Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/107/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu Q. Y., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, XXX XX Č., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému I.. Q. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX Ž., zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierova 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, o učenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenská republika m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov preddavkovaných v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe doručenej tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu 8.9.2008 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej ako parcela KNC XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 1137 m2, zapísanej na LV č. XXXX vedeného Okresný úradom Čadca, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Č., ktorá parcela je sčasti totožná s pozemnoknižnou parcelou EKN XXXX. Skutkový stav odôvodnil žalobca tak, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník tejto parcely, ktorú mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy D. XXX/XX zo dňa 14.2.2008 od predávajúceho N.T. I., bytom Č., M. XXXX. N. I. mal nadobudnúť vlastnícke právo k parcele na základe osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnosti notárskou zápisnicou NZ 427/95 zo dňa 27.10.1995, registrovanou správou katastra 30.10.1995. V osvedčení o vlastníckom práve k nehnuteľnosti N. I. uviedol, že nehnuteľnosti (okrem tejto tvoriacej predmet sporu aj ďalšie) nadobudol dedením po I. I. na základe rozhodnutia D 488/87 a od roku 1995 užíva túto parcelu dobromyseľne, nerušene a pokojne. Už v konaní sa konštatuje, že práve žalobca užíva túto nehnuteľnosť najmenej od roku 1996 a z tohto dôvodu sa nemohol stať žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti. V rozhodnutí po I. I. neboli prejednávané žiadne nehnuteľnosti - parcely, žalovaný dal návrh na prejednanie parciel EKN XXXX Z. XXXX/X až v roku 2004, pričom toto konanie nie je skončené. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo od nevlastníka, z tohto dôvodu je zmluva neplatná. Žalobca získal spornú parcelu darovacou zmluvou od svojej mamy Z. Y., rod. X., ktorá nehnuteľnosť nadobudla po Y. X. na základe rozhodnutia D 490/82. Nehnuteľnosť je totožná s časťou EKN XXXX, kde Y. X. bola vedená ako podielová spoluvlastníčka. Darovacia zmluva bola podpísaná 7.6.1993 vklad bol povolený dňa 22.6.1993. Žalobca užíva túto nehnuteľnosť spolu so svojou matkou v prírode reálne vydelenú. Na parcele je postavený rodinný dom č. 1063, ktorý bol pôvodne v spoluvlastníctve N. Y. a I. S.. Rozsudkom bolo spoluvlastníctvo k rodinnému domu zrušené a dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Jedným z dôvodom prikázania domu do výlučného vlastníctva žalobcu bola tá skutočnosť, že žalobca, resp. jeho predchodkyňa užívali dom v celosti. V danom spore v podanej žalobe poukázal žalobca na rozhodnutie 911/1932 Úradnej

zbierky vo vzťahu k zámene nehnuteľnosti, kedy táto dohoda strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby ale i vlastníckeho práva, takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky. Žalobca poukázal na to, že v užívaní nehnuteľnosti ho nikto neruší. K podanej žalobe pripojil žalobca na preukázanie svojich tvrdení výpis LV XXXX kat. územie Č., notársku zápisnicu N 285/93 NZ 427/95 o osvedčení o vlastníckom práve k nehnuteľnosti C. N. I., Darovaciu zmluvu V 901/93-2 uzavretú medzi Z. Y., rod. X. a jej synom Q. Y., kde mu bola darovaná nehnuteľnosť vedená v stave EN ako parcela XXXXX o výmere 1137 m2 v podiele 3/24.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, keď poukázal na , ktorý uvádza, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnej veci na základe vydržania, ktoré predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Žalovaný nehnuteľnosť na základe vydržania nadobudol, bolo mu vydané osvedčenie notárskym úradom o vlastníckom práve a žalobca nevyužil možnosť, ktorú mal v zmysle z. a to, ak sa cítil dotknutý takýmto rozhodnutím o osvedčení, mal možnosť v 10- ročnej lehote napadnúť osvedčenie žalobou na súde. Žalovaný splnil zákonom požadované podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a teda je preukázané, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. V konaní vedenom pod sp. zn. je predmetom bezdôvodné obohatenie , ktorého sa domáhal N. I.. Súčasťou tohto spisu je i výzva notárky N.. G. , v ktorej vyzvala Q. Y., aby podal návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý i podal, ale bol zamietnutý, podľa žalovaného tak išlo k prekážku res iudicata, naviac Krajský súd v Žiline v tomto rozhodnutí konštatoval, že dôvody odvolania Q. Y. ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti nie sú správne. Vo vzťahu k skutkovému stavu v žalobe opísanom žalobcom žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nededil ani inak nenadobudol parcelu po Y. X., žalovaný poprel, že by nadobudol parcelu od nevlastníka, čo sa nezakladá na pravde. Podanú žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Súd vo veci o podanej žalobe rozhodol rozsudkom, kde žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania (rozsudok č.k. -42 zo dňa 2.12.2008), ktorý odôvodnil tak, že „na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ jednak nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní takéhoto žalobného návrhu a aj napriek tomu sa súd zaoberal skutkovými tvrdeniami účastníkov, z ktorých súd nemal preukázané, že tvrdenie navrhovateľa o nadobudnutí vlastníckeho práva je preukázané, pretože podľa názoru súdu navrhovateľ ani neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil súdu také dôkazy, z ktorých by jednoznačne preukázal, že odporca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, resp. že nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy od nevlastníka. Preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.“

4. V dôsledku podaného odvolania žalobcu vo veci rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 30.9.2019 ( č.l. 63 - 67 spisu), ktorý rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia súd vyššej inštancie uviedol, že spornými sa javí najmä to, či žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy bol výlučným vlastníkom alebo žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného N. I., ktorý z nich nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku skôr a na základe akých právnych skutočností. Súd si neujasnil skutočnosť, či sporný pozemok je totožný s pôvodnou parcelou Y. XXXXX/X ( s tou, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici N 285/93, NZ 427/95) alebo s pôvodnou parcelou J. XXXXX ktorá je uvedená v darovacej zmluve V 901/1993, súd si mal minimálne zadovážiť spisy V 901/1993 a N285/1993 a oboznámiť a s nimi a zistiť tak, či sporný pozemok je totožný, v závislosti od toho by v procese dokazovania predpísaným spôsobom zisťoval a vyhodnotil otázku, čo darovacia zmluva V 901/1993 bola pre žalobcu perfektným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, zároveň by sa súd zaoberal otázkou, či právny predchodca žalovaného už skôr nadobudol ako navrhovateľ vlastnícke právo k pozemku a to či už podľa , resp. podľa . Pri riešení sporu by malo byť prioritou a prednosť vlastnícke právo toho, ktoré vzniklo ako prvé. V závere odôvodnenia súd vyššej inštancie ako záväzný pokyn nariadil súdu zadovážiť si spisy N 285/1993, V 901/1993, vypočuť žalobcu a žalovaného ku skutkovým okolnostiam týkajúcich sa sporného pozemku, podľa ustálenia záverov o totožnosti pozemku s parcelami označenými v notárskej zápisnici ako i v darovacej zmluve súd vykoná ďalšie dokazovanie podľa návrhov procesných strán. V neposlednom rade zadováži a oboznámi sa s obsahom spisov Okresného súdu Čadca sp. zn. , a . Po vykonaní dokazovania dokazovanie vyhodnotí, vo veci rozhodne a rozhodnutie odôvodní predpísaným postupom a zároveň rozhodne o všetkých doterajších trovách konania.

5. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa prvej vety <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z. z. , ktorý zrušil dovtedy platný <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Zb. v znení neskorších predpisov . Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu . Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V danom spore súd prispôsobil aktuálnej úprave i právnu terminológiu napr. čo do označovania strán sporu (navrhovateľ/žalobca; odporca/žalovaný) a iné. 7. Súd vo veci opakovane vykonal pojednávanie, na ktorom prezentovali svoje stanoviská strany sporu prostredníctvom právnych zástupcov, rovnako tak súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu, oboznámil pripojené spisy v zmysle pokynu Krajského súdu v Žiline a listiny zo spisov na základe dôkazného návrhu právneho zástupcu žalovaného. V rámci ustálenia identifikácie spornej parcely, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, súd vo veci vykonal na základe návrhu strán sporu ohliadku na mieste samom za účasti súdom stanoveného znalca, ktorý vo veci vypracoval písomný znalecký posudok, vypočul svedkov, ktorých navrhli obe strany sporu a po takto rozsiahlom dokazovaní (majúc zato, že skutkový stav je preukázaný riadne bez potreby ďalšieho nadbytočného dokazovania) súd vo veci mal ustálený tento skutkový stav:

8. Žalovaný Q. S. uviedol, že žaloba je nedôvodná, parcelu CKN XXXXX/X odkúpil v roku 2008 od svojho ujka, parcela patrila pôvodne N. X., ktorý si so svojou manželkou na tejto parcele postavil rodinný dom. Poukázal na doklady o deľbe medzi B. a N., ktorí si pozemky medzi sebou podelili, nikto nespochybňoval, že pozemok pod domom je pozemkom N.. K deľbe došlo v rokoch 1935 až 1944. Nielen N.T. I., ale i on a jeho matka sa snažili získať to, o čo prišli, pričom túto nehnuteľnosť nemohli pre žalobcu užívať. Žalobca si sám uvedomil, že na nehnuteľnosť nemá právny nárok, pričom opakovane sa snažil dorovnania dedičských podielov a chcel sa zmocniť pozemkov. Matka žalobcu sa mu na sklonku života ospravedlňovala, chcela to dať na poriadok.

9. Podľa správy katastra Čadca č.l. 87 spisu splatnosť evidenčných listov bola ukončená k 31.12.2004. Súdu však zaslala správa katastra kópiu titulu nadobudnutia citovanej parcely CKN XXXXX/X, ktorého súčasťou bola identifikácia s uvedeným užívateľom z č. XXXX. Podľa výpisu evidenčného listu platného k 31.12.2004 užívateľom/držiteľom alebo inou oprávnenou osobou parcely XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria bol I.Á. N. č. XXXX a titulom bola notárska zápisnica - osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti N 285/93,N427/95. Podľa správy - identifikácie katastrálneho úradu Banská Bystrica správa katastra Čadca z 8.4.1993 užívateľom parcely XXXXX/X zapísanej na evidenčnom liste XXXX okrem iných parciel bol N. I. č.d. XXXX, rovnako tak táto skutočnosť vyplýva z identifikácie z 22.3.1989.

10. Podľa výpisu PKN vložky č. XXX vydanej Štátnym notárstvom v Čadci 22.3.1989 na parcelné čísla XXXX - dom č.s. XXX, dvor, maštaľ, stodola, roľa, lúka, pasienok, XXXX/X - roľa, lúka bolo pod B zapísané vlastníctvom 6) X. N. 7)po. vymazaná, 8) X. B., 10a) N. X., b) Y. X., r. R., c) B. X., d) Z. X., 11a) N. X. 11b) B. X..

11. Svedkyňa I.. Z. G. uviedla vo výpovedi ( č.l. 97 spisu), že N. a B. X. mali všetky pozemky na H. fakticky za svojho života podelené. Tieto deľby sa nezapisovali do evidencie, takže táto deľba sa nepremietla v evidencii, ale tak to užívali. Vždy každý jeden pozemok, ktorý sa nachádzal, si rozdelili tak, že ďalší mal ten druhý zo súrodencov. Po smrti N. X. dedila I. I. a po smrti B. X. dedil jej otec D. X.. Nakoľko dedila po N. jeho dcéra I. I., tak nemohla dediť po ňom matka žalobcu Z. Y.. Žalobca predmetný pozemok užíva, ide o pozemky okolo domu. Pozemky, ktoré sú okolo domu, podpísal jej otec žalovanému - jeho predchodcovi, pretože si nenárokoval do tejto nehnuteľnosti. I. I. mala postavený

dom nie vzdialený odtiaľ, chodievala tam, kosila, sušila seno. Pozemky užívajú podľa deľby aj teraz, niečo na nich sadia, alebo ich kosia. Poukázala na to, že cez nehnuteľnosť, ktorú užíva žalobca, vždy viedla cesta, avšak žalobca ich cez túto nechce púšťať a má tam psy, ktoré tomu bránia, aby sa dostali k iným nehnuteľnostiam, ktoré im patria a ku ktorým mali cez túto cestu vôbec prístup.

12. Svedkyňa I. X. uviedla, že pozná obe strany sporu, už ako deti chodili na H. k starému otcovi B. X., kde pomáhali pri poľnohospodárskych prácach. Čo sa týka predmetu tohto sporu, mala vedomosť, že ide o pozemok pod rodinným domom. Otec, keď sa stal dedičom po B., snažil sa ich zasvätiť do toho, že vlastne kto aké pozemky užíval. Otec mal 4/8, druhú časť mala I. I. 3/8 a pán Y. mal iba 1/8. Vedeli všetci, ktoré sú ich pozemky, otec ich brával aj do lesa, aby videli, ako to bolo podelené. Mala k tomu aj papiere. Otec jej uviedol, že pozemok ako taký bol omylom zapísaný na otca a teda manželku D. a vlastne to potom previedol následne na pána I.U., pričom vrátil mu iba to, čo mu patrilo, bolo to na základe hlásenia zmien z 3.3.1993, pretože si svoje si nedal, ale cudzie taktiež nebral. Na tej mapke bolo zakreslené, čo patrí B. a čo N. a vlastne na základe toho prebehla aj deľba, toto jej hovoril jej otec. Jej otec bol D. X.. Uviedla tiež, že matka žalobcu tam nebývala, bývala v domčeku pri stanici.

13. Svedok Q. S. uviedol, že na pozemku, ktorý užíva žalobca, stojí starý rodinný dom, ktorý žalobca užíva; užíval a gazdoval tam predtým N. X. a tento mal 5 detí I. I., Z. Y., rod. X. a troch synov N., N. a Q.. Všetky 4 deti okrem I. boli vyučené remeslu od mladosti pracovala na poliach I. I.. Po smrti N. dedila I. I. a po jej smrti dedil syn N. I., od ktorého túto nehnuteľnosť kúpnou zmluvou nadobudol jeho syn, žalovaný. V roku 1973 si postavila I. I. rodinný dom a odsťahovala sa do neho, v tom dome zostali bývať Ž. X., ktorá bola manželka N. X. a vtedy sa tam prisťahoval žalobca a začal si do nehnuteľnosti robiť nároky. Po smrti I. I. dedila aj jeho manželka, preto bol do toho angažovaný aj on. Z. Y. tam nikdy nebývala, bývala na stanici. Je možné že tam chodievala, ale vrátila sa naspäť do Č., kde bývala. Z. Y. po smrti matky zdedila iba podiel v dome, pretože uviedla, že si do pozemku nenárokuje, pretože to je v užívaní družstva a tak to nechá v užívaní družstva.

14. Svedok N. I. uviedol, že jeho matkou bola I. I., ktorá bola sestrou matky žalobcu Z. Y.. Podiel otca po smrti nadobudla jeho mama I. I.. Žalobca začal v dome bývať za života starej matky Y. X., pretože sa oženil a nemal kde inde bývať. Za života Y. svedok a I. I. tieto nehnuteľnosti užívali, problémy nastali až po smrti starej matky, kedy im začal žalobca robiť problémy, nechcel ich púšťať do stodoly, do hospodárskej budovy, cez prístupovú cestu do lesa, a takýmto spôsobom im bránil nehnuteľnosti užívať. Nehnuteľnosť preto nemohol užívať od smrti starej matky, nakoľko mu v tom bolo žalobcom bránené. Jeho matka mu povedala, že keď niesla batoh sena, tak ho na nej Y. podpálil, tiež na ňu fyzicky zaútočil.

15. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie súdu a rozhodnutie , ktoré sa týkalo parcele, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Táto parcela bola vytvorená pôvodne z parcele č. XXXX a kde sa preberateľkou dedičstva po Y. X. stala Z. Y., rod. X., matka žalobcu, ktorá bola okrem iných aj dedičkou parcely XXXX zapísanej v PKN vložke č. XXX kat. územia Č.. V dedičskom konaní po I. I. predmetom dedenia nebola táto parcela a teda ani nehnuteľnosť z nej vytvorená.

16. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že Z. Y. sa vydala do T. H. a na predmetné nehnuteľnosti v H. sa fakticky nikdy nevrátila bývať. Ak ide o PKN parcelu XXXX tak je tam zapísaná Y.T. X., rod. R. D. podiele 1/8. Pokiaľ mala dediť Z. Y. matka žalobcu, tak mohla dediť iba tento podiel, ktorý patril Y. X.. Z dedičských rozhodnutí je zrejmé, že PKN parcela XXXX nebola predmetom dedenia. Q. Y. nemohol vydržať nikdy celok, mohol mať tak iba 1/8.

17. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia a za znalca ustanovil V.. N. C. ( uznesenie č.l. 185 spisu).

18. Na ohliadke na mieste samom za prítomnosti znalca súd vypočul svedkov, pričom za účasti strán sporu znalec zameral spornú nehnuteľnosť za účelom jej identifikácie.

19. Na ohliadke na mieste samom na parcele č. XXXXX/X kat. územie Č. (miestne označenie H.) boli vypočutí svedkovia navrhnutí oboma stranami sporu.

20. Svedok I. U. bývajúci nižšie spornej parcely tvrdil, že nehnuteľnosť užíva žalobca, býval tam od roku 1988 do roku 2004, kedy sa on odsťahoval. Na miesto však chodí, nakoľko tam má svedok rodinu.

Matka žalovaného bývala v tomto dome na spornej parcele, jej meno však uviesť nevedel, ani kto postavil nehnuteľnosť, ako nadobudol nehnuteľnosť žalobca.

21. Svedok N. H. kamarát žalobcu uviedol, že 30 rokov chodil k žalobcovi, iné osoby okrem žalobcu tam nikdy nevidel, poznal mamu žalobcu, keď bývala v Č. (v starom dome na spornom pozemku), ju nestretával. Matka žalobcu bývala vedľa železničnej stanice, G. V.., kde sa obsluhujú výhybky. Na miesto k žalobcovi chodil od roku 1982. Svedok sa bližšie k veci vyjadriť nevedel, ani k titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti.

22. Svedok N. H. uviedol, že pozná žalobcu 55 rokov, podnikali spolu s drevom, od malička býval na stanici, kde býval aj on. Uviedol, že nehnuteľnosť odjakživa užívala Y.T. X., on tam chodil už ako dieťa, vždy tam bol pán Y., nikto iný. Pamätal si, ako mu hovorila mama pána Y., že sa ten dom staval v roku 1924. Meno matky žalobcu však uviesť nevedel. Do domu sa presťahoval žalobca keď mal asi 22 rokov, keď babka zomrela. Uviedol, že vie že sa 40 rokov handrkujú o dom, teraz o pozemok, niekedy ich chcel pán Y. aj vyplatiť, ale teraz nevedel uviesť viac. Nevedel uviesť, ako nadobudol nehnuteľnosť žalobca.

23. Svedok Q. S. (otec žalovaného) uviedol, že dom si postavil N. X. a Y. X., rod. R.. Dom užíval N. X., mal 5 detí. H. si podelili bratia medzi sebou teda N. a B.. Na liste vlastníctva bol zapísaný N. X.. Y. dedil po Y. X., tá do pozemku nemala nič. Y. X. tam nebývala od roku 1943. Medzi rodinami Y. a I. bolo množstvo sporov. Rodinný dom vlastnila jeho manželka a žalobca. Manželka N. X. sa volala Y. X., M.. R.. Táto bola matkou Z. Y.. Z. Y. nededila pozemky, iba dom.

24. Svedok N. I. uviedol, že žalobca je jeho bratranec, žalovaný jeho synovec. Na pozemku on hospodáril s mamou a bratmi. Matka sa volá I. I., rod. X.. Prvotným vlastníkom pozemku bol N. X., ktorý mal brata B.. Oni si to rozdelili a tento pozemok pripadol N.. V tom čase neboli žiadne plány a preto si to podelili medzi sebou. Deľba medzi N. a Y. neprebehla, nakoľko boli manželia a N. dedil pozemky po svojej rodine a Y. mala pozemky na R., ona sa tam vydala. Uviedol, že on nadobudol pozemky po I. I. a ona po svojom otcovi N..

25. Svedkyňa I. S. uviedla, že žalovaný je jej syn a žalobca bývalý bratranec, ktorý ju napáda. Sama pochádza z tohto starého domu, bývala tam od roku 1955 do roku 1958. Býval tam jej dedo, po ktorom zdedila pod humna, pod chlieva, polovicu všetkého. Pozemok pod domom patril N. X.. Matka N. a B. sa volala Y. X., rod. G.Y., potom sa vydala a volala sa C.. Žalobca prišiel do domu bývať niekedy v roku 1973. Jeho matka Z. Y. tam predtým nebývala. Vie o tom, že N. s B. sa medzi sebou podelili.

26. Svedok I. Y. (syn žalobcu) uviedol, že v dome býva, kto je zapísaný na liste vlastníctva uviesť nevedel, vie o sporoch medzi I. a Y.. Spory sú preto, lebo niekto evidentne klame. Svedok potvrdil, že bol účastný konfliktu so Š. I. (pre súd bez právnej relevancie). Uviedol, že od jeho detstva to užívali oni, osoby zo strany žalovaného prišli iba vtedy keď bol súd.

27. Svedok N. I. uviedol, že žalobcu pozná dlhoročne, vie o čo ide, v oblasti žil roky, narodil sa tam, ako malé dieťa tam chodil. V tom dome žila babka s dedkom, žila tam mama Q., ktorá tam žila s deťmi, iného tam nevidel. Predtým tam žila Q. mama a potom on. Dedko a babka sa volali X.. So žalobcom nie sú blízki priatelia, ale vzájomne si pomáhajú. Svedok uviedol, že býva v Č. od roku 1992, dovtedy býval na S. (pozn. súdu iné časti ako miesto samé).

28. Z rozpočtových prostriedkov súdu bolo uhradené 6,79 € ( uznesenie č.l. 227 za účasť na ohliadke znalcovi)

29. Vo veci vyhotovil znalecký posudok č. 28/2017 znalec V.. N. C. ( č.l. 238 -254 spisu). V závere znaleckého posudku uviedol, že parcela KN X. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1137 m2, ktorá je vedená v darovacej zmluve V 901/1993, je identická s parcelou KNC XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1137 m2, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici N 285/93,NZ427/95. Parcela KNC XXXXX/X je identická s časťou pkn č. XXXX dom č. XXX, dvor evidovaná v pozemnoknižnej vložke XXX. Parcela KNC č. XXXXX/X je identická s parcelou EN XXXX/X/X, parcelou EN XXXX/X/X, s parcelou EN XXXX. Parcela EN XXXX/X/X bola evidovaná na evidenčnom liste XXXX, užívateľmi N. X. a Y., rod. R.. Parcela EN XXXX/X/X bola evidovaná na evidenčnom liste XXXX užívateľom D. X., parcela EN XXXX bola evidovaná na evidenčnom lise č. XXXX užívateľmi X. N. a Y., r. R.. Vlastnícke

právo k parcele CKN XXXXX/X v podiele 1/8 si Z. Y. odvodzuje od rozhodnutia D 1036/73 v dedičskej veci po Y. X. ako časť pôvodnej parcely pkn XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke XXX v rámci konania V 901/1993. V pozemkovej knihe PKN vložke XXX sú ako poslední spoluvlastníci uvedení X. N.Á., X. B., X. Y., rod. R., Z. X., rod. G.. Pôvodná parcela pkn. č. XXXX je evidovaná v pkn vložke XXX, pôvodná parcela mala výmeru vyše 20 a z čoho je zrejmé, že identifikácia celej pôvodnej parcele nie je hospodárna a ani účelová v tomto konaní, konštatoval preto, že všetky EN parcely, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí, sú odvodené z pôvodnej parcely XXXX a pôvodnými držiteľmi týchto parciel v stave EN boli X. N. a Y., r. R. a X. D., pričom väčšinu parciel užívali spoločne bez reálneho rozdelenia, ktoré by bolo predmetom evidovania v Evidencii nehnuteľnosti, týmto však nevylúčil znalec, že k reálnemu rozdeleniu parciel mohlo dôjsť aj bez zaevidovania tejto skutočnosti v príslušnom pozemkovom registri. Prílohou znaleckého posudku bol okrem iného i meračský a vyšetrovací náčrt z nového mapovania z roku 1985, kde boli zobrazené pôvodné parcely č. XXXX, XXXX a XXXX. Podľa č.l. 252 spisu prílohy č. 6 znaleckého posudku bola ohlásená zmena pod č. X/XXXX - pz kde k parcele okrem iných č. XXXXX/ X kde bol vedený ako užívateľ D. X. a D. dal vyhlásenie D. X. pre N. I. dňa 3.3.1993, že predmetné parcele užíva I. N., roľa bola rozdelená dedičstvom. Parcely pôvodné evidované pod č. XXXX, XXXX boli evidované na evidenčnom liste XXXX a parcela XXXX aj na EL XXXX. Evidenčný list XXXX bol vedený na meno D. X., G.. X H.. X.

30. V konaní bol súdom ustanovený znalec i vypočutý ( č.l. 328 spisu), ktorý v rámci otázok uviedol, že označenie parciel sa do roku 1993 nemenilo, neprebehlo tam ani iné mapovanie, bola to parcela XXXXX/ X do roku 1993 ako parcela EN, po roku 1993 ako parcela katastra nehnuteľností. Tak darovacia zmluva ako i notárska zápisnica boli predmetom vkladového konania. Ak notárska zápisnica konštatovala vlastnícke právo N. I., notár mal k dispozícii všetky podklady, na základe ktorých zápisnicu vydal. U N. I. s hlásením zmien 6/93 vznikla držba. Z geodetického hľadiska je možné, že došlo medzi určitými osobami k určitému zaznamenaniu rozdelenia, avšak nie je preukázané, že by toto rozdelenie aj dodržiavali. Mapku o rozdelení mal k dispozícii, táto ukazuje rozdelenie, avšak v katastri toto zaznamenané nie je. Na podanom znaleckom posudku znalec vo výpovedi zotrval.

31. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesov poukazoval na rozsah vykonaného dokazovania ako i unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca nadobudol parcelu darovacou zmluvou od svojej matky Z. Y., ktorá nehnuteľnosť nadobudla po svojej matke Y. X., ktorá bola vedená ako pozemnoknižná spoluvlastníčka. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo od nevlastníka a z tohto dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatná. Ak žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo od N. I., potom s ohľadom na vyššie uvedené je toto zo strany žalobcu vykonaným dokazovaním vyvrátené. Žalobca užíva predmetnú nehnuteľnosť od roku 1993 dobromyseľne, predtým ju užívala jeho predchodkyňa. Už v konaní bolo konštatované, že nehnuteľnosť žalobca užíva najmenej od roku 1996 (od roku 1993). To, že žalobca podal žalobu až v roku 2008, nijako nespochybňuje dobromyseľnosť jeho držby. Žalobca opakovane tvrdí, že pozemok užíva pokojne a nerušene. Sporná nehnuteľnosť pripadla v rámci deľby medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi Y. X., právnym predchodcom žalovaného pripadli iné pozemky a iné časti pozemnoknižnej parcely, o čom svedčí aj list vlastníctva č. XXXX a NZ 427/199. Žalovaný taktiež spĺňa podmienku vydržacej doby, keďže nehnuteľnosť nerušene užíva už od roku 1993, do vydržacej doby sa okrem toho v zmysle započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho predchodca. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázal žalobca na uznesenie NS SR resp. . Na strane žalobcu sú v plnej miere splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

32. Právny zástupca žalovaného v rámci nielen prednesov ale i písomných podaní uvádzal, že žalobca žiadne zo svojich tvrdení v konaní nepreukázal, hoci na ňom je dôkazné bremeno ako žalobcovi preukázať svoje tvrdenia. Poprel všetky tvrdenia žalobcu pokiaľ tvrdil, že osvedčenie o vydržaní bolo N. I. vydané na základe nepravdivých údajov, nakoľko tento spornú parcelu nikdy neužíval. Táto veta sa v znaleckom posudku V.. C. a ani notárskej zápisnici N285/93, NZ 427/95 nenachádza. Práve žalobca je povinný všetky tvrdené skutočnosti v konaní aj preukázať (nie ich iba vykonštruovať a účelovo podsúvať súdu v domnení, že sa jedná o pravdu, resp. o už preukázanú skutočnosť v konaní), teda na ňom spočíva dôkazné bremeno, že predmetný úkon notárska zápisnica N285/93, NZ 427/95 je absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže tak žalobca doteraz neučinil, tak jeho vyjadrenie je iba v rovine nepreukázaného tvrdenia. To isté platí aj vo vzťahu k tomu, čo uvádza k rozsudku KS Žilina z 30.9.2013, pretože citované vety v ňom vôbec nie sú použité, nakoľko tieto sú použité v notárskej zápisnici. Poukázal na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a keďže N. I. napokon

zdedil pozemky po I. I., tak ich nadobudol ku dňu jej smrti v roku 1987 a preto prvým vlastníkom bol práve N. I.. V rámci súdneho konania žalovaný zdokladoval tú skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola riadne vo vlastníctve N. X., ktorý si na nej postavil rodinný dom a riadne ju užíval už niekedy od roku 1924. Následne žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, keď N. I. ju nadobudol od I. I. a táto od jediného pôvodného vlastníka N. X.. Zotrval na tvrdeniach k dobromyseľnosti držby. Poukázal na to, že žalobca zmluvou z roku 1993 nadobudol nezákonne iba podiel na nehnuteľnosti vo výške 1/8 a to od nevlastníčky, pretože Z. Y. nebola nikdy vlastníčkou a ani spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti KNC č. XXXXX/X. K dobromyseľnosti držby túto jednoznačne dokumentujú všetky citované súdne spisy k jednotlivým sporom žalobcu k rodine I.. Vzhľadom na tieto súdne spory nie je dobromyseľnosť žalobcu daná a už vôbec nie preukázaná, ako to tvrdí žalobca, práve naopak, súdnymi spormi je preukázaná jeho nedobromyseľnosť. V tejto veci už súd zaujal stanovisko k vlastníctvu Y. X. sporného pozemku, keď v rozsudku č. -42 zo dňa 2.12.2008 na str. 3 ods. 2 uviedol, že: „Parcela KNC č. XXXXX/X je vytvorená z pozemno-knižnej parc. XXXX, ktorá nebola predmetom dedenia po Y. X. a teda ani Z. Y. nemohla nadobudnúť túto nehnuteľnosť, pretože ani právna predchodkyňa navrhovateľa nebola vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Na druhej strane pokiaľ ide o vlastníctvo parc. XXXXX, ktorá bola rozdelená na XXXXX/X a XXXXX/X, tak ako to vyplýva z predložených LV, obe tieto parcely majú výmeru 3.621 m2. Podľa vyjadrenia navrhovateľa podiel 1/8-iny, ktorý navrhovateľ nadobudol, zodpovedá v metroch štvorcových 542 m2, pričom navrhovateľ užíva celú parc. XXXXX/X, ktorá má výmeru 2.484 m2. Teda ak na základe deľby v rodine boli tieto nehnuteľnosti podelené, potom navrhovateľ užíva z pôvodnej pozemno-knižnej parcely viac, ako na podiel jeho právnej predchodkyne prislúcha.“ Na pojednávaní oboznamovaná notárska zápisnica N285/93, NZ 427/95, z ktorej vyplynulo, že N. I. si chcel osvedčiť predmetnú nehnuteľnosť vydržaním, avšak notárka N.. G. vyzvala v roku 1993 dotknuté osoby na podanie žaloby, pričom Q. Y. podal žalobu na Okresný súd Čadca, pretože namietal vydanie osvedčenia o vydržaní, avšak súdny spor prehral a preto notárska N.. G. vydala osvedčenie o vydržaní. Právny zástupca žalobcu spochybňoval výpovede svedkov p. C. I. a jeho syna p. N. I., nakoľko ich výpovede boli účelové a nevypovedali pravdu, ale spochybňoval svedectvá všetkých svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko nevypovedali k predmetu žaloby, ktorým je vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ale vydali len nepravdivé svedectvo o tom, komu pomáhali pri poľnohospodárskej činnosti na H.. Z doteraz vykonaného dokazovania je jasné, že jediným vlastníkom bol N. X., pričom po tomto dedila ako jediná dedička I. I. a po tejto N. I., ktorý mu spornú nehnuteľnosť ako žalovanému riadne odpredal. Žalobca Q. Y. sa v dedičstve po N. X. vôbec nenachádza, keď sa nachádza v dedičskej línii po babke , ktorá sa však k N. X. privydala až po tom, čo už bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, na ktorej si postavil dom a preto táto nehnuteľnosť ani nepatrí do BSM tak, aby sa vôbec zmenil vlastnícky podiel a preto jediným výlučným vlastníkom bol N. X.. Naďalej právny zástupca žalovaného zotrval v predmetnej veci na stanovisku, že v predmetnej veci je prekážka res iudicata, nakoľko o rovnakej nehnuteľnosti bolo už právoplatne rozhodnuté medzi tými istý účastníkmi konania, pričom poukázal na rozsudok NS SR č. z 27.8.2014. Zo všetkých spisov, ktoré má súd priložené k tomuto konaniu, vyplýva, že Y. (v tomto prípade Z. a Q.) sa niekoľkokrát snažili dorovnať dedičské podiely po N. X., po ktorom nikdy nededili, avšak súd vždy ich návrhy zamietol. Preto úskokom a rôznymi podvodmi je napríklad Q. Y. zapísaný ako spoluvlastník na parc. KNE č. XXXX/X, /., /., vedenom na LV č. XXXX pre k.ú. Č. titulom rovnakej darovacej zmluvy V-901/93 ako v tomto konaní, čo svedčí o tom, že túto parcelu nikdy Z. Y. nezdedila. Q. Y. teda na základe jednej darovacej zmluvy dnes drží parcely KNE č. XXXX/X, /., /. v spoluvlastníckom podiele 1/8, ktoré predstavujú výmeru 21.281,25 m2, teda viac ako 2 hektáre a on sa ešte domáha celej parcely KNC č. XXXXX/X. Je na dôkaznom bremene žalobcu, aby preukázal, že Z. Y. žila striedavo v Č. na H., pretože doposiaľ všetky listiny a dôkazy vykonané v tomto konaní preukazujú opak, t.j. že žila iba v G. H. alebo na ul. T. D. Č.. Žalobca síce spomína nejaké výpovede svedkov, avšak ich mená neuvádza, pričom žiaden svedok vypočutý v tomto konaní nič také netvrdil, čo uvádzal žalobca. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám (uznesenie ÚS SR č. z 10.2.2010). Okrem iného poukázal i na rozhodnutie ÚS SR č. , podľa ktorého k nastúpeniu konštitutívnych účinkov vkladu má totiž byť podľa doterajšej súdnej praxe potrebný popri vklade aj platný právny úkon - dobrá viera v správnosť zápisu vlastníckeho práva v katastri zo strany osoby, ktorá mala v zmysle zmluvy o prevode nehnuteľnosti nadobudnúť nehnuteľnosť, je v tomto smere bezprávneho významu. V prípade absencie platného právneho úkonu by mohol v zmysle prevažujúceho právneho názoru prezentovaného v súdnej praxi dobromyseľný domnelý nadobúdateľ nadobudnúť nehnuteľnosť za určitých okolností „až“ vydržaním. Iná situácia je v prípade originálneho spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. V prípade originálneho spôsobu nadobudnutia vecného práva

k nehnuteľnosti a teda aj vlastníckeho práva k nehnuteľnosti totiž priznáva slovenská súdna prax zvýšenú mieru ochrany nadobúdateľovi tohto práva. Samotný žalobca sa vyjadril k reálnej deľbe, pričom potvrdil deľbu medzi N. a B., v rámci reálnej deľby aj sporný pozemok pripadol samotnému N. X.. Z dedičstva boli vyplatení teda samotná Z. aj Q.. Súčasťou spisu je aj rozsudok z roku 1981. Rozhodnutím okresného aj krajského súdu bolo rozhodnuté, že má vypratať samotný žalobca rodinný dom aj pozemok, čiže ak existuje takéto rozhodnutie, je zrejmé, že žalobca Q. Y. okupuje v danom spore predmetné nehnuteľnosti bez práva a teda z bezprávia nemožno vytvoriť právo. Samotná D. X. podľa listinných dôkazov oboznámených na pojednávaní uviedla, že ich Q. Y. bil. Zo spisového materiálu z čl. 508 až 510 vyplýva, že samotný žalobca vzal žalobu späť čo konkrétnej parcely tvoriacej predmet tohto sporu, pričom už nechcel zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, sám sa necítil ako vlastník. Zároveň je jednoznačne preukázané, že samotná Z. Y. bývala u I. č. XXX, čo potvrdila aj svedkyňa, ktorá mala domček za železničnou stanicou v Č.. V dedičskom konaní boli prejedané parcely, avšak Z. Y. nikdy predmetnú nehnuteľnosť nezdedila, ani iným spôsobom nenadobudla.

33. Na pojednávaní súd vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením listinných dôkazov postupom podľa ale i prečítaním listín z pripojených spisov, výpoveďou žalovaného, z ktorých mal za preukázané nasledovné skutočnosti:

34. Súd mal preukázané, že v konaní vedenom na notárskom úrade pod sp. zn N 377/93, (čl. 1) žiadali vydať Q. Y. a manželka Z. osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam vo vzťahu k parcele č. XXXX, XXXXX/X a iným, ale teda nemala byť predmetom vydania osvedčenia parcela tvoriaca predmet sporu, je pripojená pkn. vl. č. XXX, čl. XXX identifikácia parciel z 22.6.1993, kde je uvedené, že v pkn. vl. parcela č. XXXX je evidovaný ako užívateľ I. N., podľa identifikácie na čl. 5 sú evidované parcely, pozemky, kde je evidovaný ako užívateľ Q. Y. a manželka Z., na čl. 9 potvrdenie z Mestského úradu v Č. vo vzťahu k užívaniu pozemkov čl. 10 potvrdenie z Mestského úradu v Č., kde okrem iných pozemkov, kde je uvedená parcela č. XXXXX/X, ktorú mal užívať N. I.. čl. 19 oznámenie J. N., ktorá adresovala notárke D. Š. 26.8.1993, v ktorom uviedla, že sa dozvedela, že jej brat Q. Y., ktorý obýva dom a obhospodaruje pôdu a lesy, uplatnil vlastníctvo v plnom rozsahu po ich mame a ju ako dcéru nikdy nespomína. Chcela by sa s ním dohodnúť, teda s bratom, že ak sa on vzdá svojho podielu po neb. otcovi N.T. Y. v jej prospech, vzdá sa ona svojej čiastky po mame. Vo vzťahu k predmetnému spisu je potrebné uviesť, že žalobca s manželkou dôvodili podanie návrhu na vydanie osvedčenia tým, že ich matka im tieto nehnuteľnosti darovala ústnou darovacou zmluvou v roku 1975, v tomto stave ich užívala Z. Y. po nej Q. Y. s manželkou ako svoje výlučné vlastníctvom dobromyseľne.

35. Z pripojeného spisu D 456/1971 mal súd preukázané, že bolo vedené dedičské konanie po zomr. N. X., zomr. XX.X.XXXX a na čl. 6 je list Štátneho notárstva v Čadci adresovaný Stredisku geodézie a kartografie, kde žiadali o identifikáciu parciel po neb. N. X., zomr. XX.X.XXXX, kde oznámili, že bol vedený ako vlastník alebo ako užívateľ parcely pkn. vl. XXX na parcele č. XXXX, kde bol postavený dom č. XXX v stave neidentickom, čl. 7 správa z Mestského národného výboru v Č., odboru poľnohospodárskeho, v ktorom oznámili pre Štátne notárstvo, že navrhujú, aby všetku poľnohospodársku pôdu po neb. prevzala I. I., bytom Č., X. č. XXXX, čl. 11 zápisnica zo dňa 12.12.1972, v ktorej boli zopakované výsledky doterajšieho konania na Štátnom notárstve, kde I. I. udáva, že ona celé dedičstvo prevziať nemôže, nie je v stave ho obrobiť, lebo je chorá, má päť maloletých detí, manžel je na dôchodku ako invalidný dôchodca, teda tento majetok obrobiť nedokáže, čl. 12 kde Štátne notárstvo vykonalo vyporiadanie, kde dedičstvo ako také pripadlo I. I., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., H. č. XXXX po neb. N. X., toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. na čl. 15 súdneho spisu a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že nie je možné za preberateľku určiť manželku preberateľa, nakoľko táto vzhľadom na jej vek 77 rokov by nebola schopná poľnohospodársku pôdu obrobiť, v zmysle vyjadrenia bola za preberateľku určená I. I..

36. Z pripojeného spisu N 115/1984 mal súd preukázané, že na čl. 1 je vedený dotazník a čestné vyhlásenie z 28.3.1984, kde išlo o prevod medzi Z. Y., rod. X., Q. Y. a Z., rod. G., išlo o prevod 1 domu č. XXXX v osade H., 1 hospodárskych budov pri dome bez pozemku, z predmetnej zápisnice vyplýva v bode IV. je uvedené, že v 1 je spoluvlastníčkou I. I., čl. 3 rozhodnutie v dedičskej veci po neb. Y. X., rod. R. -98, rozhodnutie sa okrem iných pozemkov dotýka aj parcely vo vl. XXX, parcela XXXX/X, 10995/B pod B10 v stave neidentifikovanom, vo vl. je zároveň zapísaná aj parcela XXXX, ktorej časť je totožná s parcelou EN XXXX - neplodná plocha a lúka č. XXXX roľa pod B10 v 1/8, čl. 5 spisu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6.12.1983, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil

rozhodnutie štátneho notára vo vzťahu k odvolaniu I. I.. Z čl. 1 vyplýva, Z. Y. bývala v Č., O. I. č. XXX. Z pripojeného spisu bola oboznámená strana 15, je to notárska zápisnica medzi Z. Y., Q. Y. a manželkou, kde darovala Z. Y. svojmu synovi a jeho manželke spoluvlastnícky podiel v 1 k drevenému domu súp. č. XXXX a k hospodárskym budovám, čl. 18 spisu rozhodnutie Mestského národného výboru v Č., ktorý proti rozhodnutiu, resp. proti prevodu nevzniesol žiadne námietky, nie sú tam dotknuté žiadne záujmy poľnohospodárskej ani inej výroby, čl. 28 správa z Krajskej správy geodézie a kartografie v Banskej Bystrici z 20.3.1986, kde je vedený v kat. úz. Č.Z. vo vl. XXX na parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 146 m2 X. N. a Y., rod. R..

37. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. (pôvodne evidovanom pod sp. zn. ) bol oboznámený návrh na začatie konania z 21.10.1987, ktorý návrh podal Q. Y., Z. Y., rod. G. a Z. Y., rod. X. proti odporcom, teda žalovaným: N. I., D. X., D. X., a predmetom tohto konania bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva k domu č. XXXX v kat. úz. Č. a k parcele zapísanej vo vl. XXX parcela č. XXXX. Z bodu II. daného návrhu vyplýva: „Naši právni predchodcovia N. a Y. X. túto parcelu výlučne sami užívali a to od reálnej deľby, ktorá sa uskutočnila s B. a Z. X. niekedy v roku 1935, kedy si na tejto parcele postavili rodinný dom č. XXXX, B. a Z. X. majú taktiež svoje parcele reálne vydelené. Na tomto pozemku, na ktorom stojí dom, hospodári môj syn, navrhovateľ v rade 1) a pretože tento pozemok chcem im darovať, žiadam preto zrušiť spoluvlastníctvo k tomuto pozemku tak, že tento pripadne do môjho výlučného vlastníctva a ja zaplatím spoluvlastníkovi N. I. 5.686,- Kčs.“ Na čl. 4 spisu mal súd preukázanú identifikáciu parciel, je to identifikácia z 20.10.1987, pkn. vl. XXX parcela č. XXXX, kde je vedený ako užívateľ D. X., výpis z evidencie nehnuteľností vo vzťahu k číslu domu, resp. č. súp. XXXX, teda k domu č. XXXX, je vedený ako Q. Y. a Z. G., tí vlastnia 1, I. I.M., rod. X., nar. 20.3.1925 vlastní 1 na základe položky z výkazu zo zmien 99/1986. Podľa č.l. 6 - notárskej zápisnice spísanej 6.12.1976 B. X. predáva manželom D. X. a jeho manželke D. X. polovicu domu č. XXXX aj s parcelou a hospodárskymi budovami, ktoré sú zastavané na parcele č. EN XXXX a XXXX kat. úz. obce Č., čl. 6a výpis z pkn. vl. XXX, kde je vedená parcela č. XXXX, dom č. XXX s dvorom a maštaľou, stodolou, lúkou, pasienkom, vlastníctvo je zapísané pod B6 X. N., X. B., potom sú uvedení N. X., Y. X., B. X., Z. X., pod 11 N. X., B. X., čl. 6b identifikácia zo dňa 6.5.1976, kde k parcele č. XXXX je zapísaný dom a dvor a je tam uvedený ako užívateľ B. X.. V danom spore podľa zápisnice na čl. 18 boli dňa 21.11.1988 boli vypočutí účastníci, teda strany sporu. V tejto zápisnici Q. Y. ako žalobca v rade 1) uvádzal: „Nehnuteľnosti zdedila v mojej polovici moja matka Z. Y., táto darovala, resp. darovala mne stavby podľa darovacej zmluvy RI 138/84. Túto nehnuteľnosť som užíval spoločne s matkou a teraz ju užívam so svojou manželkou.“ Navrhovateľka Z. Y. pridržiava sa výpovede manžela. Navrhovateľka v rade 3) Z. Y., rod. X., nar. XX.X.XXXX uvádzala: „Nehnuteľnosti som nadobudla po svojej matke Y.Í. X. a to polovicu rodinného domu a polovicu pozemku pod rodinným domom. Druhú polovicu po otcovi N. X. zdedila moja sestra I. I.Á.. Rodinný dom si moji rodičia postavili, keď som mala asi dva roky. Odvtedy sme tam bývali a neskôr ja a teraz môj syn Q. Y., ktorému som svoju časť darovala. Pozemok pod domom moji rodičia vymenili s B. a Z. X. a za to dostali pozemky inde vydelené.“ Žalovaná v rade 3) D. X. uvádzala: „Viem, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Viem aj o tom, že kedy došlo k reálnej deľbe medzi mojimi rodičmi B. a Z. a rodičmi žalobníčky. Moji rodičia dostali pozemky inde vydelené, ja si nerobím žiadne nároky do žalovaných parciel. My sme zapísaní na ich pozemkoch a oni sú zapísaní zasa na pozemkoch našich.“ V spore bol vypočutý (č.l. 20 spisu) 29.11.1988 žalovaný D. X., ktorý uviedol: „ Rodičia sa medzi sebou podelili asi v roku 1943, dodatočne predložím listinu o deľbe. Do domu, hospodárskych budov a pozemku si nároky nerobím. Iba ak by zasahovali do cesty. Chcem povedať ešte toľko, aby sa to vyriešilo všetko naraz, aj naše pozemky. Cesta mala by ísť cez dvor žalobcov.“ Na pojednávaní zo dňa 7.12.1988 žalovaný D. X. predložil listinu o deľbe, podľa ktorej nad parcelou č. XXXX a XXX a XXXX je vyznačená cesta, podľa listiny N. je pľac pod domom, lúka niže domu XXX, lúka niže maštale XXX, niže stodoly a stodola vo výmere 5079 m a B. je lúka niže N. XXXX, lúka niže domu B. XXXX, pľac pod domom XXX, nad domom XXX a stodola XXX o výmere 3558 m, spoločné sú izba a maštaľ XXXX, stodola XXX a pľac za stodolou XXX. Po nahliadnutí listina bola vrátená (v kópii nebola nikdy súčasťou spisu, išlo iba o tvrdenie preukázané na pojednávaní a zapísané v zápisnici).

38. Zo spisu č. mal súd preukázané, že na č.l. 69 a nasl. je zápisnica z Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde z predmetnej zápisnice vyplynulo vyjadrenie žalovanej v tomto spore v rade v rade 1/ uvádzala: „Je pravdou, že sa nasťahoval za života starej matky do domu, avšak keď prevzala nehnuteľnosti moja matka, tak podala podnet proti nemu a žalobu o vypratanie, v konaní bola moja matka I. I. proti Q. Y. a jeho manželke o vypratanie sporného domu úspešná a vyhovelo sa žalobe, že je povinný sa v lehote 15 dní vypratať z rodinného domu.“ Na dôkaz svojho tvrdenia preložila súdu

rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25.3.1981 , z ktorého sa zisťuje, že skutočne rozhodoval Okresný súd v Čadci , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.3.1981, bolo vyhovené žalobe I. I., domácej, bytom Č., H. č. XXXX proti žalobcom 1), 2) o vypratanie domu č. XX v Č. H.. Z tohto spisu na čl. 167 bolo uvedené v zápisnici o pojednávaní z 26.8.1991 stanovisko a vyjadrenie žalobcu v rade 1), kde žalobca uvádzal: „O deľbe viem od svojej matky a viem toľko, že v roku 1939 podelili sa medzi sebou N. X. a B. X., bližšie sa k deľbe vyjadriť však neviem. Parcela, o ktorú v konaní ide a na ktorej je postavený dom, pripadla po deľbe N. X. a potom už k ďalšej deľbe nedošlo. Po deľbe už nedošlo ani k zámenám, ani ku kúpe. Parcela, o ktorú ide, sa užívala od deľby rovnako až doposiaľ.“ Žalovaná v rade 1/ I. S. potvrdila deľbu, mala vedomosť o tom z rozprávania matky a ujcov, došlo k nej v roku 1939 medzi N. X. a B. X.. D. X. uviedol, že k deľbe došlo v roku 1944 medzi N. a B.. Nehnuteľnosť, na ktorej je postavený dom, užíval N. X. a cesta, ktorá je na pozemku, bola ešte predtým, keď to užívala, resp. kupovala stará matka.

39. V danej veci je potrebné uviesť, že na pojednávaní vo veci do zápisnice bolo vyhlásené uznesenie: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXXX zapísanej vo vl. XXX kat. úz. Č. totožnej s KN XXXXX/X, XXXX/X - zastavané plochy o výmere 1058 m2 a 31 m2 sa zastavuje.“ Predmetom teda ďalej nebolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý teraz tvorí predmet sporu. Počas konania žalobca (a rovnako aj jeho matka) tvrdil, že je iba podielovým spoluvlastníkom, nie výlučným.

40. Zo spisového materiálu Okresného súdu Čadca sp. zn. bol oboznámený návrh na začatie konania čl. 1 z 24.11.2004, kde žiadal právny predchodca žalovaného N. I. prejednať parcely, ktoré neboli ani súčasťou dedičského návrhu po matke I. I.. Tento návrh bol doplnený a upravený, na čl. XXX je pkn. vl., kde sú evidované parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXXX/XB, na čl. 20 je uvedený pozemnoknižných spoluvlastníkov, tak ako uvádzal právny zástupca žalovaného v rámci svojich písomných podaní, to znamená preukazujúcich právne nástupníctvo, kde je uvedené, že so zmluvou z 28. júna 1938 bol podiel Y. C., rod. X. na základe kúpnopredajnej zmluvy daný a to N. X., Y. X., B. X. a Z. X. na základe iného úkonu z 29. marca 1939 Čd 1250 na podiely N. X., podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti sa vložilo vlastnícke právo N. X. a B. X. každému v jednej polovici. Z predmetného spisového materiálu boli oboznámené taktiež čl. 31 až 34, ide o návrh z o dňa 24.11.2004, ktorý návrh podali navrhovatelia I. S., N. I., N. I., D. I., Š. I., G. I., Q. I., J. D.Š. a D. K., ktorí sa domáhali rozhodnutia vo vzťahu k prejednanému dedičstvu. Zo spisového materiálu, ktorý je zažurnalizovaný v tomto spise a tvorí prílohu evidovanú na čl. 48, teda spojený spis, bola oboznámená strana čl. 28 zápisnica napísaná na Štátnom notárstve v Čadci 29.9.1987, kde z obsahu vyplýva: „Poručiteľka dedila nehnuteľnosti po neb. matke Y. X. na základe uznesenia krajského súdu a u tohto dôvodu zaslala výplatu svojim súrodencom na čl. 67 spisu D 490/82. Dedičia prehlásili, že Z. Y. poručiteľke nevrátila vyplatené peniaze na základe prvého dedičského rozhodnutia a taktiež poručiteľke nevyplatila hotovosť uvedenú v danom rozhodnutí.“ Zo spisového materiálu čl. 30 mal súd zistené, že Z. Y. uvádzala, že výplatu podľa rozhodnutia D 490/82 v prospech I. I., ktorá tvorí sumu 3.580,60 Kčs, poručiteľke nevyplatila a bolo jej dané poučenie, že táto suma bude zaradená ako pohľadávka voči Z. Y. do aktív dedičstva. Podľa zápisnice na čl. 31 spisu z 13.11.1987 bola stanovená všeobecná cena majetku po poručiteľke, kde preberateľom dedičstva, pozostávalo z polovice domu č. XXXX, polovice drevárne, bol syn poručiteľa N. I., nar. XX.X.XXXX s povinnosťou vyplatiť dedičom 1/ až 6/, 8/ až 9/ každému 5.919,60 Kčs do jedného roka od právoplatnosti, resp. po dovŕšení plnoletosti, preberateľkou dedičstva pozostávajúcej z druhej polovice, teda dom č. XXXX, maštale, stodoly a pohľadávky voči Z. Y., je dcéra I. S., rod. I., nar. XX.X.XXXX, ktorá je povinná vyplatiť ustupujúcim dedičom 1, 2, 4, 9 každému 2.267,60 Kčs do jedného roka po právoplatnosti rozhodnutia, resp. po dovŕšení plnoletosti. Rozhodnutím uznesením zo dňa 11.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.12.2011, bola určená všeobecná cena majetku poručiteľky 7.452,28 Eur (ide o poručiteľku I. I., rod. X., nar. XX.X.XXXX), kde parcely evidované zdedil N. I.Á., rod. I., nar. XX.X.XXXX s tým, že mu nebola uložená povinnosť vyplatiť ustupujúcich spoludedičov, ale namiesto toho bolo zriadené vecné bremeno, predkupné právo na všetky nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet dedičského konania v prospech G. I., N., D. I..

XX. Súd v konaní zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania najmä výsluchom žalobcu, ktorého navrhol vypočuť právny zástupca žalobcu vo vzťahu k užívaniu spornej nehnuteľnosti, nakoľko užívanie ako také bolo preukázané jeho výpoveďami v iných súdnych konaniach ako i písomnými stanoviskami jeho právneho zástupcu, rovnako tak súd nevykonal ani ďalšie oboznamovanie listinnými dôkazmi majúc zato, že listiny, ktoré doposiaľ súd oboznámil dostatočne ,vytvárajú podklad pre to, aby súd o podanej

žalobe mohol spravodlivo rozhodnúť a znalecké dokazovanie podľa názoru súdu sa javilo v danej veci ako nehospodárne a nadbytočné. Z týchto dôvodov súd po ustálení skutkového stavu ku dňu 1.6.2021 vo veci meritórne rozhodol a dospel k nasledovným právnym záverom: 42. Predmetom sporu je nárok žalobcu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - konkrétnej parcely CKN č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 1137 m2 zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom území Č., okres Čadca (pozemok sa nachádza v miestnej časti M. stranami sporu okrem iného označovaná časť H.).

43. Táto nehnuteľnosť bola po vykonanom znaleckom dokazovaní identifikovaná znalcom V.. N. C. v znaleckom posudku č. XX/XXXX tak, že táto bola predmetom prevodu vlastníckeho práva jednak darovacou zmluvou V 901/1993, ktorou zmluvou darovala Z. Y. podiel 1/8 (3/24) svojmu synovi - žalobcovi a jednak táto parcela bola predmetom notárskej zápisnice N285/93,NZ 427/95, ktorou si osvedčil vlastnícke právo právny predchodca žalovaného N. I., ktorý následne v roku 2008 kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena V 301/08 zo dňa 14.2.2008 previedol nehnuteľnosť na aktuálneho žalovaného. V tomto smere súd mal teda preukázanú identifikáciu parcely, nakoľko išlo o totožnú parcelu, ktorá bola predmetom prevodu tak u žalobcu (pozn. len v podiele 1/8) ako i u žalovaného, ktorý nadobudol od N. I. pôvodného vlastníka predmetnú nehnuteľnosť v celosti na základe kúpnej zmluvy v roku 2008, nakoľko notárskou zápisnicou NZ 285/93 vyhlásil N. I., že nehnuteľnosť nadobudol dedením po matke I. v reálne vydelenom stave na základe reálnej deľby medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a užíva ich on sám.

44. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Z. Y., právna predchodkyňa žalobcu a jeho matka, darovala svojmu synovi podľa darovacej zmluvy 3/24 (1/8) pozemku zastavené plochy o výmere 1137 m2 zmluvou, ktorá bola na Správe katastra zavkladovaná pod V 901/93-2 22.6.1993, ktorý pozemok zdedila po matke a je zapísaný v pozemkovej knihe k.ú Č. vo vložke XXX ako mpč. XXXX, ktorý je totožný s nehnuteľnosťou vedenou v EN ako mpč. XXXXX ( zmluva č.l. 7 a rovnopis v spise V 901/93).

45. Podstatné však v danom spore je zistenie, že z pozemnoknižnej vložky zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. ( č.l.19 a nasl.) mal súd preukázané, že pod B 8 je prvý vlastnícky zápis k predmetu sporu parcele XXXX a vo vzťahu k rodine X., kedy nadobudli podiel v roku 1917 (nakoľko ide o maďarsky písaný dokument, súd môže usudzovať, že sa tak stalo z titulu dedičstva minimálne pre maloletosť B. - táto poznámka o maloletosti bola pod B9 vymazaná) a to N., B. a N.. Pod B10) je záznam o tom, že podiel Y. C., rod. X. (matka N. a B.) na základe kúpnopredajnej zmluvy nadobudli manželia N. X. a Y. X. rod. R. Y.aždý v 1, a B. X. a Z. X., rod. G., tiež každý v 1-tine. Podiel N. X. nadobudli v roku 1939 B. X. a N. X. a to každý v 1-ici. Na podklade toho možno usudzovať, že N. X. nadobudol do BSM s manželkou Y. iba podiel kúpnou zmluvou od Y. C., rod. X., čomu by zodpovedal podiel Y. 1/8 a zvyšná časť patrila Jánovi (nebolo preukázané, že by patrili podiely do BSM) a teda ostatné podiely nadobudol do výlučného vlastníctva. Iné záznamy o prevodoch vo vložke vo vzťahu k tejto parcele uvedené nie sú. Týmto teda možno uzavrieť, že predmetná parcela sa stala vlastníctvom dvoch bratov N. a B. a v časti kúpnej zmluvy, čo do podielu Y. mali účasť aj manželky N. a B. (Y. a Z.). 46. Vo vzťahu k dedičstvu po zomr. Z. I.Á. bolo bezpochyby preukázané, že predmetom pôvodného dedičského konania nebola parcela KN XXXX, čo vyplynulo z rozhodnutia D 488/87, nakoľko v rámci dedičského konania boli predmetom iba nehnuteľnosti a to rodinný dom č.s. XXXX a č.s. XXXX s príslušenstvom, nikde spomínaný pozemok nebol, tento sa snažil v dedičskom konaní - dodatočnom prejednať právny predchodca žalovaného, kedy túto nehnuteľnosť v prvotnom návrhu zahrnul do masy neprejednaného majetku po poručiteľke ( č.l. 2 spisu). Nič to nemení na tom, že dedičstvo nadobudli právni nástupcovia po I. I. jej smrťou a rozhodnutie iba deklaruje skutočný faktický stav, pričom N. I. ako dedič vstúpil do držby, úžitku spornej nehnuteľnosti po svojej matke I. I.U..

47. Na podklade tohto zistenia je potrebné uviesť, že žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy V 301/2008 zo dňa 14.12.2008 nikdy nebol výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti - pozemku, o ktorý aktuálne vedie súdny spor. Táto skutočnosť mu bola známa v priebehu celého súdneho sporu vedenom pod sp. zn. , kde on, jeho matka ako i svedkovia v spore vypočutí (viď odôvodnenie) potvrdili, že nehnuteľnosť patrila N.T. X., pričom sám žalobca uviedol „O deľbe viem od svojej matky a viem toľko, že v roku 1939 podelili sa medzi sebou N. X. a B. X., bližšie sa k deľbe vyjadriť však neviem. Parcela, o ktorú v konaní ide a na ktorej je postavený dom, pripadla po deľbe N. X. a potom už k ďalšej deľbe nedošlo. Na podklade toho možno jednoznačne ustáliť, že táto parcela tak ako bola predmetom

dedičského konania po zomrelom N. X. pripadla I. I.. Ak bol po manželke N. X. prejednaný podiel, bol to iba podiel čiastočný, ktorý nadobudla s manželom kúpou od matky N. X., nakoľko N.Á. X. bol s B. a N. pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci získali podiel titulom dedenia a títo ďalej spoločne nadobudli podiel i po N. X./bratovi a kúpou podiel od matky Y. C. X..

48. Súd v konaní o návrhu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam aplikoval ustanovenia v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) upravujúce podmienky oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania (§ a nasl Obč. zák.) v spojení s prechodnými ustanoveniami Obč. zák. o vzťahu súčasnej právnej úpravy a predchádzajúcej (ďalej citovanej) právnej úpravy, účinnej v čase držby sporných nehnuteľností žalobcom a jeho predchodcami, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa ust. , vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

49. V nadväznosti na záväzný právnym názor súdu vyššieho stupňa súd v danom prípade na podklade spisových materiálov mal preukázané, že užívateľom predmetnej nehnuteľnosti podľa potvrdení Mestského úradu Č. už z roku 1993 ( 9.4.1993 spis NZ 285/93) bol N. I., čo potvrdili i X. D. a B. O., ktorí sa vyslovili, že on nehnuteľnosti okrem tejto i iné drží a nikto si do nich nároky nerobí. Samotný žalobca bol proti vydaniu osvedčenia o vlastníckom práve z dôvodu, že on tam má spoluvlastnícky podiel ( č.l10 spisu). Notárskou zápisnicou N 285/93 zo dňa 27.10.1995 bolo vydané osvedčenie o vlastníckom práve N. I. a predmetom tejto bola i parcela XXXXX/X o výmere 1137 m2 (v celosti, nie podiele). Podľa notárskej zápisnice tieto nehnuteľnosti nadobudol po I. I., ktorá ich užívala na základe reálnej deľby s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti vo vydelenom stave.

50. Matka žalobcu darovala nehnuteľnosti v podiele 1-ice postavené na spornej parcele žalobcovi a jeho manželke notárskou zápisnicou N 115/84, avšak s vylúčením pozemku XXXXX a to už v roku 1984. V roku 1984 mala Z. Y. adresu pobytu Č. O. I. XXX, teda nie v osade H., ako uvádzal žalobca, že by tam žila. Toto bolo uvedené oficiálne v zápisnici. Všetci účastníci boli uzrozumení, že ide o prevod nehnuteľnosti bez pozemku. Tomu svedčí i výpis pozemkovej knihy pri prevode, že je uvedená parcela XXXX - dom č. XXX s dvorom a maštaľou. Podľa identifikácie na č.l. 28 tohto spisu parcela patrila k 20.3.1986 a bola vedená na meno N. X. a Y., r. R..

51. Tu je na mieste však potrebné uviesť, že N. X., narodený XX.X.XXXX zomrel XX.X.XXXX. Jeho manželka bola Y. X., rod. R.. Prejednania dedičstva sa zúčastnili všetci dedičia, teda okrem manželky Y. aj deti N. X., dedičov bolo šesť. Mestský národný výbor v tom čase podľa platného zákona navrhol, aby všetky parcely - všetky poľnohospodársku pôdu prevzala I. I., ktorá prevzala všetky nehnuteľnosti zapísané na meno poručiteľa v stave neidentickom okrem iného i v zápise č. XXX parcelu XXXX. V odôvodnení bolo poukázané na sceľovanie pozemkov, nie na drobenie a preto aj napriek nesúhlasu všetku pôdu prevzala I. I., nakoľko sa zásadne nepripúšťalo delenie týchto pozemkov. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.2.1973 sp. z. . Podľa názoru súdu I. I. minimálne od roku 1973 bola oprávnenou držiteľkou a vlastníčkou pozemkov.

52. Podľa dedičského rozhodnutia -98 právoplatného 27.2.1984 bolo prejednané dedičstvo po Y. X., rod. R. a predmetom dedičského konania bola i nehnuteľnosť na meno poručiteľky vedená vo vl. XXX p.č. XXXX, ktorá je totožná s parcelou EN XXXX - neplodná plocha a EN XXXX - roľa v podiele 1/8, ktorú nehnuteľnosť v podiele 1/8 nadobudla Z. Y. s povinnosťou vyplatiť spoludedičom zákonné podiely. Žalobca si osvedčil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam rovnako ako právny predchodca žalovaného notárskou zápisnicou N 377/93, pričom vo vzťahu k parcelám uvedeným v tomto osvedčení žalobca deklaroval, že hoc je na nich vedený N. I. (na časti parciel) tento má nehnuteľnosti vydelené inde. Predmetom tohto úkonu nebolo vlastníctvo k parcele XXXXX/X ale k parcele XXXXX/X. Proti tomuto sa bránili okrem iných i N. I. podaním námietok a žalobou , ktorá však bola zamietnutá a žalobca nadobudol vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. V odôvodnení rozhodnutia je citované, že žalobca uviedol, že predchodcovia mali nehnuteľnosti reálne podelené a keď si okrem iného vybavoval i právny predchodca žalovaného vlastníctvo k nehnuteľnosti osvedčením, kde aj oni mali polovičný podiel, preto si podali žiadosť na vydanie osvedčenia. Súd mal tiež preukázané podanie

žaloby Z. Y. proti N. I. a I. S. ( sp. zn. ), kde matka žalobcu namietala, že všetku pôdu zdedili N. I. a I. S. po svojej matke I. I., pričom oni boli 5 dedičia a domáhali sa vyrovnania podielov po N. X. tak, že sa stanú spoluvlastníčkami v podiele po 1/5 pričom podaná žaloba bola zamietnutá.

53. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva na Slovensku v historickom kontexte je všeobecne známa tak, ako neformálnosť nakladania s predmetom vecných práv k nehnuteľnostiam ich účastníkmi, vrátane práva vlastníckeho - na čo musela opakovane reagovať zákonná právna úprava, umožňujúca platné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania, ktorý sa môže prirodzene uplatniť len tam, kde už nejestvuje predchádzajúci iný platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 132 Obč. zák.). Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam hnuteľným i nehnuteľným je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias uhorského obyčajového práva platného pre úpravu občiansko-právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne potom i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný ). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný 0/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút opäť vrátený novelou Obč. zák. - (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou , účinným od 01.01.1992. Súd má v danom prípade zato, že neboli splnené všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na splnenie podmienky vydržania u žalobcu, pretože je potrebné pre preukázanie vydržania, najmä podmienky dobromyseľnosti, splniť súčasne oprávnenosť držby, uplynutie zákonom vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Z tohto pohľadu i súd v konkrétnej veci skúma a posudzuje otázku dobromyseľnosti držby vo vzťahu k nedostatku dodržania elementárnych náležitostí formy a obsahu zmlúv o nakladaní s vecnými právami k nehnuteľnostiam, majúc na zreteli predmet a účel v našom právnom poriadku historicky významného a v praxi využívaného právneho inštitútu vydržania. Skúmanie všetkých zákonom ustanovených podmienok vydržania v rámci skutkového stavu v súdnom konaní - za dlhšie časové obdobie, často obsahujúce viacero generácií držiteľov, býva spravidla náročné a často nemožno už jednoznačne zistiť všetky podrobnosti a presné časové údaje. Zrejme i preto zákonodarca, v hypotéze právnej normy, ktorou upravil držbu a osobitne oprávnenú (dobromyseľnú) držbu ( Obč. zák. a obdobne i v predchádzajúcich cit. právnych úpravách podmienok vydržania) ako jednu z podmienok vydržania vlastníckeho práva, uvažuje s možnosťou existencie pochybností o oprávnenosti držby a pre takýto prípad (tzn. ak sú pochybnosti, ale súčasne dobromyseľnosť držiteľa nie je jednoznačne vyvrátená) stanovuje zákonnú domnienku, že ide o držbu oprávnenú.

54. Ako vyplýva z dokazovaním zisteného stavu držby a užívania sporných nehnuteľností - predmetný pozemok patril N. X. na základe deľby s bratom B., ktorú deľbu potvrdili obe strany sporu, manželkou N. bola Y.. Právna nástupnícka línia pre žalobcu sa odvíjala od manželky N. X., kedy jej dcéra Z. Y./ matka žalobcu, zdedila po matke majetok a predmetný pozemok darovacou zmluvou zo dňa 7.6.1993 v podiele 1/8 (3/24) previedla na syna. Nástupnícka línia žalovaného sa odvíja od N. X. (tento bol vlastníkom už pred manželkou Y.), po ktorom preberateľkou celého dedičstva a pozemkov po ňom sa stala I. I. a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D456/71 a po nej si sporný pozemok osvedčil notárskou zápisnicou NZ427/1995 N.Á. I., syn I. I., ktorý následne v roku 2008 previedol nehnuteľnosť na žalovaného I.. Q. S.. Podľa znalca sa N. I. oficiálne ujal držby v roku 1993, podľa názoru súdu neformálne N. I. už po smrti svojej matky. Tu možno uviesť, že minimálne od roku 1973 (v rámci rodovej zachovanej línie) nehnuteľnosť tvoriacu predmet tohto súdneho sporu držala a užívala v prírode v stave totožnom so stavom súčasným, jestvujúcim i v čase rozhodovania súdu v tejto veci, podľa identifikácie rodina I. v domnení, že im nehnuteľnosť patrí, nakoľko pozemky všetky dedila I. I./hoc proti svojej vôli po otcovi N. v celosti bez námietok v tom čase žijúcej matky Y. X.. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami nasvedčujúcimi oprávnenosti. Držiteľ je teda s ohľadom na existenciu svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam ako i osobám alebo i k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl, kedy za takýto sa považuje ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou. Tento prípad nastal i u právneho predchodcu žalovaného N. I., ktorý ako jeden z dedičov po I. I. mal zato, že jeho matka zdedila

predmetný pozemok ako celok. Svoju dobromyseľnú držbu s vedomím výlučného vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam založili na základe reálnej deľby pôvodných pkn. nehnuteľností medzi ich pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi N.T. a B., čo potvrdili svedkovia a i strany sporu, ktorú i mimo zápisu v pozemkovej knihe uhorské obyčajové právo uznávalo ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej predtým spoločnej, teraz rozdelenej nehnuteľnosti alebo jej časti (Úradná zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911; viď tiež Úr. sb. 1201). Hoci v konkrétnej veci sa nepodarilo zistiť, kedy presne k takejto reálnej deľbe došlo (podľa svedkov najneskôr v roku 1944), z výsledkov vykonaného dokazovania, správania sa jednotlivých spoluvlastníkov a ich nástupcov možno však jednoznačne usúdiť na jej existenciu, zakladajúcu so zreteľom na všetky okolnosti oprávnenú držbu nehnuteľnosti. Súd v danom prípade dospel k záveru, že vlastnícke právo vzniklo žalovanému (jeho právnemu predchodcovi N. I.) ako prvému, nakoľko ako prvý bol zapísaný vlastník predchodca jeho matky N. X. (ktorý si podelil nehnuteľnosti s bratom B.) a po ktorom dedila jeho dcéra I.Á. I., rod. X. a ktorej právnym nástupcom je N. I., ktorý previedol parcelu na aktuálneho žalovaného. 55. Predmetnú nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia žalovaného do doby, pokiaľ sa nenasťahoval do domu na spornom pozemku žalobca so svojou rodinou po smrti starej matky Y.T., po tejto dobe im v užívaní začal žalobca brániť, čo bolo preukázané z pripojených spisov a vyjadrení v spore vypočutých svedkov. Svedkovia vypočutí tak na návrh žalobcu ako i žalovaných zastávali názor toho, v prospech koho vypovedali, čo je i logické. Zhodne potvrdili, že žalobca býva v dome a teda pozemok užíva, k titulu nadobudnutia sa však vyjadriť svedkovia žalobcu nevedeli, niektorí ani nepoznali meno matky, prípadne starej matky a podobne. Svedkovia žalovaného potvrdili v rámci svojich výpovedí reálnu deľbu medzi právnymi predchodcami ako i to, že nehnuteľnosť mala patriť iba N., nie jeho manželke, ktorá sa privydala a mala pozemky na R.. Títo svedkovia však nemohli mať vedomosť o všetkých právnych úkonoch právnych predchodcov žalovaného tak, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania, kedy bolo preukázané nadobudnutie podielu kúpnou zmluvou aj u Y., manželky N.T.. 56. Pokiaľ žalobca mal vedomosť o osvedčení si vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovaného N. I., ktorý bol dovtedy vedený v evidencii užívateľov a fakticky sa uchopil držby už v roku 1995, od roku 1995, kedy nadobudol N.T. I. spornú nehnuteľnosť vydržaním, nepodal žiadnu určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu tu je na mieste poukázať na zásadu, že práva patria bdelým. Ak žalobca poukázal na osvedčenie právnym predchodcom žalovaného, rovnako i on si osvedčil nehnuteľnosti, kde mal podiel N. I.U.. Podľa názoru súdu takýmto spôsobom súhlasil v tom čase, kedy bolo realizované osvedčenie konkludentne s vlastníckym právom N. I., nakoľko neučinil žiadne ďalšie kroky po roku 1995, aby toto rozhodnutie zvrátil a zostal nečinným a to až do doby, kedy previedol nehnuteľnosť na aktuálneho žalovaného. Samotná skutočnosť, že sa stal vlastníkom domu postavenom na spornom pozemku v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva neznamená, že žalobca sa stáva a je vlastníkom i pozemku. Jeho správanie vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nemožno považovať absolútne za dobromyseľné tak, aby mu vôbec začala plynúť rozhodná 10 ročná doba pre vydržanie, pretože ani on a ani jeho matka nikdy do podania žaloby netvrdili a ani nemali od žiadneho titulu možnosť odvodiť toto tvrdenie, že by boli vlastníkmi v celosti. Samotné uchopenie sa faktickej držby (podľa názoru súdu neoprávnenej) nezakladá výlučné vlastníctvo k pozemku pre žalobcu. Pokiaľ by žalobca aj samotnej držby chopil, na podklade vykonaného dokazovania bolo by to len v rozsahu podielu darovaného matkou, nikdy nie však v celosti a uchopenie sa držby s vedomím o vlastníctve iba podielu nemôže viesť k vydržaniu spornej nehnuteľnosti. V spore žaloba nepreukázal, že by nadobudol zvyšné podiely od I. I., ktorá ich zdedila po svojom otcovi. Na podklade vyššie uvedeného preto súd podanú žalobu ako nie dôvodnú zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, vlastnícke právo tak zostáva zachované žalovanému. Na dovetok súd iba dopĺňa, že v rámci rozhodovania je viazaný petitom tak, ako ho učinil predmetom sporu samotný žalobca. 57. Podľa 255 ods. 1, 2 1/Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 2/Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. V danom spore vznikli trovy tak štátu - SR z titulu výplaty časti nákladov na znalca z rozpočtových prostriedkov, rovnako tak vznikli trovy aj stranám sporu. Žalobca v spore úspešným nebol a preto súd pri aplikácii ust. rozhodol o povinnosti žalobcu (čo do nároku na náhradu trov) nahradiť trovy, ktoré účelne vznikli protistrane - žalovanému a rovnako tak aj štátu. O konkrétnej

sume rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Podľa , podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.