Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Csp-106-2020.pdf
PDF · 118.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/106/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, 831 04 Bratislava- Nové Mesto, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: T. Š., I.. XX.XX,XXXX, Z. N. XX/XX, XXX XX B.- W. Z., o zaplatenie sumy 1537,83 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 604,75 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 132,90 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 132,71 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 130,22 eur od 10.12.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 106,98 eur od 10.01.2017 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 101,94 eur od 07.02.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 893,32 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 94,56 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1537,83 eur pozostávajúcej zo sumy 644,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 137,89eur od 11.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 137,70 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 135,21 eur od 10.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 111,97 eur od 10.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 121,74 eur od 07.02.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 893,32eur a náhrady trov konania na tom základe, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava IČO: 35 763 469 na základe ktorej medzi právnym predchodom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatkov, na základe ktorých bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému služby nasledovnými faktúrami: faktúrou č. 7608297223 zo dňa 22.09.2016 splatnou dňa 10.10.2016 vo výške 137,89 eur, faktúrou č. 7609268356 zo dňa 22.10.2016 splatnou dňa 09.11.2016 vo výške 137,70 eur, faktúrou č. 7610222080 zo dňa 22.11.2016 splatnou dňa 09.12.2016 vo výške 135,21 eur, faktúrou č. 7611184753 zo dňa 22.12.2016 splatnou dňa 09.12.2016 vo výške 111,97 eur, faktúrou č. 3412193829 zo dňa 22.01.2017 splatnou dňa 06.02.2017 vo výške 121,74 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti tým, že neplatil poplatky za poskytované služby právnemu predchodcovi žalobcu, pričom Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa došlo k ich postúpeniu na žalobcu, taktiež si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 893,32 eur na základe dvoch dodatkov k zmluvám o poskytnutí verejných služieb.
2. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a to Zmluvy o pripojení zo dňa 08.12.2009, Dohody o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 08.12.2013 a Dodatkov zo dňa 02.03.2016, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.08.2017, cenníka služieb, faktúry č.7608297223 zo dňa 22.09.2016 splatnej dňa 10.10.2016 vo výške 137,89 eur, faktúry č. 7609268356 zo dňa 22.10.2016 splatnej dňa 09.11.2016 vo výške 137,70 eur, faktúry č. 7610222080 zo dňa 22.11.2016 splatnej dňa 09.12.2016 vo výške 135,21 eur, faktúry č. 7611184753 zo dňa 22.12.2016 splatnej dňa 09.12.2016 vo výške 111,97 eur, faktúry č. 3412193829 zo dňa 22.01.2017 splatnej dňa 06.02.2017 vo výške 121,74 eur, vyčíslenia zmluvnej pokuty a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril.
5. Zo zmluvy o pripojení a z Dohody o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 08.12.2013 a dvoch Dodatkov zo dňa 02.03.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanému SIM kartu za účelom prihlásenia do siete a používania elektronických komunikačných služieb v dohodnutom programe Happy XL NAJ s dobou viazanosti 27 mesiacov, pričom žalovaný prevzal datové zariadenie Samsung Galaxy NOTE 4 výrobné číslo: 357221067637125, pričom za nedodržanie doby viazanosti 27 mesiacov bolo v Dodatku k zmluve zo dňa 02.03.2016 viazané na dohodnutú zmluvnú pokutu maximálne vo výške 630 eur pre nedodržanie doby viazanosti, ktorej výška bola závislá od počtu dní uplynulých od doby viazanosti. Na základe ďalšieho Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.03.2016 v programe Happy XL NAJ bolo žalovanému poskytnuté datové zariadenie Samsung Galaxy S Edge+64 GB výrobné číslo 353121075916442 a bola dohodnutá viazanosť služieb na dobu 24 mesiacov, v prípade porušenia doby viazanosti si účastníci konania dohodli maximálnu zmluvnú pokutu 860 eur, ktorej skutočná výška bola odstupňovaná podľa počtu dní viazanosti, teda podľa počtu dní zodpovedajúcim porušeniu doby viazanosti. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal žalobcovi riadne platiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb na základe vystavenej faktúry a v prípade porušenia doby viazanosti zaplatiť zmluvnú pokutu v závislosti od počtu dní viazanosti. Žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu z oboch Dodatkov k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.11.2016 tak, že začiatok doby viazanosti bol 02.11.2016, koniec viazanosti 02.11.2018, pričom žalovaný nezaplatil prvú faktúru splatnú dňa 10.10.2016, kedy porušil podmienky viazanosti. Základom zmluvnej pokuty bola suma 630 eur z prvého Dodatku k zmluve. Základ zmluvnej pokuty 630 eur mínus základ zmluvnej pokuty ponížený o uplynulý podiel z doby viazanosti čo je 372,30 eur /630-298/730x630/. Z druhého Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.03.2016 vyplýva, že bola dohodnutá zmluvná pokuta maximálne vo výške 860 eur mínus základ zmluvnej pokuty ponížený o uplynulý podiel z doby viazanosti čo je suma 521,02 eur 860-287/730x860/. že začiatkom doby viazanosti je 02.11.2016, koniec doby viazanosti 01.11.2018 v zmysle bodu 3 oboch Dodatkov k zmluvy o poskytovaní verejných služieb
6. Žalobca nadobudol pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2018 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, čím žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
7. Z pripojených faktúr súd zistil, že faktúra č.7608297223 zo dňa 22.09.2016 splatná dňa 10.10.2016 vo výške 137,89 eur pozostáva z ceny služieb vo výške 132,90 eur a poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, faktúra č. 7609268356 zo dňa 22.10.2016 splatná dňa 09.11.2016 vo výške 137,70 eur pozostáva z ceny služieb 132,71 eur a poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, faktúra č. 7610222080 zo dňa 22.11.2016 splatná dňa 09.12.2016 vo výške 135,21 eur pozostáva z ceny služieb 130,22 eur a poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, faktúra č. 7611184753 zo dňa 22.12.2016 splatná dňa 09.12.2016 vo výške 111,97 eur pozostáva z ceny služieb 106,98 eur a poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, faktúra č. 3412193829 zo dňa 22.01.2017 splatnej dňa 06.02.2017 vo výške 121,74 eur pozostáva z ceny služieb 101,94 eur a poplatku za prerušenie služieb pre neplatenie vo výške 19,80 eur / 16,50 eur + 20% DPH
3,30eur /. Súd dospel k záveru, že suma 19,96 eur /4 upomienky á 4,99 eur /za upomienky, navyše cena za jednu upomienku 4,99 eur je neprimerane vysoká, neprestavuje skutočné náklady na poštovné, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že upomienky reálne aj odoslal žalovanému a ak by ich bol aj odoslal, cena, ktorú si právny predchodca žalobcu účtoval nezodpovedala skutočným nákladom právneho predchodcu žalobcu za upomienku, pričom táto suma nebola individuálne zmluvne dohodnutá, ale právny predchodca žalobcu si ju účtoval jednostranne podľa ním vypracovaného cenníka bez toho, aby so spotrebiteľom zmluvne vyjednával. Taktiež suma za prerušenie služieb vo výške 19,80 eur s DPH vychádza jednostranne z cenníka právneho predchodcu žalobcu bez toho, aby žalovaný ju zmluvne individuálne dojednal a taktiež je neprimerane vysoká.
8. Podľa § 44 ods. l, ods.2 zákona č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ a k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
15. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
19. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
20. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
21. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára
tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne.
22. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
23. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
24. Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 544 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne aj keď nie v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom, ako fyzickou osobou- nepodnikateľom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.06.2015 a zo dňa 02.03.2016 a dva Dodatky k nim zo dňa 02.03.2016, na základe ktorých právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. Bratislava poskytovala žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť cenu dodaných telekomunikačných služieb. V tejto časti je žaloba žalobcu dôvodná, teda v časti faktúr, ktoré sa týkajú ceny dodaných telekomunikačných služieb vo výške 604,75eur /132,90+132,71+130,22+106,98+101,94/ ako aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 893,32 eur /372,30+521,02/v zmysle § 544 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dohodnutá zmluvne v oboch Dodatkoch k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorá je zmluvne odstupňovaná v závislosti od nedodržania časti doby viazanosti, ktorá bola celkom v zmysle zmluvy 27 mesiacov a žalovanému je účtovaná len v časti podielu v ktorom nedodržal dobu viazanosti uvedenú v bode 3 Dodatku k zmluve.
29. Z obsahu faktúr vyplýva, že žalobca si uplatnil za 4 upomienky á 4,99 eur čo je spolu suma 19,96 eur, ktoré nepredstavujú cenu služieb, tieto upomienky nie sú obsahom samotnej
spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, v ktorej sa okrem iného uvádza cena za jednu upomienku 4,99 eur, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú, nezodpovedá skutočným nákladom právneho predchodcu žalobcu na poštovné, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že upomienky vyhotovil a reálne aj odoslal žalovanému a ak by ich bol aj odoslal, cena, ktorú si právny predchodca žalobcu účtoval nezodpovedala skutočným nákladom právneho predchodcu žalobcu za upomienku, pričom súčasťou súdneho spisu žiadna upomienka právneho predchodcu žalobcu pripojená nie je. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru /čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu. Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na účtovanie neprimeraných nákladov za upomienku rozhodoval jednostranne dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa výšku dojednanej upomienky ovplyvniť ako je to v posudzovanom prípade. Dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Jednostranné účtovanie takto neprimerane vysokých nákladov za upomienku, ktorých existenciu žalobca ničím nepreukázal a žiadnu upomienku nepredložil, aj tak účtovaná suma za upomienku je neprimerane vysoká a nezodpovedá reálnym nákladom právneho predchodcu žalobcu za doručenie upomienky. V tomto prípade žalobca nepreukázal, že upomienku zaslal a v tomto prípade si môže účtovať len reálne náklady na jej doručenie, čo žalobca neučinil. Nakoľko zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv resp. jednostanne stanoveného cenníka dodávateľa. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky vychádzajúcej jednostranne od dodávateľa, bez možnosti spotrebiteľa jej výšku ovplyvniť, teda takéto jednostranné účtovanie upomienky, ktoré nebolo individuálne dojednané spotrebiteľom považuje súd za neprijateľné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež súd považuje za individuálne nedojednané a jednostranne vyúčtované podľa cenníka právneho predchodcu žalobcu aj účtovanie poplatku za prerušenie služieb pre neplatenie 16,50 eur + 20% DPH čo je suma 19,80 eur s DPH. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Jednostranné účtovanie upomienky vo výške 4x 4,99 eur čo je suma 19,96 eur a poplatku za prerušenie služieb 19,80 eur s DPH /16,50+3,30/ spolu v sume 39,76 eur súd považuje v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/ a k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní obsahu zmluvy, len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností, teda len jasným a jednoznačným stanovením
zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti by mali priamo vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a zrozumiteľné, pričom spotrebiteľská zmluva žiadne dojednanie týkajúce sa sankcie za upomienku neobsahuje.
30. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatky k nim a na základe ktorých poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvami o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatkov k nim posúdil súd ako občianskoprávny vzťah a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie, teda zmluvu o poskytovaní verejných služieb možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Takáto sankcia v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd nárok žalobcu sčasti v sume 19,96 eur / za 4 upomienky á 4,99 eur/ a v časti poplatkov o prerušenie služieb vo výške 19,80 eur spolu v sume 39,76eur s príslušným úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol, lebo od spotrebiteľa možno žiadať len tie poplatky a služby, ktoré boli individuálne dohodnuté podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade absentuje individuálne dojednanie takejto sankcie za upomienku a za poplatok za prerušenie služieb pre neplatenie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým sa nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho obsah, pričom tvorcom cenníka je dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa na ňom participovať a ovplyvniť jeho obsah a takáto individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods.4 písm. a/ a k/ Občianskeho zákonníka absolútne neplatná podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v časti 39,76 eur s príslušným úrokom z omeškania 5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia vo výške 5% ročne ako nedôvodnú zamietol.
31. Žaloba žalobcu je podaná dôvodne sčasti v sume sumu 604,75 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 132,90 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 132,71 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 130,22 eur od 10.12.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 106,98 eur od 10.01.2017 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 101,94 eur od 07.02.2017 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 893,32 eur. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr do zaplatenia vo výške stanovenej v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník t.j. 0,00% ECB + 5 percentuálnych bodov čo je 5% ročne. Priznaný nárok bol žalobcom uplatnený riadne a včas v trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva, keď prvá faktúra najskôr splatná bola splatná 10.10.2016, pričom premlčacia lehota začala plynúť od 11.10.2016 a uplynula 11.10.2019. Žalobca podal žalobu na upomínacom súde v Banskej Bystrici dňa 08.10.2019, teda v trojročnej zákonnej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia z čoho je nepochybne zrejmé, že nárok žalobcu je uplatnený riadne a včas a nie je premlčaný.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania podľa úspechu v spore, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1537,83 eur / 644,51 eur istina + 893,32 eur zmluvná pokuta/ a súd mu priznal sumu 1498,07eur a v časti 39,76 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, teda úspech žalobcu v konaní bol vo výške 97,41% mínus neúspech 2,85% čo je čistý úspech žalobcu v konaní 94,56%, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti konania vo veci samej vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.