Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/117/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, D., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti osobe povinnej platiť výživné (povinný): E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, D., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. októbra 2021, č.k. -170, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživné na navrhovateľku sa zvyšuje zo sumy 150 eur mesačne na 200 eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2020, ktorú sumu je povinný povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. zo dňa 10.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č.k. -49 zo dňa 14.02.2012 vo výroku o výživnom. Zročné výživné za obdobie od 30.04.2020 do 21.10.2021 v sume 900 eur sa povoľuje povinnému zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 150 eur na 250 eur mesačne, ktorú je povinný (ďalej aj otec navrhovateľky) povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky počnúc 30.04.2020, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn. zo dňa 10.05.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č.k. -49 zo dňa 14.02.2012 vo výroku o výživnom na navrhovateľku. Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 30.04.2020 do 21.10.2021 spolu v sume 1.700 eur, ktorú povolil otcovi navrhovateľky platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc od 21.10.2021 (výrok II.) v zostávajúcej časti návrh zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného od svojho otca a to zo sumy 150 eur mesačne na 300 eur mesačne. Dôvodila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v máji 2011 došlo na jej strane k podstatným zmenám odôvodňujúcim zvýšenie výživného. Aktuálne určené výživné 150 eur nepostačuje na pokrytie zvýšených výdavkov. Pred deviatimi rokmi bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, v súčasnosti už nadobudla plnoletosť a navštevuje 3. ročník gymnázia v Bratislave. Jej matka sa snažila s otcom zmierne dohodnúť ešte v roku 2018 na zvýšení výživného, žiaľ bez akejkoľvek odozvy zo strany otca. Ona sa taktiež snažila s otcom mimosúdne dohodnúť, avšak

bezúspešne. Všetky pravidelné mesačné výdavky vynaložené na živobytie a osobné potreby a náklady spojené s bývaním znáša jej matka. Jej mesačné náklady sú spolu cca 721 eur. Jej matka poberá rodičovský príspevok 370 eur mesačne, je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti D. F. G., D., je to rozbiehajúca sa spoločnosť, za ostatný rok nevykazovala žiaden zisk. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 2,5 ročnému synovi maloletému H. C.. Otec navrhovateľky uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože sa zmenili pomery aj na jeho strane, pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletému I., nar. XX.XX.XXXX a maloletej J., nar. XX.XX.XXXX. Vyčíslenie mesačných nákladov vynakladaných na živobytie navrhovateľky považuje za neprimerane vysoké. Uviedol svoje mesačné náklady spolu v sume 897 eur. Navrhovateľka uviedla, že otcom uvádzaný mesačný príjem vo výške 950 eur nie je reálny, domnieva sa, že otec má aj ďalšiu brigádu vykonávanú popri zamestnaní, z ktorej má určitý príjem, nakoľko pomerne často absolvuje rôzne športové udalosti, koncerty, dovolenky, výlety. Tiež jeho šatník obsahuje predovšetkým drahé značkové oblečenie. Posledných 5 rokov jej otec neprispieval okrem bežného výživného ničím, nestretávajú sa. Stretáva sa so starou matkou z otcovej strany. Matka jej zaplatila aj kurz na vodičský preukaz asi 800 eur. Pred pandémiou brigádovala na benzínovej pumpe od marca 2020, doteraz nebrigádovala, predtým keď robila deň v týždni mala priemerne 150 – 170 eur v čistom. Otec uviedol, že nie je pravdou, že popri práci brigáduje, má v práci ako šofér maximálny limit, ktorý je zaznamenávaný na tachografovej karte 9 hodín denne čo sa týka jazdy. Naposledy bol na dovolenke v Chorvátsku pred 10 rokmi s navrhovateľkou. Jeho matka má 73 rokov, je onkologický pacient a všetky jej príjmy týkajúce sa dôchodku sú investované do liečby. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 26, § 78 ods. 1, § 62, § 63, § 65 ods. 3, § 75, § 76, § 77 Zákona o rodine. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že v čase určenia pôvodného výživného pred viac ako 10 rokmi bola navrhovateľka žiačkou 3. ročníka základnej školy, mala 9 rokov. Od posledného určenia výživného ubehlo dlhé obdobie, v rámci ktorého navrhovateľka prešla z prvého stupňa základnej školy na strednú školu - gymnázium, nadobudla plnoletosť, pričom plánuje študovať aj na vysokej škole. Riadne preukázala svoje pravidelné výdavky na odôvodnené potreby, ktoré súd nepovažuje za neprimerané, ale súvisiace s vekom navrhovateľky, jej štúdiom. V dôsledku pandemickej situácie a online výučby si musela navrhovateľka zakúpiť notebook, takže ani tento výdavok nepovažuje súd za neprimeraný. Na oboch stranách povinných výživným, teda rodičov navrhovateľky sa pomery zmenili v tom, že im pribudli vyživovacie povinnosti. Matke jedna k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX na strane otca dve k maloletému I., nar. XX.XX.XXXX a maloletej J., nar. XX.XX.XXXX. Otec s matkou svojich dvoch maloletých detí K. I. býva v spoločnej domácnosti. Táto je na materskej dovolenke do októbra 2021, po skončení materskej dovolenky nastúpila do spoločnosti L., kde dosahuje zárobok cca 700 eur. Povinný býva vo vlastnej nehnuteľnosti, neplatí žiadne náklady spojené s hypotekárnym úverom, jeho náklady na bývanie sú 150 eur mesačne. Otec je zamestnaný ako šofér nákladného auta, jeho čistý mesačný príjem je 850 eur mesačne. Matka navrhovateľky dosahuje príjem 1.000 eur netto mesačne, spláca hypotekárny úver na nehnuteľnosť v sume 259 eur mesačne, okrem toho má náklady spojené s bývaním asi 200 eur mesačne. Otec jej ďalšieho maloletého dieťaťa na jeho výživu prispieva sumou 350 eur mesačne. Je nesporné, že od posledného určenia výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Na strane rodičov došlo k takmer totožným zmenám (pribudli im vyživovacie povinnosti). Súd preto procesnú obranu povinného spočívajúcu v argumentácii nemožnosti zvýšenia výživného pribudnutím vyživovacích povinností nepovažoval za dôvodnú, keď pribudnutím ďalších vyživovacích povinností jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľke nezanikla a táto skutočnosť ani nespôsobila nemožnosť zvýšenia výživného na navrhovateľku. Zmenou pomerov predpokladanou ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine je podľa súdnej praxe aj plynutie času. V danom prípade ubehlo 10 rokov, čo by bolo samotným dôvodom bez preukazovania ďalších skutkových okolností na zvýšenie výživného. Za ďalšiu okolnosť znamenajúcu zmenu pomerov u dieťaťa sa u školopovinných detí považuje najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky. V danom prípade navrhovateľka zažila hneď dva prechody na vyšší stupeň školskej dochádzky, z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy a následne prechod zo základnej školy na strednú školu, pôvodne určené výživné však zostalo nedotknuté. Otec neprispieval navrhovateľke žiadnymi mimoriadnymi platbami okrem bežného výživného. Nedával jej ani darčeky, vreckové, na ktorú skutočnosť súd tiež pri zvýšení výživného prihliadol. Skutočnosti preukázané v konaní mal za to, že zakladajú nepochybnú dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky. Súd považoval za primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti z pôvodnej sumy 150 eur o 100 eur mesačne na sumu 250 eur, v zostávajúcej časti návrh zamietol. Túto sumu považoval za primeranú nielen odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale i schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Zročné výživné súd vypočítal násobkom počtu mesiacov, od kedy súd určil zvýšené výživné, spolu 17 mesiacov, ktoré vynásobil rozdielom oproti pôvodne určenému výživnému a zvýšenému výživnému, teda x 100 eur, čo je 1.700 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie povinný. Súd určil výšku výživného neadekvátnu k jeho platu a ďalším vyživovacím povinnostiam k maloletým deťom. Nebral do úvahy riziká, ktoré môžu nastať (nevyhnutné opravy domu, auta, PN). Uviedol, že žiadal prešetrenie svojho príjmu a príjmu partnerky a tiež príjmu matky, nakoľko zamlčala príjem z prenájmu chaty H. M. N. – K., kde je majiteľom. Navrhovateľka je zdravá, vitálna a preto si na svoje mimoriadne výdavky môže zarábať aj sama. Zámerne neudáva svoj pravidelný zárobkový príjem (brigáda, keď chodí vypomáhať svojej matke do firmy). Ak jej to čas neumožňuje počas štúdia, môže vykonávať zárobkovú činnosť počas víkendov, prázdnin, tak ako to robia jej rovesníci. Ak bude ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole v Brne, jej štúdium pravdepodobne bude externou formou, tak má možnosť zamestnať sa a zabezpečiť tak svoje živobytie. Nesúhlasí so zvýšením výživného, ani s určeným nedoplatkom. Navrhovateľka v rozhodnom období študovala aj z domu, mnoho prevádzok služieb, obchodov bolo zatvorených, preto jej nemohli vzniknúť náklady, ktoré udáva. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa mu zmenila rodinná situácia, keď bol podaný návrh na súd o výživné na jeho ďalšie dve maloleté deti.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Súd vykonal riadne a vyčerpávajúce dokazovanie majetkových a zárobkových pomerov, tak na jej strane, na strane jej matky, ako aj na strane povinného. Matka navrhovateľky nevlastní žiadnu chatu na K. tak, ako to uvádza povinný v odvolaní, preto nezamlčala žiaden príjem matky z prenájmu. Dokladá rozhodnutie o prijatí na vysokú školu ekonómie manažmentu v Bratislave zo dňa 01.04.2022 (1. ročník bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2022/2023). Z rozhodnutia je zrejmé, že bude študovať dennou formou, takže ani hypotetické úlohy v prípadnom externom štúdiu, ktoré uvádza povinný v odvolaní, sa nezakladajú na pravde. Povinný má ďalšie dve maloleté deti, pre úplnosť poukazuje na rodičovskú dohodu priloženú k odvolaniu, z ktorej má vyplývať, že povinný sa zaviazal na platenie výživného v sume 240 eur na dve maloleté deti vo veku 6 a 4 roky, t.j. 120 eur na každé. Súdom určené výživné v tomto konaní 250 eur rozhodne nie je neprimerane vysoké tak ako to uvádza povinný, keďže navrhovateľka má 20 rokov veku, aktuálne je maturantkou a v budúcom školskom roku nastupuje na vysokoškolské štúdium. S prijatím na vysokú školu bude mať ďalšie nevyhnutné výdavky a to školné na súkromnej VŠEM 1.400 eur ročne, poplatky za podanie prihlášok na vysokú školu 120 eur, odborné vyšetrenie u lekára 70 eur, poplatok u odborníčky na stravovanie 30 eur, keďže má problémy so stravovaním, fitness centrum 50 eur + 80 eur tréner, ďalšie poplatky spojené s maturitnými skúškami (šaty, občerstvenie), na ktorých sa povinný žiadnym spôsobom nepodieľal.

4. Povinný k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že jeho partnerka si vodičský preukaz dokončila v marci 2022, dostala ho darom k 30-tim narodeninám od rodiny. Zadovážila si 14 ročné auto, ktoré financovala refinancovaním úveru. Navrhovateľka a jej matka disponujú tromi autami (Volkswagen, Peugeot 306 cabrio a nový Peugeot 3008, kde sa cena auta pohybuje od 25.000 eur). Nevidí žiadny problém v tom, aby počas vysokej školy si navrhovateľka na svoje nepotrebné výdavky ako sú fitness centrum, kozmetička, kaderníčka, privyrobila sama. Doložil fotku motorového vozidla Peugeot s ŠPZ D. XXXXX, fotku chaty H. N., pri ktorom je uvedené H. C., telefónne číslo.

5. Navrhovateľka k vyjadreniu povinného uviedla, že vyjadrenie povinného neobsahuje žiadne nové zásadnejšie skutočnosti. Pokiaľ ide o autá jej matky a jej, povinný zrejme zámerne neuvádza súdu komplexné informácie. V skutočnosti sa taktiež jedná o staršie autá, Peugeot 306 cabrio je približne 20 ročné auto, Volkswagen je 10 ročné a teda ich hodnota vôbec nie je v takej významnejšej rovine, ktorú by mal súd brať v úvahu. Vo vzťahu k autu Peugeot 3008 takisto nebolo toto kupované ako nové, ale ako 4 ročné, takže cena uvádzaná povinným je irelevantná. Jej matka nie je majiteľkou chaty H. K., nič na tom nemení ani dôkaz predložený povinným, a to screenshot z ubytovacieho portálu, kde je matka navrhovateľky uvedená iba ako kontaktná osoba. Tento dôkaz totiž rozhodne nie je relevantným dôkazom o vlastníctve nehnuteľnosti, ktorý však povinný predložiť nemôže, keďže navrhovateľka a jej matka nie sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je čiastočne dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného na navrhovateľku plnoletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zvýšil povinnému povinnosť platiť výživné navrhovateľke na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2020 a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.04.2020 do 21.10.2021 v sume 1.700 eur mesačne.

9. V zmysle ust. Zákona o rodine v spojení s ust. predstavuje zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť dostatočne preukázaná, takže súd musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba pravidelne, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti, majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane účastníkov konania došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov. Výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.05.2011 č.k. spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. zo dňa 14.02.2012 na vtedy maloletú A. B. C. a to sumou 150 eur mesačne, keď v tej dobe maloletá bola na 1. stupni základnej školy, matka maloletej bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, bývala s maloletou u priateľa v rodinnom dome. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol zamestnaný v spoločnosti O. O. D. P., v čistom uviedol, že zarobí v priemere cca 700 eur mesačne, býva v rodičovskom dome s rodičmi. Takisto inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti navrhovateľka dovŕšila plnoletosť, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie študovala na gymnáziu. Z potvrdenia doloženého navrhovateľkou v odvolacom konaní vyplynulo, že navrhovateľka bola prijatá v akademickom roku 2022/2023 na štúdium na Vysokej škole ekonómie a manažmentu do prvého ročníka, prvého stupňa vysokoškolského štúdia (bakalárske štúdium), na študijný program: manažment malého a stredného podnikania, denná forma, prezenčná metóda. Od ostatného rozhodovania súdu o výživnom uplynula do rozhodovania súdu prvej inštancie doba 10 rokov, počas ktorej navrhovateľka vyrástla, úmerne veku vzrástli náklady spojené s jej výživou. Prešla druhým stupňom základnej školy, strednou školou, v súčasnosti navštevuje vysokú školu formou denného štúdia. Matka navrhovateľky je zamestnaná, dosahuje príjem 1.000 eur netto mesačne, pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému H., narodenému v roku 2017, na ktorého jej otec maloletého prispieva výživným vo výške 350 eur mesačne, spláca hypotekárny úver v sume 260 eur mesačne. Otec navrhovateľky je riadne zamestnaný ako vodič s čistým mesačným príjmom 850 eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žil s partnerkou v rodinnom dome spolu s matkou. Jedná sa o dvojgeneračný rodinný dom. Pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to na maloletého I., narodeného v roku 2016 a maloletú J., narodenú v roku 2018. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žil s partnerkou a deťmi v spoločnej domácnosti. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka uviedla, že otec sa dohodol s partnerkou na rodičovskej dohode, v zmysle ktorej sa zaviazal prispievať na svoje

dve vyživovacie povinnosti spolu sumou 240 eur. Odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava III sa viedlo konanie vo veci starostlivosti o maloletého I. A. a J. A. pod sp. zn. . Podanie zo dňa 23.10.2021 bolo uznesením zo dňa 07.03.2022 odmietnuté, nakoľko návrh na začatie konania nebol kompletný a na výzvu súdu nebol zo strany rodičov doplnený. Povinný o navrhovateľku nejaví záujem, nestretávajú sa, iným spôsobom ako súdom určeným výživným sa na jej výžive nepodieľa.

11. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis avšak tento nesprávne interpretuje. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, jeho skutkové závery majú oporu vo vykonaných dôkazoch, avšak jeho rozhodnutie vychádza z čiastočne nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke možností a schopností povinného rodiča, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že od posledného rozhodovania o výživnom na vtedy maloletú navrhovateľku v roku 2011 nastala u navrhovateľky taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného, jej zvýšenie, nie však na sumu určenú prvoinštančným súdom.

12. Z obsahu spisu vyplynul príjem povinného v sume 850 eur mesačne, iný príjem preukázaný nebol, ani majetok povinného, z ktorého by mohlo byť výživné uhrádzané. Povinný má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Výživné a určenie jeho výšky nie je právnymi predpismi SR určené tabuľkovo. V zmysle zákona je nutné posudzovať jeho určenie individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Určitou pomôckou môže byť metodika pre výpočet výživného zverejnená Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jej zámerom však je zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov a môže slúžiť ako nezáväzná pomôcka. Odvolací súd mal za to, že aj v súlade s metodikou je možné príjem povinného postihnúť výživným do výšky cca 40 % pri troch vyživovacích povinnostiach, čo predstavuje sumu cca 350 eur. Z tejto sumy vzhľadom na vek všetkých vyživovaných detí, keď navrhovateľka je podstatne staršia považuje odvolací súd za primerané výživné na ňu vo výške 200 eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu, teda od 30.04.2020.

13. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky povinného, že navrhovateľka si popri štúdiu môže finančné prostriedky zarobiť brigádnickou prácou odvolací súd má za to, že, pokiaľ ide o občasný príjem navrhovateľky z titulu brigádnickej činnosti študenta, tak tento nebol spôsobilý ovplyvniť výšku stanoveného výživného. Brigádnická práca dieťaťa popri štúdiu nárok na výživné nijako nevylučuje. Môže iba za určitých okolností ovplyvniť výšku výživného. Občasný brigádnicky príjem navrhovateľky, ako študentky denného štúdia vysokej školy nemožno považovať za sústavný. Nemožno s ním počítať a ani nie je na mieste od nej spravodlivo žiadať, aby popri štúdiu vo voľnom čase ešte dosahovala pravidelné príjmy, keďže jej základnou povinnosťou je predovšetkým plniť si všetky povinnosti študenta, riadne absolvovať štúdium ako prípravu na svoje budúce povolanie. Skutočnosti tvrdené v odvolaní ohľadne príjmu matky a navrhovateľky z prenájmu chaty v konaní preukázané neboli.

14. Nakoľko otec navrhovateľky za predmetné obdobie od 30.04.2020 do 21.10.2021 uhrádzal na výživnom súdom určenú sumu 150 eur mesačne, vznikol mu na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 900 eur mesačne (8 mesiacov roku 2020 + 10 mesiacov roku 2021, keď výživné za október 2021 bolo splatné do 15. dňa v mesiaci), spolu 18 mesiacov x 50 eur, čo je rozdiel medzi uhrádzanou sumou a určenou sumou výživného), ktorý mu súd povolil zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným a to s prihliadnutím na výšku nedoplatku a zistené pomery otca v konaní.

15. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda výživné zvýšil na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 30.4.2020, určil nedoplatok na zročnom výživnom 900 eur, ktorý povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

16. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného i odvolacieho) konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia 396 ods. 2 za použitia tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).