Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoCsp-49-2020.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/49/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, X., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, X., 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, X., žalobkyňa 3/ aj splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/ a X/, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o zaplatenie 470,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7Csp/5/2018-177 zo dňa 09. decembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že úver žalovaným reg. č. 055920 zo dňa 14.09.2007 je bezúročný a bez poplatkov; určenia, že zmluva o úvere č. 055920 zo dňa 14.09.2007 je neplatná; určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 055920 je neplatná a napokon uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumy 470,38 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia (výrok I.). Návrh žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.12.2019, ktorým navrhli, aby do konania pristúpil ako ďalší žalovaný EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zamietol (výrok II.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ uzatvorili ako dlžníci so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru dňa 14.09.2007 pod č. 055920 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti toho istého dňa, ktorá zabezpečuje pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy. Na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 680.000,- Sk (v prepočte 22.751,86 eur). Žalobcovia tvrdili, že predmetná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, napr. podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka, zmluva je písaná nečitateľným, iba veľmi obtiažnym čitateľným písmom. Za ďalšie tvrdil, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, čo spôsobuje, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne žalobcovia namietali, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Napokon žalobcovia tvrdili, že žalovaný ich pri uzatváraní uviedol do omylu, použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi prvoinštančný súd vo veci konštatoval, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007, že medzi stranami sporu na uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu sa predmetný zákon nevzťahuje, keďže predmetom poskytnutia úveru bola suma vyššia ako 20.000,- eur. Z uvedeného dôvodu sa na uzatvorenú zmluvu síce hľadí ako na spotrebiteľskú, ale nie ako na spotrebiteľský úver.
Preto ani nemožno u nej vyžadovať zákonom požadované náležitosti ako pri spotrebiteľských úveroch, t.j. žalobcami namietanú chýbajúcu RPMN, termín konečnej splatnosti úveru, rozčlenenie splátky na istiny, úrok a poplatky. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd žalobu v časti, v ktorej žalobcovia žiadali určiť, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková, zamietol. Čo sa týka tej časti žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, túto časť žalobného petitu okresný súd z procesného hľadiska považoval za žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa predmetného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možno žalovať o určenie neplatnosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o zriadení záložného práva nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Pre nesplnenie tohto procesného predpokladu žaloby v tejto časti nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že spor je spotrebiteľský, z procesného hľadiska sa od ostatných sporov odlišuje predovšetkým tým, že súd v konaní o spotrebiteľskom spore vykoná aj dôkazy, ktoré žiadna sporová strana nenavrhla, Civilný sporový poriadok však pre spotrebiteľské spory nestanovuje žiadnu výnimku v tom smere, že žaloba podaná spotrebiteľom, nemusí byť procesne prípustná podľa § 137 písm. d) CSP. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 470,38 eur sa okresný súd ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou úverovej zmluvy a dospel k záveru, že táto zmluva je platná. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozpornosť tvrdení žalobcov, ktorí na jednej strane uvádzali, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, no zároveň tvrdili, že zmluva je neplatná; bezúročnosť a bezpoplatkovosť však konštatovať len u platnej úverovej zmluvy. Navyše súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia napriek rozsiahlosti žaloby a jej doplnení neuviedli relevantné skutkové tvrdenia ohľadom neplatnosti úverovej zmluvy. Žaloba a jej doplnenie sú prevažne kompilátom úryvku o súdnych rozhodnutiach a časti zmluvy. Pokiaľ ich bolo možné posúdiť prvoinštančným súdom, na základe nich nemohol dospieť k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy. Čo sa týka žalobcami tvrdeného ťažko čitateľného písma v zmluve o úvere, okresný súd konštatoval, že toto tvrdenie nie je dôvodné, pretože zmluva je čitateľná aj bez optickej pomôcky a v čase uzatvorenia zmlúv právny predpis nestanovoval minimálnu veľkosť písma pre spotrebiteľské zmluvy. Samotné zmluvné dojednanie, že zmluva o úvere sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere. Žalobcovia v doplnení žaloby napokon sami argumentovali, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy už bolo účinné ustanovenie § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých bolo možné na spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Potom skutočnosť, že zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve, že sa podriadia režimu Obchodného zákonníka, nemôže byť dôvodom pre neplatnosť zmluvy a dokonca ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože tým, že na zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, sa bez ohľadu na to, či bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, nemôže zmluvná podmienka o podriadení zmluvy Obchodného zákonníka spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inými slovami z hľadiska posúdenia tejto zmluvy ako spotrebiteľskej je podstatné, či bola uzatvorená podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, pretože to práva a povinnosti žalobcov ako spotrebiteľov nemá žiaden vplyv. Úverová zmluva v súdenej veci, hoci má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto úvahy žalobcov o vedomosti žalovaného, že sa môže bezdôvodne obohatiť a vôľa bezdôvodne sa obohatiť v nadväznosti na nedostatok náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie sú odôvodnené. Okresný súd navyše konštatoval, že zmluva o poskytnutí úveru obsahuje obligatórne náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd v zmluve nezistil žiadny z dôvodov jej neplatnosti podľa § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva o úvere nie je neplatná a nepovažuje sa ani za bezúročnú a bez poplatkov, na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodne obohatenie na úkor žalobcov. Preto súd zamietol žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.12.2019, ktorým navrhli, aby do konania pristúpil ako ďalší žalovaný subjekt EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, postupujúc podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalobcovia návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na stranu žalovaného súdu doručili vo štvrtok dňa 05.12.2019 (pojednávanie sa konalo nasledujúci pondelok dňa 09.12.2019). Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť o postúpení pohľadávky žalovaného už z listu zo dňa 08.08.2019, no návrh na pristúpenie ďalšieho žalovaného podali až 05.12.2019, hoci v návrhu neuvádzajú žiadny dôvod, ktorý
by im bránil tento návrh uskutočniť skôr, bez toho, aby súd musel zrušiť termín pojednávania, určený už o 3 dni. Žalobcovia navyše tento návrh odôvodnili tým, že žalovaný im oznámi postúpenie pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, no oni toto postúpenie pohľadávky považujú za neplatné, pretože pred postúpením pohľadávky ich žalovaný nevyzval ne zaplatenie pohľadávky, v súlade s § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre jej rozpor so zákonom. Za týchto okolností, keď samotní žalobcovia neuznávajú EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 za nadobúdateľa pohľadávky žalovaného voči nim, aj z dôvodu, že samotná žaloba je nedôvodná, súd považoval za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby návrhu na pristúpenie nového subjektu na strane žalovaného vyhovel. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že ju žalovanému nepriznal, pretože hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si výslovne neuplatnil.
2. Proti uvedenému rozsudku žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj „odvolatelia“) podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až d) CSP. Bližšie uviedli, že prvoinštančný súd podľa ich presvedčenia ignoroval postavenie spotrebiteľov, postavenie žalobcov 1/ až 3/ ako spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s dodávateľom a neposkytol žalobcom - spotrebiteľom ochranu ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Napadnutý rozsudok označili tiež za nepreskúmateľný. K výroku o zamietnutí žaloby vo veci samej v podstate zopakovali svoje tvrdenia v prvoinštančnom konaní o bezúročnosti a bezpoplatkovosti uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu nedodržania zákonných náležitostí, ako aj, že banka nekonala s požiadavkou odbornej starostlivosti. Tiež vytkli okresnému súdu, že nevykonal dokazovanie podrobením zmluvy súdnou kontrolou, ani neprečítaním tohto dôkazu, pričom v záhlaví zmluvy je uvedené jasne a zrozumiteľne, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Uviedli, že spotrebiteľský úver je podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti od výšky 100,- eur do 75.000,- eur, žalobcovia nemôžu byť diskriminovaní oproti ostatným spotrebiteľom, na ktorých sa vzťahujú uvedené sumy len preto, že v čase, keď zmluvu uzatvárali, tak neexistovala v zákone informácia o výške úveru nad 20.000,- eur, aby sa mal považovať za spotrebiteľský. Trvali na tom, že úver je spotrebiteľský, že je úročený a bez poplatkov a to z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitostí (RPMN, termín splatnosti, rozpísanie splátky). Zmluva tiež obsahuje neprijateľné podmienky, ako dohodu o zrážkach zo mzdy, poplatky za poskytnutie úveru, čerpanie úveru a za správu úveru. Rozhodnutie okresného súdu neobstojí aj s ohľadom na žalobcami uvádzanú judikatúru súdov. Za ďalšie, zamietnutím návrhu žalobcov, aby do konania pristúpil ďalší subjekt spoločnosť EOS KSI Slovensko, okresný súd odňal žalobcom právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nemal právo obviňovať žalobcov ako spotrebiteľov v súvislosti s ich návrhom na pristúpenie, že ide o „zjavné zneužitie práva“, žalobcov ako spotrebiteľov má chrániť. V spotrebiteľskom spore sa neuplatňuje koncentrácia konania a súd prvej inštancie je povinný prihliadnuť na všetky návrhy žalobcov, ktoré by podali hoc aj v deň pojednávania. Rozhodnutie vo veci samej je aj po právnej stránke nesprávne, v ktorom smere poukázali odvolatelia na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Napokon súd prvej inštancie odňal žalobcom právo na spravodlivý proces tým, že ich nesprávne predvolal na pojednávanie. Zo zhora uvádzaných dôvodov žalobcovia 1/ až 3/ odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Bližšie uviedol, že argumentácia žalobcov nemá oporu vo faktickom, ani právnom stave veci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov o doručení nečitateľného predvolania, žalobcovia nimi tvrdené skutočnosti nepreukázali, pretože ani nepredložili ako dôkaz do predmetného konania listinu, o ktorej tvrdia, že mala nečitateľné predvolanie. Sám žalovaný disponuje len úplne čitateľným predvolaním na pojednávanie. Postup žalobcov v súvislosti s návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka žalovaný označil za jasnú snahu o oddialenie konečného rozhodnutia vo veci a snahu o oddialenie uspokojenia veriteľa z dotknutej pohľadávky. Žalobcovia totiž o postúpení pohľadávky vedeli od augusta 2019, návrh však účelovo podali až 05.12.2019.
4. Žalobcovia v podanej odvolacej replike zopakovali svoje predošlé tvrdenia, predložili upovedomenie o termíne pojednávania, z ktorého podľa ich názoru vyplýva nečitateľný dátum určenia dňa pojednávania.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcov 1/ až 3/ v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 2 CSP s poukazom na ustanovenie § 380 ods. 2 CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom preskúmania bolo v danom prípade rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcov o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy reg. č. 055920 zo dňa 14.09.2007, o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy a tiež zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 055920 a napokon o uloženie povinnosti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 470,38 eur. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na závere, že v danom prípade zmluva, ktorej bezúročnosti, bezpoplatkovosti, resp. neplatnosti, ktorej sa domáhajú žalobcovia, nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, hoci sa zároveň jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobcom 1/ až 3/ finančné prostriedky v prepočte 22.571,86 eur, pôvodne 680.000,- Sk, čo je suma vyššia ako 20.000,- eur, stanovená zákonom ako maximálna pre spotrebiteľské úvery. Z uvedených dôvodov ani zmluva nemusela obsahovať žalobcom vytýkané náležitosti, ako chýbajúcou RPMN, termín konečnej splatnosti, rozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky. Žaloba žalobcov v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zriadení záložného práva zasa neobstojí z procesného hľadiska, keďže išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, takýto typ žaloby možno podať len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu, o takúto situáciu v súdenej veci nešlo. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zasa neobstál preto, lebo súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi žalovaným a žalobcami uzatvorená zmluva je zmluvou platnou.
7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), a preto vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posúdil len z dôvodov, ktoré odvolatelia uviedli vo svojom opravnom prostriedku.
8. Hoci žalobcovia 1/ až 3/ v podanom odvolaní uviedli všetky odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až d) CSP, z obsahu nimi koncipovaného opravného prostriedku v podstate vyplýva, že okresnému súdu vytýkali nesprávne skutkové a právne závery, tiež to, že nevykonal dokazovanie v celom nimi navrhovanom rozsahu, nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov a nesprávny procesný postup v súvislosti s posudzovaním postúpenia pohľadávky žalovaného na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o.
9. S žalobcami formulovanými odvolacími dôvodmi sa odvolací súd v prvom rade zaoberal tým, či prvoinštančný súd svojím procesným postupom neznemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s uvedeným odvolací súd skúmal najmä, či prvoinštančný súd rozhodol správne v súvislosti so zamietnutím návrhu žalobcov na to, aby do konania pristúpil ďalší subjekt EOS KSI Slovensko a či jeho rozhodnutie vo veci samej trpí vadou nedostatočného odôvodnenia až do tej miery, že by rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo možné označiť za nepreskúmateľné.
10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pojednávanie vo veci samej nariadil okresný súd na deň 9. decembra 2019. Pred pojednávaním dňa 05.12.2019 žalobcovia podali na súde prvej inštancie návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
11. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
12. V danom prípade žalobcovia svoj návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania odôvodnili tým, „...že listom žalovaného zo dňa 08.08.2019 im bolo oznámené postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, voči ktorej majú byť dlžníkmi...“. Z návrhu na pristúpenie je zrejmé, že žalobcovia s predmetným postúpením nesúhlasia, majúc za to, „...že neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie veci...“, a preto požiadali okresný súd, aby podriadil súdnej kontrole aj podmienku postúpenia pohľadávky. Zároveň ale, s poukazom na list žalovaného, požiadali súd, „...aby pripustil do konania na strane žalovaného spoločnosť EOS KSI...“. Prvoinštančný súd návrh žalobcov na pristúpenie
ďalšieho subjektu do konania zamietol, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď bod 6.) uviedol, že návrh žalobcov bol jednak podaný neskoro, vo štvrtok dňa 05.12.2019, pojednávanie sa uskutočnilo v pondelok dňa 09.12.2019 a za ďalšie, že žalobcovia sami v návrhu neuznávajú postúpenie a ani nadobúdateľa pohľadávky spoločnosť EOS KSI Slovensko. Z uvedeného dôvodu považoval tiež za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby návrhu na pristúpenie nového subjektu na strane žalovaného vyhovel.
13. Odvolací súd po preskúmaní procesného postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu žalobcami namietaného rozhodnutia - o zamietnutí návrhu na pristúpenie, aby do konania vstúpil ďalší subjekt, ako aj dôvodov, ktoré prvoinštančný súd vo vzťahu k predmetnému výroku uviedol, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne. Z ustanovenia § 79 CSP vyplýva, že žalobca môže navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu alebo na strane žalovaného. Súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu aplikuje len ustanovenia procesného práva a prihliada najmä na to, či sú splnené všeobecné podmienky účastníctva, teda predovšetkým procesná subjektivita a procesná spôsobilosť pristupujúceho subjektu, čo v danom prípade bolo dodržané. Okresný súd síce správne uvádza, že judikatúra vstup ďalšieho subjektu do konania nepripúšťa, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, avšak neuvádza to, že ide o prípady, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, čo vo vzťahu k súdenej veci nemožno povedať. Súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu tiež neprihliada ani na hmotnoprávne ustanovenia, a teda, či je označený subjekt aj nositeľom tvrdených práv alebo povinností. Návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania. O pripustení ďalšieho subjektu rozhoduje súd formou uznesenia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.
14. V preskúmavanej veci sa odvolací súd nestotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobcovia v prvom rade podali návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania oneskorene, pretože lehota 5 dní bola postačujúcou preto, aby prvoinštančný súd o návrhu žalobcov riadne rozhodol. Neobstoja tiež dôvody o hospodárnosti konania, resp. tiež o nadbytočnosti pristúpenia z dôvodu, že žalobcovia sami neuznávajú za nadobúdateľa pohľadávky subjekt EOS KSI Slovensko. Z podania žalobcov 1/ až 3/ jednoznačne vyplýva, že aj keď neuznávajú subjekt EOS KSI Slovensko, s. r. o. za nadobúdateľa pohľadávky žalovaného Československá obchodná banka a. s., žiadajú súd, aby pristúpil vstup spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o. do konania na strane žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcami 1/ až 3/ „zdanlivo protirečiace“ tvrdenia neodôvodňujú, aby prvoinštančný súd ich návrhu nevyhovel. Navyše, odvolací súd dodáva, že ak v skutočnosti bolo postúpenie pohľadávky platné, čo ale súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na pristúpenie účastníka do konania neskúma, vo veci už nemôže byť pasívne legitimovaná Československá obchodná banka, ale spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Takže už len z uvedeného dôvodu, pokiaľ okresný súd rozhodoval vo veci samej, v čase jeho rozhodovania nebola riadne vyriešená otázka pasívnej vecnej legitimácie v spore.
15. Hoci voči rozhodnutiu súdu o pristúpení ďalšieho subjektu nie je prípustné odvolanie, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené zákonné ustanovenia podľa § 389 ods. 2 CSP, v zmysle ktorých ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd môže zrušiť aj také rozhodnutie vo veci samej, ak jeho vydaniu predchádzalo uznesenie, ktoré bolo nesprávne a voči ktorému nebolo prípustné odvolanie. Presne o takýto prípad v preskúmavanej veci išlo.
16. Pokiaľ odvolatelia prvoinštančnému súdu v súvislosti s vytýkaným porušením práva na spravodlivý proces vytýkali aj nedostatočné odôvodnenie, s uvedenou časťou ich odvolacej argumentácie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z dôvodov napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, z akých dôvodov a prečo okresný súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Týmito dôvodmi (ako aj tým, či boli žalobcovia 1/ až 3/ riadne predvolaní) sa ale odvolací súd už bližšie nezaoberal.
17. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania v súlade s ustanovením § 79 CSP a následne rozhodne vo veci samej.
18. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)