Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ca-6-2021.pdf
PDF · 79.84 KB
Case nature
Subarea
23Ca/6/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 00 178 454, zast. AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: Hotel Jantár Dudince, s.r.o, Majzonovo námestie 2A, 940 01 Nové Zámky, IČO: 45 445 176, zast. PETKOV & Co s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 287,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
III. Žalobcovi: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 00 178 454, b u d e v r á t e n ý krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 10,30 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 12. 2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 287,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 22. 12. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že žalobca na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. MK-1639/2016-232/10420 zo dňa 18. 08. 2016 vykonáva na území Slovenskej republiky v súlade s § 143 zák. č. 185/2015 Z.z. kolektívnu správu práv, obsahom ktorej je zastupovanie práv autorov hudobných diel (skladateľov, textárov, upravovateľov a vydavateľov). Zahraničných nositeľov práv zastupuje na území Slovenskej republiky na základe medzinárodných recipročných zmlúv. Žalovaný je právnickou osobou podnikajúcou na území Slovenskej republiky prevádzkujúcou ubytovacie a/alebo reštauračné zariadenia a člen Asociácie hotelov a reštaurácií SR, IČO: 00 623 491, Bajkalská 1496/25, Bratislava. V období od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2017 bola medzi žalobcom a Asociáciou uzatvorená kolektívna licenčná zmluva, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá licencia na používanie predmetov ochrany prostredníctvom technických zariadení. V období od 01. 01. 2018 do 23. 04. 2018 prebiehali medzi žalobcom a Asociáciou rokovania o uzatvorení novej licenčnej zmluvy pre rok 2018, ktorých obsahom bolo okrem iného sfinalizovanie počtu subjektov, prevádzok a technických zariadení členov Asociácie, ktoré sú určujúce pre určenie výšky nároku nositeľov práv. Pre rok 2018 však Asociácia neuzatvorila so žalobcom kolektívnu licenčnú zmluvu a dňa 24. 04. 2018 podala na súd žalobu o určenie jej obsahu, čo v zmysle ust. § 165 ods. 8 autorského zákona zakladá tzv. „súdnu licenciu“. Predmetom
žaloby je zaplatenie nárokov vyplývajúcich z použitia hudobných diel za alikvótnu časť roku 2018 (01. 01. 2018- 23. 04. 2018) vyčíslený v zmysle Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel prostredníctvom technických zariadení účinného od 01. 01. 2016.
3. Súd vo veci vydal dňa 22. 02. 2021, sp. zn. 23Ca/6/2021 platobný rozkaz, ktorý bol následne uznesením zo dňa 26. 03. 2021 zrušený z dôvodu včas podaného a odôvodneného odporu.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 19. 03. 2021 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania. Obranu založil na argumentácii o absencii relevantných tvrdení pre posúdenie dôvodnosti nároku, nedostatkom žalujúcich subjektov patriacich do nerozlučného spoločenstva, absenciou aktívnej vecnej legitimácie a v neposlednom rade nepreukázaním nároku ani čo do základu a výšky. Uviedol, že len samotná skutočnosť, že nebola v minulosti uzatvorená kolektívna licenčná zmluva neznamená automaticky, že žalovaný v danom období zasiahol neoprávnene do práv tretej osoby. Namietal, že posledným dňom, kedy teoreticky mohlo dôjsť k neoprávnenému použitiu diel je 22. 04. 2018, nie 23. 04. 2018. Rovnako ak žalobca ako organizácia kolektívnej správy individuálne uplatňuje nároky súvisiace s použitím predmetu ochrany v odboroch technického prevedenia predmetu ochrany a verejného prenosu, ktoré ale podľa zákona môžu spravovať výlučne všetky organizácie kolektívnej správy spoločne (§ 141 ods. 2 AZ), ide o obchádzanie zmyslu a účelu obligatórnej spoločnej kolektívnej správy práv, a teda zároveň aj spôsobom, ktorý nemožno podradiť pod výkon kolektívnej správy podľa autorského zákona. V ďalšom sa stručne vyjadril k nedostatočnosti vo vzťahu k tvrdeniu a preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie v konaní a preukázanosti samotného nároku, osobitne vo vzťahu k preukázanosti tvrdenia, že v spornom období aj prišlo k použitiu diel a k samotnej výške obvyklej odmeny.
5. Podaním doručeným súdu dňa 28. 04. 2021 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť sa súčasného nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, a to s poukazom na uzatvorenie Dohody o urovnaní s Asociáciou hotelov a reštaurácii Slovenska, ktorej členom je žalovaný, a ktorej predmetom je aj urovnanie plnenia uplatneného žalobou v tomto konaní.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. S poukazom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým pred začatím predbežného prejednania sporu, resp. pojednávania zobral žalobu v celom rozsahu späť, a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nezisťoval, nakoľko by bol v zmysle ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP neúčinný a súčasne sa v danom spore nejedná o prípad prezumovaný v ust. § 146 ods. 2 CSP.
11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorá sa uplatňuje v každom konaní, ktoré skončilo zastavením, a to bez ohľadu na dôvod zastavenia. Súd posudzuje zavinenie výlučne z procesného hľadiska (bez ohľadu na meritórny výsledok sporu), a to na základe skutočností, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Zavinenie v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP pritom nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu.
15. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý po začatí konania zobral žalobu späť bez toho, aby súdu preukázal, že späťvzatie žaloby procesne zavinila protistrana. K späťvzatiu žaloby právne zastúpený žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o uzatvorení Dohody o urovnaní a skutočnosti, že predmetom urovnania mala byť aj odmena za žalované obdobie. Naviac ako uviedol samotný žalobca k uzatvoreniu dohody o urovnaní malo prísť s organizáciou kolektívnej správy práv, t. j. iným subjektom ako tým, proti ktorému podal žalobu. Za daných skutkových a procesných súvislostí nie je možné prijať iný záver ako ten, že späťvzatie žaloby a tým aj zastavenie konania nebolo procesne zavinené žalovaným, ktorý si v súvislosti s obranou v spore uplatnil nárok na náhradu vzniknutých trov konania.
16. S poukazom na vyššie uvedené súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
17. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
18. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
19. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
20. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
21. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 19 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
22. Keďže k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo pred prvým pojednávaním, súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. vo výroku III. tohto uznesenia rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Žalobca uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 17,00 eur, a preto mu po krátení podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o sumu 6,70 eur prislúcha nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške 10,30 eur.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) a m) CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 257 CSP a contrario).