Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, I., zast. - 1. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava proti jeho manželovi: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan J. republiky a štátny občan S. republika, trvale bytom Y. XX, I., zast. AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: P. S., nar. XX.XX.XXXX a D. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky B. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela Y. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika, vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX rozvádza.

II. A.. P. S., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. S., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na mal. P. v sume XXX eur mesačne a mal. D. v sume XXX eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. P. a mal. D. s výnimkou letných prázdnin každý nepárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod; počas letných prázdnin každý nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., s tým, že matka je povinná deti na styk pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný deti matke riadne a včas odovzdať v mieste jej bydliska.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2020 v zmysle ňou upravovaného petitu domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode s tým, aby: a) boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, b) obaja rodičia boli oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, c) upraviť styk otca s deťmi a d) trvala na výške výživného pre mal. P. v sume XXX eur a mal. D. v sume XXX eur mesačne. Z. navrhovateľky je hlavným dôvodom rozpadu manželstva rozdielnosť ich záujmov, nezmyslená žiarlivosť jej manžela, čím viac sa prejavovali kulúrno

- náboženské rozdiely medzi nimi, stále viac sa hádali aj pred deťmi, postupne došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu.

2. Manžel navrhovateľky s rozvodom súhlasil. Podľa neho jeden z dôvodov rozpadu manželstva je aj rozdielnosť názorov na výchovu detí. V manželstve mali problémy a hádky a ukončenie ich vzťahu považuje za vzájomné rozhodnutie, on nakoniec opustil spoločnú domácnosť. Trval na to, aby mal upravený styk s deťmi v bežnom týždni a osobitne aj cez letné prázdniny každý nepárny víkend od piatku od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Žiadal určiť mu výživné na mal. P. v sume XXX eur a na mal. D. v sume XXX eur mesačne.

3. Obaja rodičia sa v priebehu konania zhodli na tom, že obaja budú deti zastupovať a spravovať ich majetok; na úprave styku otca s deťmi v každý nepárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Matka detí prejavila ochotu súhlasiť s navrhnutým stykom počas letných prázdnin na každý nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjme rodičov, vyjadreniami rodičov, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o zdravotnom stave detí a otca, dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky rodičov detí, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. Navrhovateľka je slovenskej štátnej príslušnosti, manžel navrhovateľky je štátny občan J. republiky a štátny občan S. republika. Z. spoločné bydlisko mali na adrese trvalého bydliska navrhovateľky. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť .

6. Navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s manželom do XX.X.XXXX, kedy sa odsťahoval. Podľa vyjadrenia navrhovateľky nikdy spoločne nehospodárili, po príchode jej manžela na S. mal každý z nich vlastný účet. V júni XXXX čerpali spolu hypotekárny úver na kúpu bytu v J. a chaty na S.. I. v J. je písaný vo vlastníctve manžela navrhovateľky a chata je v I. manželov. K svojim majetkovým pomerom dodala, že vlastní vo výlučnom vlastníctve auto. Navrhovateľka považuje za hlavný dôvod rozpadu ich manželstva rozdielnosť ich pováh, rozdielny názor na výchovu detí či vedenie spoločnej domácnosti, rozdielnosť v ich kultúre a náboženstve.

6.1. Navrhovateľka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, u zamestnávateľa mala v roku XXXX netto mesačný príjem XXXX,XX eur a za obdobie X-X/XXXX netto mesačný príjem XXXX,XX eur. Do XX.X.XXXX bola zamestnaná v pracovnom pomere aj vo svojej firme S. s.r.o. a mala netto mesačný príjem za obdobie X-X/XXXX v sume XXX,XX eur mesačne. Z. vyjadrenia navrhovateľky je jej firma S. s.r.o. od X.X.XXXX neaktívna, ale nakoľko na účte firmy boli peniaze, sama si ich vyplácala ako mzdu do septembra XXXX. Z. podnikania tejto spoločnosti bolo vydávanie novín. Pôvodne chcela firmu predať alebo zlikvidovať, ale likvidácia je drahá a na trhu je aktuálne veľa firiem na predaj. Pokiaľ aj v minulosti robila nejaké prácu vo svojej firme, tak len doma po večeroch, keď deti zaspali. Z obsahu výpisu z obchodného registra na firmu S. s.r.o. ( U.: XX XXX XXX) súd zistil, že navrhovateľka je jedinou konateľkou a spoločníčkou v tejto firme. Ako svoj ďalší príjem navrhovateľka uviedla, že do konca roku 2020 vykonávala správu v ich bytovom dome a mala z toho netto mesačný príjem XXX eur. Dôvodom ukončenia tejto práce bolo, že spolubývajúci v činžiaku jej zvonili už aj o polnoci, zobudili ju, ak im pr. tiekol radiátor.

6.2. E. býva v X izbovom byte v jej výlučnom vlastníctve zakúpenou ešte pred uzatvorením manželstva. A. výdavky spojené s bývaním v byte predstavujú mesačne XXX,XX eur, mesačne spláca hypotéku XXX,XX eur. A. jej mesačne prispieva sumou XXX eur, z toho XXX eur používa na úhradu hypotekárneho úveru a XXX eur na výživu detí. F. začal na výživu prispievať až od novembra XXXX, pritom sa odsťahoval už v mesiaci jún XXXX. F. sama je alergik a užíva na to lieky, má intoleranciu laktózy, nosí okuliare, má problémy s platničkami. Podľa jej vyjadrenia má mesačné výdavky na lieky XX eur.

Navrhovateľka tvrdila a jej manžel nerozporoval, že za manželstva čerpali bezúčelový splátkový úver na bývanie v sume XXX XXX eur. Navrhovateľka doložila síce zmluvu k predmetnému úveru, ale len prvé tri strany, čím si súd nemohol ustáliť z listinného dôkazu dátum uzavretia predmetnej zmluvy. Nakoľko však účastníci nenamietali uzatvorenie zmluvy po uzavretí manželstva, pre súd to bolo postačujúcim dôkazom pre toto konanie. Navrhovateľka k čerpaniu úveru ozrejmila, že pôvodne sa čerpal úver na kúpu bytu v J. a chaty na S. v sume XX XXX eur, následne sa čerpali spotrebiteľské úvery na rekonštrukciu chaty

a pre vysoké úroky došlo k spojeniu jej spotrebných úverov s hypotekárnym úverom a refinancovaniu cez úver XXX XXX eur. S manželom bola dohodnutá, že bude splácať len polovicu pôvodného úveru.

7. Manžel navrhovateľky je zamestnaný vo firme K. S., a.s., pracuje v X-zmennej prevádzke, za obdobie posledných XX mesiacov mal podľa potvrdenia od zamestnávateľa netto mesačný príjem XXXX,XX eur. I. v podnájme v X izbe v byte, s čím má mesačné výdavky na nájom vrátane energií v sume XXX eur. K jeho pravidelne opakujúcim sa výdavkom patrí aj štvrťročný predplatný cestovný lístok XX,XX eur. A. navrhovateľky preukázal svoje zdravotné problémy a že trpí ulceroznou kolitídou, ročne má výdavky s vyšetrením v súvislosti s touto chorobou vo výške XX eur. K 3- izbovému bytu v J. kúpenému za manželstva uviedol, že byt (holobyt) je neobývateľný, nie je tam ani plyn, je treba do neho investovať , aby sa v ňom dalo žiť. B. byt nebol rekonštruovaný. Z. jeho tvrdenia bola hodnota bytu v čase kúpy XX XXX eur, ale hodnota dináru klesla a preto je aktuálne hodnota bytu okolo XX XXX eur. On auto nevlastní, prepravuje sa A. dopravou.

8. Matka vyšpecifikovala v tabuľke ( na čl. 202 v spise) aktuálne mesačné výdavky na každé dieťa nasledovne: a) na bývanie ( byt, nájom, elekt., TV, internet, telefóny, poistky bytu, daň z nehnute; auto) pomerne na jedno dieťa XXX,XX eur ( XXX,XX eur :X osoby); b) sporenie a poistky pre deti XX,XX eur; c škola ( strava, družina, Y., učebnice, zošity, časopisy, výlety, fotenie, K.,..) v sume XX,XX eur; d) školské potreby ( tašky, perá, farby, ceruzky, pravítka, peračníky) X eur; e) mimoškolská činnosť - krúžky a letné tábory XX eur; f) vyšetrenia, lieky, zdravot. pomôcky, liečenia v sume XX eur; g) ošatenie a obuv XX eur; h) strava, drogéria a ostatné potreby XX,XX eur; i) hypotéka XXX,XX eur.

X. A.. P. je v 4. ročníku základnej školy. A. súdu preukázala, že maloletá je alergik, astmatik, nosí okuliare ( 4- dioptrie). F. obličiek má stav stabilizovaný, užíva výživové doplnky. Matka predložila súdu od firmy B. rozpočet nákladov ( čl. XXX v spise) na čeľustno - ortopedickú liečbu aparátom U. z X.XX.XXXX, podľa ktorého bude stáť konzultácia XX eur, diagnostika XXX eur, strojček XXXX eur a na konci liečby bude splátka XXX eur. Matka preukázala zaplatenie 24 eur dňa 8.10.2020. Pred pandemickými opatreniami navštevovala P. krúžok volejbalu.

XX. Mal. D. je v 2. ročníku základnej školy. A. súdu preukázala , že maloletý je alergik, astmatik . D. má veľmi oslabenú imunitu, býva často chorý, užíva kortikoidy v spreji. A. predložila súdu od firmy B. rozpočet nákladov ( čl. XXX v spise) na čeľustno - ortopedickú liečbu aparátom M. na priamu platbu z X.XX.XXXX, podľa ktorého bude stáť konzultácia XX eur, diagnostika XXX eur, strojček a kontroly počas liečby XXX eur a na konci liečby za sňatie XX eur. A. preukázala zaplatenie XX eur dňa X.XX.XXXX. D. je aktuálne prihlásený na krúžok futbalu, s čím bude mesačný poplatok XX eur.

XX. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky a konštatoval, že matka má domácnosť vedenú v čistote a poriadku, deti majú vytvorené podmienky. Navrhuje u staršieho dieťaťa určiť vyššie výživné oproti návrhu otca z dôvodu, že na budúci školský rok nastupuje dieťa na 2. stupeň základnej školy.

12. V rámci záverečného vyjadrenia právny zástupca matky na svojich vyjadreniach a hlavne na navrhnutej výške výživného. Výdavky otca boli v konaní zistené vo výške XXX eur, príjem má mesačne XXXX eur, teda mu ostáva XXXX eur mesačne. B. majú právo niesť životnú úroveň svojich rodičov. 13. Právny zástupca otca v záverečnom vyjadrení poukázal na to, že priemerný príjem otca je síce cca XXXX eur, ale pravidelný mesačný príjem má XXXX eur. Matka je stále spoločníčkou firmy S. s.r.o., preto treba vychádzať z aktuálnych pomerov.

XX. Podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

15. Podľa o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

18. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie rozvrat nenapraviteľný, manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Hlavné príčiny rozvratu manželstva súd vidí najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia ako aj rozdiely v náboženstve a kultúre manželov. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že účastníci sú si úplne citovo odcudzení. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súčasný stav medzi manželmi je nenapraviteľný aj vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov a intenzitu vzájomných nezhôd a diametrálne odlišných názorov. V takomto prípade nie je nádej na obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a ide o nefunkčné manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť. Obaja manželia s rozvodom súhlasili, preto súd manželstvo rozviedol.

19. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Rodičia maloletých detí sa dohodli na tom, aby boli deti zverené do starostlivosti matky, aby obaja rodičia deti zastupovali a spravovali ich majetok a aby mal otec s deťmi upravený styk v rozsahu, ako je to uvedené v výroku rozsudku. Sporným medzi rodičmi ostala výška výživného na deti.

23. Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Pri rozhodovaní o výške výživného otcovi súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

33. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a objektívne odôvodnené potreby detí, majetkové pomery rodičov, navrhovanú výšku výživného rodičmi ( matka navrhovala výživné na deti 260 eur a 200 eur, otec navrhoval 180 eur a 170 eur) a tak tiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby maloletých, ktoré sú preukázateľne alergici, astmatici, každoročne absolvujú prehliadky u ortopéda, P. nosí okuliare, chodia na základnú školu , v škole sa stravujú, D. začal chodiť na krúžok futbalu. Aktuálne posiela otec matke na výživu detí spolu 250 eur. Pri určovaní výšky výživného sa súd v tomto konkrétnom prípade a argumentáciu rodičov osobitne vyporiadal s príjmami a výdavkami rodičov ako aj ich majetkovými pomermi nasledovne:

33.1. Matka je zamestnaná, má netto mesačný príjem aktuálne vo výške XXXX,XXX eur. Z. rodinné prídavky na dve deti XX eur ( X x XX,XX eur), výživné od otca detí XXX eur a sumu XXX eur od otca na pokrytie časti splátky hypotekárneho úveru. T.j. jej mesačný príjem je X XXX,XX eur. Lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že je jedinou konateľkou a spoločníčkou v doposiaľ existujúcej spoločnosti S. s.r.o., ktorá od roku XXXX nevykazuje zisk ani podnikateľské aktivity. Matka je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v I., má s otcom detí v I. chatu na S. a síce je otec v J. vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, v zmysle vnútroštátneho práva aj tento byt spadá do ich BSM - ka. Matka je vlastníčkou motorového vozidla.

33.2. Súd podrobne vyhodnotil objektívnosť a dôvodnosť matkou uvádzaných mesačných výdavkov na deti ( v ods. 8 odôvodnenia tohto rozsudku) nasledovne:

Súd akceptoval v plnej výške výdavky ako objektívne pod bodmi b) až h), lebo ide o sumy, ktoré sú primerané mesačným poplatkom na dve deti a aj príjmu oboch rodičov. Konkrétne súd akceptoval v celom rozsahu sumy: b) XX,XX eur ( sporenie a poistky pre deti); c) XX,XX eur ( škola - strava, družina, Y., učebnice, zošity, časopisy, výlety, fotenie, K.,..); d) X eur (školské potreby - tašky, perá, farby, ceruzky, pravítka, peračníky); e) XX eur (mimoškolská činnosť - krúžky a letné tábory); f) XX eur (vyšetrenia, lieky, zdravot. pomôcky, liečenie); g) XX eur (ošatenie a obuv); h) XX,XX eur (strava, drogéria a ostatné potreby). T.j. spolu ide o sumu XXX,XX eur, zaokrúhlene XXX eur na jedno dieťa.

S. neakceptoval matkou prezentovaný výdavok mesačnej splátky hypotéky XXX,XX eur z dôvodu, že ide o finančné plnenie v súvislosti s majetkom rodičov a nemožno ho spravodlivo započítať do objektívnych výdavkoch na deti ani v pomernej časti. E. je možné uvažovať, aby sa deti časťou výživného určeného na nich podieľali na splácaný hypotéky rodičom. To isté platí a súd hodnotí ako neobjektívny výdavok prezentovaný matkou na poistky na byt, daň z nehnuteľnosti, výdavky na auto, telefóny.

W. sú položky ohľadom nákladov na byt ako je zálohový mesačný predpis, mesačná platba elektriny, TV a internetu ( potrebného aj pre potreby vyučovania), avšak v pomernej časti X/X-ny na každé dieťa. Matka predmetné výdavky odprezentovala len jednou sumou XXX,XX eur, ktorú súd nemohol z vyššie uvedeného dôvodu akceptovať. J. výdavky matka súdu reálne nepreukázala. W. súd si ustálil za základné mesačné výdavky na bývanie v súvislosti s mesačným predpisom na byt, elektrinu, internet a TV max. celkovo sumu XXX eur a z tejto sumy aj vychádzal. L. pri sume XXX eur na X osoby výpočtom zistil pomernú časť sumy na jedno dieťa vo výške XX,XX , zaokrúhlene XX eur mesačne.

Takýmto spôsobom si súd ustálil za objektívny pravidelný mesačný výdavok na každé dieťa v sume XXX eur ( XXX + XX).

34. F. má netto mesačný príjem u zamestnávateľa XXXX,XX eur ( súd vychádzal z príjmu za ucelený rok XXXX). Otec má mesačné výdavky na bývanie XXX eur, štvrťročne výdavky na cestovný lístok, výdavky na výživné deťom a časť splátky na hypotéku posielané matke po XXX eur mesačne, výdavky na vyšetrenie v súvislosti z jeho chorobou XX eur raz ročne, výdavky na lieky preplácané mu poisťovňou ( dopláca necelé euro), výdavky na vlastnú stravu, ošatenie, výdavky na deti na čas, keď sú u neho na víkend.

XX. Pri určovaní výšky výživného súd primárne vychádzal z toho, že každý z rodičov sa podieľa rovnodielne na výdavkoch detí pokiaľ majú obdobné príjmy, majetkové pomery. Tu mal súd preukázané, že matka má celkový mesačný netto príjem vo výške X XXX,XX eur ( ods. XX.X.) a otec XXXX,XX eur. L. sú na každé dieťa objektívne mesačné výdavky minimálne v sume XXX eur, t.j. každý z rodičov by sa mal vo „všeobecnosti“ podieľať na týchto výdavkoch sumou cca XXX eur. V ďalšom súd porovnával aj majetkové pomery rodičov, lebo aj tento faktor ovplyvňuje celkové posudzovanie výšky výživného. S. mal z vykonaného dokazovania preukázané, že matka má vo výlučnom vlastníctve X izbový byt v I. ( kúpený ešte pred manželstvom), vlastní motorové vozidlo, rodičia detí majú v I. na S. chartu a v J. X izbový byt . J. matka je majetnejšou , avšak sa vo väčšom rozsahu stará o deti, zabezpečuje návštevy všetkých lekárov s deťmi. A tretím faktorom, na ktorý súd pri určovaní výšky výživného prihliadal je zaužívaná súdna prax , že výživné na jedno dieťa (vo veku od narodenia do ukončenia základnej školy) tvorí „najviac“ XX % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. XX% z priemerného netto mesačného príjmu otca v čase rozhodovania vo veci (XXXX,XX eur ) predstavuje XXX,XX eur mesačne na dve deti. S. otec navrhol výživné mesačne na mal. P. XXX eur a mal. D. XXX eur, t.j. spolu XXX eur, viac ako je súdna prax. Súd vyhodnotil otcom navrhnutú výšku výživného za dôvodnú a v takej výške mu aj výživné na deti určil. Súd neurčil otcovi výživné vyššie, hoc aj vo výške XXX eur a to aj vzhľadom na preukázaný otcov príjem, lebo z vykonaného dokazovania bola zistená väčšia majetková bonita matky. Pri rozhodovaní súd vychádzal z skutkových okolností, ktoré sú tu v čase rozhodovania a nemohol prihliadať na budúcnosť a už vôbec nie na to, že Leila by mala od septembra XXXX nastúpiť na druhý stupeň základnej školy. Súd má za to, že takto určené výživné je objektívne a spravodlivé na terajšie pomery rodičov a detí.

36. Záverom súd dodáva v záujme predídeniu množenia sa návrhov pro futuro, že zákon o rodine jasne uvádza, že výška výživného sa mení, pokiaľ došlo k zmene pomerov u rodičov a detí. Samotná zmena z prvého na druhý stupeň základnej školy bez ďalšieho nie je tak závažnou zmenou, aby sa rozhodovalo o zvyšovaní výživného. Súd však apeluje na otca, aby sa spolupodieľal s matkou na osobitných výdavkoch na deti súvislosti s zubnými strojčekmi, keďže bola diagnostikovaná ich potreba u detí resp. na ďalších výdavkoch, pretože v prípade riešenia výšky výživného na deti v budúcnosti bude súd prihliadať i na to, či otec aj niečím navyše deťom prispieva . 37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )