Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoCsp-15-2021.pdf
PDF · 81.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. U., T.. XX. XX. XXXX, U. H. B. XXX/X, XXX XX S. Y., Z. T. S.: I. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 5.309, 31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 12.10.2020 č.k. 5Csp/27/2020 - 177, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti splatnosti a vo výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5309,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5142,78 eur od 16.8.2019 do zaplatenia, a to všetko mu povoľuje uhradiť v 80 eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
II.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
I. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca ako banka a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 02.10.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.600,- Eur, s úrokovou sadzbou 8,9% p.a., s poplatkom za poskytnutie úveru 280,- Eur, poplatkom za poistenie 2,46 Eur, s výškou mesačnej splátky 100,37 Eur, s počtom splátok 72, s termínom prvej splatnosti splátky dňa 05.10.2018. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd pri rozhodovaní sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 8,9% v čase podpisu zmluvy. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov, v období október 2018 činil úrok 7,87% p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v danom prípade neprevyšuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Mal za to, že v dôsledku neuhradenia splátok došlo k predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 08.08.2019 a žalovaný
v konaní nijako nenamietal skutočnosti týkajúce sa mimoriadneho zosplatnenia úveru. Súd uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený žalobou o zaplatenie istiny 5.142,78 Eur po započítaní realizovaných úhrad (poskytnutý úver 5.600,- Eur - uhradená suma 457,22 Eur) je v plnom rozsahu dôvodný, keďže žalovaný žalovanú pohľadávku v uvedenej výške neuhradil, jej výšku ani nerozporoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 5.142,78 Eur, s vyčísleným úrokom z úveru vo výške 158, 99 Eur, s vyčísleným úrokom z omeškania 2,62 Eur a nezaplatenými poplatkami za poistenie 4,92 Eur, teda dlžná suma predstavuje 5.309,31 Eur. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobný nárok riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie 5% úroku z omeškania z istiny od 16.08.2019.
3. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovaného, a to najmä na to, že žalovaný je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, žije v spoločnej domácnosti s družkou a spoločným maloletým dieťaťom s jediným príjmom - materský príspevok vo výške 260,- Eur mesačne, súd povolil žalovanému splácať istinu s príslušenstvom v splátkach. Pri stanovení výšky splátky 80,- Eur mesačne zohľadnil, že žalovaný uhradí dlžnú istinu 67.splátkami, čo sa približuje k splatnosti pôvodne dohodnutej v úverovej zmluve, kde splácanie bolo rozvrhnuté na 72 splátok, pričom splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu, ktorý má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov. Žalovaný ako spotrebiteľ si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácií, že by zaplatenie dlhu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre neho devastujúce. Žalovaný prejavil snahu dlh splácať v mesačných splátkach, a preto žiadosť o povolenie splátok, vzhľadom na aktuálnu sociálnu situáciu žalovaného, považoval súd za dôvodnú. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku splatnosti pohľadávky podal odvolanie žalobca, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca nesúhlasí so splátkami po 80 eur mesačne a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. Priznaním splátok vo výške 80,- Eur mesačne by súd zapríčinil, že žalovaný bude istinu splácať viac ako 5 a pol roka. Bol toho názoru, že na základe porušenia úverovej zmluvy a zastavenia splácania úveru bol žalovaný zo strany súdu „odmenený“ tým, že mu bola priznaná možnosť opätovného splácania úveru, a to dokonca za výhodnejších podmienok ako boli dohodnuté v úverovej zmluve, keď splátka v zmysle úverovej zmluvy predstavovala 100,37 Eur. Súd tak svojim rozhodnutím de facto úplne poprel nie len účinky predčasného zosplatnenia úveru, ale aj účel celého súdneho konania. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehote na splatenie pohľadávky sa predĺži do takej miery, že sa tým poprie samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty, ku ktorej má súdne konanie smerovať. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku v časti splatnosti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, žalovaný v odvolaní nenapadol, nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmavania, a ako taký nadobudol právoplatnosť.
8. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenie jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R117/1967).
9. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný uzatvoril so žalobcom predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný pred súdom prejavil snahu o plnenie záväzku v mesačných splátkach 80,- Eur vzhľadom na svoje osobné, sociálne a majetkové pomery. Žalovaný je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, v spoločnej domácnosti žije s družkou, ktorej jediným príjmom je materský príspevok vo výške 260,- Eur mesačne. Žalovaný v roku 2019 stratil zamestnanie, čím nebol schopný ďalej uhrádzať dlžné splátky v zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalovaný má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo veku jedného roka, žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je otec družky, ktorému prispievajú na náklady spojené s bývaním 20,- Eur na elektrinu, a na vodu 25,- Eur mesačne.
10. Odvolací súd po preskúmaní majetkových a sociálnych pomerov žalovaného dospel k záveru o oprávnenosti povolenia splátok. Pri majetkových pomeroch žalovaného je preňho nemožné uhradiť rozsudkom priznanú sumu jednorazovo, čo by viedlo k tomu, že žalobca by si svoj nárok vymáhal v exekučnom konaní, čo by spôsobilo pre žalovaného ďalšie navýšenie dlhu a trovy exekúcie. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt, ktorému povolením nižších mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením nižších mesačných splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná rozsudkom vrátane úrokov z omeškania len v dlhšom časovom horizonte. Ak by aj odvolací súd nepovolil splátky v konečnom dôsledku by to pre žalobcu nemalo žiaden význam, keďže vzhľadom k osobným a majetkovým pomerom žalovaného, ktorý je nezamestnaný, jeho príjem mu nedovoľuje vyplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na dôvažok, ak sa žalovaný omešká čo i len s jednou splátkou, môže sa žalobca domáhať jednorazového zaplatenia dlhu.
11. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, ako aj pomery žalobcu odôvodňujú povolenie splátok vo výške 80,- Eur mesačne.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri rozhodovaní o výške mesačných splátok prihliadal nie len na dlh žalovaného, ale najmä na jeho nepriaznivé osobné a majetkové pomery a týmto svojim rozhodnutím poskytol súd prvej inštancie ochranu slabšej zmluvnej strane, ktorou žalovaný ako spotrebiteľ nesporne je. Žalovaný sa objektívne ocitol v takej situácií, že by zaplatenie dlhu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre neho devastujúce.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku v časti splatnosti ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca úspech nemal.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).