Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/91/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: CK AZAD s. r. o., so sídlom Medvedzie 148-29/11, 027 44 Tvrdošín, IČO: 43 792 138, právne zastúpeného: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/3515 O-121/2020 zo dňa 27. apríla 2020, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/3515 O-121/2020 zo dňa 27.04.2020., ktorým žalovaný podľa odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 333//2019/1.2/P IPTN/KHIP/ROZ/2020/680 zo dňa 24.02.2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 10.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

3. Žalobca uviedol, že vec bola nesprávne právne posúdená, nakoľko žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď mal za to, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah. Žalobca uvedené právne závery považoval za nesprávne, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 23.04.2009. Zdôraznil, že pracovná aj mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, kde sa činnosť vykonáva podľa pokynov tretej osoby. Rozdiel podľa žalobcu nie je v obsahu - existencii pokynov, ale v subjekte, t.j. či daná osoba mieni alebo

nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom. Pri neexistencii výslovného zákonného zákazu obsah pracovnej zmluvy je možné plnohodnotne vykonávať na základe (tam posudzovanej) mandátnej i pracovnej zmluvy. V nadväznosti na analógiu posudzovaného prípadu súvisiaceho s výkonom činnosti pre iného možno trvať na tom, že fyzické osoby, ktoré vykonávali činnosť v prospech žalobcu, t. j. vykonávali pre objednávateľa umelecké dielo na základe objednávky, mohli vykonávať tieto činnosti na základe pomenovaných alebo nepomenovaných typov občianskoprávnych zmlúv či dohôd, a to aj bez nutnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu. Popretím existencie zmluvy o umeleckom výkone správnym orgánom a jej subsumovanie do pracovnoprávneho vzťahu proti vôli zmluvných strán došlo k zásahu do práv žalobcu a jeho zmluvného partnera, a to do ich zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z Listiny základných práv a slobôd a aj z ustanovení .

4. Podľa žalobcu spolupráca s fyzickými osobami bola založená na základe (ďalej len „“). Mal za to, že podradenie vzťahu pod tento režim bol zvolený správne vzhľadom na charakter plnenia zmluvných strán z týchto zmlúv, a to najmä z dôvodu neporušovania platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobca a fyzické osoby uzatvorili medzi sebou Zmluvu o umeleckom výkone, vytvorení diela a udelení výhradnej licencie na použitie diela. Predmetom tejto zmluvy bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri vytvorení a prezentácii umeleckých výkonov animátora pre objednávateľa - žalobcu, úprava práv na použitie diela

- výhradnej licencie, úprava odmeny animátora a úprava ostatných práv a povinností zmluvných strán. Samotný v ustanovuje, že na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia , a to ustanovenie a nasl., ktoré upravujú zmluvu o dielo. Na základe uvedeného poukazuje žalobca na to, že jeden z hlavných znakov závislej práce je osobné vykonanie činnosti, vzhľadom aj na ustanovenia , pričom znak prítomnosti je obsiahnutý aj v iných vzťahoch a nemusí teda v danom prípade dochádzať výhradne k výkonu závislej práce. Čo sa týka dodržiavaní pokynov pri výkone činností, tak ani toto nemusí mať za následok podriadenie týchto činností pod výkon závislej práce, nakoľko dodržiavanie pokynov iného subjektu - objednávateľa - žalobcu má za cieľ prevedenie danej činnosti podľa predstáv objednávateľa, čo je podstatou synalagmatických záväzkov. Žalobca namietal, že inšpektorát práce vychádzal z predčasných záverov a skutkový stav dostatočne nepreskúmal. Inšpektorát práce nevedel a nedokázal posúdiť takúto špecifickú činnosť, čo je a čo nie je umelecký výkon, nakoľko na vyvodenie takéhoto záveru nie je Inšpektorát práce kompetentný, a teda ani oprávnený. V uvedenom zákone však nemožno nájsť ani ustanovenie, ktoré by presne špecifikovalo kto a za akých okolností sa stáva výkonným umelcom, nepodmieňuje nadobudnutie statusu výkonného umelca členstvom v umeleckom súbore alebo inej špecifickej organizácii. Nakoľko animátor v detskom tábore spieva, hrá, predvádza, prednáša a inak tvorivo vykonáva umelecké dielo, máme za to, že aj animátor môže byť výkonným umelcom.

5. Žalobca namietal, že pri vykonávaní inšpekcie a vyhotovení zápisníc použil inšpektor pri kladení otázok fyzickým osobám sugestívne a kapciózne otázky. Takéto otázky mali donútiť vypočúvaného, v tomto prípade fyzické osoby, s ktorými sa spisovala zápisnica, k odpovediam, ktoré si želal inšpektor. Zákaz kapcióznych a sugestívnych otázok možno nájsť v , avšak vzhľadom na danú situáciu možno analogicky takéto otázky vylúčiť aj v tomto prípade, nakoľko fyzické osoby, ktorých výpovede sú zachytené v zápisniciach sa nachádzajú ešte v takom veku, že otázky kladené inšpektorom ich mohli zvádzať na určitú odpoveď, resp. v položených otázkach od inšpektora už bola zakomponovaná odpoveď, teda boli použité neprípustným spôsobom, na základe čoho je takýmto „dokazovaním“ zistený skutočný stav pre vyvodzovanie správno-trestnej zodpovednosti nepoužiteľný. Máme za to, že takmer všetky otázky položené inšpektorom výkonným umelcom boli položené tak, aby nabádali na odpoveď a potvrdili znaky závislej práce. Uvedené dokazovanie sa uskutočnilo pred začatím správneho konania a v rámci správneho konania nebolo opakované. Podľa žalobcu riadne dokazovanie vo veci samej nebolo vykonané, čím správne orgány žalobcovi odňali možnosť uplatňovať práva účastníka, napr. právo klásť vypočúvaným svedkom otázky, kedy by pri podrobnejších otázkach, kladených prípustným spôsobom, bolo možné zistiť skutočný stav veci, najmä otázky týkajúce sa zdôvodnenia ich predchádzajúcich výpovedí, ako aj okolností, za akých odpovedali na položené otázky. Mal za to, že správne orgány v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia považujeme za vydané

predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V nadväznosti na uvedené máme za to, že vykonávanie závislej práce u konkrétnych fyzických osôb riadne preukázané nebolo

6. Žalobca ďalej namietal aj výšku uloženej pokuty a pre prípad, že sa správny súd nestotožní s jeho námietkami žiadal moderovať jej výšku, nakoľko pokuta vo výške 10 000,- EUR je pre neho likvidačná. Podľa jeho vyjadrenia nedisponuje takými finančnými prostriedkami a ziskom, aby bol schopný zaplatiť pokutu vo výške, ktorý ustanovil rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín. Poukázal na to, že poskytuje sponzorské tábory pre deti z detských domovov a spolupracuje s Nadáciou detského Kardiocentra. Podľa žalobcu šlo o výnimočný prípad s krátkou dĺžkou trvania, nízkou intenzitou porušenia, vzhľadom k absencii nepriaznivých následkov, či už na život alebo zdravie a majetok fyzických osôb. Nakoľko zákonná úprava pojednáva o preventívnom pôsobení uloženej pokuty, vyjadril názor, že vzhľadom na všetky skutočnosti má uložená pokuta skôr represívny charakter. Žiadal, aby správny súd, ak bude rozhodnutie žalovaného pokladať za zákonné, uložil žalobcovi pokutu na dolnej hranici sadzby vo výške 5.000,- €.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný mal za to, že prvostupňové, ako i druhostupňové správne akty oboch správnych orgánov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení , , a , , ods. l a a .

8. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade správne orgány oboch stupňov, dodržali zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a na základe získaných podkladov boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre riadne posúdenie veci. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie o uložení pokuty vychádzalo z predčasných záverov a skutkový stav veci nebol dostatočne preskúmaný. Žalovaný zistil, že práca, ktorú vykonávalo šesť kontrolovaných osôb na kontrolovanom pracovisku vykazovala znaky závislej práce, pričom sa dôsledne zaoberal nielen zákonným ustanovením , ale aj argumentáciou predostretou žalobcom v podanom odvolaní týkajúcou sa toho, že činnosť kontrolovaných osôb v detskom tábore označená ako animátori mala spočívať v podávaní umeleckých výkonov na základe zmluvy o umeleckom výkone podľa . Žalovaný mal za to, že činnosť označená šiestimi fyzickými osobami ako "animátor" v detskom tábore nespočívala len v príprave programu, resp. umeleckého výkonu zúčastneným deťom, a to spevom, hrou, predvádzaním, prednášaním alebo inou tvorivou činnosťou vykonávajúcou umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry. Tejto skutočnosti zodpovedá popis práce, ktoré prítomné fyzické osoby uviedli do zápisníc, z ktorých vyplýva, že tieto osoby vykonávali dozor pri hrách detí, starali sa o ich program, ukladali ich, mali prerozdelený dohľad detí, o ktoré sa počas tábora starali, okrem H. F., ktorý nemal na starosti deti a izby, ale sa staralo techniku, teda o hudbu, svetlo, program detí ako pomocník animátora. Zo zápisníc vyplýva, že uvedené činnosti mali dotyčné osoby ako animátori zabezpečovať na základe pokynov konateľa žalobcu - hlavného animátora. Žalovaný uviedol, že dohľad nad bezpečnosťou a zdravím detí, hranie sa s deťmi, ich ukladanie, vytváranie hier a programu, starostlivosť o technické vybavenie a pod. nie je možné považovať za vytvorenie a prezentáciu umeleckého diela, resp. za podanie umeleckého výkonu. Prihliadnuc na obsah dvoch zmlúv o umeleckom výkone, ktoré žalobca predložil počas inšpekcie práce, v ktorých je ako umelecký výkon, ktorý sa animátor zaväzuje predviesť, označený "program: detský tábor," mal žalovaný za to, že tento nie je možné považovať za predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

9. Žalovaný uviedol, že práca pre právnickú osobu, ktorou sa napĺňa predmet podnikania tejto právnickej osoby a ktorá vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ust. § l ods. 2 nie je možné v zmysle ust. § l ods. 3 vykonávať vo forme občianskoprávneho vzťahu. Podľa platí obmedzená zmluvná sloboda, pokiaľ ide o výber zmluvných typov, ktorými možno pracovnoprávny vzťah založiť (numerus clausus zmluvných typov). Pracovnoprávny vzťah možno založiť pracovným pomerom, ktorý sa podľa ods. I zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo pracovnoprávny vzťah možno založiť niektorou

z dohôd o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, že z administratívneho spisu je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že tieto osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu spočívajúcu v rôznych pracovných činnostiach súvisiacich so starostlivosťou o detí zúčastnených v detskom tábore, a to osobne, podľa pokynov konateľa žalobcu - ako hlavného animátora, teda vo vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti týchto osôb, v ním určenom pracovnom čase a v neposlednom rade v jeho mene, nakoľko sa touto činnosťou plnil predmet podnikania žalobcu. Predložené dve zmluvy o umeleckom výkone a tvrdenia žalobcu posúdil ako zastieranie pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom simulovania existencie občianskoprávneho vzťahu. Zastieraním pracovnoprávneho vzťahu sa v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce upravenú v § l ods. 2 v spojení s , podľa ktorého závislá práca môže byt' ustanovených aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, napĺňa skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravená v v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci.

10. Žalovaný poprel, že by otázky kladené prítomným fyzickým osobám, preklopené v zaobstaraných zápisniciach, boli kapciózne alebo sugestívne, nakoľko neobsahovali zavádzajúce ani klamlivé informácie a taktiež ani odpoveď na žiadnu otázku. Podľa žalovaného správne orgány ozrejmili správnu úvahu, ktorou sa riadili a riadne reagovali na jeho námietky, pričom z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by správne orgány v priebehu správneho konania a pri vydávaní napadnutého rozhodnutia porušili niektorú zo zásad správneho konania, najmä zásadu legality, zásadu materiálnej pravdy a princípu legitímneho očakávania, vyhľadávaciu zásadu, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu aktívnej súčinnosti. Žalovaný mal za to, že v konaní nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, nakoľko písomné dokumenty predstavovali dostatočný podklad pre rozhodnutie. K výške pokuty uviedol, že prvostupňový správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol v prípade žalobcu obdobne ako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, teda použil "rovnaký meter" aj na žalobcu, nevybočil zo zákonných medzí a inštitút diskrečnej právomoci nezneužil.

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby s poukazom na to, že dôkazy na ktorých sú postavené napadnuté rozhodnutia neboli vykonané zákonným spôsobom, nakoľko výpovede neboli vykonané kontradiktórne. Podľa žalobcu výpovede s animátormi boli vykonané v neprítomnosti žalobcu, resp. ním poverenej osoby a po začatí správneho konania neboli zopakované, a preto došlo k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca mal za to, že článok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa vzťahuje aj na konanie pred žalovaným, nakoľko bolo splnené kritérium, že sankcia podľa môže byť ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, takže nejde o delikt postihujúci len obmedzený okruh osôb, pričom žalobcovi boli upreté práva podľa článku 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru.

12. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Ďalej uviedol, že počas inšpekcie práce neboli vykonané výsluchy svedkov, ale boli spísané zápisnice podľa , podľa ktorého inšpektori prace vyzvali prítomné fyzické osoby, aby preukázali svoju totožnosť a požiadali ich o podanie informácií o dôvode ich prítomnosti na kontrolovanom pracovisku. Počas inšpekcie práce inšpektori práce postupovali v zmysle zákona o inšpekcii práce, fyzické osoby nachádzajúce sa na mieste výkonu boli poučené podľa zákona o inšpekcii práce o povinnosti poskytnúť inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. V predmetnom ustanovení sa koncipuje povinnosť, na základe ktorej je akákoľvek fyzická osoba a právnická osoba povinná poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce informácie. ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. Ide o veľmi široký rozsah informácii (verbálnych, písomných, na elektronických nosičoch), ktorý je limitovaný len odôvodnenými potrebami inšpekcie práce a o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Informačná povinnosť sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby disponujúce potrebnými informáciami nie len na zamestnávateľov, ale aj na zamestnancova na akúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na kontrolovanom pracovisku. Ďalej uviedol, že žalobca bol poučený v zmysle zákona a bolo mu umožnené sa vyjadriť k protokolu z kontroly

ako aj navrhnúť vykonanie dôkazov v rámci správneho konania. Žalobca sa k veci v rámci konania vyjadril, pričom nenavrhol nariadenie pojednávania.

13. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 22. februára 2018, v ktorom súd vyslovil právny názor: „Podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) ku uvedenému zákonnému ustanoveniu, osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce je o ochrane utajovaných skutočnosti. Dikcia v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočnosti súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa dôjde následne k začatiu správneho konania procesným postupom podľa správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy získané v právnom režime tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku."

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom nezistil dôvod na postup podľa . Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.

15. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na žalobe a dôvodoch v nej uvedených, zároveň sa pridržiaval i repliky podanej k vyjadreniu žalovaného. Zdôraznil najmä tú skutočnosť, že dokazovanie vykonané správnym orgánom neprebehlo zákonným spôsobom, nakoľko správny orgán bol povinný vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, t. j. osôb, ktorých sa nelegálne zamestnávanie malo týkať a na tomto úkone mal žalobca právo byť prítomný. Pokiaľ tak správny orgán nekonal, porušil práva žalobcu garantované v Ústave SR ako i v čl. 6 Dohovoru. Uvedené skutočnosti žalobca namietal už v bode 3 žaloby a v replike ich len zduplikoval a podrobne rozviedol. Žalobca mal za to, že boli porušené zásady trestného konania, ktoré sa na danú vec aplikujú, a to jeho právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces. Na uvedené skutočnosti by súd v zmysle musel prihliadnuť i bez toho, aby boli vytýkané v žalobe. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 14.08.2019 vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu na prevádzke žalobcu - D., F.. Vykonal zápis o podaní informácie s Y. X., nar. XX.XX.XXXX, U. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. U., nar. XX.XX.XXXX, G. T., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX.

17. Konateľ žalobcu uviedol pri podávaní informácie, že s vyššie menovanými má uzatvorenú dohodu o dielo s výkonom od 09.08.2019, pričom príkazy na výkon práce dáva menovaným priamo on. Ich práce spočíva v tom, aby dohliadali na bezpečnosť a zdravie detí a pripravovali im program na základe jeho inštrukcií. Za uvedené je praktikantom poskytnuté ubytovanie, strava + doprava a odmena 91 eur/ tábor (mimo Y. X. a H. F.- tí boli bez odmeny).

18. Zhodne s uvedenými tvrdeniami konateľa žalobcu podali do zápisnice informácie aj Y. X., nar. XX.XX.XXXX, U. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. U., nar. XX.XX.XXXX, G. T., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že majú uzavretú Zmluvu o umeleckom výkone, vytvorení diela a udelení výhradnej licencie na použitie diela.

19. Prvostupňový správny orgán dňa 15.08.2019 oznámil žalobcovi vykonanie inšpekcie práce na prevádzke D., F. XXXX, U., pričom žalobcu požiadal o predloženie dokladov k existencii pracovnoprávneho pomeru medzi žalobcom a Y. X., nar. XX.XX.XXXX, U. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. U., nar. XX.XX.XXXX, G. T., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca sa k výzve vyjadril tak, že menovaní nie sú jeho zamestnanci, ale ich vzťahy sú vykonávané na základe predpisov občianskeho práva, a to Zmlúv o umeleckom výkone, vytvorení diela a udelení výhradnej licencie na použitie diela.

20. Prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol zo dňa 08.10.2019, ktorý bol prerokovaný zo žalobcom. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne dňa 10.10.2019, pričom namietal, že v tomto prípade nejde o definíciu závislej práce v zmysle . Dňa 14.10.2019 bol vydaný dodatok č. 1 k protokolu, kde boli žalobcovi ako zamestnávateľovi uložené a nariadené povinnosti na odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 20.12.2019 rozhodol prvostupňový správny orgán o začatí správneho konania o uložení pokuty. Voči začatiu konania o uložení pokuty sa žalobca odvolal, kde namietal výšku pokuty, ako aj skutočnosť, že nemali v úmysle nikoho nelegálne zamestnávať.

21. Inšpektorát práce Trenčín ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k.: 333/2019/1.2/P, IPTN/ KHIP/ROZ/2020/680 zo dňa 24.02.2020 rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške 10.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Správny orgán dospel k záveru,, že výkon práce animátorov reálne nenapĺňal znaky umeleckého výkonu a tieto osoby nie je možné preto považovať za výkonných umelcov v zmysle . Správny orgán vychádzajúc z vyjadrení uvedených do zápisníc o podaní informácie dospel k záveru, že konkrétna práca, ktorú vykonávali Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T. a H. F. spĺňala všetky znaky závislej práce v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej „“), a to že: 1) predmetná práca bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (spoločnosti CK AZAD s.r.o.) a podriadenosti zamestnancov (Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T. a H. F.), čo charakterizuje okrem iného i miesto, spôsob a čas vykonania práce. 2) predmetná práca bola vykonávaná osobne zamestnancami (Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T. a H. F.), pričom bola vykonávaná za účelom plnenia úloh podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle jeho predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri. Tiež správny orgán uviedol, že účastník konania bol právnickou osobou založenou za účelom zisku (nešlo o neziskovú organizáciu ale výkon činností zamestnancov priamo súvisel s dosahovaním zisku ich zamestnávateľa), 3) práca bola vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa (pokyny dával menovaným, Z.. M. M., konateľ, čo bolo potvrdené aj do zápisníc o podaní informácie), 4) súčasne bola práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - spoločnosti CK AZAD, s.r.o., nakoľko ju zamestnanci nevykonávali vo svojom mene ale v mene účastníka konania), 5) pracovný čas bol určený zamestnávateľom, (spoločnosťou CK AZAD, s.r.o.). Menovaní si ho teda neurčili svojvoľne, ale na danom pracovisku sa nachádzali za účelom výkonu práce a to podľa vzájomnej dohody. Správny orgán mal vzhľadom na vyššie uvedenú správnu úvahu za to, že vyššie menovaní zamestnanci boli priamo zainteresovaní do pracovného procesu u účastníka konania. Priamo sa podieľali na plnení predmetu podnikateľskej činnosti, ktorú má účastník konania zapísanú v obchodnom registri, pričom z výkonu ich práce mal priamo prospech i samotný účastník konania. Správny orgán mal za to, že podľa , v zmysle ktorého "môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov: Predmetné zmluvy boli uzatvorené podľa . Správny orgán mal za to, že nie je možné závislú prácu vykonávať na podklade týchto zmlúv. V danom konkrétnom prípade mal správny orgán za to, že v tomto prípade išlo o výkon práce, ktorá spĺňala všetky znaky závislej práce v zmysle , čo potvrdzujú i zápisnice o podaní informácie. Správny orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.09.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor k uzatvoreniu príkaznej zmluvy vo výkon práce, ktorá spĺňala znaky závislej práce v zmysle zákona. Správny orgán súčasne uviedol, že zmluvná voľnosť je v tomto prípade obmedzená a v prípade, ak zmluvný vzťah napĺňa definičné znaky podľa jedná sa o pracovnoprávny vzťah

a nemôže byť uzavretý podľa predpisov . Výšku pokuty odôvodnil tým, že minimálna suma pri tomto správnom delikte pri dvoch a viacerých zamestnaných osobách je 5000,- eur, pričom môže byť uložená až do výšky 200.000,- eur. Vzhľadom na fakt, že šlo o zamestnávanie 6 osôb posúdil túto formu konania ako závažnejšiu a uložil sumu pokuty vo výške 10.000,- eur.

22. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa včas odvolal žalobca, ktorý namietal, že šlo o dielo umelcov a nie výkon závislej práce v zmysle definície . Súčasne namietal výšku uloženej pokuty ako neprimeranú.

23. Napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2020/3515 O-121/2020 zo dňa 27. apríla 2020 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín potvrdil. Osvojil si skutkové zistenia a právne závery prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených podkladov je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že osoby uvedené T. skutkovej vete rozhodnutia vykonávali pre účastníka konania závislú prácu spočívajúcu v rôznych pracovných činnostiach súvisiacich so starostlivosťou o detí zúčastnených v detskom tábore, a to osobne, podľa pokynov konateľa účastníka konania - ako hlavného animátora, teda vo vzťahu nadriadenosti účastníka konania a podriadenosti týchto osôb, v ním určenom pracovnom čase a neposlednom rade v jeho mene, nakoľko sa touto činnosťou plnil predmet podnikania účastníka konania. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce sa s uvedeným náležite vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Rovnako mal žalovaný za to po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého administratívneho spisu dospel s ohľadom na vyššie uvedené k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa dodržal zásadu materiálnej pravdy, presne a úplne zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Inšpektorát práce Trenčín jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Žalovaný sa zaoberal v predmetnej veci aj výškou uloženej pokuty a preskúmal, či prvostupňový správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol v prípade účastníka konania obdobne ako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, teda či použil "rovnaký meter" aj na účastníka konania a zistil, že inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty postupoval v súlade so zákonom. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát práce po posúdení relevantných kritérií vzťahujúcich sa na porušenie nelegálneho zamestnávania v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, uložil účastníkovi konania pokutu v blízkosti spodnej hranice zákonnej sadzby vo výške 10 000 eur, avšak nie v úplne jej najnižšej zákonnej výške (5000 eur za nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne), nakoľko bol povinný prihliadať aj na počet nelegálne zamestnávaných osôb a riadiť sa pri určovaní výšky pokuty zásadou legitímneho očakávania upravenou v ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Podľa tejto zásady je povinný postupovať v podobných prípadoch obdobne, preto nie je možné uložiť účastníkovi konania pokutu vo výške minimálnej zákonnej sadzby (5000 eur), nakoľko v súlade s rozhodovacou praxou je potrebné rozlišovať medzi nelegálnym zamestnávaním dvoch, troch alebo až šiestich fyzických osôb. Správny orgán podľa žalovaného zohľadnil aj ďalšie posudzované okolnosti, prihliadnuc na ktoré pokuta vo výške 10 000 eur za nelegálne zamestnávanie šiestich fyzických osôb súčasne je postačujúca. Vychádzal z toho, že nelegálne zamestnávanie osôb spôsobuje nerovné podmienky medzi podnikateľmi pri dosahovaní zisku a poškodzuje tie subjekty, ktoré podnikajú a zamestnávajú korektne, čiže ohlasujú zárobkovú činnosť, zamestnávajú na základe pracovnoprávnych vzťahov, riadne odvádzajú dane, plnia si včas povinnosť voči Sociálnej poisťovni a dodržiavajú v pracovnoprávnych vzťahoch právne predpisy napriek vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu. Nelegálne pracujúce osoby zostávajú bez akejkoľvek právnej ochrany, strácajú právne nároky vyplývajúce z riadneho pracovného pomeru, ako je právo na poskytovanie mzdy, dodržiavanie dĺžky pracovného času, dovolenky, stravovanie, odškodnenie poškodenia zdravia, poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

24. Podľa o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

26. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

27. Podľa o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

28. Podľa o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

29. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

30. Podľa závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

31. Podľa pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa (ďalej len „“), správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

33. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe..

34. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nie je v rozpore s administratívnymi spismi a má v nich oporu a nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pričom správne orgány svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.

35. Správny súd konštatuje, že žalobca správnu žalobu odôvodnil v zásade tromi podstatnými bodmi, a to tým, že žalovaný a prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdili, nakoľko nešlo o závislú prácu v zmysle , ale zmluvu o výkone umeleckého diela v zmysle . Ďalej, že prvostupňový orgán pri výkone inšpekcie práce kládol sugestívne a kapciózne otázky. Posledným dôvodom bola skutočnosť, že žalobca považoval výšku uloženej pokuty za privysokú a žiadal v prípade neúspechu predchádzajúcich bodov o jej moderáciu na nižšiu výšku. V priebehu konania pred správnym

súdom rozšíril žalobca dôvody o tvrdenie, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko nemohol kontradiktórne vypočuť svedkov v rámci správneho konania.

36. Správny súd konštatuje, že definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť príslušný zmluvný typ upravený v alebo v . Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje znaky podnikania. Pri posúdení znakov závislej práce v Slovenskej republike sa teda 1. zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, 2. pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3. nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku, 4. brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky aj celkovú situáciu. Správny súd uvádza, že od 01.03.2015 pojmovým znakom závislej práce podľa nie je odmena za prácu, ale len splnenie nasledovných zákonných predpokladov: - ide o závislú prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, - osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, - podľa pokynov zamestnávateľa, - v jeho mene, - v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Správny súd konštatuje, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán správne vyhodnotili obsah vzájomných vzťahov medzi žalobcom a Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T., a H. F., keď vyhodnotili, že činnosť označených šiestich fyzických osôb ako "animátor" v detskom tábore nespočívala len v príprave programu, resp. umeleckého výkonu zúčastneným deťom, a to spevom, hrou, predvádzaním, prednášaním alebo inou tvorivou činnosťou vykonávajúcou umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry. Rovnako správne uzavreli, že tejto skutočnosti zodpovedá aj popis práce, ktoré prítomné fyzické osoby uviedli do zápisníc, z ktorých vyplýva, že tieto osoby vykonávali dozor pri hrách deti, starali sa o ich program, ukladali ich, mali prerozdelený dohľad detí, o ktoré sa počas tábora starali, okrem H. F., ktorý nemal na starosti deti a izby, ale sa staral o techniku, teda o hudbu, svetlo, program detí ako pomocník animátora. Z obsahu zápisníc vyplýva, že uvedené činnosti mali dotyčné osoby ako animátori zabezpečovať na základe pokynov konateľa žalobcu

- hlavného animátora. Tejto skutočnosti zodpovedajú aj informácie poskytnuté priamo konateľom žalobcu konania, ktorý výslovne uviedol, že príkazy na výkon práce animátora dáva osobne, pričom ich práca spočíva v tom, aby dohliadali na bezpečnosť a zdravie detí a pripravovali im program na základe jeho pokynov. Správne preto uzavreli, že fyzické osoby plnili ako animátori rôzne pracovné úlohy po dohode, teda na základe pokynov účastníka konania po dobu trvania detského tábora, ktoré nesúviseli len s animačným programom, pri ktorom by dochádzalo k určitému umeleckému výkonu vo forme spevu, hry, predvádzania, prednášania alebo inou tvorivou činnosťou v zmysle . Zo zistených skutočností v rámci správneho konania jednoznačne vyplynulo, že šlo o závislú prácu osôb, ktoré mali uvedené prácu vykonávať v rámci pracovného pomeru, resp. na základe dohôd povolených . Ohľadne námietky žalobcu odkazujúcej na to, že mal s dotknutými zamestnancami (Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T., a H. F.) uzatvorené zmluvy podľa Občianskeho a a teda nešlo medzi nimi a žalobcom s inkriminovanom období o pracovnoprávny vzťah neobstojí. Správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením správnych orgánov. Argumentácia žalobcu o zmluvnej voľnosti v danom prípade neobstojí, nakoľko vylučuje v postup aký zvolil žalobca. Akákoľvek zmluva uzavretá v danom prípade, ktorá by mala nahradiť riadny pracovný pomer, prípadne dohody prípustné podľa sú neplatné pre rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie, a to bez ohľadu na úmysel žalobcu.

37. Správny súd uvádza, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo zistené a za ktoré bola uložená pokuta, patrí medzi správne delikty právnickej osoby, ktoré sa zásadne neviažu na zavinenie. Za tento delikt je právnická osoba objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočnej zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecne liberačné dôvody. Z tohto vyplýva záver, že právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, čo v tomto prípade nastalo.

38. Žalobca v rámci žaloby namietal porušenie zákazu kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok pri vyhotovovaní zápisníc podľa a v neskoršom konaní aj porušenie zásady kontradiktórnosti, keď nemal možnosť sám klásť uvedeným osobám otázky po začatí konania o uložení pokuty. Správny súd konštatuje, že žalobca v rámci správneho konania ani raz nenamietal obsah odpovedí zachytených v zápisniciach vyhotovených podľa , kde Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T., a H. F. poskytli Inšpektorátu práce súčinnosť. Súčasne v rámci konania nenavrhol opätovne vypočuť uvedené osoby k skutočnostiam uvedeným v zápisniciach a nepožiadal ani o nariadenie pojednávania. Argumentácia žalobcu sa výslovne sústredila na posúdenie právnej stránky veci ohľadne zodpovedania otázky, či vzťah medzi žalobcom a vyššie menovanými bol pracovnoprávnym alebo nie. Správny súd konštatuje, že otázky, ktoré boli kladené prvostupňovým orgánom mohli byť formulované aj inak, avšak nie celkom vhodná formulácia otázok sama o sebe nespôsobuje takú vadu konania, ktorá by viedla k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vyhodnotenie odpovedí a vzájomného vzťahu žalobcu a osôb vyjadrujúcich sa v zápisnici bol samostatným predmetom posúdenia, ktoré správne orgány vykonali riadne. Súčasne si je potrebné uvedomiť, že dôkazný prostriedok vykonaný podľa , t.j. poskytnutie informácii na požiadanie nie je dôkazným prostriedkom identickým s výsluchom svedka v trestnom (správnom) konaní. Ide o operatívny zákonný dôkazný prostriedok sui generis, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočnosti súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Dôkazy získané podľa tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku, zvlášť ak v priebehu konania takýto postup nikto nenavrhol. Vzhľadom na špecifickosť uvedeného dôkazného prostriedku je možné formulovať otázky voľnejšie ako pri výsluchu svedkov, či už v rámci trestného konania alebo správneho konania. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie uvedeného dôkazného prostriedku je zistenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú postup prvostupňového orgánu smerujúci k uloženiu pokuty, čo nastalo aj v tomto prípade. Z uvedených dôvodov, rovnako tak nevykonanie opätovného poskytnutie informácii od vyššie menovaných osôb v rámci konania nemožno vyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca opakovane používal termín vypočutie svedka, avšak v tomto prípade nešlo o výsluch svedka, ale o poskytnutie informácii fyzickými osobami v súlade s . Správny súd je toho názoru, že pri tomto špecifickom dôkaznom prostriedku nie je tento potrebné opakovať, ak z poskytnutých informácii možno vyvodiť spoľahlivé závery a nie sú pochybnosti o pravdivosti poskytnutých informácii. V prejednávanej veci nevznikli počas správneho konania žiadne pochybnosti o pravdivosti informácii poskytnutých fyzickými osobami podľa (ktoré potvrdili svojím podpisom), a preto nebolo potrebné realizovať opätovne postup podľa , alebo pristúpiť k výsluchu uvedených osôb ako svedkov. Vypočutie menovaných fyzických osôb ako svedkov by bolo možné len k okolnostiam, ktoré uvádzali do zápisníc po riadnom zákonnom poučení svedka. Pre takýto postup by bolo potrebné nariadiť pojednávanie. Podľa Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V danom prípade podľa názoru správneho súdu nebolo potrebné ústne pojednávanie nariaďovať, vzhľadom na poskytnuté informácie menovaných fyzických osôb, ktoré boli prenesené do zápisníc, resp. boli uskutočnené v rámci výkonu inšpekcie v zápisniciach, pričom ich obsah nebol rozporovaný, ani neboli pochybnosti o ich pravdivosti a teda v konaní bol ustálený skutkový stav. Nové poskytnutie informácii, resp. výsluch osôb ako svedkov by neprinieslo zmenu posudzovaných okolností, keď spornou v správnom konaní bola právna otázka, či šlo o pracovnoprávny vzťah alebo nie. Z tohto dôvodu nariadenie pojednávania nebolo potrebné a nedôvodná je preto námietka porušení zásad trestného konania (kontradiktórnosti) a porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.

39. Správny súd má za to, že žalovaný a prvostupňový správny orgán sa riadne vysporiadali aj s výškou uloženej pokuty vo svojich rozhodnutiach. Prvostupňový orgán verejnej správy uložil pokutu v rámci rozpätia zákonom povolenej sadzby s poukazom na ustanovenie , nakoľko bolo zistené, že išlo

o nelegálne zamestnávanie konkrétne šiestich fyzických osôb súčasne. V danom prípade pokutu bolo možné uložiť najmenej vo výške 5.000,00 Eur, pričom bola uložená pokuta vo výške 10.000,00 Eur. Výška pokuty bola zdôvodnená s poukazom na kritéria uvedené v ustanovení a správny orgán zohľadnil aj ďalšie posudzované okolnosti, keď pokuta má na žalobcu pôsobiť výchovne a zohľadnil aj žalobcom uvedené tvrdenia ako poľahčujúce okolnosti. Rovnako sa možno stotožniť so závermi žalovaného, že nelegálne zamestnávanie osôb spôsobuje nerovné podmienky medzi podnikateľmi pri dosahovaní zisku a poškodzuje tie subjekty, ktoré podnikajú a zamestnávajú korektne, čiže ohlasujú zárobkovú činnosť, zamestnávajú na základe pracovnoprávnych vzťahov, riadne odvádzajú dane, plnia si včas povinnosť voči Sociálnej poisťovni a dodržiavajú v pracovnoprávnych vzťahoch právne predpisy napriek vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu. Nelegálne pracujúce osoby zostávajú bez akejkoľvek právnej ochrany, strácajú právne nároky vyplývajúce z riadneho pracovného pomeru, ako je právo na poskytovanie mzdy, dodržiavanie dĺžky pracovného času, dovolenky, stravovanie, odškodnenie poškodenia zdravia, poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov a podobne. S ohľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že pokuta bola určená v správnej výške.

40. Žalobca v žalobe žiadal o moderáciu výšky pokuty zo strany súdu, pričom uvádzal, že uložená pokuta pre neho je likvidačná. Správny súd konštatuje, že z obsahu účtovnej závierky za rok 2018, ktorú žalobca pripojil k žalobe plynie, že žalobca má majetok v hodnote 1.786.671,- eur brutto, z toho 712.905,- eur netto a mal prostriedky na účte a v hotovosti vo výške 262.479,- eur, pričom jeho obrat predstavoval sumu 983.883,- eur. Správny súd má za to, že uvedené finančné ukazovatele plynúce z účtovnej závierky vylučujú likvidačný charakter pokuty na žalobcu a naopak preukazujú schopnosť uvedenú pokutu zaplatiť.

41. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobcu podľa vyššie citovaného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný a vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne po právnej stránke posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom neboli zistené žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle nezistil.

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní pred súdom žiadne trovy nevznikli.

44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.