá môže vzniknúť uplatnením odpočítania dane. To znamená, že právny názor, resp. právna konštrukcia správcu dane a žalovaného, že na základe zistených skutočností nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o., so sídlom Legionárska 6972, 911 01 Trenčín, IČO: 36 318 345 (ďalej len „DREVOSTYL, s.r.o.“) nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH, daň sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH a následne nebol u žalobcu preukázaný vznik práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH je v absolútnom rozpore s § 69 ods. 5 zákona o DPH a s čl. 203 smernice 2006/112/ES a so samotným Metodickým pokynom žalovaného k odpočítaniu dane zákona o DPH podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH.
6. Žalobca je toho názoru, že zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, odôvodnenie rozhodnutí je nepresvedčivé, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok logických dôvodov, pričom niektoré pochybnosti a tvrdenia nemajú oporu v dôkazoch v daňovom spise. Žalovaný a správca dane nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože na jednej strane vyslovili, že nemajú pochybnosti o reálnej existencii tovaru a služieb a na druhej strane v daňovom spise nie je dôkaz preukazujúci reálnu existenciu náhradných dielov na sklade náhradných dielov. Žalovaný a správca dane nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože nepreverili a nestotožnili druhy náhradných dielov a ich množstvo uvedené na dodacích listoch a na faktúrach s ich reálnym stavom na sklade náhradných dielov, z toho vyplýva, že v daňovom spise chýba základný dôkaz o existencii alebo neexistencii náhradných dielov a základný dôkaz preukazujúci alebo vyvracajúci oprávnenosť výšky odpočítania DPH uvedenej v daňovom priznaní.
7. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok logických a rozumných dôvodov. Nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Podľa žalovaného vystavené doklady sú z hľadiska uplatnenia si odpočítania dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené sú hodnoverné. Žalobca na odstránenie pochybností opakovane navrhoval preveriť hodnovernosť faktúr a dodacích listov vykonaním miestneho zisťovania a ich stotožnením podľa druhu a množstva náhradných dielov na sklade náhradných dielov s faktúrami a dodacími listami pre zistenie oprávnenosti výšky odpočítania DPH uvedenej v daňovom priznaní a súčasne zabezpečiť dôkaz o reálnej existencii náhradných dielov, teda o reálnej existencii zdaniteľného plnenia. Podkladom rozhodnutia žalovaného sú rôzne pochybnosti a závery žalovaného, z ktorých si niektoré navzájom odporujú, namiesto skutkového stavu veci založeného na dôkazoch. Žalobcovi v tomto prípade nebolo priznané právo na odpočítanie DPH na vstupe nie z dôvodu daňového podvodu, lebo v prípade existencie daňového podvodu kontrolovaný daňový subjekt preukázateľne splnil všetky podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúrach, a preto inému daňovému subjektu bolo priznané právo na odpočítanie DPH. Uvedený záver nemá právnu logiku a je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Inými slovami žalovaný povedal, že len prípade daňového podvodu správca dane prizná právo na odpočítanie DPH, lebo iba v prípade existencie daňového podvodu kontrolovaný daňový subjekt preukázateľne splnil všetky podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúrach a v tomto prípade žalobca nepreukázal, že plnenia reálne dodal deklarovaný dodávateľ a plnenia boli dodané tak, ako je deklarované dodávateľom uvedeným na faktúrach, deklarovaným spôsobom a v deklarovanom rozsahu a správca dane preukázal, že tovar daňovému subjektu nedodal dodávateľ uvedený na faktúre.
8. Podľa žalobcu z uvedených rozporných pochybností a záverov sa nedá zistiť čo bolo dôvodom pre nepriznanie odpočítania DPH a vyrubenie rozdielu na DPH. Či dôvodom bolo to, že nedošlo k reálnym zdaniteľným plneniam alebo to, že k reálnym zdaniteľným plneniam došlo, ale nie dodávateľom uvedeným na faktúre alebo to, že žalobca nepreukázal, že plnenia reálne dodal deklarovaný dodávateľ alebo to, že správca dane preukázal, že tovar daňovému subjektu nedodal dodávateľ alebo to, že správca dane v uvedenom prípade nehovorí o daňovom podvode z toho dôvodu, lebo v prípade existencie daňového podvodu kontrolovaný daňový subjekt preukázateľne splnil všetky podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúrach, čo sa v uvedenom prípade nestalo. Takéto rozporuplné a nelogické pochybnosti a tvrdenia žalovaného tvoria nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedá sa z nich zistiť čo bolo podkladom rozhodnutia žalovaného (namiesto skutkového stavu veci zisteného dokazovaním správcom dane podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku) nemajú oporu v dôkazoch v daňovom spise a z dôkazov vyplývajúcich skutkových zisteniach. Pravdou a jediným faktom zostáva, že v daňovom konaní nebola preukázaná reálna existencia náhradných dielov na sklade náhradných dielov a to z dôvodu, že správca dane a ani žalovaný nevykonali dôkaz - miestne zisťovanie, ktorý by preukazoval reálnu existenciu náhradných dielov. Teda v daňovom spise chýba základný dôkaz o existencii náhradných dielov na sklade náhradných dielov teda dôkaz o reálnosti zdaniteľných plnení a dôkaz o oprávnenosti výšky odpočítania DPH uvedenej v daňovom priznaní.
9. Žalobca poukázal, na to, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia priznal, že tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu nemohli byť preukázané ním navrhovaným dôkazom - miestne zisťovanie,
pretože vykonanie dôkazu - miestne zisťovanie (a na ňom zabezpečenie dôkazov o reálnej existencii náhradných dielov a dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky odpočítania DPH uvedenej v daňovom priznaní) správca dane odmietal vykonať či už v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní a žalovaný v odvolacom konaní, aby mohol vysloviť, že preverením dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že tvrdenia daňového subjektu preukázané neboli a zistený skutkový stav bol v rozpore so skutočnosťami deklarovanými daňovým subjektom. Správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia priznal, že v daňovom spise nie je dôkaz preukazujúci samotnú existenciu náhradných dielov, reálnosť zdaniteľného plnenia. Inými slovami, z nelogického a nezrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkaznú povinnosť, je povinný navrhovať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, ale správca dane odmieta vykonať dôkaz - miestne zisťovanie navrhnutý žalobcom ako daňovým subjektom, pretože správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, aby správca dane v závere mohol povedať, že tvrdenia daňového subjektu preukázané neboli a správcom dane zistený skutkový stav je v rozpore so skutočnosťami deklarovanými daňovým subjektom. Žalobca uviedol, že dôsledkom vyššie uvedeného je záver správcu dane, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a služieb u žalobcu, avšak spochybnil, že služby a tovar bol dodaný spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o., teda sa priznal k tomu, že podkladom rozhodnutia nie je skutkový stav veci zistený dokazovaním podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, ale podkladom rozhodnutia sú tvrdenia správcu dane nemajúce oporu v dôkazoch, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a služieb a tvrdenia, že spochybnil, že služby a tovar bol dodaný spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o.
10. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ ako daňový subjekt predložil všetky účtovné doklady a to faktúry, dodacie listy, doklady preukazujúce úhrady faktúr, pokiaľ z výpovedí zamestnanca žalobcu, svedka V. E. (ďalej len „E.“) v priebehu daňovej kontroly vyplývajú skutkové zistenia, že tovar a služby boli dodané daňovému subjektu v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o., pokiaľ DPH na výstupe bola dodávateľom priznaná v daňovom priznaní a vysporiadaná so štátnym rozpočtom, pokiaľ by správca dane vykonal miestne zisťovanie a stotožnil by náhradné diely v sklade náhradných dielov, náhradné stroje s faktúrami a dodacími listami teda by zistil reálnosť zdaniteľných plnení a oprávnenosť výšky odpočítania DPH, nie je zákonný dôvod nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie DPH, pokiaľ správca dane inými dôkazmi nepreukázal opak. Žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyvrátil právnu argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní a ani sa nevysporiadal s časťou odvolania žalobcu, z akého dôvodu boli v priebehu daňovej kontroly zmarené a porušené procesné práva žalobcu, najmä tzv. právo na dôkaz - miestne zisťovanie, ktorý ako dôkaz mohol naposledy vykonať vo vyrubovacom konaní a ktorým dôkazom sa mohla preukázať reálnosť zdaniteľných plnení z hľadiska hmotného práva v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
11. Žalobca záverom uviedol, že dodaný tovar a služby na vstupe preukázateľne využil ďalej pre uskutočnenie a pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení na výstupe podľa bodu 44 Rozsudku SD EU C-18/13, prípad Maks Pen, pričom sa zároveň domáhal uplatnenia uvedeného rozsudku SD EU. Taktiež citoval rozsudok SD EU vo veci C-285/11, BONIK, z ktorého vyplýva, že DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva žalobcu odpočítať DPH zaplatenú na vstupe, ak žalobca dodaný tovar a služby preukázateľne využil pre uskutočnenie a pre potreby svojich ďalších zdaniteľných plnení na svojom výstupe.
12. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol. V predmetnom prípade nebolo preukázané, že tovary boli dodané dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, a z uvedeného dôvodu nemohla z tohto titulu vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu nezákonne vystavených faktúr, z ktorých bolo uskutočnené nezákonné odpočítanie dane osobou, ktorá sa neubezpečila o zákonnom postupe vystavovateľa faktúry. Žalovaný je toho názoru, že námietky, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe sú podobné, aké uvádzal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania. Správca dane, tak ako aj žalovaný sa s námietkami žalobcu už vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Žalobca v žalobe spochybňuje zákonnosť vykonaného dokazovania v rámci preverovania žalobcom uplatneného odpočítania dane, v spochybňovaní správnosti vyhodnotenia skutkového stavu na základe jednotlivých zistení, ako i v napádaní neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý podľa jeho tvrdenia si splnil svoju dôkaznú povinnosť predložením zákonom
stanovených daňových dokladov. Podľa žalovaného správca dane zaobstaranými dôkazmi preukázal, že obchodné transakcie uvedené na sporných faktúrach neboli uskutočnené tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach. V dôsledku absencie chýbajúcich dokladov nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru fakturovaným dodávateľom ako základnej podmienky na vznik nároku na odpočet DPH na vstupe. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že by mu dodávateľ DREVOSTYL, s.r.o. odovzdal dispozíciu nad fakturovaným tovarom. Dodávateľská spoločnosť nemohla v rozhodných zdaňovacích obdobiach skutočne dodať žalobcovi tovar, a teda nevznikla mu z tohto dôvodu daňová povinnosť (ale len formálne z dôvodu uvedenia na faktúre), ktorá by následne zakladala nárok žalobcu na odpočet DPH uvedenej na faktúrach od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o.
13. Žalovaný uviedol, že vzhľadom k zisteniam správcu dane o tom, že dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nepredložila účtovné doklady, ako aj z výpovede V. E., možno uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávateľská spoločnosť skutočne dodala platiteľovi predmetný tovar. Výpoveď V. E. je nedôveryhodná, dôvodne vzbudila pochybnosti správcu dane o tom, že dodávateľská spoločnosť skutočne dodala žalobcovi tovar uvedený na faktúrach, a teda zrealizovala predmetné obchody. Pochybnosti správcu dane vyplývali ďalej i zo skutočnosti, že dodávateľská spoločnosť podala daňové priznania k DPH, ale v podaných daňových priznaniach vykázala nulovú daňovú povinnosť. Správca dane sa zaoberal i kontrolnými výkazmi k DPH, ktoré správca dane správne vyhodnotil, pričom žalovaný poukázal na to, že kontrolné výkazy nepreukazujú konkrétne zdaniteľné obchody. Nestačí príslušný daňový obchod doložiť iba účtovnými dokladmi, ale v danom prípade musia byť splnené i materiálne podmienky. Táto materiálna podmienka v danom prípade zo strany žalobcu preukázaná nebola a vzhľadom na uvedené skutočnosti je preukázané, že dodávateľ príslušné zdaniteľné obchody nezrealizoval tak, ako je uvedené na sporných faktúrach. Preukázateľnosť znamená, že pre uznanie daňového výdavku nepostačuje len predloženie daňového dokladu, ale je potrebné, aby skutočnosti deklarované v daňovom doklade boli aj preukázané. Svedok E. o obchodnej spolupráci so žalobcom nevedel nič konkrétne povedať, čo utvrdilo správcu dane v pochybnostiach, že obchodné činnosti uvedené na sporných faktúrach deklarovaní dodávatelia nevykonali. Je všeobecne známe, že V. E. je nedôveryhodná osoba, ktorá tovar a služby nedodáva, ale iba fakturuje, voči ktorej už v období sporných zdaniteľných obchodov boli vedené súdne konania za skrátenie dane a poistného. Skutočnosť, že ide o nedôveryhodnú osobu vyplýva aj z rozsudkov súdu, kde sa nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré fakturoval V. E.. Napríklad v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/75/2016, ktorý potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/12/2017 sa v súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 46 227 130 uvádza, že pre vedúceho organizačnej zložky E. je typické, že svoje nasledujúce vyjadrenia vždy prispôsobuje už známym skutočnostiam, aby vyvolal dojem objektívnosti a jeho výpovede považoval za nepravdivé. Na základe uvedeného žalobca mohol vedieť, resp. vedel že „obchoduje“ s nedôveryhodnou osobou.
14. Žalovaný je toho názoru, že z dôvodu, že štatutárny zástupca dodávateľa E. nepredložil účtovníctvo a nepamätal si svojich subdodávateľov, ktorí mu mali deklarovaný tovar dodať, správca dane preveril, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. podala daňové priznania k DPH, ale v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016 vykázala nulové daňové povinnosti, pričom uviedla tie isté hodnoty pri dodaní tovarov a služieb a tie isté hodnoty pri odpočítaní dane z nákupov tovarov. Faktúry vystavené spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach október 2016 a november 2016 nemala spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. uvedené v daňových priznaniach DPH vôbec. Z kontrolných výkazov bolo zistené, že deklarovaní subdodávatelia spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o., spoločnosť KIARA - EU s.r.o., so sídlom Svätoplukova 8/1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 313 656 (ďalej len „KIARA - EU s.r.o.“) a spoločnosť Gospol s.r.o., so sídlom ul. Fiľakovská 286, 984 01 Lučenec, IČO: 45 485 712 (ďalej len „Gospol s.r.o.“) neuviedli vo svojich kontrolných výkazoch ako odberateľa spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. Všetky tieto skutočnosti navodzujú pochybnosti vedúce k tomu, že daňové priznania a kontrolné výkazy boli podávané len formálne, za účelom potvrdenia fakturačných tokov, bez reálneho vykonávania ekonomickej činnosti dodávateľa. Zistenia správcu dane z daňových priznaní a kontrolných výkazov sú len dokreslením neexistujúcich obchodných transakcii uvedených na sporných dodávateľských faktúrach. Zároveň treba uviesť, že žalovaný, tak ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach spochybnili dodávateľa služieb a tovaru uvedeného na sporných faktúrach, teda že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr. Žalovaný, ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdia, že tento tovar bol dodaný. Naopak,
ak žalobca tvrdí, že nejaký tovar dodal odberateľovi, je treba uviesť, že tento tovar nepochádzal od deklarovaného dodávateľa. Správca dane vo svojom rozhodnutí len nevylúčil možnosť, že žalobca mohol nadobudnúť iný tovar od iných dodávateľov a tento dodať odberateľovi. Aj žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že platiteľ v uvedenom prípade nepreukázal, že plnenia reálne existujú a boli dodané tak, ako je deklarované dodávateľom uvedeným na faktúrach, deklarovaným spôsobom a v deklarovanom rozsahu. Išlo o „obchod“, v ktorom bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia prevádzaného tovaru a služby od dodávateľov a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Žalobca v uvedenom prípade porušil hmotnoprávne podmienky, ktoré stanovuje zákon o DPH. Správca dane preukázal, že tovar daňovému subjektu nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, čím bol porušený § 51 zákona o DPH. Keďže tovar nebol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a zároveň nevzniklo daňovému subjektu právo odpočítať daň z tovarov podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
15. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane nevykonal miestne zisťovanie žalovaný uviedol, že predmetné miestne zisťovanie bolo vykonané dňa 13.03.2018 v inom daňovom konaní, inými zamestnancami správcu dane a netýkalo sa skutočností preverovaných pri kontrole DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia január 2016 až november 2016. Vykonané miestne zisťovanie zo dňa 13.03.2018 nepreukázalo, že náhradné diely, náradie, materiál a opravy fakturované dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o. boli týmito dodávateľom aj v skutočnosti dodané a realizované. Miestne zisťovanie zo dňa 13.03.2018 bolo zamerané najmä na preverenie uskutočnenia stavebných a rekonštrukčných prác na budove daňového subjektu v roku 2015 a v skladových priestoroch boli zamestnancom správcu dane ukázané stroje, ktoré X. O. (ďalej len „Bartoš“) pomenoval ako stroje a zariadenia obstarané v roku 2015. Miestnym zisťovaním, by ani nebolo možné reálne preveriť, či sa skutočne jedná o stroje, náhradné diely a súčasti strojov, ktoré mali byť dodané spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o. z dôvodu, že na sporných dodávateľských faktúrach a dodacích listoch nie sú stroje, náhradné diely a súčasti strojov označené sériovým číslom, výrobným číslom a inými špecifickými a typovými označeniami. Závery a vyhodnotenia z tohto miestneho zisťovania, ktoré prijal správca dane v rámci dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 a ktoré uviedol aj v príslušnom rozhodnutí za toto zdaňovacie obdobie sú žalobcovi známe. Z dôvodu, že miestnym zisťovaním sa správca dane zaoberal a výsledky ktorého boli uvedené v protokole, prečítanie tejto zápisnice pri prerokovaní vyjadrenia k protokolu považoval správca dane za nadbytočné. Prípadné miestne zisťovanie vykonané v priestoroch kontrolovaného daňového subjektu v roku 2018 alebo 2019 by žiadnym spôsobom nemohlo prispieť k preukázaniu toho, že v kontrolovanom roku 2016 dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o. fakturované náhradné diely boli týmto dodávateľom aj skutočne dodané a realizované. Tieto skutočnosti nie sú overiteľné výkonom miestneho zisťovania niekoľko rokov po vykonaní deklarovaných zdaniteľných plnení.
16. Námietka žalobcu o nezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly nie je podľa žalovaného dôvodná. Daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 - november 2016 bola začatá dňa 07.12.2017, čo bolo uvedené v Oznámení o daňovej kontrole č. 10233757/2017. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu č. 102143922/2018 dňa 12.11.2018. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Lehota na výkon daňovej kontroly, najviac jeden rok odo dňa jej začatia (07.12.2017 - 12.11.2018), bola teda dodržaná. So skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly, ako aj s úkonmi správcu dane bol žalobca oboznámený. V daňovej kontrole správca dane preveroval podané daňové priznania na DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 až november 2016, v ktorých žalobca vykázal vlastné daňové povinnosti. Správca dane nevykonával kontrolu nadmerného odpočtu, ale vykonával riadnu daňovú kontrolu na DPH.
17. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že správca dane ani žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadali so stanoviskami, námietkami, pripomienkami, skutkovou a právnu argumentáciou žalobcu v jeho písomných podaniach. Žalobca v celom rozsahu nesúhlasí so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu v správnej žalobe a žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho rozhodnutia sú zákonné a že k porušeniu procesných povinností správcu dane nedošlo a že nedošlo ani k porušeniu procesných a hmotných práv žalobcu. V ostatnom sa žalobca pridržiava skutkovej a právnej argumentáciu v písomných podaniach na správny súd.
18. Žalovaný sa písomne (duplikou) už nevyjadril k replike žalobcu.
19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), nakoľko účastníci konania nežiadali nariadiť pojednávanie. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
20. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101205386/2020 zo dňa 21.07.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 149786/2020 zo dňa 24.03.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.020,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH tým, že neboli splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o.
21. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
22. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu dospel k záveru, že ide o skutkovo a právne obdobnú vec, ktorej predchádzajú rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/125/2020-79 zo dňa 04.05.2021, č. k. 11S/129/2020-76 zo dňa 27.04.2021 ako aj č. k. 11S/130/2020-77 zo dňa 04.05.2021, ktorými správny súd zamietol správne žaloby podané tým istým žalobcom (Meriot, s.r.o.) proti tomu istému žalovanému (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101205710/2020 zo dňa 21.07.2020, č. 101205007/2020 zo dňa 21.07.2020 a č. 101205647/2020 zo dňa 21.07.2020. Posudzovaná vec sa líši vo svojej podstate len iným zdaňovacím obdobím, za ktoré bol rozdiel dane žalobcovi vyrubený (v posudzovanej veci ide o máj 2016, pričom vo vyššie uvedených veciach išlo o november 2016, január 2016, október 2016). Vo všetkých prípadoch vystupovala totožná dodávateľská spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o., bol vyhotovený totožný protokol o zistených skutočnostiach (protokol č. 102143922/2018 zo dňa 05.11.2018), pričom okrem iného bolo sporné, či uvedený dodávateľ bol aj skutočným dodávateľom fakturovaného tovaru. V podrobnostiach správny súd odkazuje na zistený skutkový stav podrobne opísaný jednak v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach správneho súdu. Vzhľadom na, že ide o vec toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, tak správny súd postupoval v zmysle § 140 SSP s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia (t. j. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/125/2020-79 zo dňa 04.05.2021, č. k. 11S/129/2020-76 zo dňa 27.04.2021 ako aj č. k. 11S/130/2020-77 zo dňa 04.05.2021) a preto v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne zopakuje časť uvedených rozhodnutí:
XX. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
XX. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
XX. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
XX. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
XX. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
XX. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
XX. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
XX. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
XX. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
XX. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
XX. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
XX. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
XX. Podľa § 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
XX. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k
ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. ako dodávateľ žalobcu dodala pre žalobcu tovar uvedený na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.
XX. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
XX. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
XX. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky
alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
XX. Správny súd poukazuje na názor SD EÚ, ktorý vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
XX. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a tovar reálne dodaný (§ 9 zákona o DPH). Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.
XX. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu
preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar a služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o.). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporné faktúry vystavené dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období nemala táto dodávateľská spoločnosť uvedené v daňových priznaniach a ani v kontrolných výkazoch. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že jedinými dodávateľmi dodávateľskej spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. boli spoločnosti KIARA - EU s.r.o. a Gospol s.r.o., pričom tieto spoločnosti boli zrušené a vymazané z obchodné registra, podobne ako aj spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. Iných dodávateľov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. nevykázala. Taktiež bolo zistené, že spoločnosti KIARA - EU s.r.o. a Gospol s.r.o, (jediný dodávatelia spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o.) vo svojich kontrolných výkazoch neuviedli spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. ako svojho odberateľa, čím nebolo potvrdené ich postavenie ako jediných dodávateľov spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o.
XX. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby E. ako konateľ spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. nemal vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje, nevedel uviesť spoločnosti, od ktorých tovar nakúpil, a zároveň ani nevedel nič konkrétne uviesť o deklarovaných dodávkach tovarov a služieb. Naopak, od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu tovar predáva, ale i od koho tovar nakupuje. E. však o sporných obchodoch podstatné skutočnosti nevedel, jeho výpoveď správca dane a žalovaný dôvodne vyhodnotili ako nedôveryhodnú, ktorá vzbudila pochybnosti správcu dane o tom, že spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. skutočne dodala žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, teda že zrealizovala predmetné obchody. Navyše k tomu aj prispela skutočnosť, že E. ako konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel predložil účtovníctvo spoločnosti, pričom nepredloženie účtovných ani iných dokladov spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. za predmetné zdaňovacie obdobie odôvodnil odovzdaním k ekonomickému auditu spoločnosti Dangeta s.r.o a to dňa 01.09.2016. Zároveň E. bližšie nevysvetlil dôvody a potrebu takéhoto konania, ktoré nedáva žiadny ekonomický ani účtovný zmysel (odovzdať účtovné doklady na audit počas neukončeného a neuzavretého zdaňovacieho, resp. účtovného obdobia), pričom rovnako nevysvetlil prečo mu doklady neboli neskôr vrátené. Taktiež možno uviesť, že tvrdenia uvádzané E., že zdaniteľné obchody za predmetné zdaňovacie obdobie boli uvedené v kontrolnom výkaze zostali nepodložené a nepreukázané. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie november 2016 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.
XX. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal miestne zisťovanie, správy súd uvádza, že v zmysle § 37 ods. 1 daňového poriadku je správca dane oprávnený a nie povinný vykonať miestne zisťovanie. Miestnym zisťovaním by ani nebolo možné reálne preveriť, či sa skutočne jedná o stroje, náhradné diely a súčasti strojov, ktoré mali byť dodané dodávateľom z dôvodu, že na sporných dodávateľských faktúrach a dodacích listoch nie sú stroje, náhradné diely a súčasti strojov označené sériovým číslom, výrobným číslom a inými špecifickými a typovými označeniami. Správny súd sa stotožňuje aj s prijatým záverom žalovaného a správcu dane, že žalobcom navrhované miestne zisťovanie by nebolo účelné a ani potrebné vzhľadom na to, že existujú oprávnené pochybnosti o tom, ako by mohlo miestne zisťovanie vykonávané v priestoroch žalobcu v roku 2018 prispieť k preukázaniu toho, že v predmetnom zdaňovacom období fakturované náhradné diely a materiál dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o. boli týmto
dodávateľom aj v skutočnosti dodané a realizované. V súčasnosti, resp. v čase vykonania daňovej kontroly nie sú tieto skutočnosti overiteľné výkonom miestneho zisťovania. Podľa správneho súdu správca dane dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie vykonané úkony (ako napr. vykonanie ďalšieho miestneho zisťovania) by boli nadbytočné a neviedli by k lepšiemu alebo úplnejšiemu objasnenie skutkových zistení.
XX. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo zákona o DPH, prípadne z Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Žalobca počas celého konania navrhoval len vykonanie dokazovania prostredníctvom miestneho zisťovania, čo žalovaný ako aj správca dane odmietli, vzhľadom na neúčelnosť vykonania navrhovaného dokazovania. Žalobca počas celého konania nenavrhol vykonať vypočutie žiadnych iných svedkov, ktorý by potvrdili materiálnu stránku, resp. reálnosť zdaniteľných obchodov a ani nedoložil žiadne ďalšie listiny (okrem faktúra a dodacích listov) preukazujúce skutočnosti ohľadne reálnosti obchodov medzi ním ako odberateľom a dodávateľskou spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o. Taktiež žalobnú námietku žalobcu ohľadne aplikácie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/50/2018 zo dňa 10.04.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu dane z príjmov právnických osôb správny súd hodnotí ako neodôvodnenú, nakoľko v uvedenom prípade ide o inú daň, a to daň z príjmov, ktorá podlieha inému právnemu režimu ako DPH, ktorá je predmetom tohto konania. Navyše uvedený rozsudok krajského súdu bol na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaným zrušený rozsudkom Najvyšším súdom Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 a vec bola vrátená na ďalšie S. o čom žalobca má vedomosť, nakoľko má postavenie žalobcu aj v uvedenom konaní a preto nie je možné aplikovať uvedený rozsudok krajského súdu.
XX. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na body 47 až 49 tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto
procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Aj túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.
XX. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
XX. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o. Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno- technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
XX. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov a existencii tovaru, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.
XX. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo.
XX. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
XX. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu žalobu v celom rozsahu podľa § 190 v spojení s § 140 SSP ako nedôvodnú zamietol.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
XX. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
XX. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.