Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou v právnej veci žalobcu C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. zastúpenou advokátom JUDr. Petrom Majerníkom so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680 proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo 17.02.2020, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo 04.10.2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020 prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa zákona o sociálnom poistení vo veci odvolania žalobkyne podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo 04.10.2019 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok rozhodol, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava tak, že podľa a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 18.09.2019 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2019, ktorým pani C. I. (ďalej len „účastníčka konania“) podľa v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že táto pred vznikom invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle v znení neskorších predpisov. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 02.11.2019, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 07.11.2019, v ktorom podrobne poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorým trpí už od detstva a už v detstve bola posúdená ako zdravotne ťažko postihnutá. Účastníčka konania žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu, resp. o udelenie výnimky zo získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko jej zlá finančná situácia neumožňuje dodatočné zaplatenie poistného. K odvolaniu pripojila fotokópie napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.10.2019 a nových lekárskych správ.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté

rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.10.2019 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie je potrebné zmeniť. Uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

4. Konštatoval, že na základe podaného odvolania bol dňa 14.11.2019 zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a keďže posudkový lekár nevyhovel odvolaniu účastníčky konania, tak kompletný posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil jej zdravotný stav dňa 28.11.2019 a konštatoval, že účastníčka konania je od roku 1998 sledovaná foniatrickou ambulanciou pre obojstrannú vnútroušnú poruchu sluchu s postupným zhoršením sluchu. V roku 2000 mala celkovú stratu sluchu 80,3% - obojstranná ťažká nedoslýchavosť. Kontrolné foniatrické vyšetrenie zo dňa 23.06.2015 dokumentuje celkovú stratu sluchu 87,5% - praktická hluchota a od 25.04.2019 podľa funkčného vyšetrenia sluchu sa jedná o úplnú hluchotu - celková strata sluchu poľa Fowlera 99,1%. Ďalej lekár konštatoval, že účastníčka konania prvýkrát absolvovala psychologické vyšetrenie 24.04.2019 a 16.07.2019 psychiatrické vyšetrenie, ktoré dokumentujú simplexnú osobnosť s organickými zmenami centrálnej nervovej sústavy stredne ťažkého stupňa. Účastníčka konania bola uznaná invalidnou podľa účinného od 01.01.2004 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť so zaradením do kapitoly VII, oddielu B, položky 4 prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Od 23.06.2015 rozhodujúce zdravotné postihnutie - obojstrannú praktickú hluchotu zaraďuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach do kapitoly VII, oddielu B, položky 2 prílohy 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, a od 25.04.2019 rozhodujúce zdravotné postihnutie - obojstrannú úplnú hluchotu zaraďuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach do kapitoly VII, oddielu B, položky 2 prílohy 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. V odvolacom konaní lekárskymi správami, a to z foniatrického vyšetrenia FNLP Košice, z kontrolných foniatrických vyšetrení, z ORL - audiometrické vyšetrenie UNLP Košice, z psychologického vyšetrenia, z psychiatrického vyšetrenia MIDIA, s.r.o. Košice a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovým lekárom sociálneho poistenia bolo preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania choroby zmyslových orgánov, sluch, obojstranná nedoslýchavosť (80% podľa Fowlera, 60 - 65 dB) podľa kapitoly VII, oddielu B, položky 4 prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (z percentuálneho rozpätia 35% až 45%), od 01.01.2004. Ďalej uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach od 25.04.2019 zároveň určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania choroby zmyslových orgánov, sluch, obojstranná úplná hluchota (100 % podľa Fowlera, 100 dB), podľa kapitoly VII, oddielu B, položky 1 prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Za iné zdravotné postihnutia, iné špecifikované psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou účastníčke konania posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery k dátumu 25.04.2019 neurčil.

5. Ďalej uviedol, že účastníčka konania bola uznaná za invalidnú podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 01.01.2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, od 23.06.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a od 25.04. 2019 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Poukazujúc na ust. a v znení neskorších predpisov konštatoval, že účastníčka konania medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila, ako

aj podmienku, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2004 dosiahla 19 rokov veku. Citujúc ust. , podľa ktorého je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 22 rokov najmenej 1 rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, skonštatoval, že účastníčka konania pred vznikom invalidity, t.j. pred 01.01.2004 nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že účastníčka konania aj napriek zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto bolo potrebné jej žiadosť o invalidný dôchodok opätovne zamietnuť.

6. Ďalej citujúc ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak, uviedol, že účastníčka konania uviedla v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 18.09.2019, že v období od 25.09.1999 do 03.09.2001 nebola zamestnaná a ani nebola vedená v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, čo potvrdila svojim podpisom v žiadosti o dôchodok. Po preverení predmetných období v informačnom systéme Sociálnej poisťovne uvedené obdobia účastníčke konania pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotené neboli, nakoľko sa o uvedených obdobiach nenachádzajú žiadne relevantné doklady.

7. K námietke účastníčky konania, ktorou žiada o udelenie výnimky zo získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že jej zlá finančná situácia neumožňuje dodatočné zaplatenie poistného, žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa je povinná postupovať len v zmysle platných právnych predpisov a nie je oprávnená udeľovať výnimky z povinností ustanovených zákonom.

8. Na základe vyššie uvedených skutočnosti Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil predloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné, pretože napriek zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie nebolo možné o nároku na invalidný dôchodok účastníčky konania rozhodnúť inak.

9. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 23.04.2020 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a žiadala tieto rozhodnutia zrušiť v zmysle , , a . Žalobkyňa v žalobe v prvom rade namietala, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe akých skutočností určil dátum vzniku invalidity na 01.01.2004. Poukázala na to, že podľa prílohy č. 2, VIII. kapitola - Choroby ucha a hlávkového výbežku, medzi diagnózy vyžadujúce osobitnú starostlivosť patrí aj diagnóza, ktorou trpí žalobkyňa, teda diagnóza obojstrannej percepčnej straty sluchu. Uviedla, že už rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie zo dňa 13.10.1999 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutou osobou, ktorá vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Ďalej namietala tvrdenie žalovaného, že síce medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila, avšak nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a má za to, že jej nárok na invalidný dôchodok v zmysle ustanovenia vznikol, nakoľko sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Na základe uvedených skutočností a dôkazov považuje žalobkyňa rozhodnutie žalovaného za nedôvodné, nesprávne a v konečnom dôsledku za nezákonné. Navrhla preto žalobe vyhovieť, nakoľko napadnutým nezákonným rozhodnutím žalovaného bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2020 k správnej žalobe žalobkyne navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto zopakoval s tým, že žalobné námietky žalobkyne považoval za nedôvodné. Uviedol, že jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne.

11. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré jej bolo doručené 01.07.2020 nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. - ) dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

14. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 18.09.2019 požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamietla žalobkyni žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že účastníčka konania pred vznikom invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval, že jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 18.09.2019. Ďalej uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Konštatoval, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 23.06.2015 žalobkyňa nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 02.11.2019 odvolanie, doručené 07.11.2019 žalovanému, v ktorom podrobne poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorým trpí od detstva s tým, že už v detstve bola posúdená ako zdravotne ťažko postihnutá. Žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu, resp. o udelenie výnimky zo získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

16. Na základe podaného odvolania žalobkyňou bol opätovne posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 14.11.2019, ktorý však nevyhovel odvolaniu žalobkyne a po predložení kompletného posudkového spisu posúdil opätovne zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Tento v posudku na základe jeho lekárskeho vyšetrenia, ako aj lekárskych správ zistil, že od roku 1998 je sledovaná žalobkyňa foniatrickou ambulanciou z dôvodu obojstrannej vnútroušnej poruchy sluchu s postupným zhoršením sluchu. V roku 2000 na základe audiometrického vyšetrenia bola u nej zistená obojstranná ťažká nedoslýchavosť 80,3%, na základe vyšetrenia z 23.06.2015 bola u nej zistená celková strata sluchu 87,5% a od 25.04.2019 podľa funkčného vyšetrenia sluchu bolo zistené u žalobkyne, že sa jedná o úplnú hluchotu - celková strata sluchu 99,1%. Dňa 24.04.2019 absolvovala žalobkyňa prvýkrát psychologické vyšetrenie a následne 16.07.2019 psychiatrické vyšetrenia, ktoré dokumentujú simplexnú osobnosť s organickými zmenami centrálnej nervovej sústavy stredne ťažkého stupňa. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je od 01.01.2004 uznaná invalidnou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť so zaradením do kapitoly VII, oddiel B, položka 4 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Od 23.06.2015 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - obojstrannú praktickú hluchotu zaradil žalobkyňu do kapitoly VII, oddiel B, položka 2 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Od 25.04.2019 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - obojstrannú úplnú hluchotu zaradil žalobkyňu do kapitoly VII, oddiel B, položka 1 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Z výroku posudku vyplýva, že žalobkyňa je invalidná:

- od 01.01.2004 podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%

- od 25.04.2019 podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 45%, ale 50%.

17. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020 zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2019 vo veci priznania invalidného dôchodku tak, že rozhodol, že podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších sa žiadosť žalobkyne zamieta z vyššie uvedených dôvodov.

18. Podľa o sociálnom poistení, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

19. Podľa o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

21. Podľa o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

24. Podľa o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

25. Podľa o sociálnom poistení, poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

26. Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie podľa na deň 01.06.2021, keďže o to požiadali účastníci konania. Na pojednávanie sa dostavili žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne a poverený zástupca žalovaného. Právny zástupca zotrval na dôvodoch žaloby a poverený zástupca žalovaného na vyjadrení k žalobe.

27. Medzi účastníkmi konania boli sporné otázky týkajúce sa určenia dňa vzniku invalidity u žalobkyne a či jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa alebo

28. Žalobkyňa namietala v správnej žalobe, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe akých skutočností určil dátum vzniku invalidity na 01.01.2004. Žalobkyňa uviedla, že podľa prílohy č. 2, VIII. kapitola - Choroby ucha a hlávkového výbežku, medzi diagnózy vyžadujúce osobitnú starostlivosť patrí aj diagnóza, ktorou trpí žalobkyňa, teda diagnóza obojstrannej percepčnej straty sluchu. Poukázala však na to, že už rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie zo dňa 13.10.1999 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutou osobou, ktorá vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, ktoré rozhodnutie pripojila ako listinný dôkaz k správnej žalobe. Táto skutočnosť však nevyplýva z rozhodnutia žalovaného a ani z odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 28.11.2021, ktorý konštatuje, že na základe jeho lekárskeho vyšetrenia, ako aj lekárskych správ zistil, že od roku 1998 je žalobkyňa sledovaná foniatrickou ambulanciou z dôvodu obojstrannej vnútroušnej poruchy sluchu s postupným zhoršením sluchu, invaliditu však priznal žalobkyni od 01.01.2004. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje túto námietku žalobkyne, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe akých skutočností určil dátum vzniku invalidity na 01.01.2004, za dôvodnú.

29. Žalobkyňa ďalej namietala v správnej žalobe, že žalovaný skonštatoval v napadnutom rozhodnutí, že síce žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyňa namietala, že jej vznikol nárok na invalidný dôchodok v zmysle ustanovenia , pretože sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Vzhľadom k tomu, že súd považoval námietku žalobkyne týkajúcu sa toho, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe akých skutočností určil dátum vzniku invalidity na 01.01.2004, a bude potrebné, aby sa žalovaný opätovne zaoberal touto otázkou, tak súd nemá inú možnosť, ako aj druhú námietku žalobkyne vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko posúdenie tejto otázky súvisí aj s posúdením otázky splnenia potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok u žalobkyne.

30. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa , , , napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa zrušil pre nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

31. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu znovu posúdiť nárok žalobkyne na invalidný dôchodok a rozhodnúť o jej žiadosti s tým, že v zmysle ustanovenia je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).